Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/233/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808010728
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3808010728.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich
Gabriely Mazánikovej a Stanislava Majzlana na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. októbra 2014
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : P. U. , nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom
G. O., V. č. XXX/XX, okres O., J.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 08. marca 2008 o 00.30 hodine viedol po ceste II/519, po tom, čo požil alkoholické nápoje a
mal v krvi 0,90 MG/L alkoholu, smerom z obce G. O. do M. osobné motorové vozidlo značky Citroen
Berlingo evidenčné číslo O. - XXX R., pričom v kilometri 300 z dôvodu požitia alkoholických nápojov
v ľavotočivej zákrute v smere jazdy prešiel s vozidlom vpravo, na pravú krajnicu, kde dostal šmyk, v
dôsledku čoho prešiel vľavo do protismerného jazdného pruhu, kde sa zrazil s protiidúcim osobným
motorovým vozidlom, značky BMW X5 evidenčné číslo O. - XXX R., ktoré viedol ako vodič P. M.,
čím porušil ustanovenie § 4 ods.3 písm. b) Zákona číslo 315/1996 Zb. O premávke na pozemných
komunikáciách, v dôsledku čoho P. M. utrpel zranenia - pomliaždenie ľavej strany hrudníka, pomliaždenie
ľavého ramena s podkožným krvným výronom a podvrtnutie stavcov v oblasti bedrovej chrbtice, ktoré
ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života 15 dní a spolujazdec vo vozidle obžalovaného B. P. utrpel
zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol,

t e d a

ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť,
ktorú si privodil vplyvom návykovej látky inému z nedbanlivosti smrť,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods.4 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 218/2007
Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods.4 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona ukladá sa mu trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej B. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. O., I. č. XXXX/X škodu vo výške 2.668,71 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. O., vypočul
poškodených B. P., P. M., vypočul svedkov P. O. ml., P. H., K. V., MUDr. O. M., I. K., V. R., M. K., Z. O.,
V. O., Bc. B. C., B. A., B. O., M. I., Z. C., B. M., O. Ž., B. K., L. K., vypočul znalcov MUDr. B. C. PhD.,
Ing. Z. A., dipl. Ing. T. I., Ing. M. O., MUDr. L. K., MUDr. A. V., Ing. B. I., MUDr. V. W., oboznámil sa s
listinnými dôkazmi, so znaleckým posudkom, so správami o povesti, s odpisom registra trestov.

Obžalovaný P. O. vo svojej prvotnej výpovedi v prípravnom konaní odmietol vypovedať, v druhej výpovedi
uviedol, že mu pred dopravnou nehodou do dráhy vošli srnky a v tretej výpovedi pred vyšetrovateľom sa
v plnom rozsahu k trestnej činnosti doznal. Na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti.
Uviedol, že na priebeh dopravnej nehody si nepamätá, prebudil sa len v nemocnici. Keď za ním chodili
rodinní príslušníci, nevedel im povedať, čo sa stalo, myslel si, že ho niekto zrazil. Neskôr mu príbuzní
povedali, čo sa stalo. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa týkalo výpovedí pred vyšetrovateľom, tak tam len hovoril
verziu, ktorú mu povedali jeho príbuzní, pričom túto verziu povedal vyšetrovateľovi, tento si napísal čo
chcel, nikdy svoje výpovede nečítal, uviedol, že v tom čase bral denne tridsať liekov a ani nevie, čo
hovoril. Neskôr si po trištvrte roku začal spomínať, čo sa vlastne odohralo. Uviedol, že deň predtým vo
večerných hodinách s nebohým B. P. boli v pohostinskom zariadení, kde požívali alkoholické nápoje.
Keď už bola záverečná hodina, nebohý B. P. chcel ísť ďalej požívať alkoholické nápoje, aby zobral auto a
išli niekam. S týmto nesúhlasil, lebo mal požité alkoholické nápoje a nebohému povedal, že keď niekoho
zoženie ako vodiča, že môžu ísť. Na záverečnú odišiel nebohý B. P. preč a on išiel domov. O chvíľu prišiel
nebohý B. P. s nejakým kamarátom, pričom tohto obžalovaný nevedel popísať, nebohý B. P. povedal, že
zohnal šoféra. Z toho dôvodu sa tejto neznámej osoby opýtal, či má vodičské oprávnenie, či nepožíval
alkoholické nápoje, na čo mu táto osoba povedala, že má vodičské oprávnenie a že nepožívala alkohol.
Z toho dôvodu otvoril bránu a tejto osobe dal kľúče. Čakal pri bráne a keď vozidlo prišlo k bráne, ako vodič
bola jemu neznáma osoba, nebohý B. P. sedel na sedadle spolujazdca a on si sadol na zadné miesto za
spolujazdca. Uviedol, že v predmetný deň bolo sychravé počasie, viditeľnosť bola dobrá. Potom si len
pamätá, že po odjazdení asi 3 kilometrov pred ich vozidlo vbehli srnky, vozidlo otočilo a keď stáli, vozidlo
bolo otočené smerom späť na G. O., zrazu do nich do zadnej časti narazilo cudzie vozidlo. Obžalovaný
nevedel vysvetliť, ako sa vodič z ich vozidla dostal po nehode preč z vozidla. Na záver uviedol, že si
nepamätá priebeh dopravnej nehody, avšak s určitosťou vie, že vozidlo neriadil, pretože keď požíval
alkoholické nápoje, nikdy nejazdil.

Poškodený P. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetného dňa sa vracal
zo služobnej cesty domov. Keď prechádzal cez Z. a prechádzal zákrutou, videl svetlá od vozidla, ktoré
svietili smerom k obci Z., zrazu asi dva metre pred stretom zbadal, že svetlá svietia smerom do brehu,
vozidlo zrazu prešlo do protismeru, t.j. do jeho jazdného pruhu. Podľa jeho názoru, vodič predmetného
vozidla sa pohyboval rýchlosťou cca 80 kilometrov za hodinu, tento vodič musel strhnúť riadenie a
následne on so svojím vozidlom narazil do predmetného vozidla, jeho následne náraz odhodilo do jarku
v jeho jazdnom pruhu. Po dopravnej nehode zostal asi na minútu v šoku, potom vystúpil zo svojho
vozidla a išiel sa pozrieť k tomu druhému vozidlu. Keď prišiel k tomu vozidlu, všetky dvere na tomto
vozidle boli zavreté. Chcel otvoriť dvere buď spolujazdca alebo vodiča, čo sa mu nepodarilo, následne
prišli k dopravnej nehode policajti, neskôr rýchla záchranná služba a potom hasiči. Uviedol, že keď sa
pozrel do vozidla, videl, že hlavy mali uvedené osoby smerom do kufra a nohy smerom dopredu, pričom
jedna osoba ležala na druhej osobe. Ďalej uviedol, že keď predmetné osoby vyslobodzovali z uvedeného
vozidla, počul, ako lekár hovorí, že tá osoba, čo bola dole je mŕtva a tá osoba, čo bola navrchu má ťažké
zranenia. Na záver svojej výpovede uviedol, že počas celej doby až do stretu nevidel, že by cez cestu
prechádzala nejaká lesná zver. Uviedol, že po dopravnej nehode nikto z toho druhého auta nevyšiel,
pretože to by si všimol. Poškodený aj pri konfrontácii na hlavnom pojednávaní zotrval na tom, že nevidel
nikoho po dopravnej nehode odchádzať od vozidla.

Poškodená B. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že k trestnej činnosti
obžalovaného sa nevie vyjadriť, pretože na mieste dopravnej nehody nebola. Na hlavnom pojednávaní
uviedla, že deň predtým obžalovaný s jej nebohým mužom popíjali, potom sa išlo do Pohostinstva K.,
pričom ona odišla preč a obžalovaný s jej nebohým mužom zostali v pohostinstve. Neskôr sa snažila
nebohému mužovi volať, pričom okolo 24.00 hodiny sa mu dovolala a on jej povedal, že už ide domov.
Neskôr sa už nebohému mužovi nedovolala. Až neskôr jej bolo oznámené, že jej muž bol zabitý pri
dopravnej nehode. Uplatnila náhradu škody vo výške, ako to doložil s dokladmi jej právny zástupca.

Svedok P. O. ml. (syn obžalovaného) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 07.
marca 2008 bol u poškodenej B. P. na návšteve a z dôvodu, že mal prísť jej manžel (nebohý B. P.), tak
ho posielala preč. Od poškodenej odišiel okolo 24.00 hodiny. Uviedol, že u B. P. mal pohlavný styk so
svedkyňou L. K. a mal mať sex aj s B. P., avšak s ňou k pohlavnému styku nedošlo, pretože B. P. volala
nebohému a tento jej povedal, že ide domov. Cesta domov mu trvala 5 - 7 minút. Po ceste domov stretol
nebohého B. P., ktorý ho požiadal, aby ho odviezol niekde na zábavu, s čím súhlasil. Keď prišli k ich
rodinnému domu, tak obžalovaný sedel pod bránou. On odišiel domov, kde si zobral vodičský preukaz,
kľúče od auta a papiere od auta, ktoré následne odovzdal obžalovanému. Potom odišiel do garáže, z
ktorej vybral auto a s týmto vyšiel na cestu. Potom do auta nasadol nebohý B. P., ktorý si sadol na
sedadlo spolujazdca, pričom svedok najprv uviedol, že obžalovaný si sadol na zadné sedadlo za
vodiča, neskôr tvrdil, že si sadol na zadné sedadlo za nebohého B. P., potom uviedol, že vie len to, že
obžalovaný si sadol na zadné sedadlo vozidla, ale kde presne, nevedel uviesť. Svedok ďalej uviedol, že
na vedľajšej ceste bolo odstavené motorové vozidlo a obžalovaný sa s nejakou osobou z tohto vozidla
rozprával. Potom s vozidlom odišli smerom na B. a keď bol pod kopcom, tak mu do jazdnej dráhy vbehla
zver. On sa tejto zvery vyhol tak, že išiel s vozidlom na pravú krajnicu a tak sa tejto zvery vyhol. Potom
následne, keď vozidlo vyrovnal, tak mu opäť do jeho dráhy vbehla zver, on s vozidlom do tejto zvery
narazil, pričom svedok nevedel uviesť, ktorou časťou vozidla. Ďalej svedok uviedol, že po náraze do
zvery vozidlo sa celé otočilo a zostalo stáť na deliacej čiare, pričom predok vozidla bol otočený smerom
na G. O. a zadná časť vozidla bola otočená smerom na M.. Následne na to začal obžalovaný a nebohý
na neho kričať, že čo sa deje, on preto spod sedačky nebohého B. P. vybral trojuholník a z vozidla
vystúpil von s tým, že ho dá pred vozidlo. Následne po tom, čo vyšiel z motorového vozidla, videl len
svetlá a počul silný náraz. Čo sa dialo potom, svedok nevedel uviesť. Uviedol, že preskočil zvodidlá
a potom sa prebral za dedinou, pričom nemal žiadne zranenia, odišiel domov, kde na druhý deň prišli
policajti a jeho matku informovali o dopravnej nehode. Na záver svojej výpovede uviedol, že na miesto
dopravnej nehody sa nevrátil, to, že on viedol motorové vozidlo nikomu nepovedal z dôvodu, že si myslel,
že otec, t.j. obžalovaný zomrie.

Svedkovia P. H. a K. V. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedli, že predmetného dňa
boli vyslaní k dopravnej nehode. Po príchode na miesto dopravnej nehody bol na mieste prítomný
P. M., u ktorého vykonali dychovú skúšku, ktorá bola negatívna, iná osoba sa na mieste dopravnej
nehody nenachádzala. Na mieste videli, že vozidlo BMW bolo v priekope v jeho jazdnom pruhu a druhé
vozidlo Citroen bolo prednou časťou otočené smerom k G. O. a zadnou časťou k mestu M.. Keď prišli k
osobnému motorovému vozidlu Citroen, tento bol značne poškodený z pravého boku a spredu, pričom
motor sa tam nenachádzal, dvere na tomto vozidle dvere boli pozatvárané. Vo vozidle videli dve osoby,
pričom tieto osoby sedeli na predných sedačkách, avšak ležali až na zadných sedadlách, pričom hlavy
mali smerom ku kufru vozidla a nohy mali v prednej časti vozidla. Ďalej uviedli, že jedná osoba bola
dole, druhá osoba ležala obrátená tvárou k osobe dolu, táto osoba javila známky života, jednalo sa o
osobu obžalovaného. Uviedli, že medzi prednými sedadlami a zadnými sedadlami nebol žiaden priestor,
tieto boli nárazom spojené. S týmito osobami vo vozidle Citroen nemanipulovali. Následne zavolali
rýchlu záchrannú službu a požiarníkov, pretože sa tieto osoby nedali z vozidla vyslobodiť. Po príchode
záchrannej služby oni začali riadiť dopravu. Nevedeli sa vyjadriť, čo sa dialo následne, oni dopravnú
nehodu nedokumentovali.

Svedok MUDr. O. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že predmetného
dňa pracoval na záchrannej zdravotnej službe a bol na výjazde ohľadne predmetnej nehody. Po príchode
k dopravnej nehode zistil, že sa tam nachádza rýchla nelekárska zdravotná služba z G. O.. Po príchode
zistili, že sa tam nachádzajú dve osobné motorové vozidla, pričom len v jednom boli zranené dve osoby.
Z tohto auta trčala von z okna ruka. Po príchode k predmetnému vozidlu, kde sa nachádzali zranené
osoby zistil, že sa predné, ani zadné dvere na tomto motorovom vozidle pri žiadnej fyzickej námahe
nedali otvoriť. Obhliadkou zistil, že osoba, ktorej ruka trčala z okna vozidla má ťažké zranenia a fyzickou

obhliadkou zistil, že tá druhá osoba je mŕtva. Z toho dôvodu začali poskytovať živej osobe prvú pomoc
a to tak, že do ruky, ktorá trčala z okna založili kapačku do žili, pretože táto osoba bola v bezvedomí
a bola podchladená. Z dôvodu, že sa k tejto osobe nemohli dostať, museli počkať na požiarníkov, aby
túto osobu vystrihli z predmetného vozidla. Po vystrihnutí z vozidla túto osobu dali na nosidlá a uložili
do sanitky, kde jej 20-30 minút poskytovali prvú pomoc, t.j. aby túto osobu stabilizovali, aby ju mohli
previezť do nemocnice, čo sa po stabilizovaní stavu aj stalo. Svedok uviedol, že osoba, ktorej poskytoval
prvú pomoc sedela na sedadle šoféra a mŕtva osoba bola stlačená dozadu, ležala telom bokom a hlavu
mala vzadu. Ďalej svedok uviedol, že keby sedela ďalšia osoba za sedadlom spolujazdca vzadu, tak
táto by utrpela ťažké zranenia, ktoré by nemusela prežiť. Uviedol, že táto osoba by sa po náraze do
predmetného vozidla nemohla dostať dopredu na sedadlo šoféra. Na záver uviedol, že u osoby, ktorú
odviezli do nemocnice bolo cítiť požitie alkoholických nápojov.

Svedkyňa I. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetnom čase mala
službu s MUDr. O. M. v rýchlej zdravotnej službe. Uviedla, že pred pojednávaním si pozrela záznam,
ktorý bol urobený po tomto zásahu, avšak bližšie sa už nepamätá na okolnosti tohto prípadu. Pamätá
si len to, že pri dopravnej nehode bol jeden mŕtvy, jednalo sa o mladšieho muža a druhá osoba, jednalo
sa o staršiu osobu bola zachránená. Uviedla, že vie, že tieto osoby ležali na sedadlách v zadnej časti
vozidla. Vie len toľko, že živej osobe poskytli prvú pomoc a odviezli ju do nemocnice.

Svedok V. R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako vodič záchrannej služby
a spoločne s MUDr. O. M., zdravotnou sestrou I. K. a Z. C. boli vyslaní na výjazd k dopravnej nehode. Po
príchode na miesto dopravnej nehody videl, že tam stojí vozidlo nelekárskej rýchlej zdravotnej služby
z G. O.. Na mieste dopravnej nehody boli dve vozidlá. Pamätá si, že z jedného vozidla trčala ruka z
okna vozidla, preto tejto osobe, ktorá bola živá lekár dal kapačku. Uviedol, že keď sa pozrel do vozidla
videl, že predné sedadlá vo vozidle boli odlomené a stlačené do zadnej časti vozidla. Uviedol, že jedna
osoba v predmetnom vozidle bola mŕtva a na tejto osobe ležala osoba, ktorá žila. Podľa jeho názoru, obe
osoby pred dopravnou nehodou sedeli vpredu. Ďalej svedok popísal, ako registroval polohy jednotlivých
osôb. Na záver uviedol, že na zadných sedadlách nebol nikto, pretože keby niekto sedel za sedadlom
vodiča, resp. spolujazdca nebolo možné, aby sa odtiaľ nejaká osoba dostala, pretože opierky hlavy na
predných sedadlách boli pritlačené dozadu vozidla. Na záver uviedol, že potom prišli požiarníci, ktorí
museli korbu auta rozpíliť z dôvodu, aby sa dostali k osobe, ktorá žila a potom po poskytnutí potrebnej
zdravotnej osoby, túto odviezli do nemocnice.

Svedok Z. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol spoločne s MUDr. O. M.C.,
I. K. a V. R. vyslaný k dopravnej nehode ako záchranná zdravotná služba. Svedok v podstate potvrdil
výpoveď svedka MUDr. O. M.. Uviedol, že si to presne už nepamätá. Pamätá si, že živá osoba ležala
na osobe, ktorá bola mŕtva. Uviedol, že osoba, ktorá bola nažive mala ruku von z okna, kde jej zaviedli
kapačku. Pokiaľ si pamätá, tak táto živá osoba sedela na sedadle šoféra, nohy mala smerom k volantu.

Svedok M. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetného dňa bol
veliteľom požiarníkov, ktorí zasahovali pri vyslobodzovaní osôb po dopravnej nehode. Po príchode na
miesto nehody tam už bola prítomná rýchla zdravotná služba, policajti a lekár im oznámil, že jedna osoba
je mŕtva a jedna osoba je živá. Z dôvodu, že lekár sa nemohol dostať k živej osobe, použili strihacie
zariadenie a to tak, že cez predné dvere vodiča sa rozstrihol predný stĺpik na aute dole a hore, aby
tú živú osobu mohli dostať z vozidla. Uviedol, že mŕtva osoba sa nachádzala na sedadle spolujazdca
a živá osoba na sedadle vodiča. Uviedol, že spolu so záchrannou zdravotnou službou po odstránení
stĺpika živú osobu vytiahli z vozidla a naložili do sanitky, kde lekári poskytli tejto osobe prvú pomoc. Mŕtva
osoba zostala v aute, počkalo sa na lekára, ktorý uviedol, že tá osoba je nebohá a následne potom aj
túto mŕtvu osobu vytiahli z vozidla. Svedok si nepamätal, či mŕtvu osobu zvlášť oslobodzovali z vozidla
rozstrihovaním, alebo túto osobu vytiahli z vozidla tým istým spôsobom ako živú osobu. Na záver svojej
výpovede uviedol, že z tohto auta nemohla odísť žiadna osoba vzhľadom na deformáciu auta, pretože
aj osoby, ktoré boli v aute museli vystrihovať.

Svedok Z. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil výpoveď svedka M. K.. Uviedol, že
po príchode si všimol obe autá po dopravnej nehode, pričom si všimol, že vo vozidle, kde boli zranené
osoby nie je motor od vozidla. Po konzultácii s lekármi bolo zistené, že jedna osoba je mŕtva a jedna
osoba je živá, pričom si všimol, že táto osoba mala na ruke kapačku a na krku límec. Z dôvodu, že lekár
sa nemohol dostať do vozidla (čo nebolo možné vzhľadom na deformáciu vozidla), pretože ani predné,

ani zadné dvere sa nedali otvoriť, vystrihli predný stĺpik na vozidle. Uviedol, že mŕtva osoba sedela na
sedadle spolujazdca, pričom táto osoba mala nohy vpredu a hlava bola v zadnej časti motorového vozidla
a živá osoba sedela na mieste šoféra. Pamätal si to preto, lebo pri vyslobodzovaní mala táto osoba nohy
pod pedálmi a on túto osobu pomáhal ukladať na nosidlá. Ďalej svedok uviedol, že predné sedadlá so
zadnými sedadlami boli spolu zrazené a nie je možné, aby sa nejaká osoba zo zadnej sedačky dostala
dopredu. Na záver svojej výpovede uviedol, že po odvezení živej osoby sanitkou, v oslobodzovaní mŕtvej
osoby začali až p otom, čo dopravná polícia zadokumentovala dopravnú nehodu.

Svedok V. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vodičom požiarníckej služby,
priamo pri vozidle nebol, spustil len strihacie zariadenie, aby sa dali z predmetného vozidla oslobodiť
zranené osoby. Uviedol, že stále bol v zadnej časti ich vozidla až do doby, pokiaľ odišla záchranka, ani
potom nešiel na miesto dopravnej nehody.

Svedkovia B. C. a B. M. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že ako
príslušníci dopravnej polície boli vyslaní k predmetnej dopravnej nehode. Po príchode na miesto
dopravnej nehody zistili, že sa tam nachádza rýchla zdravotná služba, požiarníci a dve odstavené
motorové vozidla, ktoré mali dopravnú nehodu. Uviedli, že im bolo oznámené, že jedna osoba je
mŕtva a jedna osoba je živá, ktorej zdravotníci poskytovali prvú pomoc. Uviedli, že nebohá osoba
sedela na sedadle spolujazdca a živá osoba na sedadle šoféra, pričom táto osoba mala nohy pod
volantom. Z dôvodu, že sa osoby nedali dostať z vozidla dvermi a museli zakročiť požiarníci, ako i
zdravotníci, fotodokumentáciu zvnútra vozidla nemohli urobiť. Celú dokumentáciu urobili až po odchode
zdravotníkov, pričom vyhotovili aj protokol o nehode v cestnej premávke, kde zachytili všetky stopy, ktoré
na mieste zistili. Svedok B. C. ešte uviedol, že osoba, ktorá mala nohy pod volantom, mala pri sebe
občiansky preukaz a vodičský preukaz, ktorý tejto osobe odobral.

Svedok B. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetná vec mu bola pridelená
ako vyšetrovateľovi. Uviedol, že obžalovaného P. O. vypočúval asi trikrát, pričom pri prvotnom výsluchu
využil svoje právo a odmietol vypovedať, pri druhej výpovedi uviedol, že mu do cesty vbehli srnky a
keď bol stanovený termín oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania požiadal obžalovaný s obhajcom
o výsluch, kde sa doznal k trestnej činnosti. Uviedol, že pred každým výsluchom riadne poučil
obžalovaného o jeho právach v zmysle predpisov. Uviedol, že obžalovaného sa vždy pýtal, či je
schopný výsluchu, nikdy nemal žiadne námietky. Jednoznačne poprel, že by neprotokoloval to, čo hovoril
obžalovaný, vždy napísal len to, čo mu obžalovaný povedal. Na záver svojej výpovede uviedol, že keby
mal obžalovaný nejaké námietky, toto by zaprotokoloval do zápisnice o výsluchu.

Svedok B. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k trestnej činnosti obžalovaného
sa nevie vyjadriť, pri dopravnej nehode nebol. Uviedol, že deň predtým videl obžalovaného, aj nebohého
v krčme, nesedel s nimi, nevie, o čom sa rozprávali, nepočul, že by obžalovaný hovoril niečo o tom, že
nebude jazdiť na vozidle. Na záver uviedol, že z krčmy odišiel pred záverečnou.

Svedok M. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 07. marca 2008
mu telefonoval okolo 22.00 hodine nebohý, aby prišiel za ním do furmanskej krčmy v G. O.. Obliekol
sa, nasadol do svojho motorového vozidla a niečo po 22.00 hodine prišiel k predmetnej krčme, pričom
v krčme už nebolo svetlo, preto sa s vozidlom otočil a odišiel domov. Uviedol, že v predmetný večer,
keď mu volal nebohý B. P., mu nehovoril, aby prišiel na aute, že chce, aby ho niekam odviezol, ani nikdy
predtým ho nebohý nikdy nevolal, aby ho niekam odviezol.

Svedok B. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že on rodinu obžalovaného pozná
asi 10 rokov, navštevuje rodinu obžalovaných. Uviedol, že dňa 08. marca 2008 bol
v G. O. okolo polnoci a išiel na svojom motorom vozidle spať do domu obžalovaného. Bola tma a keď
odbočil na vedľajšiu cestu a videl, ako odchádza auto, ktoré sa pri ňom zastavilo, otvorili sa ľavé zadné
dvere za vodičom a v aute videl, že na zadnom sedadle sedí obžalovaný a vpredu na sedadle vodiča
sedí syn obžalovaného, ale o tom si nie je stopercentne istý, v aute bola ešte jedna osoba, ktorá spala.
Obžalovaný ho volal, aby si nasadol do ich auta a išiel s nimi, čo on odmietol. On povedal, že nejde
a vozidlo odišlo preč na hlavnú cestu, otočil sa a s autom odišiel do Mesta Ž. G. I.. Na záver uviedol,
že keď išiel obžalovaného navštíviť po dopravnej nehode, tak mu manželka obžalovaného hovorila, aby
obžalovanému nepovedal, čo sa stalo.

Svedkyňa L. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň
pred dopravnou bola u svedkyni B. P. v jej dome. Okolo 18.30 hodine do domu prišiel nebohý spolu s
obžalovaným. Tu potom spoločne požívali alkoholické nápoje. Asi za polhodinu do domu prišiel aj syn
obžalovaného. Okolo 21.00 hodiny sa všetci presunuli do domu O., kde opätovne požívali
alkoholické nápoje. Po 22.00 hodine sa presunuli do Pohostinstva K., kde ona, svedkyňa B. P. a svedok
P. O. ml. zotrvali do 23.00 hodiny. Následne potom ona, B. P. a P. O. ml. odišli do domu svedkyne B. P. a
obžalovaný a nebohý zostali v pohostinstve. Ďalej uviedla, že okolo 00.15 hodine svedok P. O. ml.
z bytu odišiel preč z domu svedkyne B. P., svedkyňa sa odmietla vyjadriť, či mala s P. O. ml. pohlavný
styk. Uviedla, že cesta od P. k O. trvá minimálne 15 minút. Na záver uviedla, že okolo 01.30 hodine jej
svedkyňa B. O. jej hovorila, že sa nemôže dovolať nebohému, resp. obžalovanému a
že sa dovolala P. O. ml., ktorý jej povedal, že je v O. na diskotéke.

Svedok O. Ž. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k trestnej činnosti obžalovaného
sa nevie vyjadriť. Uviedol, že predmetného dňa mal ako vyšetrovateľ PZ službu a bol vyslaný na miesto
dopravnej nehody. Po príchode k dopravnej nehode videl, že je tam záchranná služba, požiarníci, ktorí
už vykonávali činnosť na odstránenie dopravnej nehody. Uviedol, že miesto zaisťoval príslušník DI v O..
On následne v O. vypočul poškodeného P. M., o čom bola spísaná aj zápisnica.

Znalec MUDr. B. C. PhD. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu
zotrváva na písomne podanom znaleckom posudku, ako aj na jeho záveroch. Uviedol, že nebohý B. P.
utrpel zranenia na následky, ktorý zomrel, tieto zranenia boli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
Znalec uviedol, že náraz do vozidla, kde sedel nebohý B. P. bol sprava, čiastočne spredu. J. jednoznačne
poprel tvrdenie obžalovaného, že bolo do vozidla narazené zozadu, pretože keby bol náraz zozadu u
nebohého by vznikli iné zranenia.

Znalec Ing. Z. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na písomne
podanom znaleckom posudku, ako aj doplnku k znaleckému posudku, ako i na ich záveroch. Na hlavnom
pojednávaní uviedol, z čoho vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku. J. vo svojej výpovedi sa
vyjadril k spôsobu techniky jazdy obžalovaného P. O., ako i poškodeného P. M., pričom znalec uviedol,
že poškodený P. M. na vzniknutú situáciu, t.j. že vozidlo obžalovaného dostalo šmyk, reagoval včas,
v nehodovom úseku sa pohyboval rýchlosťou nižšou, ako bola povolená rýchlosť v danom úseku,
jeho technika jazdy bola správna. Uviedol, že poškodený P. M. nemohol dopravnej nehode zabrániť a
to ani v prípade, že by vozidlo obžalovaného stálo. Znalec uviedol, že technika jazdy obžalovaného
nebola správna, pretože v nehodovom deji sa pohyboval rýchlosťou minimálne 92 kilometrov za hodinu,
čo v danom úseku bola rýchlosť vyššia, čím sa vozidlo dostalo do šmyku. Ďalej sa znalec vyjadril k
rýchlostiam oboch vozidiel pred nehodovým dejom a v čase nehodového deja. Znalec uviedol, že na
vozidle obžalovaného žiadne technické závady nezistil. Ďalej znalec uviedol, že vozidlo obžalovaného
po dopravnej nehode obhliadal, pričom pri obhliadke vozidla nenašiel žiadne štetiny od zvery. Uviedol,
že podľa posudku Ing. M. O. boli štetiny nájdené na spätnom zrkadle a na zadných dverách, avšak
na základe týchto skutočností sa nedá zistiť, o akú zver sa jednalo. Podľa jeho názoru, vzhľadom na
to, kde štetiny boli nájdené, by sa muselo jednať o jeleňa, ktorý by bokom musel naraziť do spätného
zrkadla, pričom znalec uviedol, že je málo pravdepodobné, aby sa na miestach, ktoré zadokumentoval
Ing. M. O. nachádzali štetiny od lesnej zvery. Ďalej znalec jednoznačne vylúčil, že k dopravnej
nehode došlo takým spôsobom, ako to popisoval svedok P. O. ml., pretože to technicky nie je možné.
Znalec uviedol, že v čase zrážky motorových vozidiel, tieto boli v pohybe, pričom pohyb vozidla Citroen
Berlingo vykazoval tak pohyb translačný, tak i rotačný, nakoľko sa do polohy v čase zrážky pohyboval v
bočnom šmyku s rotáciou v protismere hodinových ručičiek, teda motorové vozidlo nemohlo stáť.
Znalec popísal miesto, kde došlo k stretu motorových vozidiel a v akom uhle. Na záver svojej výpovede
uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich záveroch, ktoré uviedol v písomne podanom znaleckom
posudku, ako i na vypracovanom dodatku k znaleckému posudku.

Znalec dipl. Ing. T. I. - znalec z odboru dopravy na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe
žiadosti obžalovaného vypracoval znalecký posudok. Znalec uviedol, z čoho vychádzal pri vypracovaní
znaleckého posudku. Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch podaného znaleckého
posudku. Znalec sa zhodol s vyjadrením znalca Ing. Z. A., v ktorých miestach došlo k stretu motorových
vozidiel a pod akým uhlom. Znalec jednoznačne vylúčil, že k nárazu medzi vozidlami došlo v čase,
keď motorové vozidlo značky Citroen Berlingo stálo. Znalec jednoznačne uviedol, že tak vozidlo
BMW, ako i vozidlo Citroen Berlingo bolo v čase nárazu v pohybe, pričom vozidlo Citroen

Berlingo rotovalo bočným šmykom. Znalec uviedol, že samotné fotografie vyhotovené po dopravnej
nehode, resp. zachytenie úlomkov nájdených po dopravnej nehode nezaznamenávajú, kde a akým
spôsobom došlo k dopravnej nehode. Na záver svojej výpovede uviedol, že podľa jeho názoru, z
technického hľadiska motorového vozidla sa osoba nachádzajúca na zadnom sedadle nemohla dostať
do takej polohy po dopravnej nehode, ako tvrdia svedkovia. Znalec uviedol, že vzhľadom na deformáciu
zadnej časti motorového vozidla, v prípade, ak by osoba sedela na zadnom sedadle, tak by musela
zostať zakliesnená medzi sedadlami. Znalec uviedol, že v súčasnej dobe by už vykonanie rekonštrukcie
dopravnej nehody, resp. vykonanie vyšetrovacie pokusu nič neozrejmilo.

Znalec Ing. M. O. - znalec z odboru dopravy vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že
na základe žiadosti obžalovaného obhliadol motorové vozidlo značky Citroen Berlingo v mesiaci
december 2010 a to z toho dôvodu, aby mal poľahčujúce okolnosti, pretože niekto z účastníkov dopravnej
nehody hovoril, že pred dopravnou nehodou do cesty vbehla lesná zver. Pri obhliadke motorového
vozidla našiel štetiny, čo aj zdokumentoval na fotografii a tieto odovzdal obžalovanému. Štetiny našiel na
pravom spätnom prednom zrkadle a lište na pravých predných a zadných dverách na strane spolujazdca.
Znalec uviedol, že on nevedel rozlíšiť, či sa jedná o pravú srsť alebo umelú, resp. či sa jedná o srsť
lesnej zvery. Na záver znalec uviedol, že v prípade ohliadky motorového vozidla po dopravnej nehode
znalec nemohol tieto stopy zaistiť, pokiaľ nemal znalec informáciu, že došlo ku kontaktu so zverou.
Znalec uviedol, že pri verziách, ktoré uvádzajú účastníci dopravnej nehody, si nevie vysvetliť, ako sa
srsť dostala na miesta, kde ich on našiel. Uviedol, že je pravdou, že na miestach, kde našiel srsť sneh
nebol, hoci ostatné časti motorového vozidla sa na snehu nachádzali.

Znalec Ing. B. I. - znalec z odboru elektronika vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že na základe požiadania obžalovaného vypracoval znalecký posudok. Uviedol, že všetky podklady
na vypracovanie znaleckého posudku mu dodal obžalovaný. Uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na
vypracovanom znaleckom posudku, ako i na jeho záveroch. Znalec uviedol, že skúmaním predložených
digitálnych snímkov nezistil žiaden zásah do snímkov, avšak z dôvodu, že snímky boli prečíslované,
nemal originály nosičov a preto nedokáže povedať, či medzi jednotlivými snímkami boli aj iné
snímky. Uviedol, že snímky neboli kvalitné, pretože boli vykonané málo kvalitnými fotoaparátmi,
ako aj vzhľadom na podmienky, za ktorých boli urobené. Znalec sa vyjadril k jednotlivým snímkam,
pričom súdu nedokázal jednoznačne vysvetliť svoje tvrdenia, uviedol, že to sú len jeho úvahy. Znalec
jednoznačne uviedol, že na základe fotografie nemohlo dôjsť k nárazu, ako to tvrdí svedok P. O. ml.,
pretože z fotografie jednoznačne vyplýva, kde došlo k stretu motorových vozidiel, pretože na vozidle
Citroen Berlingo je vyrazená ŠPZ od vozidla BMW, ako je to na fotografii z č.l. 912-913.

Znalec MUDr. A. V. - znalec z odvetvia psychiatria vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že na základe požiadania obžalovaného vypracoval znalecký posudok. Znalec uviedol, z čoho vychádzal
pri vypracovaní znaleckého posudku, pričom uviedol, že na svojich záveroch v plnom rozsahu zotrváva.
Znalec uviedol, že nemožno vylúčiť, že obžalovaný v čase vypočúvania v prípravnom konaní presne
chápal význam celého procesu vyšetrovania udalosti, nemohol posúdiť, či vo svojich výpovediach
hovoril pravdu. Znalec nevedel uviesť, či sa obžalovanému časom môže obnovovať pamäť, t.j. či časom
si začína spomínať na priebeh dopravnej nehody a tomu, čo tomuto predchádzalo. Na záver svojej
výpovede uviedol, že pokiaľ on vyšetroval obžalovaného, tak tento sa snažil, aby jeho syn nemal
problémy.

Znalec MUDr. V. W. - znalec z odboru zdravotníctva vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že na základe požiadania obžalovaného vypracoval znalecký posudok. Znalec uviedol, z čoho vychádzal
pri vypracovaní znaleckého posudku, pričom znalec zotrval na záveroch písomne podaného znaleckého
posudku. Znalec uviedol, že vzhľadom na zranenia obžalovaného on nevie jednoznačne uviesť,
či obžalovaný sedel na sedadle vodiča, resp. či sedel na zadnom sedadle predmetného vozidla Citroen
Berlingo, nevylúčil ani jednu z týchto možností.

Znalec MUDr. L. K. - znalec z odboru zdravotníctva vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, z čoho vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalec v plnom rozsahu zotrval na
písomne podanom znaleckom posudku, ako i na jeho záveroch. Znalec vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní popísal zranenia obžalovaného, vyjadril sa k spôsobu ich vzniku. Znalec uviedol, že
vzhľadom na charakter zranení obžalovaného je málo pravdepodobné, že by tento sedel v motorovom
vozidle na zadnom sedadle, pretože keby obžalovaný sedel na zadnom sedadle, tak by obžalovaný

musel mať ťažšie zranenia a zostal by po dopravnej nehode zakliesnený. Na záver svojej výpovede
znalec uviedol, že zranenia, ktoré obžalovaný mal po dopravnej nehody vykazujú na zranenia typické
pre osobu, ktorá riadila motorové vozidlo, t.j. vodiča.

Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to listom o prehliadke mŕtveho, záznamom z dopravnej
nehody, protokolom a s plánom z dopravnej nehody, fotodokumentáciou vozidiel po dopravnej nehode,
zápisom o dychovej skúške poškodeného P. M., z ktorej vyplýva, že nemal požité alkoholické nápoje,
protokolom o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol, z ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase
spáchania trestnej činnosti mal 0,90 MG/L alkoholu v krvi, lekárskymi zraneniami obžalovaného P. O.,
poškodeného P. M., s uplatneným nárokom a dokladmi poškodenej B. P., fotografiami predloženými
obžalovaným, resp. prokurátorom.

Zo zväčšenia fotografií urobených hneď po dopravnej nehode predložených prokurátorom vyplýva, že
na miestach, kde boli nájdené štetiny Ing. M. O. sa tieto štetiny nenachádzajú.

Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný P. O. poprel spáchanie trestnej
činnosti ohľadne skutku, ktorý mu je kladený za vinu, keď uvádzal, že predmetné vozidlo neriadil a
nespôsobil dopravnú nehodu, z konania je jeho obrana jednoznačne vyvrátená výpoveďou poškodeného
P. M. ako aj výpoveďami svedkov P. H., K. V., MUDr. O. M., Z. C., Z. O., M. K., V. R., ktorí vo svojich
výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedli, že z predmetného vozidla nemohla odísť žiadna osoba
vzhľadom na deformáciu vozidla, pretože predné, ani zadné dvere na strane vodiča, ako aj na strane
spolujazdca sa nedali otvoriť a preto museli byť obžalovaný, ako aj nebohý B. P. oslobodzovaní z
predmetného vozidla tým spôsobom, že požiarníci ich z predmetného vozidla museli vystrihnúť. Súd
ďalej poukazuje na výpovede horeuvedených svedkov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný
sedel na sedadle šoféra a nebohá osoba sedela na sedadle spolujazdca, pričom vo svojich výpovediach
jednoznačne popísali, v akých polohách sa osoby v predmetnom vozidle nachádzali. Súd poukazuje na
výpoveď svedka Z. O., ktorý vyťahoval osobu obžalovaného z predmetného vozidla, ktorý jednoznačne
uviedol, že osoba, ktorá žila a ktorú vyťahoval mala nohy pod pedálmi na mieste šoféra. Ďalej súd
poukazuje na výpovede horeuvedených svedkov, ktorí jednoznačne uviedli, že obžalovanému trčala z
okna vodiča ruka, kde rýchla zdravotná služba založila kapačku a vzhľadom aj na ich vyjadrenia ohľadne
deformácie vozidla, ako aj listinné dôkazy, protokoly o nehode v cestnej premávke, fotodokumentáciu,
mal súd preukázané, že obrana obžalovaného, že sedel na zadnom sedadle za spolujazdcom nie
je pravdivá, pretože predné sedačky stlačili zadné sedačky až do kufra predmetného vozidla a ako
uviedli predmetní svedkovia, v prípade, že by tam bol niekto sedel, musel by byť vtlačený dozadu do
kufra. Súd tu poukazuje hlavne na výpoveď svedka MUDr. O. M., ktorý uviedol, že osoba, ktorá by
tam sedela by utrpela závažné zranenia, ako aj na výpoveď svedka V. R., ktorý uviedol, že opierky
na predných sedadlách boli úplne stlačené do kufra. Z horeuvedeného teda vyplýva tá skutočnosť, že
obrana obžalovaného, že sedel na zadnom sedadle za sedadlom spolujazdca je vylúčená, čo vo svojej
výpovedi uviedol aj znalec MUDr. L. K. - znalec z odboru zdravotníctva, ktorý uviedol, že zranenia,
ktoré utrpel obžalovaný svedčia na zranenia vodiča po dopravnej nehode. V súhrne potom s výpoveďami
znalcov MUDr. B. C. PhD., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal zranenie nebohého
a uviedol, že tieto zranenia sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ako i výpoveďami znalcov
Ing. Z. A. a dipl. Ing. T. I. z odboru cestnej dopravy, ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že v čase
dopravnej nehody obe motorové vozidlá boli v pohybe, pričom obaja zhodne popísali priebeh dopravnej
nehody, ako aj listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že obžalovaný P. O. po tom, čo požil alkoholické
nápoje a mal v krvi 0,90 MG/L alkoholu riadil motorové vozidlo, pričom z dôvodu požitia
alkoholických nápojov v ľavotočivej zákrute dostal s predmetným vozidlom šmyk a s vozidlom prešiel
do protismeru jazdného pruhu vozidla BMW, následkom čoho došlo k dopravnej nehode, pri ktorých
utrpel B. P. smrteľné zranenia, na základe ktorých na mieste dopravnej nehody zomrel a poškodený P.
M. utrpel zranenia, na ktoré sa liečil po dobu 15 dní. Obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenie
§ 4 ods.3 písm. b) Zákona číslo 315/1996 Zb. O premávke na pozemných komunikáciách. Súd preto
konanie obžalovaného P. O. tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval
ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods.4 Trestného zákona, pretože ako vodič po požití alkoholických
nápojov inému z nedbanlivosti spôsobil smrť. Pokiaľ sa týka výpovede svedka P. O. ml., súd túto výpoveď
bral len ako účelovú, pretože jeho tvrdenia, ako malo dôjsť k stretu vozidiel jednoznačne vylúčili znalci
z odboru cestnej dopravy, ako i výpoveďami svedkov, resp. listinnými dôkazmi bolo preukázané, že k
stretu motorových vozidiel došlo tak, ako je to uvedené v obžalobe. Prevedeným dokazovaním bolo
preukázané, že k dopravnej nehode, ako to prezentoval svedok P. O. ml., nie je to z technického

hľadiska možné vzhľadom na deformáciu vozidiel po dopravnej nehode. Výpoveď tohto svedka je v
rozpore aj so samotnou výpoveďou obžalovaného, ako i poškodeného P. M., tento
svedok sa svojou výpoveďou snažil pomôcť svojmu otcovi, t.j. obžalovanému. Pokiaľ obžalovaný, resp.
svedok P. O. ml. uvádzal, že pred dopravnou nehodou došlo k stretu s lesnou zverou, čo potvrdil aj
znalec Ing. M. O., ktorý na základe požiadania na motorovom vozidle značky Citroen Berlingo našiel
štetiny, tieto však nevedel identifikovať, súd poukazuje na zväčšené fotografie predložené prokurátorom,
z ktorých vyplýva, že po dopravnej nehode sa na daných miestach žiadne štetiny nenachádzajú, čím je
vyvrátená obrana obžalovaného, resp. výpoveď svedka P. O. ml.. Pokiaľ obžalovaný navrhoval vykonať
rekonštrukciu, resp. vykonať dokazovanie ústavom z odboru cestnej dopravy, súd tieto návrhy zamietol,
pretože obaja znalci z odboru cestnej dopravy zhodne uviedli, že vykonanie týchto úkonov by bolo
bezvýznamné, pretože ani z výpovede znalca Ing. B. I. nemožno zistiť nové skutočnosti, ktoré by
odôvodnili iný záver, t.j. ako došlo k dopravnej nehode a kde zostali stáť vozidlá po dopravnej nehode.
Pokiaľ obžalovaný namietal porušenie jeho občianskych, resp. ľudských práv už v prípravnom konaní,
súd takéto zistenia nezistil, v opačnom prípade by súd predmetnú vec vrátil prokurátorovi na verejnom
zasadnutí na došetrenie. To, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo obžalovanému vznesené
až po vykonaní znaleckých posudkov, či už znalca zo súdneho lekárstva, resp. znalca z odboru cestnej
dopravy, bolo v zmysle Trestného poriadku zákonné, pretože až na základe týchto znaleckých posudkov
mohol vyšetrovateľ PZ vzniesť obvinenie. Taktiež tvrdenia obžalovaného, že súd jednostranne vykonával
na hlavnom pojednávaní dôkazy v neprospech neho a jeho návrhy na dokazovanie neakceptoval sa
nezakladá na pravde, pretože jeho návrh na vykonanie výsluchov svedkov vykonal tak, ako to navrhol
a pokiaľ sa týkalo ďalších návrhov obžalovaného, o tých uznesením vždy súd rozhodol na hlavných
pojednávaniach, súd vykonal dôkazy, ktoré neboli vykonané v prípravnom konaní, aby jednoznačne zistil
skutkový stav prejednávanej veci.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane zdravia fyzických osôb a toho,
aby nedochádzalo na cestných komunikáciách k porušovaniu bezpečnostných predpisov. Súd u
obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ani priťažujúcu okolnosť. Motívom konania
obžalovaného bola nepozornosť.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Doposiaľ
bol štyrikrát súdne trestaný, hľadí sa na neho akoby súdne trestaný nebol, dvakrát bol riešený v
priestupkovom konaní. Z karty vodiča vyplýva, že má šesť záznamov, vždy pre dopravné nehody.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, za použitia ustanovenia § 38 ods.2
Trestného zákona, súd obžalovanému vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, jej následok uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody pri strede zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní 6 rokov a
6 mesiacov. Z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z dôvodu, že trestnej činnosti sa dopustil v oblasti cestnej dopravy, uložil mu súd aj trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v druhej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní
6 rokov.

Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti
bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

Poškodená B. P. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, škoda bola dokladovaná, preto súd v
zmysle § 287 ods.1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k náhrade škody tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.