Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. august 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Cb/57/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6099899860
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6099899860.11

Rozhodnutie

KrajskýsúdvBanskejBystricivprávnejvecižalobcuSOLVENTISKöveteléskezelöKorlátoltFelelösségu
Társaság, Milleneumi utca 11, 8000 Székesfehérvár, Maďarská republika, zastúpeného JUDr. Štefanom
Čakvárim, advokátom, L.. X/P., XXX XX P. proti žalovanému ZSNP, a. s., Priemyselná 12, 965 63 Žiar
nad Hronom, IČO: 30 222 524, zastúpeného JUDr. Alenou Vyskočilovou, advokátkou, P. X, XXX XX P.,
o zaplatenie 285.373,83 Eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 285.373,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania za súdne poplatky vo výške 16.596,95 Eur +
19.116,11 a trovy právneho zastúpenia vo výške 17.694,60 Eur na účet právneho zástupcu JUDr.
Štefana Čakváriho č. účtu X XXX XXX XXX/XXXX vedeného vo T. T..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca si uplatnil žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici 20. septembra
1999 právo na zaplatenie 558.142,70 DEM titulom náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že zaplatil celé
kontrahované množstvo hliníka a predávajúci mu dodal len časť dohodnutého plnenia.

Sporové strany zhodne požiadali o prerušenie tohto konania až do právoplatného skončenia sporu

vedeného pôvodne pod č. k. 25Cb 25/96 medzi tými istými účastníkmi konania, v ktorom si žalobca
uplatnil dodanie hliníka, ktorý mu nedodal jeho zmluvný predávajúci. Proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa a odvolacieho súdu v uvedenom konaní, boli opakovane podávané riadne a mimoriadne
opravné prostriedky. V dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho, sp.zn. 1
Obdo V 63/2007 z 26. októbra 2009, ktoré bolo doručené krajskému súdu 22. decembra 2009, zostalo
právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 269/2006 zo 4. apríla 2007 vydaného

v konaní sp. zn. 25Cb 1/2006 (pôvodne sp. zn. 25Cb 25/96), ktorým bola žaloba žalobcu na plnenie
dodávky nedodaného hliníka zamietnutá.

Po skončení uvedeného konania krajský súd pokračoval v prerušenom konaní a rozsudkom č. k. 25Cb
57/99-122 z 26. júna 2007 žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Proti
tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe podaného odvolania Najvyšší súd SR uznesením
sp. zn. 3Obo 182/2007 z 25. septembra 2008 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/57/99 - 171 z 13. januára 2009 tak, že
žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 7.259,06 Eur + 3.901,80
Eur. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie na základe ktorého Najvyšší súd SR uznesením

sp. zn. 3Obo/40/2009 z 23. februára 2011 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR v odôvodnení tohto rozhodnutia medzi iným konštatoval, že záväzky vznikajú nie lenzo zmlúv, ale tiež z jednostranných právnych úkonov. Z vyhlásenia žalovaného o skladovaní hliníka z
18. septembra 1995 (ďalej aj „vyhlásenia o skladovaní“) je zrejmé, že ním potvrdzuje skutočnosť, že pre
firmu „AKUH stavebno-montážny podnik Želiezovce“ skladuje hliník, ktorý je v jej vlastníctve a súčasne,

že žalovaný sa zaväzuje tovar okamžite uvoľniť v prospech žalobcu, po predložení potvrdenia platby
bankou v prospech účtu firmy AKUH stavebno-montážny podnik Želiezovce. Výsledky konania, podľa
právneho názoru Najvyššieho súdu SR, tiež nasvedčujú tomu, že žalovaným potvrdzovaná skutočnosť o
vlastníctve a skladovaní hliníka pre firmu „AKUH stavebno-montážny podnik Želiezovce“ (predávajúci L.
X.)nebolapravdiváatiežjenesporné,žetátoskutočnosťbolapodmienkouuzavretejkúpnejzmluvyz12.

septembra 1995 a platby dohodnutej kúpnej ceny. Nepochybným je tiež, že žalobca platbu v prospech
predávajúceho poukázal na základe potvrdzovanej skutočnosti o vlastníctve a skladovaní hliníka a
prevzatého záväzku žalovaným o uvoľnení hliníka, smerujúceho vo vzťahu k žalobcovi (vyhlásenie
adresované žalobcovi). Z tohto skutkového a právneho stavu vyvodil Najvyšší súd SR právny záver, že
žalovaný nepravdivými informáciami uviedol žalobcu do omylu a spôsobil neplatnosť právneho úkonu,
čímsapodieľalnavznikuškody.VďalšomkonaníNajvyššísúdSRprikázalsúduprvéhostupňazaoberať

sa otázkou výšky škody a podielom žalovaného na vzniknutej škode. Zároveň vyslovil právny názor,
podľa ktorého je potrebné v tomto konaní rozhodnúť aj o žalobcom uplatnenej zmene návrhu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa v ďalšom rozhodol o zmene petitu, a to uznesením
č. k. 25Cb/57/99 - 250 z 18. mája 2011 tak, že návrh na zmenu petitu zamietol. Zároveň súd prvého

stupňa nariadil pojednávanie vo veci na 18. mája 2011. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito,
pretože žalobca nemal na pojednávaní doklady o úhrade sumy, ktorej zaplatenie je predmetom tohto
sporu.

Žalobca si v žalobe ako náhradu škody uplatnil cenu, ktorú zaplatil za nedodaný hliník. Vzhľadom na to,

že podľa záverov Najvyššieho súdu SR, ktorými je súd prvého stupňa viazaný, bolo potrebné zaoberať
sa výškou škody, uložil súd žalobcovi predložiť doklady o úhrade vymáhanej sumy. Žalobca síce správne
namietal, že zaplatenie kúpnej ceny, ktorá v tomto konaní predstavuje náhradu škody bola zistená a
konštatovaná ako nesporná, tak súdom prvého stupňa, ako aj súdom odvolacím a dovolacím, avšak súd
prvého stupňa postupoval v zmysle záverov odvolacieho súdu vyslovených v zrušovacom rozhodnutí.

Vzhľadom na to, že žalobca tieto doklady nepredložil, súd prvého stupňa vyzval žalobcu výzvou z 23.
júna 2011 a opakovanou výzvou z 25. augusta 2011 na ich predloženie. Pretože žalobca nepredložil
doklady o úhrade ani na základe opakovanej výzvy, prvostupňový súd nariadil pojednávanie na 19.
októbra 2011. Na tomto pojednávaní žalobca predložil doklady, ktorými preukázal zaplatenie vymáhanej
sumy.

Najvyšší súd SR v zrušovacom rozhodnutí vyslovil zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu v
dôsledku toho, že vyvolal neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia o skladovaní a úlohou súdu prvého
stupňa bolo zistiť podiel žalovaného na vzniknutej škode.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom č.k. 25 Cb 57/99-319 z 19. októbra 2011 tak,
že zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 142.686,915 Eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Pri miere zodpovednosti za vzniknutú škodu vychádzal krajský súd z ustanovení, ktoré upravujú

prevenčné povinnosti v § 415 O.Z, podľa ktorých je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Táto prevenčná povinnosť sa vzťahuje
na každú osobu. Pokiaľ ide o samotné ustanovenia Obchodného zákonníka súd poukázal aj na § 376,
podľa ktorého poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej
strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany a na § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia
potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu,
ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval v tomto rozsudku, že predávajúcim z kúpnej zmluvy, ktorému

bola zaplatená aj celá kúpna cena bol „AKUH stavebno-montážny podnik“. Pokiaľ povinný nesplnil
povinnosť z kúpnej zmluvy a dohodnutý hliník nedodal v stanovenej lehote, dostal sa do omeškania, v
dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo požadovať plnenie od povinného. Žalobca si mal preto uplatniť
právo na plnenie voči povinnému podľa § 366 Obchodného zákonníka, alebo mohol podľa § 367 zapoužitia § 344 Obchodného zákonníka odstúpiť od zmluvy a uplatniť si právo na náhradu škody. Pokiaľ
by bol žalobca využil právo na odstúpenie od zmluvy, mohol zároveň žiadať vrátenie zaplatenej kúpnej
ceny od žalovaného. Žalobca si neuplatnil voči predávajúcemu žiadne práva, a preto súd prišiel k záveru,

že sa rovnakou mierou podieľal na vzniknutej škode. Z výpovede S.. R. - I. závodu žalovaného, ktorý
podpísal aj vyhlásenie o skladovaní a ktorý bol vypočutý na pojednávaní v konaní sp. zn. 25Cb/25/96
dňa 27. apríla 1998 ako svedok vyplýva, že prehlásenie o skladovaní podpísal potom, čo zástupcom
žalobcu bol ukázaný uskladnený hliník. Tohto tovaru mal žalovaný na sklade podstatne viac, než to
množstvo ktoré bolo potrebné na plnenie tohto vyhlásenia o skladovaní. Svedok ďalej uviedol, že

časť tovaru vyskladnil z toho dôvodu, že „firma AKUH“ poukázala finančné prostriedky za ten objem,
ktorý bol vyskladnený. Žalovaný by bol plnil aj ďalej, pokiaľ by firma AKUH bola poukázala finančné
prostriedky. Tento dôkaz súd vykonal tak, že výpoveď uvedeného svedka bola prečítaná na pojednávaní
19. októbra 2011. Pri miere zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, súd hodnotil aj tú skutočnosť,
že žalobca neuzavrel so žalovaným žiadnu zmluvu a tento k zmluve ani nepristúpil. Napriek tomu,
že výrobcom a „faktickým dodávateľom“ hliníka bol žalovaný uzavrel žalobca zmluvu s firmou „AKUH

- stavebno-montážny podnik“. Na základe týchto skutočností krajský súd prišiel k záveru, že pokiaľ
je podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR daná zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu,
podieľa sa na vzniknutej škode v rovnakom rozsahu ako žalobca.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný v lehote stanovej v § 204 O.s.p. Žalobca

žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
285.373,83 Eur a trovy konania. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním prvostupňového súdu, že sa
podieľa na vzniku škody, pričom ustanovenia ktoré upravujú povinnosť predchádzať škode (§ 415 OZ)
alebo ustanovenia § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka sú ustanoveniami, ktoré určujú povinnosti
zmluvných strán v období pred vznikom samotnej škody a nie až po momente jej vzniku. Akýkoľvek úkon

žalobcu po vzniku škody, preto vonkoncom nemohol ovplyvniť nielen samotný fakt, že škoda vznikla ale
anivýškuspôsobenejškody.Vkonaníbolojednoznačnepreukázané,žeškoduspôsobilnielenžalovaný,
ale aj AKUH - stavebno-montážny podnik Želiezovce - L. X.. Ktorý z týchto dvoch subjektov a akou
mierou sa podieľali na vzniku škody je z hľadiska žalobcu a tejto žaloby právne irelevantné. K platnému
uzavretiu spomínanej zmluvy s AKUH - L. X., najmä však jej účinnosti a vyplateniu čiastky 904.000,-

DM by nikdy nedošlo, ak by žalovaný nevystavil spomínané nepravdivé vyhlásenie o skladovaní. Škode
sa dalo predísť tým, ak by bol žalovaný aspoň dodatočne splnil svoju zákonom uloženú prevenčnú
zakročovaciu povinnosť a ešte pred vyplatením kúpnej ceny oznámil žalobcovi, že predávajúci žiaden
hliníkový kov nevlastní. Žalovaný nielen, že takýto oznam neurobil ale dokonca sám oznámil žalobcovi
platobné dispozície, kedy a na aký účet má kúpnu cenu poslať. Žalobca je toho názoru, že práve konanie

žalovaného bolo rozhodujúcim pre vznik tejto škody. V prípade solidárnej zodpovednosti viacerých
škodcov je výlučným a neoddeliteľným právom žalobcu, od ktorého z nich bude požadovať jej náhradu.

Žalovaný v odvolaní navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu
na náhradu trov konania. Poukazuje predovšetkým na to, že existujú popri sebe právoplatné rozsudky

Najvyššieho súdu SR zo dňa 4. apríla 2007, sp. zn. 2Obo/269/2006 a zo dňa 26. októbra 2009, sp. zn.
1ObdoV 63/2007, ktoré obsahujú záver o tom, že vyhlásenie o skladovaní je platným právnym úkonom
a neskôr vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2011, sp. zn. 3Obo/40/2009 ktoré
obsahuje záver, že toto isté vyhlásenie je neplatným právnym úkonom. Ďalej uvádza, že žalovaný nikdy
nebol účastníkom kúpnej zmluvy, uzatvorenej so žalobcom a L. X. a ani k tejto zmluve nepristúpil. Z

týchto dôvodov nemohol vedieť o obsahu tejto zmluvy, podľa ktorej predmetná zmluva by bez podpisu
vyhlásenia nikdy nenadobudla účinnosť. Žalovaný považuje postup žalobcu, podľa ktorého prenáša na
žalovaného následky svojich neúspešných obchodných transakcií s tretími osobami, za postup v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku.

Na základe podaných odvolaní Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Obo/31/2014 z 27. januára 2015
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatuje,
že argumenty krajského súdu neodôvodňujú to, že žalobca a žalovaný sa na vzniknutej škode podieľajú
v rovnakej miere. Z písomného vyhlásenia žalovaného o skladovaní z 18. septembra 1995 vyplývajú
dve relevantné skutočnosti. Prvou skutočnosťou je, že žalovaný vo vyhlásení potvrdil, že v jeho sklade

skladuje hliník v množstve 400 000 kg, ktorý je vo vlastníctve firmy AKUH - stavebno-montážny
podnik Želiezovce a druhou skutočnosťou je, že uvedený hliník okamžite uvoľní v prospech žalobcu po
predložení potvrdenia banky, ktorým preukáže platbu na účet firmy AKUH - stavebno-montážny podnik
Želiezovce. Najvyšší súd SR ďalej v odôvodnení uvádza, že vyhlásenie o skladovaní bolo podmienkouúčinnosti kúpnej zmluvy z 12. septembra a platby dohodnutej kúpnej ceny tak, ako konštatoval Najvyšší
súd SR už v uznesení z 23. februára 2011, pričom touto nepravdivou informáciou žalovaný uviedol
žalobcu do omylu a spôsobil neplatnosť právneho úkonu a vznik škody na strane žalobcu podľa

§ 268 Obchodného zákonníka. Citované zákonné ustanovenie je kogentné a upravuje objektívnu
zodpovednosť, ktorej sa škodca môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba ktorej bol právny úkon
určený o neplatnosti vedela. Dôkazné bremeno spočíva na povinnom, ktorý musí preukázať, že to bola
poškodenástrana,ktorásvojimkonanímaleboneposkytnutímpotrebnejsúčinnostispôsobilanesplnenie
povinnosti povinného, pričom ak takýmto spôsobom bola spôsobená len časť škody, nenahrádza sa

len táto časť. Odvolací súd neuznal argumentáciu krajského súdu podľa ktorej si žalobca si neuplatnil
žiadne právo voči predávajúcemu L. X. a nepovažoval túto skutočnosť za takú, na základe ktorej by
mohol byť vykonaný záver o tom, že časť škody si spôsobil sám žalobca. Odvolací súd zdôraznil, že
dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach spočíva na žalovanom, ktorý musí preukázať aké konkrétne
správanie (konanie alebo opomenutie) žalobcu ako poškodeného zapríčinilo vznik škody, náhrada ktorej
je predmetom tohto sporu, a v akom rozsahu.

Podľa § 221 ods. 2 a § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Krajský súd odkazuje na skutkové zistenia a právne závery ohľadne právomoci súdu a rozhodujúceho

práva, vyslovené v doterajšom konaní a v doteraz vydaných rozhodnutiach.

Predmetom sporu je zaplatenie sumy 255.373,83 Eur titulom náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla
tým, že zaplatil kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim „AKUH, stavebno
- montážny podnik“, pričom mu predávajúci nedodal celé dohodnuté množstvo. Uplatnená suma

predstavuje škodu vo výške zaplatenej kúpnej ceny za nedodaný tovar.

Tak ako to bolo konštatované už v predchádzajúcich rozhodnutiach krajského súdu a aj v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR, medzi účastníkmi je nesporné, že žalobca uzavrel 12. septembra 1995 ako
kupujúci kúpnu zmluvu s predávajúcim, ktorý bol v kúpnej zmluve uvedený ako „AKUH, stavebno

- montážny podnik“, podľa ktorej bol predávajúci povinný kupujúcemu dodať hliník minimálne 99,5 %
kvality v množstve 420 ton a 99,7 % kvality v množstve 200 ton. Termín dodania bol dohodnutý na
15. septembra 1995. Cena hliníka bola dohodnutá pri kvalite 99,5 % na 2.250,- DEM za tonu a pri
hliníka kvality 99,7 % na 2.270,- DEM za tonu. Podľa bodu 3.4.2 zmluvy pre uskutočnenie termínu
plnenia je rozhodujúci „deň obdržania vyhlásenia o skladovaní žiarskym závodom podľa bodu 4 tejto

zmluvy“. V bode 11 bolo dohodnuté, že kúpna zmluva sa stane účinnou „až po podpise kupujúcim
signalizovaného skladištného vyhlásenia, ktorá ako pripojená príloha je neodpustiteľnou súčasťou tejto
zmluvy“. Rovnako je medzi účastníkmi konania nesporné, že L. X. dodal žalobcovi v dňoch 13. októbra,
18. októbra, 26. októbra 1995 tovar v celkovom množstve 153.290 kg a v celkovej hodnote 345.857,30
DEM. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca uhradil L. X. celú kúpnu cenu vo výške 904.000,- DEM.

Túto skutočnosť opakovane súd v konaní dokazoval na základe druhého zrušovacieho rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR.

Ďalej medzi účastníkmi konania nie je sporné to, že žalovaný podpísal 18. septembra 1995
prehlásenie o skladovaní tovaru, ktoré je adresované žalobcovi. V tomto prehlásení sa konštatuje, že

žalovaný skladuje v sklade primérny hliník vo forme odmerných odliatkov, ktorý je vlastníctvom firmy
AKUH, stavebno-montážny podnik, Želiezovce, Poštová 2, Slovensko a ktorého registrovaná skladová
hmotnosť je 200 000 kg hliníka 99,5 % a 200 000 kg AL 99,7 %. V tomto prehlásení žalovaný potvrdzuje,
že uvedený tovar okamžite uvoľní podľa zákazky firmy Metalservice KFT Maďarsko ako náhle sa
Metalservice KFT ako kupujúci skladovaného primeraného hliníka preukáže oficiálnym potvrdením

banky, ktoré preukáže prevod protihodnoty tovaru na účet firmy AKUH, stavebno - montážny podnik č.
XXX-XXX-XXX-XXXXXX.

Na predchádzajúcich pojednávaniach ako aj na pojednávaní 20. augusta 2015 žalovaný namietal, že
uvedený text vyhotovili pracovníci žalobcu v nemeckom jazyku a predložili ho na podpis pracovníkovi

žalovaného. Toto tvrdenie krajský súd považuje za právne irelevantné pre posúdenie veci, pretože je
nesporné, že uvedené prehlásenie podpísal žalovaný prostredníctvom svojho pracovníka S.. R. R., a
preto ide nesporne o prejav vôle žalovaného.Žalobca opakovane na pojednávaniach poukazoval predovšetkým na to, že prehlásenie o skladovaní
tovaru, ktoré vystavil žalovaný, predstiera neexistujúci skutkový stav, teda že vlastníkom uloženého
hliníka je p. L. X. a tento hliník je uložený v sklade „ZSNP“. Toto skladové vyhlásenie, podľa tvrdenia

žalobcu, uviedlo žalobcu do omylu a spôsobilo mu škodu, ktorá je predmetom tohto sporu. Pokiaľ by
toto skladové vyhlásenie nebolo žalovaným vydané, nikdy by nedošlo k uzavretiu zmluvy a k zaplateniu
kúpnej ceny, resp. pokiaľ by žalobca zistil, že nezodpovedá skutočnosti, nepoukázal by kúpnu cenu.

Žalobca sa domáhal náhrady škody podľa § 377 a neskôr aj podľa § 268 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny
úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne
ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).

Na pojednávaní 20. augusta 2015 právni zástupcovia účastníkov konania neuviedli žiadne iné
skutočnosti ako v doterajšom konaní. V konečnom dôsledku krajský súd aj odvolací súd konštatoval

vo svojich rozhodnutiach, že všetky skutkové okolnosti boli medzi účastníkmi nesporné. Žalobca
opakovane na pojednávaní 20. augusta 2015 konštatoval, že nepravdivými informáciami uviedol
žalovaný žalobcu do omylu a spôsobil neplatnosť právneho úkonu, čím sa podieľal na vzniku škody.
Škodu zavinil žalovaný tým, že vydal nepravdivé vyhlásenie o tom, že hliník je skladovaný pre L. X. na
splnenie zmluvy v prospech žalobcu. Bez tohto vyhlásenia by zmluva so L. X. nebola účinná a nebolo

by došlo k poukázaniu finančných prostriedkov. Finančné prostriedky boli poukázané podľa písomnej
dispozícii žalovaného na účet do maďarskej banky. Žalobca podľa jeho stanoviska nemohol žiadnym
spôsobom škode predísť a odvolával sa na doterajšie svoje písomné podania a ústne vyjadrenia na
pojednávaniach.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní tvrdila, že orgány činné v trestnom konaní nepreukázali
vo vzťahu k pánovi L. X. a pánovi R., ktorý vystavil prehlásenie o skladovaní, že ide o trestný čin
podvodu. Samotný pán X. nemal oprávnenie na predaj hliníka a obchodnú činnosť, ale len na stavebnú
činnosť, čo si žalobca nepreveril. Opakovane poukazovala na tú skutočnosť, že pán R. nemal vedomosť
o zmluve medzi žalobcom a L. X. a ani o tej skutočnosti, že zmluva by nenadobudla účinnosť pokiaľ by

takéto vyhlásenie nebolo vydané. Samotný text vyhlásenia pripravili pracovníci žalobcu a pán R. tento
text len podpísal a čiastočne doplnil.

Najvyšší súd SR ako odvolací súd v tomto konaní vyslovil neplatnosť vyhlásenia o skladovaní, ktoré
vystavil žalovaný a označil toto vyhlásenie ako právnu skutočnosť ktorou bol žalobca uvedený do omylu.

Žalobca v dôsledku nepravdivých informácií žalovaného bol uvedený do omylu a spôsobil neplatnosť
právneho úkonu, čím sa podieľal na vzniku škody (č. l. 226 a 415).

Podľa § 268 Obchodného zákonníka, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť
škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, iba že táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela.

Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej
povinnosti (§ 373 a nasledujúce).

Právni zástupcovia účastníkov konania na pojednávaní 20. augusta 2015 neuviedli žiadne iné
skutočnosti ako počas doterajšieho priebehu konania a nenavrhli žiadne dokazovanie.

Krajský súd, ktorý je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR konštatoval, že žalovaný
vyhlásením o skladovaní hliníka v prospech žalobcu, uviedol žalobcu do omylu, na základe čoho žalobca
poukázal v prospech L. X. kúpnu cenu hliníka, pričom predávajúci plnil kúpnu zmluvu len čiastočne.
Žalobca poukázal finančné prostriedky na účet do banky, ktorý mu určil žalovaný. Tak ako konštatoval

Najvyšší súd SR (č.l. 416) žalovaný ako tretia osoba objektívne zodpovedá za škodu podľa § 268
Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že v mysle záverov Najvyššieho súdu SR, žalovaný neuviedol
žiadne ďalšie skutočnosti, ktorými by sa zbavil tejto zodpovednosti za škodu, súd rozhodol tak, že
vyhovel žalobe v plnom rozsahu.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal právo na ich náhradu
žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za
podanie návrhu na začatie konania, za podanie odvolania a trov právneho zastúpenia.Súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania je 16.596,95 Eur , za podané odvolanie je
19.116,11 € a trovy právneho zastúpenia sú 17.694,60 Eur, spolu 53.407,66 Eur.
Žalobca si ako trovy konania uplatnil sumu spolu 55.167,64 Eur.

Pokiaľ ide o úkony právnej služby vykonané v roku 1999, priznal súd žalobcovi právo na náhradu
za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd. Za jeden
úkon právnej služby podľa § 13 ods. 1 vtedy účinnej vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách
advokátovzaposkytovanieprávnejpomocipatrížalobcovisuma363,78Eurapodľa§19ods.3citovanej

vyhlášky aj režijný paušál v sume 3,319 Eur, čo spolu je 734,20 Eur. Súd žalobcovi priznáva sumu, ktorú
si uplatnil, a to 716,98 Eur.
Za rok 2007 a nasledujúce sa náhrada trov vypočítava podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v príslušnom znení (ďalej len „vyhláška“). Za
úkony právnej služby vykonané v tomto roku priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov za 5 úkonov
právnej služby (účasť na pojednávaní 23. januára 2007, 17. apríla 2007, stanovisko k vyjadreniu k žalobe

zo 17. apríla 2007, účasť na pojednávaní 26. júna 2007 a podanie odvolania 27. júla 2007). Hodnota
úkonu predstavuje podľa §10 ods. 3 vyhlášky 990,93 Eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 1 vyhlášky za
jeden úkon právnej služby 5,90 Eur, čo predstavuje spolu 4.984,15 Eur.
Za úkony právnej služby vykonané v roku 2008 priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov konania za
dva úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. d) vtedy účinnej vyhlášky, a to účasť na pojednávaní

na Najvyššom súde SR 25. septembra 2008 v trvaní od 11.30. do 14.30 hod., čo predstavuje hodnotu
úkonu vo výške 990,93 Eur a režijný paušál 6,30 Eur, teda spolu 1.988,16 Eur.
Za úkony právnej služby vykonané v roku 2009 priznal súd žalobcovi náhradu trov konania za dva úkony
právnej služby, a to účasť na pojednávaní na krajskom súde 13. januára 2009 a podanie odvolania z 19.
februára 2009, pričom hodnota úkonu je 990,93 Eur a režijný paušál k jednému úkonu právnej služby

je 6,95 Eur, teda spolu 1.995,76 Eur.
Za úkony právnej služby vykonané v roku 2011 priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov konania
za tri úkony právnej služby, a to účasť na pojednávaní na krajskom súdu 18. mája 2011, 19. októbra
2011 a podanie odvolania z 21. novembra 2011. Hodnota jedného úkonu právnej služby je 990,93 Eur
a režijný paušál k jednému úkonu je 7,41 Eur, teda spolu 2.995,02 Eur.

Za úkony právnej služby vykonané v roku 2014 súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za jeden
úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 30. júna 2014, pričom hodnota právneho
úkonu je 990,93 Eur a režijný paušál je 8,04 Eur, čo predstavuje 998,97 Eur.
Za úkony právnej služby vykonané v roku 2015 súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania za
jeden úkon právnej služby, a to účasť na pojednávaní 20. augusta 2015, pričom hodnota jedného úkonu

právnej služby je 990,93 Eur a režijný paušál je 8,38 Eur, spolu 999,31 Eur.
Takto celkom uplatnené trovy za úkony právnej služby a režijný paušál predstavujú čiastku 14.678,35
Eur.

Ďalejkrajskýsúdpriznalžalobcoviprávonanáhraducestovných výdavkov,atozaúčasťnapojednávaní

do Banskej Bystrice a späť 23. januára 2007 motorovým vozidlom L. B. EČ P.-XXXV. vo výške 130,97
Eur (priemerná cena 1 l nafty 1,20 Eur-pri priemernej spotrebe 10,1 l na 100 km, pri vzdialenosti 400
km- 40,4 l je spolu 48,652 Eur + sadzba základnej náhrady za každý kilometer je 400 km x 0,2058 Eur,
čo je spolu 82,32 Eur), na pojednávaní 17. apríla 2007 do Banskej Bystrice a späť v sume 131,42 Eur
(priemerná cena 1 l. nafty 1,2156 Eur x 40,4 l je spolu 49,10 Eur+ sadzba základnej náhrady za každý

kilometer v sume 82,32 Eur), na pojednávaní 26. júna 2007 do Banskej Bystrice a späť v sume 181,51
Eur (priemerná cena 1 l nafty 1,24 Eur x 40,4 l je spolu 50,09 Eur + sadzba základnej náhrady za každý
jeden kilometer v sume 82,32 Eur), na pojednávaní 13. januára 2009 do Banskej Bystrice a späť v sume
117,195 Eur ( priemerná cena 1 l. nafty 1,089 Eur x 40,4 l. je to suma 43,995 Eur a sadzba základnej
náhrady za každý jeden kilometer je 400 km x 0,183 Eur, čo spolu je 73,20 Eur), na pojednávanie 18.

mája 2011 do Banskej Bystrice a späť v sume 128,22 Eur (priemerná cena 1 l. nafty 1,362 Eur x 40,4 l
je to suma 55,02 Eur a základná sadzba je 73,20 Eur), na pojednávanie do Banskej Bystrice a späť 19.
októbra 2011v sume 127,37 Eur (priemerná cena 1 l. nafty 1,341 Eur x 40,4 l je to suma 54,17 Eur a
základná sadzba náhrady za každý jeden kilometer predstavuje sumu 73,20 Eur) a na pojednávanie 20.
augusta 2015 do Banskej Bystrice a späť motorovým vozidlom značky D. W. š. p. z. P.-XXXZ. v sume

101,37 Eur (priemerná cena 1 l. nafty je 1,94 Eur-pri priemernej spotrebe 5,9l na 100 km- x 23,6 l je
to suma 28,178 Eur a sadzba základnej náhrady za každý jeden kilometer je 73,20 Eur). Takto celková
náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu žalobcu predstavuje 918,06 Eur.Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky krajský súd priznal žalobcovi právo na náhradu za stratu času za účasť na
pojednávaní 23. januára 2007, 17. apríla 2007 a 26. júna 2007. Náhrada za stratu času za 10 polhodín
po 5,90 Eur v prípade každej účasti na pojednávaní je 59,- Eur. Za účasť na pojednávaní 13. januára

2009 za 10 polhodín po 11,59 Eur, čo spolu je 115,90 Eur. Za účasť na pojednávaní 18. mája 2011 a
19. októbra 2011 (10 polhodín po 12,35 Eur) patrí 123,5 Eur a za účasť na pojednávaní 20. augusta
2015 sumu (10 polhodín po 13,98 Eur) patrí 139,80 Eur. Takto náhrada za stratu času predstavuje spolu
679,70 Eur.

Právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Podľa§18ods.3vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb v znení účinnom do 31. mája 2009, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,
zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o daň z pridanej hodnoty.

Podľa§18ods.3vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb v znení účinnom od 1. júna 2009, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,
zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný
platiť podľa osobitného predpisu.

S ohľadom na vyššie citované ustanovenie súd rozhodol o zvýšení tarifnej odmeny za úkony právnej
služby poskytnuté do 31. mája 2009 o daň z pridanej hodnoty vo výške 19%, čo predstavuje sumu
1.703,93 Eur. Od 1. júna 2009 patrí právnemu zástupcovi daň z pridanej hodnoty nielen z odmeny, ale
aj z náhrad priznanej podľa citovanej vyhlášky. Vzhľadom na to, že od 1. januára 2011 bola zmenená
sadzba dane na 20%, súd priznal právnemu zástupcovi DPH v sume 1.147,41 Eur.

Za úkony právnej služby a režijný paušál za rok 1999 súd priznal jej zvýšenie o 23% DPH, čo zo sumy
716,978 Eur predstavuje čiastku 164,90 Eur.

Takto celková priznaná daň z pridanej hodnoty je 3.016,24 Eur a celková odmena vrátane DPH

predstavuje 17.694,59 Eur. Výška náhrady trov konania, ktorú súd priznal žalobcovi vrátane súdnych
poplatkov je 53.407,65 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať
do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno uviesť len zákonné dôvody podľa § 205 ods. 2 O. s. p. a iba do
uplynutia lehoty na odvolanie.
Tento rozsudok je vykonateľný uplynutím lehoty na plnenie.