Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/312/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714215567
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714215567.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ S.
Q.Á., V.. XX.XX.XXXX, P. R., H. XX, v rade 2/ I. Q., V.. X.X.XXXX, P. P. R., H. XX, v rade 3/ E. Q., V..
XX.X.XXXX, P. R., H. XX, právne zastúpení Advokátska kancelária Hagara - Hagarová s.r.o., so sídlom
D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti odporcom: v rade 1/ R. I., V.. XX.X.XXXX, P. P.
P., P. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 25, Martin,

v rade 2/ Wüstenrot poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, v konaní o náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporca v rade 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľom v rade 1/, 2/ a 3/ každému sumu vo výške 5 000
euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/ voči odporcovi v rade 1/ zamieta.

Súd návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/ voči odporcovi v rade 2/ z a m i e t av celom rozsahu.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom, podaným dňa 21.11.2014 žiadali zaviazať odporcov rade 1/ a 2/ zaplatiť im

spoločne a nerozdielne každému sumu 50 000 euro titulom nemajetkovej ujmy.
Vo svojom písomnom návrhu uviedli, že dňa 28.11.2011 o 6,50 hod. došlo v Martine na ul. A. Stodolu
k dopravnej nehode, pri ktorej zahynul manžel navrhovateľky v rade 1/ a súčasne otec navrhovateľov
v rade 2/ a 3/ E. Q., V.. X.X.XXXX. Vodičom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná
nehoda bol odporca v rade 1/, pričom vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, bolo v
čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u odporcu v rade 2/. Pri dopravnej nehode zo

dňa 28.11.2011 došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov a to
konkrétne do ich práva na súkromie ako aj rodinný život, ktoré sú garantované v § 11 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka ako i v článku 18 ods.2 Ústavy SR. Medzi navrhovateľmi a nebohým existovali
silné sociálne, morálne, citové a kultúrne putá, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života.
Navrhovatelia tvorili s nebohým fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z
nečakanej smrti nebohého prežívali navrhovatelia nielen pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale

stratili i možnosť viesť s ním súkromný život odo dňa jeho smrti. Túto stratu navrhovatelia prekonávali
s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Protiprávnym konaním došlo k nenávratnej deštrukcii
týchto medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života navrhovateľov, a tým k
intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život a právo na ochranu
osobnosti navrhovateľov bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť
len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačuje na to, aby

bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma navrhovateľov. Vzniknutá trauma je
zo života navrhovateľov prakticky neodstrániteľná a nenapraviteľná. Je nepochybné, že žiadna suma,priznaná súdom, nie je dostatočná na to, aby nahradila život človeka, otca rodiny. Náhrada imateriálnej
ujmy v peniazoch nie je náhradou za ľudský život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej
ujmy, keďže navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do úvahy. S ohľadom na závažnosť vzniknutej

ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku, sa navrhovatelia
domáhali náhrady imateriálnej ujmy v peniazoch. Každý z navrhovateľov si uplatnil nemajetkovú ujmu
z titulu usmrtenia blízkej osoby vo výške 50 000 eur, pričom výšku nemajetkovej ujmy považovali
navrhovatelia za primeranú s prihliadnutím na skutočnosť, že následky dopravnej nehody spôsobili
usmrtenie ich milovaného manžela a otca a s uvedenou stratou sa navrhovatelia nevyrovnajú po

celý svoj život. Pasívna legitimácia odporcu v rade 2/ je daná v zmysle § 15 ods.1 Zák.č. 381/2001
Z.z. a rozsudku Európskeho súdneho dvora C-22/12 (2.komora zo dňa 24.10.2013), podľa ktorého
„čl.III. ods.1. Smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly
plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, čl. 1 ods.1. a 2. Druhej Smernice Rady 84/5/EHS z
30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti

za škodu, spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy, spôsobenej blízkym osobám obetí, usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo, uplatniteľné v spore vo
veci samej. Navrhovatelia poukazovali na uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/127/2010 zo

dňa 28.10.2013 (str.22.- 3.odsek), v ktorom súd vyslovil právny názor, že náhrada nemajetkovej ujmy
musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia.

Odporca v rade 1/ sa k návrhu navrhovateľov písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a
uviedol, že bol účastníkom dopravnej nehody dňa 28.11.2011, kde došlo k stretu osobného motorového

vozidla, ktoré viedol s E. Q., ktorý na bicykli vošiel na prechod pre chodcov z pravého chodníka. Pri
prejazde uvedeným prechodom pre chodcov na pohyb cyklistu reagoval najprv vyhýbacím manévrom
vľavo, prešiel s vozidlom do protismeru jazdného pruhu, kde v mieste prechodu pre chodcov došlo ku
kolízii medzi pravou prednou časťou vozidla a ľavým bokom cyklistu. Následkom uvedeného stretu bol
pád cyklistu na kapotu vozidla, čelné sklo. Následne bol odhodený pred vozidlo na vozovku. Cyklista

po prevoze do nemocnice zraneniam, ktoré utrpel podľahol. Z uvedeného skutku bol rozsudkom sp.zn.
13T 160/2012 uznaný vinným za prečin usmrtenia podľa ustanovenia § 149 ods.1 Tr.zákona. Odporca
v rade 1/ poukázal na to, že E. Q. svojím správaním výrazne prispel k vzniku dopravnej nehody tak,
ako to bolo konštatované znalcom S.. Š. s tým, že nesprávne používal vozovku a tak isto bola u neho
zistená hodnota alkoholu viac ako 2,7 promile. Pokiaľ si navrhovatelia uplatňujú nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy, podľa neho ide o niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako bežne súdy pri rovnakom
nároku pozostalým priznávajú. Suma je neprimeraná aj preto, lebo zo strany nebohého sa jednalo o
absolútne nezodpovedné správanie. Vzhľadom na uvedené zákon stanovuje povinnosť pri určení výšky
peňažného zadosťučinenia prihliadnuť na dve hľadiská a závažnosť vzniknutej ujmy a tiež okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, pričom je potrebné brať na zreteľ okolnosti, ktoré nastali na strane

poškodeného. Alkohol je preto závažná okolnosť, majúca značný vplyv na uplatnený nárok.
Odporca v rade 1/ ďalej uviedol, že mal snahu stretu sa vyhnúť a v prípade, že by bol nebohý triezvy, tak
isto k stretu svojím konaním zabránil. Tvrdil, že prvotnou príčinou bolo správanie nebohého až následne
rýchlosť motorového vozidla, ktorým išiel. S uplatnením nároku voči odporcovi v rade 2/ konštatoval, že
ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu

utrpenia nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla,
t.j. za predpokladu, že právo štátu umožňuje požadovať náhradu nemajetkovej ujmy. Táto musí byť
likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Akékoľvek iné posúdenie uvedenej veci považoval za
nesprávne. Bol toho názoru, že navrhovatelia si môžu uplatniť svoje nároky z nemajetkovej ujmy len vo
vzťahu k odporcovi v rade 2/.

Odporca v rade 2/ zaslal súdu písomné vyjadrenie podaním zo dňa 29.12.2014, v ktorom uviedol,
že navrhovatelia si uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka z dôvodu zásahu do ich práva na súkromie s poukazom na citové väzby k zosnulému. Podľa
§ 4 ods.2 zák.č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), poistený
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov, spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods.5 písm.a/ alebo písm.b/

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d/ ušlého zisku.
Podľa § 4 ods.3 zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti práv, aby poisťovateľ za
neho nahradil príslušným subjektom 6b/ uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej

starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky
úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného
dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
Podľa § 4 ods.4 zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods.6 zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z toho
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je svojím charakterom

špecifické tým, že za škodcu sú poisťovateľom hradené iba zákonom vymedzené nároky poškodených
resp. tretích osôb, ktoré poskytli plnenie v dôsledku poistnej udalosti a nie akékoľvek nároky, ktoré môžu
byť z titulu poistnej udalosti voči poistenému - škodcovi uplatnené zo strany iných osôb.
Nárok na nemajetkovú ujmu, vyplývajúci zo zásahu do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11
Občianskehozákonníkanemožnosubsumovaťpodžiadnyznárokov,vymedzenýchvovyššiecitovanom

§ 4 zákona. Je dôležité zobrať na zreteľ, že takýto nárok nie je ani nárokom na náhradu škody a z
toho vyplávajúcu nemajetkovú ujmu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale úplne osobitým
nárokom, ktorý je odlíšený od spôsobenej škody aj v zmysle § 16 Občianskeho zákonníka, takže tieto
osoby nemajú status poškodeného tak, ako to predpokladá § 4 ods.2 zákona.
Ďalej uviedol, že chráneným predmetom, za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného

poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je
aj rodinný život.
Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka od škody podľa ustanovenia §
420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka potvrdzuje tiež ustanovenie § 16 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá

za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv
usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka.
ZobsahupredmetnéhorozhodnutiaSúdnehodvoraC22/12jetiežnutnékonštatovať,žeSmerniceRady

upravujúce povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla sa majú vykladať v tom zmysle, že poistenie má kryť aj náhradu nemajetkovej ujmy,
spôsobenú blízkym osobám usmrteným pri dopravných nehodách, ak jej náhradu na základe poistenia
zodpovednosti upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor síce
dáva dôraz na to, aby vnútroštátna právna úprava riešila otázku náhrady na základe zodpovednosti

poisteného za škodu, a teda aj odškodnenie nemajetkovej ujmy blízkym osobám obetí, avšak súčasná
právna úprava túto požiadavku Súdneho dvora, resp. Smerníc Rady doposiaľ nesplnila.
Odporca v rade 2/ bol s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a skutkové okolnosti, zistené
v trestnom konaní názoru, že v prejednávanej veci je dôvodné prihliadať pri určení výšky nemajetkovej
ujmy aj na spoluzavinenie poškodeného.

Súdom bol vykonané dokazovanie trestným rozkazom, vydaným Okresným súdom v Martine sp.zn.
13T 160/2012 zo dňa 28.2.2013, dohľadaním motorového vozidla v evidencii Slovenskej kancelárie
poisťovateľov, do konania pripojeným spisom Okresného súdu v Martine sp.zn. 13T/160/2012 s tým, že
v spise, v rámci ktorého je aj vyšetrovací spis ČVS: ORP-885/2-OVK-MT-2011 Okresného riaditeľstva

PZ Martin, odbor kriminálnej polície boli v rámci dokazovania vykonané listinné dôkazy a to záznam z
dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, vyjadrenie S.. Z., fotodokumentáciou
z nehody, odborným vyjadrením, zápisom o dychovej skúške, protokolom ku skúške na alkohol v krvi,
videozáznamom z dopravnej nehody a bol zistený nasledovný skutkový stav:V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy mal súd nesporne preukázané, že odporca bol uznaný za
vinného, že dňa 28.11.2011 o 6,50 hod. na Sídlisku Záturčie po Ul. A.Stodolu v smere jazdy od cesty

I/65 Martin viedol rýchlosťou 78,9 až 87,2 km/hod. osobné motorové vozidlo, pričom, keď sa nachádzal v
blízkosti domu č.48 v dôsledku rýchlej jazdy nedostatočne reagoval na cyklistu E. Q., V.. X.X.XXXX, ktorý
na bicykli vošiel na prechod pre chodcov z pravého chodníka. Obvinený R. I. pri prejazde uvedeným
prechodom pre chodcov na pohyb poškodeného reagoval najprv vyhýbacím manévrom vľavo, prešiel
s vozidlom do protismeru jazdného pruhu, kde v mieste prechodu pre chodcov došlo ku kolízií medzi

pravou prednou časťou vozidla BMW a ľavého boku cyklistu, následkom čoho cyklista spadol na kapotu
vozidla a čelné sklo a následne bol odhodený pred vozidlo na vozovku. E. Q. pri dopravnej nehode
utrpel zranenia, ktorým v uvedený deň podľahol. Odporca v trestnom konaní bol odsúdený za to, že
spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zákona a uložený mu bol trest odňatia
slobody vo výmere dva roky, ktorý bol podmienečne odložený a zároveň dostal zákaz činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu päť rokov. Obvinený R. I. bol odsúdený za to, že inému

z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona. V trestnom konaní súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia
trestu obžalovanému prihliadol na tú skutočnosť, že u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani
priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd prihliadol i na to, že aj samotný poškodený
sa svojim správaním výrazne podieľal na vzniku tejto dopravnej nehody, čo na hlavnom pojednávaní

konštatoval aj znalec S.. Ľ. Š., ktorý uviedol, že príčinou dopravnej nehody prvok nehodového deja,
ktorý ho vyvolal, teda ten prvý počiatok bol nesprávny spôsob používania vozovky cyklistom, ktorý
prechádzal jednak cez priechod pre chodcov, čo je iným účastníkom ako chodcom v zmysle pravidiel
cestnej premávky zakázané, a prechádzal cez koridor pohybu vozidla BMW tak, že sa nepresvedčil,
či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, pričom cyklista sa po vozovke pohyboval priečne šikmo. Súd

si nemohol nevšimnúť i tú okolnosť, že plynovou chromatografiou u poškodeného E. Q. bola zistená
hodnota 1,25 g./kg -1 alkoholu v krvi.

Navrhovatelia v rade 1/, 2/ a 3/ ako blízki príbuzní E. Q. si uplatnili nárok na nemajetkovú ujmu.
Navrhovateľka v rade 1/ ako manželka, a navrhovatelia v rade 2/ a 3/ ako synovia, žiadali priznať každý

nemajetkovú ujmu vo výške 50 000 euro.

K skutočnostiam, uvedeným v návrhu na začatie konania, ktoré podľa navrhovateľov mali odôvodňovať
priznanie nemajetkovej ujmy v uvedenej výške súd vypočul navrhovateľov ako účastníkov konania.
Navrhovateľka v rade 1/ uviedla, že v čase nehody jej manžel bol 46.ročný mladý človek, ktorý mal v

tej dobe synov, jedného vo veku 16.rokov, teda neplnoletého, druhý bol plnoletý, pracoval v tej dobe
v Anglicku. Po smrti otca sa vrátil a chcel zostať s rodinou. Celú situáciu ťažko znášali a zmieriť sa
im nepodarilo so situáciou ani v súčasnej dobe. Po štyroch rokoch to vníma stále ako čerstvú ťaživú
situáciu. Manželstvo mali s menovaným 25.rokov dobré, bol dobrým človekom vo vzťahu k nej, ako
aj k ich deťom. V deň nehody išiel do práce, pracoval v stavebníctve. Išiel zo Záturčia do Priekopy.

V nedeľu predtým bol na hokeji a s kamarátmi išiel do krčmy. Menovaný bol vysoký 186 cm, mal 100
kg, takže podľa nej alkohol, ktorý bol zisťovaný po nehode bol stavom ťažkej opilosti už aj s tým, že si
vedel sadnúť na bicykel a ísť ráno do roboty. Bežne problémy s alkoholom nemal, vypil si na oslavách,
grilovačkách. Pokiaľ chodil do roboty, tak alkohol nepil. Po smrti manžela sa jej situácia v rodine úplne
zmenila, pretože zo dňa na deň sa nevrátil, išiel do práce a už nikdy sa nestretli. Zmenilo jej to život o

finančnej ale i ľudskej stránke. Manžel jej veľmi chýba. Starší syn sa teda vrátil z Anglicka, zostal s nimi.
Pokiaľ bol v Anglicku, domov chodieval dva, trikrát do roka. Do nehody otca tam bol v trvaní asi dvoch
rokov. Navrhovateľka poukázala aj na to, že po smrti manžela sa im zhoršila finančná situácia, pretože
manžel zarobil približne 800 euro mesačne a po jeho smrti poberala vdovský dôchodok a mladší syn
sirotský dôchodok asi dva roky v celkovej výške asi 400 euro, teda rozdiel mesačne na príjmoch bol 400

euro. Opakovane uviedla, že manžel jej chýba aj ako otec jej detí, pretože pomáhal s výchovou synov,
vplýval na deti, syn mladší bol v danej dobe v puberte.

Navrhovateľ v rade 2/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s otcom mal dobrý vzťah tak, ako je
dobrý vzťah medzi otcom a synom. Po skončení strednej školy zostal chvíľu na Slovensku, nedarilo sa

mu, tak išiel do Anglicka, kde pracoval približne tri roky. S otcom si pravidelne volávali. Keď došlo k
nehode,zobralsivprácidovolenku,prišieldomovapotomeštenačaspoVianociachodišieldoAnglicka,
kde sa snažil zarobiť ešte nejaké peniaze. Potom sa vrátil na Slovensko, odvtedy je trvale tu so svojou
rodinou. Býval s mamou a bratom, potom sa presťahoval a býva v blízkosti matky. Z Anglicka sa vrátilhlavne preto, aby mohol zostať s blízkymi - mamou a bratom a spoločne tú situáciu zvládli. Po návrate s
Anglicka bol asi rok na úrade práce a následne sa zamestnal. Otcov vzťah k alkoholu hodnotil tak, že cez
víkend, keď boli nejaké oslavy si vypil, ale to tiež nie každý víkend, a cez týždeň veľmi málo. Mladšiemu

bratovi sa snažil pomôcť, otca mu však nikto nenahradí, ani on to nemôže urobiť napriek tomu, že sa
veľmi snažil. Otec s mladším bratom spolu hrávali futbal, hrávali aj každý z nich samostatne.

Navrhovateľ v rade 3/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s otcom mal dobrý vzťah. Hrával s ním
futbal, chodili po zápasoch, turnajoch, a takto spolu trávili čas. Vzájomne nemali žiadne problémy. Ich

vzťah bol ako vzťah medzi synom a otcom dobrý. V čase úmrtia mal 16.rokov, chodil na strednú školu.
Pri podaní návrhu bol nezamestnaný. Otec príležitostne pri futbalových turnajoch, grilovačkách, alebo
oslavách si vypil, v týždni nie. Po smrti otca postupne zvládali situáciu v rodine s mamou aj starším
bratom. On sa ďalej venoval futbalu, aby prišiel na iné myšlienky. Otca mal za vzor, čo sa týkalo športu.
Aktívne sa venoval futbalu a navrhovateľ v rade 3/ mal záujem pokračovať v tomto tak, ako jeho otec.
Na počesť otca organizujú futbalový turnaj jedenkrát do roka, kde sa zíde asi desať družstiev, organizuje

to kamarát, s ktorým sa dlhodobe poznajú.

Odporca v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že mu je ľúto udalosti, ktorá sa stala a myslí si, že nie je iba
sám zodpovedný za uvedenú nehodu.

Zástupca odporcu v rade 2/ vo svojom vyjadrení pred súdom uviedol, že sa pridržiava písomného
stanoviska vo veci, kedy žiadal návrh voči nemu zamietnuť, nakoľko nie je vo veci pasívne legitimovaný,
ani v rámci údajne eurokomformného výkladu nemožno považovať náhradu nemajetkovej ujmy za
nárok na náhradu škody, nakoľko táto nebola doposiaľ v rámci Slovenského právneho poriadku
zakomponovaná do krytia povinného zmluvného poistenia. Poukázal na rozhodnutia iných súdov SR,

ktoré vo veci rozhodovali v tomto zmysle. Teda pokiaľ nebolo do právneho poriadku ustanovené právo na
náhradunemajetkovejujmyprepozostalých,nemožnopovažovaťtenvýkladnavrhovateľavtomzmysle,
že vyplynula povinnosť poisťovateľa plniť aj nemajetkovú ujmu, nakoľko táto nie je krytá povinným
zmluvným poistením v zmysle platnej legislatívy. Odporca v rade 2/ sa nestotožnil s tvrdením právneho
zástupcu odporcu v rade 1/, ktorý žiadal návrh voči odporcovi v rade 1/ zamietnuť a priznať nárok len

voči odporcovi v rade 2/. Toto podľa odporcu v rade 2/ nie je možné, pretože poisťovňa vždy kryje a resp.
plní nároky za poškodeného v danom právnom stave, to znamená vždy kopíruje samotnú zodpovednosť
škodcu. Ak by súd rozhodol, že škodca nezodpovedá za uplatnený nárok navrhovateľa, resp. nie je
povinný ho hradiť, nemožno potom rozhodovať tak, že poisťovňa má túto povinnosť uhradiť nárok
navrhovateľov.

Právny zástupca odporcu v rade 1/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že nárok uplatnený
navrhovateľmi nemá opodstatnenie s prihliadnutím na viaceré okolnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou
pre vznik tejto udalosti, teda smrti manžela a otca navrhovateľov nebola rýchlosť vozidla, ale
rozhodujúcou skutočnosťou bolo porušenie povinnosti cyklistu, porušenie povinnosti v takom rozsahu,

že právo toto porušenie je základom pre vznik následkov. Uvedené jednoznačne vyplynulo aj zo spisu
sp.zn. 13T/160/2012. Ďalšou okolnosťou je hladila alkoholu, ktorá bola zistená u nebohého a to v
takej výške, že nebola len hladinou alkoholu zostatkovou. V trestnom konaní je uvedená skutočnosť,
že nebohý ešte o tretej ráno bol v bare a jeho opitosť a spôsob jazdy bola zachytená aj na kamere
(pripojený záznam v trestnom spise) a tým bol daný jednoznačný priebeh správania sa cyklistu pre

prechode cez vozovku. Nemohol a neovládal bicykel tak, že by vôbec registroval, že vchádza na
vozovku a že prichádza z protismeru auto. Nespochybňoval rýchlosť motorového vozidla odporcu v
rade 1/, ale tento argument sám o sebe nebol rozhodujúcim impulzom pre vznik následku. Pokiaľ išlo
o výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy, túto pokladal za neodôvodnenú vzhľadom na finančné príjmy,
dokladované navrhovateľmi.

Navrhovateliasiuplatnilinároknanáhradunemajetkovejujmyvsúladesnasledujúcouprávnouúpravou.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom období, fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho

mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom období, fyzická osoba má právo najmä
sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom období, pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods.3 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom období, výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet,

jeho rodičom.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 4 ods.2 písm.a/ Zák.č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia vychádza zo zásady, že do súkromného života
osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma.
Funkciou práva na súkromie je tiež zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry, v ktorej by

mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom
toto priradenie je potrebné interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou
súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám,
čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, morálne, či materiálne. Zásahy do týchto vzťahov, ktoré
sú neoprávnené možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života a teda súkromia. V prípade, že

medziľudské väzby tvoria základ a rámec súkromného života jednotlivca, dosahujú určitú intenzitu
a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému
zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky,
že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne a je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti
zasiahnuť,existujepríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymzásahomdoochranyfyzickejosobyobjektívne

spôsobilým vyvolávať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení, alebo ohrození osobnosti fyzickej
osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je
práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobností primeraného
zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
S poukazom na uvedené skutočnosti možno dôjsť k záveru, že ustanovenie § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ustanovenia poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
usmrtením blízkej osoby, jednotlivcovi. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do značnej
miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného
života je život rodiny, zahrňajúcimi vzťahy medzi blízkymi, hlavne vzťahy sociálne a morálne. Je
nepochybné, že úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej

osoby ako jedného z osobnostných práv fyzickej osoby.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa navrhovatelia ako poškodení domáhajú môže
súd podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala
postačujúca. Dôvody priznania náhrady v zákonom ustanovení sú uvedené len demonštratívne. Zákonustanovuje jedinú podmienku priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bude splnená vtedy, keď
sa nemateriálne zadosťučinenie zdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je závislé na individuálnych okolnostiach daného prípadu. Za závažnú ujmu treba považovať

ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu,
jeho trvania alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Nie sú rozhodujúce ani subjektívne
pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu v danom čase a mieste vnímala každá
iná fyzická osoba v rovnakej situácií.
Samotné jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostné práva, ktorým poskytuje ochranu

§ 11 Občianskeho zákonníka napríklad ako sú ľudská dôstojnosť, česť, meno, vážnosť súkromia a
podobne sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, čo však ešte neznamená, že by
peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy, spôsobenej protiprávnym zásahom
do osobnosti. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných
podmienok. Výšku náhrady zadosťučinenia určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Občiansky zákonník nestanovuje minimálnu ani

maximálnu výšku zadosťučinenia v peniazoch. Stanovuje len, že zadosťučinenie má byť primerané.
Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri úvahe musí
riadiť zákonom stanovenými kritériami a to závažnosťou vzniknutej ujmy s prihliadnutím na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo a z týchto musí súd pri svojom rozhodovaní o výške náhrady
nemajetkovej ujmy vychádzať.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že konaním odporcu v rade 1/ došlo k zásahu do práv
navrhovateľov ako manželky a detí nebohého poškodeného na ochranu osobnosti, konkrétne zásahu
na právo na súkromie ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, ktoré mu poskytuje
ochranu § 11 Občianskeho zákonníka. So zdôraznením skutočnosti, že rodinný život zahŕňa okrem

iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale žijú
alebo nie a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva
na súkromný a rodinný život. V prejednávanej veci zásah predstavovaný smrťou manžela a rodiča
bol mimoriadne významným, hlbokým a nereparovateľným zásahom. Súd mal výpoveďami účastníkov
konania preukázané, že navrhovatelia s nebohým tvorili plne fungujúcu rodinu, s dobre vyvinutými

sociálnymi a citovými väzbami bez patologických čŕt. Nebohý so svojimi synmi, predovšetkým vo vzťahu
k mladšiemu synovi sa venoval športovým aktivitám, ktoré im boli spoločné (futbal). V rodine bol reálny
predpoklad fungovania v budúcnosti, kedy si rodinní príslušníci mohli byť vzájomne nápomocní, byť si
oporou. Smrťou otca a manžela došlo zásadným spôsobom v ich živote nenávratne k popretŕhaniu
doterajších silných citových väzieb, v dôsledku čoho stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný

život. Utrpeli zároveň citovú ujmu, ktorá spočívala v pocitoch úzkosti, smútku. Podľa názoru súdu žiadna
forma morálneho zadosťučinenia v takomto prípade nepostačovala, aby primerane bola vyvážená a
zmiernená nemajetková ujma na strane pozostalých, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo porušené
zisteným zásahom s neodstrániteľnými následkami.
Pri určovaní výšky peňažnej náhrady súd prihliadal na nenapraviteľný smrteľný následok, vzniknutý

v dôsledku protiprávneho konania odporcu v rade 1/ ako aj na dôsledky, ktoré smrť nebohého
vyvolala u navrhovateľov. Účelom finančného zadosťučinenia nie je kompenzovať poškodeným stratu
nebohého príbuzného. Účelom finančného zadosťučinenia je dôstojne vykompenzovať emociálne
útrapy pozostalých, vyvolané smrťou. V tomto smere súd v úmysle hľadať a nájsť spravodlivosť
posudzoval uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy, pričom je potrebné zohľadniť to, že rozhodnutie o výške

náhrady nemajetkovej ujmy nie je pokusom finančne ohodnotiť ľudský život.
Súd pri rozhodovaní nemohol zohľadňovať majetkové pomery navrhovateľ ani majetkové pomery
odporcuvrade1/pristanovenívýškynemajetkovejujmy,pretožemajetkovépomeryniesúrozhodujúcim
kritériom pri priznaní uplatneného nároku.

Správanie sa dotknutej osoby (nebohého E. Q.) pri neoprávnenom zásahu sa stáva významným pri
určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože súd určuje výšku aj z pohľadu závažnosti
ujmy a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva. okolnosťami, na ktoré musí súd prihliadnuť
sú okolnosti na strane škodu, ale súčasne aj okolnosti na strane dotknutej osoby, t.j. nebohého, na
ktoré bolo potrebné nesporne prihliadnuť. V rozhodnutí súd uviedol okolnosti a skutočnosti, na ktoré

prihliadol súd pri rozhodovaní v trestnej veci, kde bola preukázaná zodpovednosť odporcu v rade 1/ za
neoprávnený zásah do práv na ochranu osobností navrhovateľov, ktorá je zodpovednosťou objektívnou,
avšak spoluzavinenie samotnej dotknutej osoby, ktoré taktiež vyplynulo z dokazovania v trestnej veci má
význam pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, na ktorú súd musí prihliadnuť. Tedanie len podiel zodpovednosti odporcu v rade 1/ ale aj podiel priamo dotknutej osoby, t.j. nebohého na
priebehu dopravnej nehody a na jej následkoch. Aj pri ukladaní trestu odporcovi v rade 1/ (v trestnej veci)
súd prihliadal na to, že samotný poškodený sa svojím správaním výrazne podieľal na vzniku dopravnej

nehody, čo bolo konštatované aj znalcom S.. Ľ. Š., ktorý uviedol, že príčinou dopravnej nehody, prvkom
nehodového deja, ktorý ho vyvolal, teda ten prvý počiatok bol nesprávny spôsob používania vozovky
cyklistom, ktorý prechádzal jednak cez priechod pre chodcov, čo je iným účastníkom ako chodcom v
zmysle pravidiel cestnej premávky zakázané a prechádzal cez koridor pohybu vozidla BMW tak, že sa
nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, pričom cyklista sa po vozovke pohyboval priečne

šikmo. Veľmi závažnou okolnosťou, na ktorú bolo potrebné prihliadnuť tak v trestnom konaní ako aj v
prejednávanej veci, bolo zistená hodnota alkoholu nebohého v krvi. Tieto okolnosti výrazne ovplyvnili
predmetnú dopravnú nehodu, konštatujúc závery odporca v rade 1/ významne prekročil rýchlosť už
v mieste dopravnej nehody (sídlisko s opakujúcimi sa prechodmi pre chodcov) a nebohý nedodržal
základné pravidla cestnej premávky, ktoré pre neho ako pre cyklistu vyplynulo, jazdil po chodníku a
následne z chodníka prešiel na vozovku spôsobom, ako už bolo uvedené.

Pretože na strane nebohého mal súd nesporne preukázané, že jeho správanie závažným spôsobom
ovplyvnilo vznik dopravnej nehody, súd túto skutočnosť zohľadnil pri výške nemajetkovej ujmy a
túto stanovil pre všetkých troch navrhovateľov v rovnakej výške 5000 euro. Výška nemajetkovej
ujmy vychádza z úvahy súdu, ktorá v prejednávanej veci vychádzala zo zistených konkrétnych
okolností skutkového stavu a podielu menovaných na príčinách vzniku dopravnej nehody. U všetkých

navrhovateľov podľa názoru súdu došlo k hlbokému zásahu do práva na ochranu osobnosti. Išlo o
blízkych rodinných príslušníkov nebohého a u každého z nich nesporne bol preukázaný zásah do
rodinného, citového života tak u manželky, ako aj u detí. Tento zásah nebolo možné rozčleniť tým
spôsobom, či sú s otcom v denno-dennom styku alebo je tam stretávanie menej časté. Išlo o príbuzných
s veľmi dobrými blízkymi vzťahmi, ktoré sa narušili spôsobom neodstrániteľným.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v kategóriách nemajetkovej ujmy v rodinných, emocionálnych
vzťahoch je prakticky nedosiahnuteľné vymedzenie bližších kritérií. Takmer každá racionálna logická
úvaha totiž môže byť interpretovaná rozlične, možno aj protichodne, resp. opačne. Napríklad nedá sa nič
namietať proti konštatovaniu, že hodnota usporiadaného rodinného života, resp. hodnota žiaľu, smútku
a bolesti pri narušení rodinných vzťahov usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch. Uvedené

konštatovanie však automaticky neznamená, že súvisiaca výška náhrady za nemajetkovú ujmu je
prakticky z hľadiska hornej hranice neobmedzená. Na porovnanie súd poukazuje na verdikt Európskeho
súdu pre ľudské práva v prípade Q. proti Slovenskej republike, kde sťažovateľke bola priznaná
nemajetková ujma 25 000 euro, pričom neoprávneným zásahom do osobnostných práv menovanej
bolo zasiahnuté usmrtením jej dvoch maloletých detí. Pri použití zjednodušeného konštatovania je vo

vzťahu k jednému dieťaťu by sa jednalo o čiastku 12 500 euro, avšak v danom prípade nebolo potrebné
zohľadňovať podiel zodpovednosti sťažovateľky ako to bolo v prejednávanej veci. Aj z rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva bolo zrejmé, že voľná úvaha ohľadne výšky nemajetkovej ujmy v
prípade zásahu do práva na rodinný život je len veľmi ťažko zdôvodniteľná konkrétnymi východiskami
a závermi, možno vychádzať len odhadom na spravodlivom základe.

Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Dňa 20.4.2011 v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 168/2009 bolo konštatované, že povinnosť
poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla sa nevzťahuje na právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z ustanovenia
§ 13 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Dňa 24.10.2013 Súdny dvor Európskej únie vyhlásil rozsudok vo veci, vedenej pod C-22/12 Q. X.
Y. I. Y. D. P. X., v ktorom rozhodol, že článok 3 ods.1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o
aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1
ods.1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,
zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005, a článok 1
prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských

štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa
majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetíusmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Zo strany odporcu v rade 2/ bola súdu predložená poistná zmluva č.XXXXXXXXXX, ktorej predmetom
je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla P.
G. P.-XXX-E.. Predmetom poistenia okrem iného bola náhrada uplatnených a preukázaných nárokov na
náhradu škody na zdraví, nákladov pri usmrtení, teda predmetom poistenia nebola ujma na práve na
rodinný život. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu v ustanovení § 2 Zákona

č.381/2001 Z.z., v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne nedefinuje
a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník (čo treba rozumieť pod pojmom škoda nevysvetľuje
ani teraz platná smernica Európskeho parlamentu a Rady 209/103/ES zo 16.9.20096 o poistení
zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. V Občianskom zákonníku sa
však nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu náhrady (§ 442 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka), ktorá okrem iného vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví a usmrtení odškodňuje. Pokiaľ

ide o nároky nemajetkovej povahy pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť poškodeného, sťaženie
spoločnéhouplatnenia(§444Občianskehozákonníka).Pristrateživotasavýživouoprávnenýmosobám
priznáva pozostalostná úrazová renta (§ 448 Občianskeho zákonníka), uhrádzajú sa náklady, spojené s
pohrebom, prípadne liečením (§449 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka). Keďže zákon č.381/2001 Z.z.
pojem škody nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje,

niet dôvodu takto vymedzenú škodu v Občianskom zákonníku nestotožňovať so škodou, vyjadrenou v §
4 ods.2 písm.a/ citovaného zákona. Chráneným predmetom za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť
za poisteného poškodenému ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého
súčasťou je aj rodinný život. Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka od
škody podľa ustanovenia § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka potvrdzuje tiež ustanovenie

§ 16 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa neoprávneným zásahom do práva na ochranu
osobnosti spôsobí škoda, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv
usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11

a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Na uvedenom právnom nároku nič nezmení ani rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.10.2013 vo veci vedenej pod C-22/12, ktorý konštatoval, že
náhrada nemajetkovej ujmy, spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode je
závislá na úprave vnútroštátneho práva. Vzhľadom k tomu, že od rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý
vyslovil absenciu zákonnej úpravy, nedošlo k žiadnej zmene vykladanej právnej normy, súd rešpektuje

uvedený právny názor a z dôvodu zachovania právnej istoty zohľadnil námietku nedostatku pasívnej
legitimácie a preto návrh voči odporcovi v rade 2/ v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej v súlade
s ustanovením § 151 ods.3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciPodľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.