Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200669
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815200669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Ing. N. M., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom Y. pod D., Na C. XXX/XX, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04, Bratislava, Kubániho 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd
v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom
Končokom, dňa 4.12.2014, pod spisovou značkou RK-PC-1936/14-EK.

II. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

III. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
zo dňa 4.12.2014, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, pod spisovou značkou RK-PC-1936/14-EKU. Uvedeným
rozsudkom bola navrhovateľovi uložená povinnosť aby zaplatil odporcovi sumu 1.842,84 EUR so

zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania a nahradil mu trovy rozhodcovského konania. Ďalej sa
navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19.11.2012 je neplatná.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 19.11.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX,nazákladektorejmuodporcaposkytolrevolvingovýúvervovýške1.500,-EUR.Súčasne
zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu pod rovnakým číslom, na základe ktorej sa spory medzi
zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s Úverovou zmluvou budú riešiť prostredníctvom

rozhodcovského súdu. Zástupca odporcu dal navrhovateľovi podpísať zmluvy dňa 13.11.2012, kde na
úverovej zmluve neboli vyplnené údaje o úrokoch. Zmluvy boli odporcom doplnené a podpísané dňa
19.11.2012 a poštou odoslané spolu s oznámením veriteľa. Navrhovateľ zistil, že odporca stanovil
ročnú úrokovú mieru revolvingu vo výške 76,21% a RPMN vo výške 70,33%. Navrhovateľ zaplatil
splátkami 1.532,70 EUR a úroky v stanovenej výške odmietol platiť s tým, že sú neprimerane vysoké,
vo svojej podstate úžernícke a odporujú nariadeniu Vlády SR, ktoré obmedzuje prípustnú výšku RPMN
do výšky 30%. Odporca podal na navrhovateľa žalobu Rozhodcovskému súdu. Navrhovateľ nebol o

tomtopostupeinformovanýanemalmožnosťnamietaťneprimeranúvýškuúrokovzposkytnutéhoúveru.
Všetky materiály boli navrhovateľovi doručené dňa 23.12.2014 vrátane rozhodcovského rozsudku.Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol,
že tvrdenie navrhovateľa, že na úverovej zmluve neboli údaje o úrokoch je nepravdivé. Ako vyplýva
zo Zmluvy o revolvingovom úvere, navrhovateľ žiada o úver vyplnením všetkých článkov formulára

Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere s výnimkou článku 6, ktorý
vypĺňa odporca. Všetky informácie boli pri uzatváraní zmluvy v prítomnosti navrhovateľa dopĺňané
jednou osobu, t.j. aj údaj o úrokoch. Navrhovateľ teda mal pri podaní žiadosti informáciu o výške
odplaty, jednak z údaja o výške úrokov ako aj z údaja o výške RPMN. Tieto informácie vyplývajú aj z
predzmluvného formulára, ktorý navrhovateľ obdržal a vlastnoručne podpísal pred uzavretím zmluvy

a ktorý obsahuje všetky zákonom požadované informácie o spotrebiteľskom úvere, vrátane úrokovej
sadzby úveru. Tvrdenie navrhovateľa, že nesplácal úver kvôli výške úroku je účelové, pretože úver
splácal od decembra 2012 do júna 2014 v pravidelných, zmluvou určených mesačných splátkach.
Návrh na uzavretie zmluvy s podmienkami, za ktorých bol úver schválený podal vo forme žiadosti sám
navrhovateľ. Pokiaľ by po doručení zmluvy nebol akceptoval výšku úrokov a RPMN, mohol od zmluvy
odstúpiťbezuvedeniadôvodudo14dníodjejdoručenia.Výškuúrokovnenamietalanivrozhodcovskom

konaní. Spochybňovanie vlastného konania a dovolávanie sa prospechu z tohto je postupom v rozpore
s dobrými mravmi. Navrhovateľ na jednej strane svojim konaním vytvoril dojem a predstavu, že do
zmluvného vzťahu chce vstúpiť za okolností zodpovedajúcim podanej žiadosti o úver a teraz tvrdí opak.
Potom by jeho konanie mohlo byť z právneho hľadiska kvalifikované len ako vyvolanie omylu u odporcu
o tom, že do zmluvného vzťahu vstúpiť chce. Z pohľadu odporcu bolo podstatným, že ohľadne všetkých

podmienok úverového vzťahu dlžník deklaroval, že ich akceptuje ako východisko pre vznik zmluvného
vzťahu. Ak teraz tvrdí opak, potom vlastne tvrdí, že vyvolal omyl o skutkových okolnostiach, ktoré tvorili
základ, pre akceptáciu zmluvy zo strany odporcu. Za týchto okolností sa nemôže dovolávať zmluvy ako
celku a ani žiadneho jednostranného úkonu vedúceho k jej vzniku. Výška odplaty bola upravená v § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Výška odplaty dohodnutá v

zmluve podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že výška úrokov je neprimeraná, resp. neuviedol, akú výšku
odplaty považuje za primeranú. Je neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi, aby dlžník za poskytnutie
úveru nebol povinný platiť veriteľovi žiadny úrok. Z právnej úpravy (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka)
nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za úver), resp. o

neplatnosti celej zmluvy o revolvingovom úvere a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o
bezúročný úver.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22.5.2015. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju
neprítomnosť vopred neospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával

v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a na pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že všetky veci pri uzatváraní zmluvy
zďaleka neprebehli v poriadku, ani výška úroku nebola v poriadku. Zo strany odporcu to je stále

prenasledovanie a tlačenie. Aj telefonické vyhrážky exekúciou. Má toho plný telefón, tlačili na neho. Aj
pani štátna tajomníčka odporúčala všetkým v takejto situácií, aby sa obrátili na súd. Zo strany odporcu
nebola žiadna iniciatíva. Podľa navrhovateľa by úroková sadzba mala byť pod 30%. Podpisovanie
zmluvy o úvere a samotnej rozhodcovskej zmluvy prebiehalo tak, že navrhovateľovi predložili množstvo
papierov, rozložili to po celom stole. Bolo ich najmenej 20. Ukazovali mu, kde všade to má podpísať.

Boli to aj dva až tri podpisy na jednu stranu, nič mu nevysvetlili. Ani nevedel, že sa niečo rieši cez
rozhodcovské súdy. Nič o tom nevedel, ani ho nikam nevolali, prišli mu len papiere z rozhodcovského
súdu. Odporca ani nebol prístupný dohode. Stále mu vyvolávali, buď od odporcu, alebo od Intrum Iustitia.
Odporca od neho chcel 2.700,- EUR, čo je podľa navrhovateľa dva alebo trikrát viac ako je výška úveru.
Chápe, že sú podnikatelia, a že chcú zarobiť. Úroky sú síce 30%, ale sú tam aj iné čísla a rôzne percentá.

Aj z mesačnej splátky ide len asi 33,- EUR na istinu a zvyšok na úroky. Sú to všetko vysoké percentá.
Škoda, že sa zmluva podpisovala ešte pred zriadením úverového stropu, inak by úrok musel byť nižší.
Keď vyšla v tlači informácia o tom, že úroky budú maximálne 30%, tak navrhovateľ platil ešte tri mesiace,
do júna 2014 a čakal, či zo strany odporcu bude nejaká reakcia. Odporca však rétoriku nezmenil,
výška úveru sa tiež nezmenila, tak navrhovateľ platiť prestal. Výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch

1.500,- EUR so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola len 31,10 %. Odporca nepredložil tabuľku za rok
2014, údaje v tabuľke predloženej odporcom sú však podľa navrhovateľa nesprávne. Odporca už vtedy
vedel, že prekračuje povolenú výšku úrokovej sadzby. Navrhovateľ si v minulosti brával úvery v bankách.
Zmluvu o úvere vždy podpisoval priamo v pobočke banky. Odporca mal však odlišný postup. Papiere,čo navrhovateľ podpísal v Prievidzi, v kancelárií odporcu, poslali do Bratislavy. Potom mu papiere od
odporcu prišli poštou asi po desiatich dňoch. Trvalo to dosť dlho, presné dátumy si už nepamätá, avšak
nevie, či neuplynula aj 14-dňová lehota na odstúpenie od zmluvy. Úroky neplatil, pretože boli v rozpore

so zákonom.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: Rozhodcovská zmluva č. 840047521 zo dňa 19.11.2012,
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 19.11.2012, Žiadosť o poskytnutie úveru/zmluva
o revolvingovom úvere č. 840047521 zo dňa 19.11.2012, spis Stáleho rozhodcovského súdu Victoria

sp. zn. RK-PC-1936/14-EK, zmluvné dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere, súhrnné informácie o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Dňa 13.11.2012 podpísal
navrhovateľ predtlačený formulár odporcu označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Dňa 19.11.2012 podpísal uvedený formulár

zástupca odporcu. Z formulára z bodu 6. okrem iného vyplýva, že odporcovi bola poskytnutá čiastka
úveru (úverový limit) 1.500,-EUR, ďalej z neho vyplývajú údaje ako splatnosť úveru (počet splátok/
splatnosť - deň v mesiaci): 42/18, mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37 EUR, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,53 EUR, RPMN za úver: 70,33 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01
%. V rovnaký deň ako uvedený formulár podpísal navrhovateľ aj listinu označenú ako Rozhodcovská

zmluva č. 8400047521. Z bodu 5. Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o
revolvingovom úvere s porušením, skončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, pred niektorým
z zo stálych rozhodcovských súdov uvedených v doložke. Išlo o súdy: Slovenský arbitrážny súd,

zriadeným zriaďovateľom Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Bratislava, Krížna 56 a Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu spočíval na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V texte rozhodcovských zmlúv je okrem iného tiež uvedené:
„1. Dlžník vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej

zmluvy. 2.Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia
a vykonávania zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh
tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol jasne a
zrozumiteľne informovaný“, z textu ďalej vyplýva: „Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy
poučil dlžníka nasledovne: ....“. Z dokazovania však vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy, resp. pri

podpise listín súvisiacich s revolvingovým úverom navrhovateľ nebol pracovníkom odporcu podrobne
oboznámený s podmienkami spotrebiteľského úveru a rozhodcovskej zmluvy. Bolo mu len predložené
väčšie množstvo listín (podľa jeho vyjadrenia asi dvadsať) a zástupca odporcu mu len ukazoval, kde
všade to má podpísať. Navrhovateľ poskytnutý úver riadne nesplácal. Splátky prestal uhrádzať v mesiaci
jún 2014. Preto odporca podal na neho žalobu, ktorá bola Stálemu rozhodcovskému súdu Victoria

doručená dňa 2.12.2014. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina rozhodcovským rozsudkom zo dňa 4.12.2014, vydaným pod spisovou
značkou RK-PC-1936/14-EK v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom zaviazal navrhovateľa,
aby odporcovi zaplatil istinu 1.842,84 EUR spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania a nahradil
odporcovi trovy konania. Rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 23.12.2014

Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinného od
1.1.2015 na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá
začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie
§ 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa§3ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,vzneníúčinnomdo31.12.2014(ďalej

len ZoRK) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.Podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2015 na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa

spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu 19.11.2012 spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal dvoch nárokov a to zrušenia rozhodcovského
rozsudku a určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere.

Súd konštatuje, že návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov bol podaný včas, teda v lehote 30
dní od doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania.

Rozhodcovský rozsudok boli vydaný dňa 4.12.2014 a navrhovateľovi bol doručený dňa 23.12.2014.
Návrh na začatie konania bol doručený tunajšiemu súdu dňa 20.1.2015.Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi je v zmysle citovaných ustanovení
spotrebiteľskou zmluvou a zároveň má aj charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Z uvedených dôvodov musí spĺňať formálne a

obsahové náležitosti, ktoré vyžadujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a Zákon č. 129/2010 Z.z..

Právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporov vyplývajúcich z určitého zmluvného vzťahu v
rozhodcovskom konaní je vždy založená na dohode zmluvných strán, vyjadrenej v rozhodcovskej
zmluve. Súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi

konania je platná. Podľa názoru súdu rozhodcovská zmluva je takou zmluvnou podmienkou, ktorá v
zmysle ustanovenia § 53 OZ musí byť individuálne dojednaná. Pre spotrebiteľa je totiž riešenie sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde zásadne (bez ďalšieho) nevýhodnejšie ako uplatnenie
práv na všeobecnom súde, kde je oslobodený od súdnych poplatkov, miestna príslušnosť súdu je
určená bydliskom spotrebiteľa a kde má súd zároveň povinnosť skúmať ex offo prípadnú neprijateľnosť
zmluvných podmienok. Uvedené nepochybne platilo najmä pre právny stav platný do 31.12.2014. Preto

podľa názoru súdu každá rozhodcovská zmluva uzatváraná v rámci spotrebiteľského vzťahu musí byť
so spotrebiteľom individuálne dojednaná.

Znenie skúmanej rozhodcovskej zmluvy budí dojem, že individuálne dojednaná bola. Obsahuje
vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a tvrdenie, že veriteľ pred

uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia dostatočne poučil. Súd
konštatuje, že k takýmto písomným vyhláseniam musí pristúpiť aj skutočná praktická realizácia tohto,
čo je v rozhodcovskej zmluve deklarované. Pojem „individuálne dojednanie“ nepochybne znamená taký
priebeh kontraktačného procesu, ktorý vyžaduje dôsledné prerokovanie konkrétnej zmluvnej podmienky
zmluvnými stranami. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v skutočnosti sa tak nestalo.

Rozhodcovská zmluva nebola navrhovateľovi riadne samostatne predložená, nebol oboznámený s jej
obsahom, podmienkami a dôsledkami jej podpisu, veriteľ (odporca) teda vlastne nesplnil záväzok, ktorý
si v rozhodcovskej zmluve sám dal.

Nemožno konštatovať, že zmluvná podmienka je individuálne dojednaná, pokiaľ dodávateľ navodí

situáciu, že spotrebiteľ nemá dostatočný čas a priestor, aby sa so zmluvnými podmienkami riadne a
včas oboznámil. Naopak predloží mu všetky listiny potrebné na uzatvorenie zmluvy naraz a hoci ho k
podpisu nenúti, či nenavádza, vyvolá v ňom dojem, že všetko je v poriadku, ničím sa netreba podrobne
zaoberať, stačí to len podpísať a dostane peniaze. Takýto postup odporcu podľa názoru súdu svedčí
skôr o tom, že odporca sa snažil skryť rozhodcovskú zmluvu medzi ostatný obsah hlavnej zmluvy, tak

aby ju navrhovateľ podpísal bez toho aby sa ňou podrobnejšie zaoberal, či vôbec o nej vedel. Odporca
ju do zmluvného vzťahu s navrhovateľom takpovediac „vpašoval“.

Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy bol
navrhovateľovi predložený takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu ako

spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež
zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní. Pokiaľ odporca takto nepostupoval, rozhodcovská zmluva, je ako zmluvná
podmienka neprijateľná. A ako neprijateľná zmluvná podmienka je v zmysle § 54 ods. 5 OZ
zároveň neplatná. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy preto nebolo možné založiť právomoc

rozhodcovského súdu a rozhodcovský súd teda nemohol na základe žaloby podanej odporcom riadne
konať, vec prejednať a rozhodnúť. Súd preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a napadnutý
rozhodcovský rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK, v znení účinnom do
31.12.2014.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej s odporcom.
Zmluvu žiadal určiť za neplatnú preto, že podľa jeho názoru je úroková sadzba uvedená v zmluve
neprimeraná.

Súd konštatuje, že na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem, ako to požaduje ust. §

80 písm. c/ OSP. Navrhovateľovi nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonal takým spôsobom, že
odporcovi zaplatí len to, o čom je presvedčený, že mu je povinný zaplatiť. Tak sa napokon aj stalo,
keďže navrhovateľ vedome prestal úver splácať v júni 2014, keď podľa jeho výpočtov zaplatená čiastka
dosiahla výšku istiny a neplatil ďalej splátky, ktoré by podľa neho zodpovedali úroku, ktorý navrhovateľpovažuje pre ním tvrdený rozpor so zákonom za neplatný. Pre prípad, že odporca nebude mať rovnaký
právny názor ako navrhovateľ a uplatnil by si na všeobecnom súde svoje práva na zaplatenie nejakej
peňažnej čiastky na základe uzavretej zmluvy proti navrhovateľovi, navrhovateľovi nič nebráni v tom,

aby sa svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy domáhal v takomto súdnom konaní.

Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho úkonu je daný
len vtedy, ako takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu
uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O

takýto prípad vo veci návrhu navrhovateľa nejde (odporca doposiaľ neuplatnil voči navrhovateľovi nárok
zo zmluvy na súde), a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Na tomto závere nič nemení ani to,
že v prípade navrhovateľa ide vo vzťahu k odporcovi o spotrebiteľa podľa predpisov hmotného práva,
keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu
k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi navrhovateľom
spotrebiteľom a iným navrhovateľom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako

každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá
právny nárok. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k záveru, že súdy
by museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov
bezohľadunato,čibysidodávateliavôbecchceliuplatňovaťsvojepráva,resp.čibydojednanietakýchto
podmienok bolo významné pre povinnosti zmluvných strán. Keďže je zrejmé, že na návrhu navrhovateľa

nieje danýnaliehavýprávnyzáujem,súdtentonávrhzamietolameritórnesanezaoberalnavrhovateľom
uplatnenými dôvodmi neplatnosti zmluvy o úvere a ani odporcom uvádzanými námietkami v prospech
platnosti tejto zmluvy.

Podľa§142ods.2OSPakmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,

prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal dvoch nárokov, pričom úspešný bol len v jednom, v druhej časti
bol jeho návrh zamietnutý. Ani pri jednom z účastníkov tak nemožno konštatovať, že by bol v konaní
úspešný, preto súd v súlade s citovaným nepriznal žiadnemu z nich právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.