Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010259
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216010259.1

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného

poriadku tento

r o z h o d o l :

Obvinený :
Y. G. s , narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.3,
na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju maloletú dcéru S. N., narodenú
XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 8P/7/2008 z 03.03.2008, s
právoplatnosťou od 13.03.2008, ktorým súd schválil dohodu oboch rodičov dieťaťa, sa obvinený zaviazal
prispievať na jej výživu mesačne sumou 1.500,- Sk (49,79 €), ktoré výživné mal zasielať vždy do 15.

dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky oprávneného dieťaťa V., túto svoju zákonnú povinnosť
si zavinene úmyselne neplní od 01. septembra 2013 až doposiaľ, hoci počas kritického obdobia mal
viacero pracovných pomerov, ktoré však skončili ešte počas skúšobnej doby alebo z vôle obvineného,
pričom tieto mu zabezpečovali dostatočný príjem na to, aby výživné na svoje nezaopatrené dieťa platil
riadne, včas a v rámci predbežnej otázky minimálne vo výške súdom schválenej sumy, toto neplatil a
hoci v tomto období bol krátku dobu aj v evidencii nezamestnaných na príslušnom úrade práce, tieto
boli len dôsledkom jeho predchádzajúceho skončenia pracovného pomeru a hoci matka oprávneného
dieťaťa v období od 01.01.2014 až doposiaľ poberá náhradné výživné z príslušného úradu práce v

rozsahu vyživovacej povinnosti obvineného, ten v období od 01. septembra 2013 až doposiaľ, teda do
16. mája 2016, s výpočtom zaostalosti vrátane mesiaca máj 2016, zaostal na výživnom najmenej vo
výške 1.643,07 €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d/ Trestného zákona súd ukladá
obvinenému povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností
zaplatiť zameškané výživné.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,

osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, ak mu bola
priznaná náhrada škody.

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné

pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou
ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Tr. por. späť
až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 ods. 1 Tr. por.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor

môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až do vtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného tak
môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť,
trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu
podľa § 255 ods. 3 Tr. por. sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia

o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Tr. por. alebo vyhlásením rozsudku, ktorým
súd schválil dohodu o vine a treste.

Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane

právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní
najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr

navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd
odmietnuť (§ 240 ods. 3 Tr. por.).

V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,

treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolomožné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto
jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže
zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť

údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 ods. 4
Tr. por.).