Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Cbi/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113221583
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mihálechová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113221583.8

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mihálechovou, v právnej veci
žalobcu Mgr. Vladimír Vanko, Lazovná 38, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu
SCRAPMET s. r. o. „v konkurze", Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 802 492, zast. Peter
Zemko, Radava 448, 941 47 Radava, proti odporcovi AOS Real s. r. o., Robotnícka 10, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 46 091 599, zast. Mgr. Miroslava Kováčiková, advokátka, Robotnícka 10, Banská Bystrica

v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 18. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajšiemu súdu bola dňa 22. 07. 2013 doručená žaloba správcu úpadcu spoločnosti SCRAPMET s. r.

o. „v konkurze“, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom dňa 18.
11. 2011 a kupujúcim, spoločnosťou AOS Real, s.r.o., Robotnícka 10, Banská Bystrica, ktorou došlo k
prevodu vlastníckeho práva k pozemkom a to pozemok, parcela registra „E.“ s parcelným č. XXX/X, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, pozemok, parcela registra „E.“ s parcelným č.
XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 880 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz.
A. A., obec A. A., okres A. A. na R. XXXX je v časti prevodu vlastníckeho práva neúčinná a žalovaný je

povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu spoločnosti SCRAPMET s.r.o., Robotnícka 10, Banská
Bystrica peňažnú náhradu vo výške 130 717,83 Eur.

Podľa žalobcu Kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 18. 11. 2011 bola uzavretá v čase, keď bol
úpadca platobné neschopný a neplnil viac ako 30 dní po lehote splatnosti záväzky voči veriteľom a to
Hydraulike Petráš s.r.o., so sídlom v Podhradí 78, 763 26 Luhačovice, Environmentálnemu fondu, so

sídlom Bukureštská 4, 813 26 Bratislava, KOVOD, a.s., so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská
Bystrica a M 8 Slovakia spol. s r.o., so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava. Uvedené pohľadávky
boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy viac ako 30 dní po lehote splatnosti a teda úpadca bol platobne
neschopný - v úpadku. V žalobe zároveň poukazoval na ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa z
dôvodu, že hodnota majetku úpadcu sa uskutočnením právneho úkonu spočívajúceho v uzavretí Kúpnej
zmluvy dňa 18. 11. 2011 úpadcom zmenšila a to o sumu spočívajúcu v rozdiele medzi obvyklou cenou

nehnuteľnosti a kúpnou cenou nehnuteľnosti, ktorá bola dojednaná v kúpnej zmluve a teda o výške 130
717,83 Eur.

Žalobca žiadal o vydanie peňažnej náhrady, keďže úpadca previedol Kúpnou zmluvou vlastnícke právo
k pozemkom na žalovaného za dojednanú cenu vo výške 11 787,00 Eur, pričom hodnota prevádzaných
pozemkov určená znaleckým posudkom je podľa znaleckého posudku 142 504,83 Eur.Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní sa k veci vyjadrila v tom smere, že žalobu považuje za
nedôvodnú a žiada ju zamietnuť, pričom poukazovala na skutočnosť, že žalobca nepreukázal jeden zo
základných predpokladov odporovania právneho úkonu v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii

(ZKR) a to v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR, ktorý hovorí, že odporovať podľa tohto zákona možno len
tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka.

Zároveň poukazovala na skutočnosť, že existujúce pohľadávky, ktoré boli v žalobe vyšpecifikované v

celkovej výške 190 824,73 Eur v žalobnom návrhu v článku III. pod písm. a), b) c) a d) sú takou sumou,
ktorá v čase uskutočnenia napadnutého úkonu - kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná dňa 22. 11.
2011, bolo možné uspokojiť, pretože majetok spoločnosti v tom čase predstavoval sumu, ktorá by bola
uvedené pohľadávky pokryla.

Uvedenú skutočnosť zástupkyňa žalovaného preukazovala vlastníctvom nehnuteľného majetku, ako

aj súvahou úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, z ktorého malo vyplynúť, že úpadca mal v čase účinnosti
napadnutého právneho úkonu majetok v hodnote 6 652 291,00 Eur. Ďalej preukazovala listami
vlastníctva majetok, ktorý úpadca ku dňu 23. 11. 2011 vlastnil v kat. úz. N. a v kat. úz. R., pričom
namietala znalecký posudok, ktorý bol priložený k žalobnému návrhu, pretože znalecký posudok je
straší ako rok, pred vykonaním odporovaného právneho úkonu a nezobrazoval skutočnú trhovú hodnotu

predmetných nehnuteľností. Zároveň zástupkyňa žalovaného predložila súdu Kúpnu zmluvu, ktorou
spoločnosť úpadcu nadobudla predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, z ktorej je zrejmé, že
úpadca nadobudol predmetný nehnuteľný majetok, predmetné pozemky za rovnakú cenu, za akú ju
následne odpredal odporovaným právnym úkonom a taktiež predložila kópiu katastrálnej mapy, z ktorej
je zrejmé, že sa jedná o pozemky, ktoré boli prevádzané, boli obkolesené pozemkami tretích osôb a k

uvedeným pozemkom neviedla žiadna prístupová cesta. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd žalobu
zamietol, keďže žalobca podľa nej neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno tak, ako to vyžadujú
ustanovenia ZKR.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s listinami, ktoré boli pripojené k návrhu: s

výpisom z Obchodného vestníka č. 162/2012 z 22. 08. 2012, kde pod spisovou značkou 2K 23/2012
bolo zverejnené vyhlásenie konkurzu na spoločnosť SCRAPMET s.r.o., Robotnícka 10, Banská Bystrica,
s napadnutou Kúpnou zmluvou uzavretou v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom
znení zo dňa 18. 11. 2011, ktorou došlo k prevodu predmetných nehnuteľností, so znaleckým posudkom
č. XXX/XXXX, zo dňa 04. 09. 2010, ktorý bol vyhotovený J.. Š. W., V. E. XX, A. A., so zoznamom

prihlásených pohľadávok, ktoré boli uplatnené v konkurznom konaní na úpadcu SCRAPMET s.r.o.,
Robotnícka 10, Banská Bystrica, so zoznamom prihlásených pohľadávok a s prihláškami tak, ako sú
okrem iného aj súčasťou konkurzného spisu, s výpoveďou J.. T. R., ktorá vykonávala audit účtovnej
závierky úpadcu v čase, keď došlo k napadnutému právnemu úkonu, ako aj výpoveďou konateľky
úpadcu P. K..

V priebehu konania žalovaná tiež poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR
6/2013, kde Krajský súd Žilina rozhodoval v obdobnej veci, pričom vyslovil právny názor, že u každého
odporovateľného právneho úkonu žalobca musí preukázať, že došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov,
a to k ukráteniu veriteľov v dôsledku napadnutého právneho úkonu, pokiaľ sa daným právnym úkonom

takým spôsobom zmenšil majetok dlžníka, že z neho nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov
alebo sa podstatným spôsobom zhoršila vymožiteľnosť pohľadávok konkurzných veriteľov. V prípade,
že uskutočnením takéhoto právneho úkonu nedošlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, t. j. nedošlo
k takému zmenšeniu majetku, že nepostačuje na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov,
nemožno takémuto právnemu úkonu úspešne odporovať. Na strane žalobcu je dôkazné bremeno

dokázať skutočnosti, že práve týmto úkonom a nie iným došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov.
Uvedený právny názor potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR
42/2012, kde bolo zdôvodnené podobným spôsobom, ako predchádzajúce potvrdzujúce rozhodnutie v
obdobnej veci, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu.

Súdu boli doložené doklady svedčiace o výške majetku úpadcu v čase uzavretia napadnutého úkonu a
to zoznam neuhradených faktúr odberateľov, ako aj zoznam neuhradených faktúr odberateľov k 18. 07.
2012, ďalej bola doložený kúpna zmluva uzavretá v zmysle § 588 a nasledujúcich medzi spoločnosťou
LIMEN s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, Banská Bystrica, ktorá predávala predmetné nehnuteľnostiúpadcovi a uzavretá bola 21. 07. 2009, pričom kúpna cena týchto nehnuteľnosti bola stanovená na
sumu 86 165,96 Eur. Za nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na parcelnom č. K. XXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výbere 3 880 m2 bola účtovaná suma 3,00 Eur za m2 a za zastavané plochy a nádvoria o

výmere 49 m2 na prac. č. K. XXX/X bola stanovená v zmysle kúpnej zmluvy cena 3,00 Eur za m2.

K vyjadreniam predneseným na pojednávaní zástupkyňou žalovaného zástupca žalobcu uviedol, že
veriteľ, Daňový úrad Banská Bystrica si prihlásil do konkurzného konania úpadcu pohľadávku vo
výške 1 033 658,20 Eur, pričom právnym dôvodom tejto pohľadávky vo výške 811 517,51 Eur bola

neuhradená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie v novembri 2011. Uvedená pohľadávka
veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica mala vzniknúť daňovou povinnosťou pri vykonaní dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu, na základe ktorej úpadca pri podávaní daňového priznania
zanovember2011uviedolvlastnúdaňovúpovinnosťlenvovýške51853,56Eur,pričomsprávnadaňová
povinnosť zistená správcom dane pri daňovej kontrole úpadcu bola vo výške 863 652,20 Eur. Rozdiel
dane z pridanej hodnoty mal vzniknúť tak, že úpadca vyhotovil účtovný doklad faktúru s dátumom

dodania 11. 12. 2011 pred uzavretím kúpnej zmluvy, v ktorej uviedol daň z pridanej hodnoty vo výške 51
853,56Eur,avšaksprávcadanenazákladenáslednejdaňovejkontrolyvyhodnotiltútodaňovúpovinnosť
ako nesprávnu a rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane zo dňa 16. 07. 2012 vyrubil úpadcovi správnu
výšku dane.

Vzhľadom na uvedené zástupca žalobcu dôvodil, že hodnota prihlásených pohľadávok konkurzných
veriteľov, ktoré existovali v čase napadnutého právneho úkonu - kúpnej zmluvy, boli vo výške 1 002
342,24 Eur, keďže uvedená suma bola zvýšená o dovyrubenú daňovú povinnosť z dobrovoľnej dražby.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27. 03. 2014 právny zástupca žalobcu uvádzal, že skutočná hodnota

majetku úpadcu nebola ku dňu 30. 11. 2011 vo výške 6 652 291,00 Eur ale najviac vo výške 5 246 679,63
Eur. Skutočná hodnota záväzkov úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 nebola vo výške 4 549 681,00 Eur, avšak
najmenej vo výške 5 361 198,51 Eur, pričom rozdiel medzi súvahou predloženou žalovaným a súpisom
pohľadávok vznikol nezaevidovaním daňovej pohľadávky vo výške 811 517,51 Eur. Podľa žalobcu tak
vlastné imanie úpadcu nebolo k 30. 11. 2011 vo výške 2 102 610,00 Eur, ale bolo v zápornej hodnote

vo výške mínus 114 518,88 Eur. K uvedenému vyjadreniu doložil žalobca rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica zo dňa 16. 07. 2012, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté o vyrubení rozdielu dane a to
vo výške 811 798,64 Eur, pričom sa jednalo o dovyrubenie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie
november 2011.

Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 evidoval úpadca tovar v celkovej hodnote 671 983,-- Eur
podľa riadku 36 danej súvahy. Naproti tomu iba o 1 mesiac neskôr evidoval v súvahe ku dňu 31. 12.
2011 tovar iba v celkovej hodnote 48 674,-- Eur. Uvedený rozdiel vznikol tak, že k tomuto tovaru bola
vytvorená opravná položka vo výške 612 375,-- Eur a tento tovar v skutočnosti nebol majetok úpadcu,
ktorýbybolomožnéodplatnepreviesťnatretiuosobuazozískanéhoplneniauspokojiťveriteľovúpadcu,

ale išlo o tovar, ktorý nie je možné speňažiť. Skutočná hodnota tovaru úpadcu ku dňu 30. 11. 2011
teda bola iba vo výške 59 608,-- Eur. Hodnota tovaru uvedená v súvahe úpadcu ku dňu 30. 11. 2011
nebola reálna a trhová, ale bola iba účtovnou položkou, ktorá neodzrkadľovala skutočný stav majetku
úpadcu. Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 evidoval úpadca samostatné hnuteľné veci a súbory
hnuteľnýchvecívcelkovejhodnote835476,--Eurpodľariadku14danejsúvahy.Vtejtosumejezahrnutá

aj hodnota hnuteľných vecí, ktoré neboli vo vlastníctve úpadcu, ale boli do majetku úpadcu zahrnuté z
dôvodu ich finančného leasingu. Úpadca tak evidoval 4 hnuteľné veci v celkovej hodnote 793 236,37
Eur, ktoré však neboli v jeho vlastníctve a nebolo možné ich speňažiť, ale išlo o hnuteľné veci, o ktorých
účtoval úpadca ako o majetku iba z dôvodu ich finančného leasingu. Uvedené tvrdenie preukazuje aj
súvaha úpadcu zostavené ku dňu 31. 12. 2011, v ktorej evidoval úpadca samostatné hnuteľné veci

a súbory hnuteľných vecí iba v celkovej hodnote 94 427,-- Eur. Rozdiel vznikol tak, že dňa 01. 12.
2011 uzavrel úpadca dve Zmluvy o zámene účastníkov Leasingovej zmluvy, na základe ktorých úpadca
bezodplatne postúpil práva z leasingových zmlúv na tretiu osobu. Skutočná hodnota samostatných
hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 tak bola iba v hodnote 42 239,63
Eur. Na základe uvedeného rozdiel medzi hodnotou tovaru a samostatných hnuteľných vecí a súborov

hnuteľných vecí evidovaných úpadcom v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 a skutočnou trhovou hodnotou
tovaru a samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí je vo výške 1 405 611,37 Eur. Podľa
súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 evidoval úpadca záväzky v celkovej hodnote 4 549 681,-- Eur podľa
riadku 88 danej súvahy. Z uvedených záväzkov tvorili daňové záväzky a dotácie celkovú výšku 13 180,--Eur podľa riadku 115 danej súvahy. Naproti tomu v súvahe ku dňu 31. 12. 2011 evidoval úpadca daňové
záväzky a dotácie už v celkovej hodnote 1 048 281,-- Eur. Uvedený rozdiel vznikol tak, že úpadca v
súvahe ku dňu 30. 11. 2011 nezohľadnil svoj záväzok vo výške 811 517,51 Eur. Rozdiel medzi hodnotou

záväzkov evidovaných úpadcom v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 a skutočnosťou hodnotou záväzkov
ku dňu 30. 11. 2011 je tak vo výške 811 517,571 Eur. Na základe predložených tvrdení a dôkazov
navrhovateľa je potom možné konštatovať, že skutočná hodnota majetku úpadcu nebola ku dňu 30. 11.
2011 vo výške 6 652 291,-- Eur, ale vo výške najviac 5 246 679,63 Eur, skutočná hodnota záväzkov
úpadcu nebola ku dňu 30. 11. 2011 vo výške 4 549 681,-- Eur, ale najmenej vo výške 5 361 198,51

Eur a vlastné imanie úpadcu nebolo k dňu 30. 11. 2011 vo výške 2 102 610,-- Eur, ale bolo v zápornej
hodnote vo výške -114 518,88 Eur. Úpadca v čase uzavretia Kúpnej zmluvy už fakticky prestal vykonávať
podnikateľskú činnosť, pričom za týchto okolností bolo jeho povinnosťou podať včas návrh na vyhlásenie
konkurzu na jeho majetok, čo však neuskutočnil. Podmienka odporovateľnosti, ktorú uvádza odporca,
t. j. že právnemu úkonu nemožno úspešne odporovať v prípade, ak zostávajúca hodnota dlžníkovho
majetku postačuje na uspokojenie všetkých jeho záväzkov, nemá žiadnu oporu v Zákone č. 7/2005

Z. z.. Podľa názoru navrhovateľa je rozhodujúce, že veriteľ prihlásenej pohľadávky, ktorá vznikla pred
uskutočnením odporovaného právneho úkonu, nebol nikdy dlžníkom uspokojený a právnym úkonom
úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia jeho prihlásenej pohľadávky. Ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcu
o tom, že úpadca evidoval po uzavretí Kúpnej zmluvy majetok v hodnote vyššej ako všetky jeho záväzky,
nemohlo by dôjsť k neuspokojeniu pohľadávok veriteľov, ktorých navrhovateľ uviedol, nakoľko z majetku

úpadcu mali byť ich pohľadávky uspokojené. Navrhovateľ v plnom rozsahu trvá na svojom tvrdení a
predloženom dôkaze, ktorým je Znalecký posudok a ktorým určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom Kúpnej zmluvy, pričom cenu určenú v tomto Znaleckom posudku považuje za
reálnu a trhovú. Úpadca previedol vlastnícke právo k pozemku na odporcu síce za rovnakú kúpnu cenu
ako bola jeho obstarávacia cena na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21. 07. 2009, avšak v čase jej

nadobudnutia úpadcom bolo k nehnuteľnosti zriadené záložné právo a v čase uzavretia Kúpnej zmluvy
úpadca prevádzal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu bez akejkoľvek ťarchy.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že má za to, že nie je splnená základná zákonná podmienka
odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z., teda že odporovať je

možné len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. Pre posúdenie, či úkon dlžníka ukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných
veriteľov existujúcich v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu je rozhodujúce to, či majetok
úpadcu v čase vykonania, resp. účinnosti tohto právneho úkonu, postačuje na ich uspokojenie v celom
rozsahu, teda či týmto právnym úkonom bolo alebo nebolo uspokojenie práve týchto pohľadávok

ukrátené. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať
sa úspešne odporovateľnosti, ak ostatný majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie
pohľadávok, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Zo
súvahyúpadcukdátumu30.11.2011jezrejmé,žedeňnasledujúcipoúčinnostiodporovanéhoprávneho
úkonu úpadca vlastnil majetok vo výške viac ako 6 miliónov Eur a jeho vlastné imanie bolo vo výške

2 102 610,-- Eur, teda vo výške, ktorá by postačovala na uspokojenie dokonca všetkých prihlásených
pohľadávok v konkurznom konaní, nielen pohľadávok existujúcich v čase účinnosti odporovaného
právneho úkonu. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že úpadca ako mesačný platca DPH podal
daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 elektronickou formou dňa 27. 12.
2011 v súlade s § 78 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z., keď dňa 25. 12. 2011 bol deň pracovného

pokoja, preto posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na nasledujúci pracovný
deň. V zmysle § 2 písm. e) Zákona č. 563/2009 podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie
vznikla správcovi dane daňová pohľadávka na dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad Banská Bystrica
po vykonaní daňovej kontroly určil rozhodnutím zo dňa 16. 07. 2012 správnu výšku DPH za zdaňovacie
obdobie november 2011 a dorobil úpadcovi rozdiel dane. Keďže úpadca nedoplatil rozdiel DPH, Daňový

úrad Banská Bystrica si prihláškou prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu
pohľadávku, ktorá predstavuje daňový nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo
výške 811 517,51 Eur. V zmysle § 2 písm. f) Zákona č. 563/2009 Z. z. daňovým nedoplatkom je dlžná
suma dane po lehote splatnosti dane, t. j. v tomto prípade po 27. 12. 2011. Z uvedeného je zrejmé, že ku
dňuúčinnostinapadnutejkúpnejzmluvy,t.j.kudňu29.11.2011,daňovémuúradueštenevznikladaňová

pohľadávka, ani daňový nedoplatok voči úpadcovi na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011.
Dňa 07. 05. 2014 odporca podal dopyt na Finančnú správu SR, ktorá v odpovedi uviedla, že podaním
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom je uvedená vlastná daňová povinnosť platiteľa,
vzniká správcovi dane pohľadávka na dani z pridanej hodnoty a trvá až do vzniku daňového nedoplatkua nedoplatok je v zmysle § 2 písm. f) Zákona č. 563/2009 Z. z. dlžná suma dane po lehote splatnosti.
Aj tento listinný dôkaz potvrdzuje, že až podaním daňového priznania, t. j. dňa 27. 12. 2011, vznikla
Daňovému úradu Banská Bystrica daňová pohľadávka k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011.

Dňa 29. 11. 2011, kedy došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom odporovanej kúpnej zmluvy, konkurzný veriteľ Daňový úrad Banská Bystrica, nemal voči
úpadcovi daňovú pohľadávku na DPH a neevidoval voči úpadcovi ani daňový nedoplatok. Na základe
uvedenéhojemožnéjednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostíkonštatovať,žehodnotaprihlásených
pohľadávok konkurzných veriteľov existujúcich v čase účinnosti odporovanej kúpnej zmluvy je vo výške

190 824,73 Eur a sú to pohľadávky uvedené navrhovateľom v návrhu. Pohľadávka Daňového úradu
Banská Bystrica na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vznikla až dňa 27. 12. 2011, teda
dňa 29. 11. 2011 ešte neexistovala a pred uplynutím celého zdaňovacieho obdobia november 2011
by ani nebolo možné ju vyčísliť, pretože dokonca zdaňovacie obdobia, t. j. do 30. novembra môže
daňový subjekt ešte uskutočniť obchody, z ktorých mu vznikne daňová povinnosť k DPH alebo právo
na odpočítanie DPH. Odporca trvá na správnosti odporcom predloženého listinného dôkazu - súvahy

ku dňu 30. 11. 2011. Účtovníctvo úpadcu v roku 2011 spracovávala pani V. Č., ktorá vypracovala aj
účtovnú závierku za kalendárny rok 2011 a pre potreby tohto konania z elektronického účtovníctva
úpadcu vytlačila aj vypracovanú súvahu ku dňu 30. 11. 2011. Daňové priznanie a súvaha ku dňu 31. 12.
2011 boli vypracované až v júni 2012, kedy už bolo zrejmé, že spoločnosť úpadcu nebude pokračovať vo
svojejpodnikateľskejčinnosti,pretokritériáprevypracovaniesúvahyk31.12.2011bolivzmysle§7ods.

4 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve omnoho prísnejšie než pri vypracovaní súvahy k 30. 11. 2011,
ktorá bola vypracovaná v 12 mesiaci za predpokladu pokračovania v podnikateľskej činnosti. Vzhľadom
na vypracovávanie daňového priznania a súvahy úpadcu k 31.12. 2011 až v júni 2012, kedy už úpadca
malvedomosťotom,ženebudepokračovaťvosvojejpodnikateľskejčinnosti,bolivsúlades§26Zákona
č.431/2012,akoajvsúlades§20Zákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmuužvytvorenéniektoréopravné

položky v súvahe ku dňu 31. 12. 2011, na ktoré poukazuje navrhovateľ. Keďže bola vytvorená opravná
položkavovýške100%nominálnejhodnotynapohľadávkyzobchodnéhostykuúpadcuviacako365dní
po lehote splatnosti, na pohľadávky voči zamestnancom a na pohľadávku z ručenia v sume 5 394 643,--
Eur, pretože existovalo riziko ich neuspokojenia, ich hodnota sa nepremietla do majetku spoločnosti
ako jej aktívum v súvahe úpadcu vypracovanej k 31. 12. 2011. Aj táto skutočnosť spôsobila zníženie

hodnoty vlastného imania úpadcu v porovnaní so súvahou k 31. 11. 2011. Avšak pohľadávky existovali
a boli vymožiteľné. Opravná položka bola tiež vytvorená pri tovare - pošrédrová frakcia, keď už bola
zohľadnená skutočnosť, že úpadca nebude ďalej pokračovať vo svojej činnosti, že preto už nedokáže
túto frakciu spracovať a vyťažiť z nej drahé kovy, preto sa vytvorila opravná položka. Za predpokladu
pokračovania v podnikateľskej činnosti by úpadca pošrédrovú frakciu spracoval a vyťažil z nej farebné

kovy, ktorá majú hodnotu. Pokiaľ ide o predmety leasingu, tieto sa účtujú na základe leasingovej zmluvy
a v zmysle § 24 Zákona č. 595/2003 Z. z. predmet leasingu sa účtuje do majetku spoločnosti, ktorá si
ho prenajíma, pretože jej prináša ekonomické úžitky. Úpadca teda na jednej strane účtoval v aktívach
majetku predmet leasingu a na druhej strane účtoval v záväzkoch záväzok zaplatiť za predmet leasingu
leasingové splátky a ostané záväzky na peňažné plnenie z leasingovej zmluvy. Účtovanie o predmetoch

leasingu teda nijako neobjektívne a nereálne nezvýšilo hodnotu aktív úpadcu. Odporca preto považuje
za nesprávne, že navrhovateľ odpočítal hodnotu predmetu leasingu evidovaných v majetku úpadcu z
aktív úpadcu, ale neodpočítal záväzky úpadcu z leasingových zmlúv na strane pasív. O svojom daňovom
záväzku k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 811 517,51 Eur účtoval úpadca až
v súvahe k 31. 12. 2011 z dôvodu, že daňová kontrola prebehla u úpadcu až v roku 2012 a určila,

že úpadca nesprávne uviedol výšku dane k DPH na faktúre vystavenej v novembri 2011. Ak by sa
aj odpočítala táto dorubená daňová povinnosť z hodnoty vlastného imania úpadcu ku dňu 31. 12.
2011, vlastné imanie úpadcu by predstavovalo sumu 1 291 092,49 Eur a táto suma by postačovala na
uspokojenie konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky voči úpadcovi existovali ku dňu 29. 11. 2011
a boli vo výške 190 824,73 Eur. Ďalej odporca poukázal na to, že pri posudzovaní odporovateľného

právneho úkonu je potrebné predovšetkým posudzovať, či po účinnosti napadnutého právneho úkonu
zostal úpadcovi iný majetok, postačujúci na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase
účinnosti právneho úkonu a ktoré si veritelia prihlásili do konkurzného konania a boli zistené. Ak aj po
účinnosti právneho úkonu mal úpadca dostatok majetku na uspokojenie vtedy existujúcich záväzkov
veriteľov, prihlásených do konkurzu, nie je možné hovoriť o ukrátení veriteľov. Veritelia sa v danom čase

mohli uspokojiť s majetku dlžníka, napríklad v exekučnom konaní, v celom rozsahu. Právny úkon teda
nijako ich uspokojenie neukrátil. Odporca potom poukázal na odbornú literatúru, a to najmä na komentár
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii, ako aj na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01. 07. 2014 sp. zn. 25CoKR 2/2014, ktorým boloprávoplatne skončené konanie o neúčinnosť právneho úkonu bez primeraného plnenia začaté na návrh
navrhovateľa Mgr. Vladimíra Vaňka, správcu úpadcu SCRAPMET, s. r. o., podaného na Okresný súd
Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica,

ktorý žalobu zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu

úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného
roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej

osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon
dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal
poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho

základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods. 2 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol
urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,

úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 58 ods. 3 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia

urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny

úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak
ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku

dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne
poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak
sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich
namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu,
voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v

dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30. 09. 2012,
zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12. 2011,
platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej
lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať daňové
priznanie, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane,s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a, a s výnimkou platiteľa, ktorý
v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo podľa § 47 alebo dodal tovar
podľa § 45.

Podľa § 78 ods. 7 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12.
2011, každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje
potrebné na výpočet celkovej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty
tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a

služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Údaje v daňovom priznaní sa
zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

V konaní nebolo sporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 2K 23/2012-88 zo dňa 16. 08. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku

deň vydania 22. 07. 2013, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 Zákona č.
7/2005 Z. z. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 23. 08. 2012, t. j. nasledujúci deň po zverejnení
súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Sporná nebola ani skutočnosť,
že s poukazom na § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. navrhovateľ ako správca úpadcu má právo
odporovať právnemu úkonu, teda je aktívne legitimovanou osobou v tomto súdnom konaní. Sporná

nebola v konaní ani skutočnosť, že návrh na začatie tohto súdneho konania bol podaný v zákonnej
lehote podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z., teda do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, keď
bol osobne podaný do podateľne súdu dňa 22. 08. 2013, ktorá skutočnosť je nesporná z prezenčnej
pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č. l. 1 spisu.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, a to Kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim dňa 24. 11. 2011, keď
odporovateľnosti právneho úkonu sa domáhal z titulu skutkovej podstaty právneho úkonu bez
primeraného protiplnenia.

Odporcasabránilvkonanítvrdením,ženiejesplnenázákladnáhmotno-právnapodmienkaodporovania
právneho úkonu, teda že tento právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré existovali
v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu, ktoré boli do konkurzného konania prihlásené a boli
v tomto konkurznom konaní zistené.

Možnosť odporovať právnym úkonom nie je len právom, ale aj povinnosť správcu. Správca je povinný
s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti
tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2
Zákona č. 7/2005 Z.z.), resp. využiť iné právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv
podliehajúcich konkurzu.

Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, bez ohľadu na
naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej ktorej konkrétnej skutkovej podstaty odporovateľnosti
je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka a odporovateľný právny úkon musí ukracovať
uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o pohľadávku prihlásenú riadne a v konkurznom

konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze
uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovateľného právneho úkonu,
ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. K
ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza v zásade vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho
úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky

veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené aj do
konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov
dochádza taktiež v prípade, kedy sa síce nezmenší majetok dlžníka, ale napadnutý úkon sa ho týka
tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov. Ukrátenie konkurzných veriteľov
musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom, samozrejme za predpokladu,

že sú zároveň aj preukázané a v žiadnom prípade nepostačuje len tvrdenie skutočností, ktoré svedčia
o splnení skutkovej podstaty niektorého z odporovateľných právnych úkonov a následne skutočnosť
ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a predpokladmi.V konaní potom nebolo sporné, že v podanom návrhu navrhovateľ označil 4 pohľadávky konkurzných
veriteľov, ktoré vznikli pred odporovaným právnym úkonom, boli v konkurznom konaní riadne prihlásené
a v konkurznom konaní zistené, keď spolu išlo o pohľadávky v sume 190 824,73 Eur a existenciu, právny

dôvod a výšku týchto pohľadávok nerozporoval ani odporca.

Následne navrhovateľ v konaní tvrdil, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu existovala aj
prihlásená a zistená pohľadávka veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica vo výške 811 517,51 Eur z titulu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011.

Odporca sa však bránil v konaní tvrdením, že pohľadávka Daňového úradu Banská Bystrica na DPH za
zdaňovacie obdobie november 2011 vznikla až dňa 27. 12. 2011.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zdaňovacím obdobím platiteľa dane z pridanej
hodnoty je v zásade kalendárny mesiac (§ 77 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z.), keď platiteľ bol v roku

2011 povinný podať do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie a v tej istej lehote
zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť (§ 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z.).

V konaní potom nebolo sporné, že za zdaňovacie obdobie, ktorým bol kalendárny mesiac november
2011, si úpadca splnil povinnosť podať daňové priznanie dňa 27. 12. 2011, teda do 25 dní po skončení

zdaňovacieho obdobia, keď posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 25. 12. 2011, a teda sa presunul na
najbližší pracovný deň, čo bol utorok 27. 12. 2011 a priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 95 140, 84
Eur. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že Daňový úrad Banská Bystrica Rozhodnutím o vyrubení
rozdielu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pau zo dňa 16. 07. 2011 vyrubil úpadcovi rozdiel dane
v sume 811 798,64 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, keď rozdiel

dane bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného Rozhodnutia.

Povinnosť platiteľa dane z pridanej hodnoty podať daňové priznanie, a teda priznať vlastnú daňovú
povinnosť, vzniká zo zákona a zároveň vzniká povinnosť túto daňovú povinnosť aj zaplatiť. Ak teda
daňová povinnosť vzniká za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorým obdobím v danom prípade bol

kalendárny mesiac november 2011 a ak platiteľ je povinný daňové priznanie podať až po skončení
zdaňovacieho obdobia, teda v danom prípade po skončení mesiaca november 2011, nie je možné
stotožniť sa s tvrdením navrhovateľ, že ku dňu vzniku, resp. účinnosti odporovateľného právneho
úkonu existovala pohľadávka veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica z titulu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2011. Takáto pohľadávka totiž mohla vzniknúť až uplynutím mesiaca

november 2011 a podaním daňového priznania úpadcom ako platiteľom do 25 dní po skončení
zdaňovaciehoobdobia.Akbytedaajbolúpadcasprávnepodaldaňovépriznaniezazdaňovacieobdobie
november 2011 a správne určil vlastnú daňovú povinnosť, nešlo by o pohľadávku, ktorá mohla existovať
v čase odporovateľnej Kúpnej zmluvy, ale stále ide a išlo by o pohľadávku, ktorá vznikla až po vykonaní
odporovateľného právneho úkonu. Ak teda odporovaný právny úkon bol urobený dňa 23. 11. 2011 a

k povoleniu vkladu vlastníckeho práva došlo dňa 29. 11. 2011, k tomuto dátumu pohľadávka veriteľa
Daňový úrad Banská Bystrica z titulu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011
neexistovala.

Súd potom dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal existenciu pohľadávok existujúcich v čase

odporovaného úkonu, riadne prihlásených do konkurzu a v konkurze zistených, vo výške 190 824,73
Eur, teda vo výške uvedenej v podanom návrhu na začatie tohto súdneho konania.

Odporca sa potom bránil v konaní tvrdením, že úpadca po účinnosti odporovaného právneho úkonu mal
dostatok majetku na uspokojenie konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky voči úpadcovi existovali

ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu a na tieto svoje tvrdenia ako dôkaz označil a predložil
súvahu spoločnosti úpadcu k 30. 11. 2011. Z predmetnej súvahy potom vyplývalo vlastné imanie úpadcu
vo výške 2 102 610,-- Eur predstavujúce rozdiel medzi majetkom úpadcu vo výške 6 652 291,-- Eur a
záväzkami vo výške 4 549 681,-- Eur.

Navrhovateľ však v konaní namietal, že skutočná hodnota majetku úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 bola
najviac vo výške 5 246 679,63 Eur a skutočná hodnota záväzkov najmenej vo výške 5 361 198,51
Eur, keď k záväzkom úpadcu patril aj záväzok z titulu dane z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2011.Ako už bolo vyššie konštatované, súd považoval za preukázané, že záväzok úpadcu z titulu dane z
pridanej hodnoty za november 2011 ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu ešte neexistoval,

neexistoval ani ku dňu 30. 11. 2011, ku ktorému dňu bola účtovná súvaha vyhotovovaná, preto
sa súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že skutočná hodnota záväzkov úpadcu ku dňu 30.
11. 2011 nezodpovedala hodnote uvedenej v účtovnej súvahe. Keďže navrhovateľ existenciu iných
záväzkov právne relevantným spôsobom nepreukázal, hoci v tomto kontexte bolo dôkazné bremeno na
navrhovateľovi, dospel súd k záveru, že hodnota záväzkov úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 zodpovedala

hodnote uvedenej v účtovnej súvahe, t. j. 4 549 681,-- Eur,

Potom, ak by aj súd pripustil tvrdenia navrhovateľa, že skutočná hodnota majetku úpadcu ku dňu 30. 11.
2011 bola najviac vo výške 5 246 679,63 Eur, stále rozdiel medzi majetkom úpadcu a záväzkami úpadcu
predstavuje kladnú hodnotu, a to sumu 696 998,63 Eur, teda sumu, ktorá by stačila na uspokojenie
zistených pohľadávok veriteľov v sume 190 824,73 Eur.

Súd preto považoval za preukázané, že zostávajúci majetok úpadcu po odporovanom právnom úkone
stačil na uspokojenie pohľadávok úpadcu, ktorí mali pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu.
Naopak, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa znížilo,
resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, keď nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou

odporovaného právneho úkonu stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu
pohľadávky voči úpadcovi a po účinnosti odporovanej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia.

Na otázku zástupkyne odporcu smerujúcu na svedkyňu J.. T. R. k skutočnosti kedy vznikla správcovi
dane alebo daňovému úrad pohľadávka k dani z pridanej hodnoty keď nehnuteľnosti boli odovzdané

do užívania 11. 11. 2011 a bol povolený vklad J.. R. uviedla, že Zákona o DPH považuje sa prevzatie
nehnuteľnosti za dodanie tovaru a definuje ho tak, že podľa daňovej povinnosti k dani z pridanej
hodnoty vzniká pri dodaní nehnuteľnosti a rozhodujúci je kupujúci zápis do katastra nehnuteľnosti.
Táto skutočnosť bola vyznačená v kúpnej zmluve odkedy je oprávnený nehnuteľnosť užívať, či dňom
odovzdania o čom sa urobí odovzdávajúci protokol a týmto dňom vzniká aj daňová povinnosť v mesiaci.

Daňové priznanie sa podáva za predchádzajúci mesiac do 25. nasledujúceho mesiaca, a podaním
daňového priznania, teda 25. nasledujúceho mesiaca, pričom daňový úrad už má informáciu o tom, aká
je naša daňová povinnosť, aký je záväzok voči úradu a vtedy si zaúčtuje pohľadávku, že prevodca má
zaplatiť daň z pridanej hodnoty vo výške daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní, a to podaním
daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie.

Svedkyňa P. K., ktorá v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu vykonávala funkciu
štatutárneho zástupcu spoločnosti úpadcu na pojednávaní uviedla, že spoločnosť SCRAPMET s.r.o.
mala k 30. 11. 2011 kladné imania a to vo výške 2 102 000,00 Eur čo uviedla potom ako nazrela do
predloženej súvahy ku dňu 30. 11. 2011.

Predpokladom každej odporovateľnosti podľa Občianskeho zákonníka v zmysle ust. § 42a ods.
1 Občianskeho zákonníka (ako aj podľa ZKR podľa § 57 ods. 4) je zníženie uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti
odporovanéhoprávnehoúkonudlžníkasazníži-ukráti,uspokojeniepohľadávokveriteľov.Kuvedenému

dochádza len vtedy ak dlžník nemal pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku
na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera
uspokojenia veriteľov ešte zníži. V prípade, že odporovaným právnym úkonom dôjde k zníženiu hodnoty
majetku dlžníka, avšak zostane majetok dlžníka, ktorý by stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľa
dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti tohto právneho úkonu nemohla byť táto odporovacia

žalobca úspešná. V danom prípade správca nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou spornej
zmluvy nestačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči
dlžníkovi a po účinnosti spornej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. správca nesprávne v
žalobe vychádzal z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze z trhovej hodnoty majetku, ktorý podliehal
konkurzu a k ukráteniu z uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím spornej zmluvy a

preto mal správca v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu
pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Majetkové pomery úpadcu
po uzavretí napadnutého právneho úkonu, t. j. po 24. 11. 2011 sú v danej veci irelevantné po účinnosti
odporovanéhoprávnehoúkonusamajetkovépomerydlžníkamohlidovyhláseniakonkurzurôznemeniť,rovnako aj výške jeho záväzkov, preto argumentácia správcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na
uspokojenie pohľadávok veriteľov nemení nič na posúdení veci, preto ak by tomu tak nebolo, neboli by
ani splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Zb. ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu
úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Zb. ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely

tohtozákonajebezodplatnýprávnyúkondlžníkaaleboodplatnýprávnyúkondlžníka,naktoréhozáklade
dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako
obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Z citovaného ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR vyplýva hmotnoprávny predpoklad odporovacieho právneho
úkonu, ktorý je definovaný legálnou definíciu tak, že sa musí jednať o úkon ukracujúci uspokojenie

prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Akákoľvek forma zákonom predpokladaného
odporovacieho právneho úkonu, či už vo forme bez primeraného protiplnenia, alebo zvýhodňujúceho
právneho úkonu alebo ukracujúceho právneho úkonu musí spĺňať túto definíciu ukrátenia uspokojenia
prihlásenejpohľadávkyniektoréhozveriteľov.Zvyššiecitovanéhoustanoveniavyplývajúlogickyvedené
nevyhnutné závery, že ak sa má jednať o odporovateľný právny úkon, ktorého dôsledkom má byť

ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, potom je základným predpokladom existencia pohľadávky
veriteľa ku dňu vykonania napadnutého právneho úkonu.

Uvedený predpoklad je dôsledkom zákonnej definície, pretože pokiaľ by v čase napadnutého právneho
úkonu neexistovala splatná pohľadávka veriteľa, potom by takýmto úkonom ani nemohlo dôjsť k jeho

ukráteniu. Z vykonaného dokazovania bola preukázaná existencia veriteľov so splatnými pohľadávky
ku dňu účinnosti kúpnej zmluvy, avšak majetok spoločnosť, resp. jeho výška v čase uskutočnenia
napadnutého právneho úkonu bola taká, že mohla v tom čase splatné pohľadávky veriteľov uspokojiť.

Ďalším nevyhnutým zo zákona vyplývajúcim zákonom, ktorý musí byť splanený ak sa má jednať o

odporovateľný právny úkon je, že v priamej súvislosti s účinkami napadnutého právneho úkonu dôjde
k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, t. j. že účinkami tohto dôjde k takému zmenšeniu alebo
zmene majetku a majetkových pomerov úpadcu, že sa buď úplne znemožní, obmedzí alebo inak sťaží
vymoženie uspokojenie splatnej pohľadávky konkurzného veriteľa. Výkladom opaku potom znamená,
že bez takéhoto právneho úkonu by došlo k uspokojeniu pohľadávky konkurzného veriteľa ale v priamej

súvislosti z vykonaním právneho úkonu úpadcu k takému uspokojeniu dôjsť nemôže alebo len v menšej
miere. Z uvedeného potom vyplýva dôsledok, že ak po nadobudnutí účinnosti napadnutého právneho
úkonu existuje dostatok iného majetku spôsobilého na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov,
(ktorých splatné pohľadávky tu existovali v čase účinnosti právneho úkonu), potom je nevyhnutným
logických dôsledkom záver, že v takejto situácii sa nemôže jednať o odporovateľný právny úkon, pretože

jeho účinkami nedochádza zmareniu, t. j. znemožneniu alebo obmedzeniu uspokojenia pohľadávok
konkurzných veriteľov, nakoľko je tu dostatok iného majetku spôsobilého na uspokojenie pohľadávok
veriteľov.Rozhodujúcejeposúdeniemajetkovéhostavuúpadcupredvykonanímnapadnutéhoprávneho
úkonu a po jeho vykonaní a v tejto súvislosti sa súd stotožnil s plnením žalovaného o tom, že
následná majetková situácia úpadcu po vyhlásení konkurzu je vo vzťahu k určeniu, že sa jedná o

odporovateľný právny úkon irelevantná, pretože rozhodujúci je majetkový stav úpadcu v čase pre a
po nadobudnutí účinnosti právneho úkonu. Uvedený názor bol prezentovaný aj v rozhodnutí Krajského
súdu Banská Bystrica č. k. 25CoKR 2/2014 zo dňa 01. 07. 2014. Na žalobcovi bolo preukázať,
že v priamej súvislosti s napadnutiu kúpnou zmluvou došlo k takej zmene majetkových pomerov
úpadcu, ktorá znemožnila, zabránila ale zabránila uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov s

pohľadávkami existujúcimi ku dňu účinnosti právneho úkonu. Takéto dôkazy žalobca nepredložil a
naopak žalovaný preukázal, že u úpadcu ku dňu vykonania účinnosti napadnutého právneho úkonu
existoval dostatok majetku spôsobilého na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré boli splatné ku dňu
účinnostitohtoúkonu.Dostatoktohtomajetkumalsúdpreukázanýexistenciuvlastníckehoprávaúpadcu
k viacerým nehnuteľnostiam, ktorý prevyšoval pohľadávky tých veriteľov, pričom účtovná hodnota týchto

nehnuteľnosti bola postačujúca na úhradu prihlásených pohľadávok.

Vzhľadom na uvedené, neboli podľa názoru súd splnené podmienky odporovateľnosti tohto právneho
úkonu. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti určenia neúčinnosti napadnutej kúpnej zmluvy ako aj v častinároku na vydanie peňažnej náhrady, ktorý bol závislý od určenia neúčinnosti právneho úkonu, čomu
súd nevyhovel, zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení
dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..