Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716203472
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2716203472.1

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne X. F., A.. X.XX.XXXX, W.I. A. F. J.. Č.. XXX Q. L.,
zastúpenej splnomocnencom Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie
Park Angelinum 2, 040 01 Košice, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.11.2009.

Zamestnávateľ žalobkyne spoločnosť B. Y. X. X.. H.. E.. X. X. D. XXX/X, XXX XX M., G.: XX XXX XXX
j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy

č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.11.2009.

Súd ukladá žalobkyni, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému návrh
na začatie konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňapodalanaOkresnýsúdSkalicadňa30.6.2016návrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia,

ktorým sa domáhala nariadiť žalovanému, aby sa zdržal výkonu Dohody o zrážkach z mzdy č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.11.2009 do právoplatného skončenia
veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne B. Y. X. X.. H.. E..
X. X. D. XXX/X, XXX XX M., G.: XX XXX XXX, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
podľa XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.11.2009.

2. Žalobný návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym
rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu -
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
18.11.2009. Na základe žiadosti žalobkyne bola schválená výška úveru (úverový limit) 1.493,73 eur,
počet splátok 36 s mesačnou splátkou 84,11 eur, RPMN za úver činila 68,51%, priemerná hodnota
RPMN 48,96% a ročná úroková sadzba úveru 68,83%. Žalovaný žalobkyni reálne vyplatil 1.251,88

eur. Žalovaný od sumy 1.493,73 eur odpočítal sumu 241,85 eur ako odplatu za poskytnutie služby
v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby. Jedná sa o odmenu za možnosť
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Zmluvná podmienka dojednaná v bode 8.1 Zmluvy
bola viacerými súdmi judikovaná ako neprijateľná a teda neplatná zmluvná podmienka (Rozsudok
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 10.12.2014, sp. Zn. 6C 55/2013, rozsudok Krajského súdu
v Prešove 18Co 109/2011). Poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu

splátok podľa bodu 8.1a. Odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena tejto
služby neprijateľná. Žalobkyňa poukázala na nesprávny výpočet RPMN v Zmluve, kde pri schválenomúverovom rámci 1.251,88 eur by RPMN predstavovala 141% a nie v zmluve uvedený údaj 68,51%
pri úvere a predpokladaná 54,97% pri revolvingu, čím bola voči žalobkyni uplatnená nekalá obchodná
praktika spočívajúca v klamlivom konaní žalovaného, ktorá ju mohla uviesť do omylu vo vzťahu k cene

a spôsobu výpočtu ceny služby v zmysle § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Výška splátok bola v zmluve určená len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká
suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch a taktiež zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a teda doby trvania
zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má podľa § 11 ods.1

písm. a) tohto zákona za následok bezúročnosť poskytnutého úveru. Na základe uvedeného je potrebné
zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že účastníci si z zmluve
dojednali úrokovú mieru 68,83% pri úvere a 67,94% pri revolvingu, pričom podľa údajov zverejnených
na internetovom portáli Národnej banky Slovenska priemerná úroková miera zo spotrebiteľských a
ostatných úverov s dohodnutou splatnosťou 1 - 5 rokov bola v novembri 2009 vo výške 15,42% ročne,
preto podľa žalobkyne sú takto dojednané úroky v rozpore s dobrými mravmi a dojednanie o úrokoch

absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetný úver je úžerný, preto odporuje
dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovanému tak zo zmluvy vznikol
nárok len na úhradu istiny vo výške 1.251,88 eur (1.493,73 eur - 241,85 eur). Žalobkyňa dňa 18.11.2009
súčasne so Zmluvou o úvere podpísala samostatnú Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX.
Jedná sa o typovú formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného.

Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť
plniť, žalobkyni by boli vykonávané zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu
sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalovaný

sa prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o. obrátil so žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo
mzdy listomzodňa20.5.2015priamonazamestnávateľažalobkyneapožadovalodneho,abyzjejmzdy
vykonával mesačné zrážky až do úplného splatenia dlhu 1.664,19 eur. Inštitút Dohody o zrážkach zo
mzdy považuje žalobkyňa za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou
je preto v predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať

majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to
napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom
žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva
na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobkyne nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva
poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z

neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR
(rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej
je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Žalobkyňa citovala
časti rozsudkov Súdneho dvora EÚ ako je rozsudok z 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial a Salvat

Editores, C240/98 až C244/98, rozsudok C - 168/05, Elisa María Mostaza Clar, rozsudok C-429/05
Godard, rozsudok c-618/10, Banco Espanol, rozsudok c-106/77 Simmenthal a poukázala na Smernicu
rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj na rakúsku právnu
úpravu. V zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy
spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s

právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy
so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (zmluva o EÚ, Zmluva o
fungovaní EÚ). Súd musí uprednostniť právo EÚ. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy, žalobkyňa bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne
nevyzve zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku

pohľadávkyvrátanespornejčastipohľadávky.Žalobkyňavčaseuzavretiazmluvynedokázalavyhodnotiť
zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad
inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená
v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobkyne v podobe jej mzdy aj na plnenia
z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho

posúdenia nezávislým súdom.

3. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa predložila písomnú žiadosť žalovaného
na vykonanie zrážok zo mzdy, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovomúvere č. XXXXXXXXXX, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
18.11.2009, kópiu ústrižku poštového podacieho lístku preukazujúceho úhradu sumy 84,11 eur dňa

17.12.2009 žalobkyňou v prospech žalovaného, ako aj sumy 84,11 eur dňa 19.1.2010, sumy 84,11 eur
dňa 28.7.2010 a sumy 83,22 eur dňa 1.7.2010, sumy 84,11 eur zo dňa 28.7.2010, kópiu dokladov o
vkladoch v hotovosti v ČSOB, a.s. zo dňa 23.2.2010 v sume 84,11 eur, zo dňa 17.1.2011 v sume 84,11
eur, zo dňa 17.5.2010 v sume 85 eur, zo dňa 17.1.2011 v sume 84,11 eur, ktoré vykonala žalobkyňa
v prospech žalovaného, kópiu dokladov o vkladoch v hotovosti v Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa

23.3.2010 v sume 84,11 eur a zo dňa 20.4.2010 v sume 84,11 eur, ktoré vykonala žalobkyňa v prospech
žalovaného, kópiu potvrdenia o prevzatí peňažných prostriedkov žalobkyne vo výške 85 eur žalovaným
zo dňa 22.11.2010 a tiež vo výške 84,11 eur žalovaným bez uvedenia dátumu prevzatia.

4. Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX žalobkyňa osvedčuje, že ju
uzavreli žalobkyňa so žalovaným dňa 18.11.2009, pričom v čl. I zmluvy je uvedené, že žalovaný bude

mať voči žalobkyni ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne žalobkyni na
základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
čiastku vo výške 1493,73 eur. Podľa čl. II tejto dohody si strany k zabezpečeniu pohľadávok žalovaného
uvedených v čl. I dohody dojednali dohodu o zrážkach zo mzdy a na základe tejto dohody je
zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo

výške 84,11 eur. Podľa čl. III tejto dohody sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané
zamestnávateľom dlžníka do doby, než žalovaný zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho
pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené.

5. Listom spoločnosti ANACO s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 35 691 816, konajúcej v mene

žalovaného, zo dňa 20.5.2015 zaslaného zamestnávateľovi žalobkyne B. Y. X. X.. H.. E.. X. X. D. XXX/
X, XXX XX M., G.: XX XXX XXX žalobkyňa osvedčuje, že žalovaný ako veriteľ žiadal o vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobkyne. Ako dôvod uviedol, že žalobkyňa si ako klient žalovaného neplní riadne a
včas záväzok voči žalovanému, preto sa žalovaný domáhal u zamestnávateľa žalobkyne uspokojenia
neuhradenej splatnej pohľadávky v sume 1664,19 eur zrážkami zo mzdy žalobkyne.

6. Podľa čl. 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

7. Podľa § 324 ods. 1, 2 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326.

11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä,
aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.13. Podľa § 470 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo
ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení,
t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa

skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak
dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel
ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa
rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo

pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé
osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje

súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

15. Žalobkyňa podaným návrhom sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Povinnosťou
žalobkyne bolo osvedčiť základné skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Naliehavý
právny záujem odôvodnila žalobkyňa tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému ako

veriteľovi postihnutie majetku žalobkyne ako spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných
podmienok a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah,
pričomžalobkyňazrážkyzomzdynedokážepriamovočisvojmuzamestnávateľovizastaviť.Veriteľvýšku
dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom

16. Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyňa ku svojmu návrhu priložila listinné dôkazy, a to najmä
žiadosť žalovaného doručenú zamestnávateľovi žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne,
Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa uviedla, že má podľa § 80 písm.
c) O.s.p. naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného

zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť Dohody
o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem
(6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a naliehavý právny záujem vyplýva aj z
ustanovenia § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná tým, že veriteľovi

umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku žalobkyne.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje dodávateľovi služby určenej spotrebiteľovi ( žalobkyni)
obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné

podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje
a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

18. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi
mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

19. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť
nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania,
keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (H. XX/XXXX). Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže navrhovateľovi vykonávať práva z tejto
dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku účastníka,
navrhujúceho predbežné opatrenie, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný

stav, t.j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali navrhovateľovi zo mzdy
odporcu v 1. rade finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje
(rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/505/2014 zo dňa 05.05.2014).

20. Súd po vyhodnotení návrhu žalobkyne a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že

žalobkyni je dôvodné poskytnúť bezodkladnú ochranu a zabrániť možnému vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený. Touto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a súd vo veci samej môže rozhodnúť inak. Súd je toho názoru,
že bezodkladná úprava pomerov účastníkov je dôvodná, nakoľko žalobkyňa osvedčila súdu, že bez
okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo jej právo ohrozené. Z predložených listinných dôkazov

je v súčasnosti osvedčené, že na strane žalobkyne je možný vznik ujmy na jej majetku, pokiaľ nie
je rozhodnuté o platnosti resp. neplatnosti podmienok v predmetnej úverovej zmluve, na základe
ktorých si titulom dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný od žalobkyne uplatnil plnenie. Žalobkyni reálne
hrozí zmenšovanie majetku a na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy môže jej súčasný
zamestnávateľ alebo ktorýkoľvek iný jej budúci zamestnávateľ realizovať zrážky.

21. Pokiaľ ide o splnenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a to
hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, návrhom
uplatňovaného nároku žalobkyne, že žalovaným uplatňovaná výška zrážok zo mzdy žalobkyne na
podklade Dohody o zrážkach zo mzdy je nedôvodná, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto

štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobkyne je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo
vyvrátenie tvrdených skutočnosti bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne
vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach, ktorú žalobkyňa mieni podať.
Súd je preto toho názoru, že základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia je daný.

22. Listinnými dôkazmi založenými v spise - žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy
a dohodou o zrážkach zo mzdy bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal žalovaný od
zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok z jej mzdy. Pokiaľ by bola žalobkyňa vo veci samej
úspešná, nemal by žalovaný nárok na zrážky zo mzdy v takej sume, v akej si ich uplatnil u
zamestnávateľa žalobkyne resp. by nemal nárok už na žiadne zrážky. Aby nedochádzalo k vzniku

možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobkyne, súd považuje za
potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené
žalovanému zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa
žalobkyne a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi žalobkyne nariadené zdržať sa realizácie zrážok
zo mzdy žalobkyne na základe úveru v prospech žalovaného, nakoľko bez uloženia tejto povinnosti

zamestnávateľovižalobkynebyneodkladnéopatrenienemalozmyselarealizáciutejtopovinnostimožno
podľa názoru súdu od neho spravodlivo žiadať v súlade so základným princípom Civilného sporového
poriadku. uvedeným v jeho čl. 2 ods. 1. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto
neodkladnéhoopatreniasazároveňnevytvorížiadennenávratnýalebovbudúcnostinenapraviteľnýstav
v právnych vzťahoch účastníkov a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej

nebankovéúverynemôženevykonávanímtýchtozrážokvzniknúťanineprimeranáujma,isprihliadnutím
na uhradenú výšku dlhu vyplývajúcu z kópií dokladov o úhradách žalobkyne.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný, preto
návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať návrh vo veci

samej do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

24. O trovách konania súd rozhodne pri rozhodnutí, ktorým bude konanie vo veci samej končiť.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.