Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213200490
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8213200490.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľa T. X., bytom J. R.
XX, X., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti
odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený
JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1661/2012 zo dňa 19. 01. 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi nepriznáva.

Návrh odporcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. 2C/1661/2012. Uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 412,63 Eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na obsah spisu, zistený skutkový stav, stanovisko účastníkov konania, obsah
pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 40 ods. 1 písm. c/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z., o
rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákona o rozhodcovskom konaní), ďalej ust. § 41 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní, ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ako aj ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., čl. 3 ods. 1, 2 smernice Rady č. 93/13/
EHS a uviedol, že medzi účastníkmi bola uzavretá poistná zmluva č. 4252700504 zo dňa 24. 01.
2008, ktorej súčasťou sú aj všeobecné poistné podmienky pre poistenie dojednané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a. s., obsahujúcou v čl. XV. rozhodcovskú zmluvu, ako aj osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4252700504 obsahujúce rozhodcovskú doložku.
Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah spotrebiteľský a uviedol, že v konaní o zrušenie
rozhodcovského konania je sporom spotrebiteľským. Túto námietku považoval za irelevantnú. Zdôraznil,
že rozhodcovská zmluva obsiahnutá odporcom vo vopred jednostranne naformulovaných poistných
podmienkach, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy je podľa obsahu ich neoddeliteľnou
súčasťou. Z obsahu poistných podmienok nevyplýva upozornenie, že pokiaľ navrhovateľ nepodpíše
ďalšiu časť predtlačeného formulára označenú ako osobitné zmluvné dojednania, nebude sa na právny
vzťah účastníkov vzťahovať úprava časti čl. XV. poistných podmienok. Uzavretú rozhodcovskú zmluvu
v zmysle časti XV. poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
dňa 24. 01. 2008, ako aj rozhodcovskej doložky v zmysle bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní

k uzavretej poistnej zmluve, súd považoval za neprijateľné zmluvné podmienky, a teda neplatné s
poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Po splnení zákonom stanovenej lehoty 30
dní na možnosť namietať platnosť rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 41 ods. 1 Zákona
o rozhodcovskom konaní súd uviedol, že rozhodcovský rozsudok navrhovateľ prevzal dňa 27. 12.
2012 a návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený dňa 24. 01. 2013, t. j. včas.
Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku vyplývajúci z ust. § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona
o rozhodcovskom konaní, súd prvého stupňa sa už ďalej nezaoberal ďalším uplatneným dôvodom
navrhovateľom týkajúcim sa ust. § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal
na to, že z predloženej kópie spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel
návrhu bez akéhokoľvek sa zaoberania otázkou samotnej prijateľnosti zmluvného dojednania podľa
bodu 7a časti XVII. poistných podmienok, ako aj bez predloženia odporcom v rozhodcovskom konaní
akéhokoľvek dokladu o tom, že samotný odporca províznu odmenu za sprostredkovanie poistnej zmluvy
sprostredkovateľovi skutočne, kedy a v akej výške vyplatil, a teda napadnutý rozhodcovský rozsudok je
aj z týchto dôvodov absolútne nepreskúmateľný. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je vydaný
rozhodcovský rozsudok s nulitným právnym aktom, ktorého už preto v prípade jeho zrušenia nemožno
posudzovať z hľadiska ust. § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa
zároveň poukázal, že po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku súd bude
pokračovať v konaní v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 412,63 Eur, k zaplateniu
ktorých zaviazal odporcu. Trovy právneho zastúpenia v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca odporcu. Namietal
neúplne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie. Podľa jeho názoru rozhodcovská
doložka je platná v súlade s ňou a stanovenými podmienkami vyplývajúcimi zo všeobecných poistných
podmienok rozhodoval rozhodcovský súd. Namietal, že súd vo výroku napadnutého rozhodnutia
opomenul uviesť výrok týkajúci sa pokračovania v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, ako aj súd nesprávne rozhodol o trovách konania, o
ktorých mal rozhodnúť podľa úspechu v spore. Namietal, že súd sa náležite nezaoberal otázkou
právnej nárokovateľnosti osobitnej pohľadávky vo výške 52,83 Eur podľa čl. XVII. bodu 7a všeobecných
poistných podmienok. Túto skutočnosť považoval za právne významnú, pretože o tejto pohľadávke
z dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku doposiaľ súd nerozhodol. Namietal, že postupom súdu
bolo odporcovi odňaté právo na spravodlivé súdne konanie o podanej žalobe voči navrhovateľovi
z dôvodu, že žiadneho ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní mu nevyplýva povinnosť na
podanie „novej žaloby voči navrhovateľovi, ale naopak zákon ukladá súdu o pôvodnej žalobe ďalej
konať a rozhodnúť. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v súlade so
zákonom, a preto je platná. Poukázal na to, že je potrebné náležite skúmať rozsah poistného vzťahu
medzi účastníkmi konania ako otázku predbežnú pre ustálenie skutkového stavu. Ďalej poukázal na
to, že odporca je úspešný v obdobných veciach na Ústavnom súde Slovenskej republiky, a preto
nesúhlasil s argumentáciou súdu s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2013 vo veci, ktorého ale iného obdobne formulovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/5/2012 z 31. 01. 2012, bol úspešný. Navrhol
prerušiť konanie do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II.
ÚS 328/2012. Vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr. L. U. z dôvodu,
že uvedený sudca pôsobil ako predseda Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách na Ministerstve spravodlivosti a na verejnom zasadnutí dňa 20. 04. 2009 prezentoval verejne
svoj právny názor k neprijateľnosti všeobecných poistných podmienok odporcu. Tento ďalej prezentoval
aj v týždenníku TREND v článku dňa 10. 11. 2009, a preto vzniesol námietku zaujatosti pre pomer k
veci a k odporcovi ako priamemu účastníkovi konania, lebo existujú pochybnosti o jeho nezaujatosti
zo subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska. Ďalej namietal náležité neodôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, pričom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 119/03-30,
z ktorého vyplýva, že súdy sú povinné riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie
považoval za nepresvedčivé, lebo súd sa nevysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami
a dôkazmi, ako aj nepoukázal na dôvody nevykonania a právneho neposúdenia, najmä dôkazov
predložených odporcom ohľadne uplatnenej pohľadávky. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo konanie prerušiť do rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 382/2012.

Právny zástupca navrhovateľa sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke od 28. 05. 2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

K odvolaniu odporcu odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia neboli
opodstatnené. Súd prvého stupňa správne po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského rozsudku
vydaným Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C/1661/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorým bola
uložená navrhovateľovi povinnosť zaplatiť 52,83 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276
Eur, skúmal platné dojednanie rozhodcovskej doložky. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vzniklo
na základe uzavretej poistnej zmluvy č. 4252700504 zo dňa 24. 01. 2008 (v spise na č. l. 7 - 11).
Z označenia t.zv. osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve bodu 2 vyplýva,
že „obaja účastníci zmluvy spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne prejavujú vôľu v
prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti a praktickosti, rýchlosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných
poistných podmienok, ktoré ustanovenie majú zmluvné strany chápať ako rozhodcovskú doložku“.
Vzhľadom na spotrebiteľských charakter tejto zmluvy súd prvého stupňa správne s poukazom na ust.
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladal obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu
nevyplýva ani odporcom nebolo preukázané, žeby došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej
doložky ako zmluvnej podmienky po náležitom poučení a informovaní navrhovateľky ako spotrebiteľky
o právnych dôsledkoch takejto dojednanej zmluvnej podmienky. Súd prvého stupňa správne uzavrel,
že je nesporné, že poistná zmluva má charakter formulárovej štandardnej zmluvy, ktorú odporca
používa pre väčší počet svojich klientov a takýto charakter zmluvy vylučuje, že obsah rozhodcovskej
doložky bol individuálne dojednaný medzi účastníkmi konkrétnej poistnej zmluvy. Navyše rozhodcovská
doložka je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v čl. XV. je súčasťou
neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúcimi s ostatnými zmluvnými podmienkami,
na čo súd prvého stupňa taktiež poukázal. Účastníci rozhodcovského konania majú rovnaké práva a
povinnosti v zmysle ust. § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní a takéto dojednanie rozhodcovskej
doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, na ktoré súd prvého
stupňa správne poukázal, a preto dojednanie rozhodcovskej doložky považoval za neplatné s poukazom
na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Namietané nesprávne právne posúdenie odporcom
nebolo preto opodstatnené. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnutie prejednania prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadruje v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam
rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmov s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Navrhovateľka
si rozhodcovskú doložku v predmetnej zmluve osobitne nedohodla. Rozhodcovská doložka splynula
s ostatnými štandardnými podmienkami a navrhovateľka v pozícii spotrebiteľa mohla len zmluvu
ako celok prijať alebo odmietnuť. Nemohla ovplyvniť obsah vopred pripravenej formulárovej zmluvy.
Na tieto okolnosti súd prvého stupňa správne poukázal. Bez platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní) nebol rozhodcovský

súd oprávnený rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní. Správne preto súd prvého stupňa takéto
dojednanie považoval za absolútne neplatný právny úkon, na ktorú neplatnosť prihliadal ex offo, lebo
ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy neboli zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti vyplývajúce
z ust. § 40a Občianskeho zákonníka.

Namietané náležité neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolací súd taktiež nepovažoval za
opodstatnené. Napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku je jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné.

Vo vzťahu k námietke odporcu týkajúcej sa neuvedenia vo výroku napadnutého rozhodnutia, výrok
o pokračovaní v konaní, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní, súd pokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe, ak zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených podľa § 40
písm. a/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti
rozhodcovskej zmluvy je pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto povinnosti priamo vyplývajúcej
z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Ani túto námietku preto odvolací
súd nepovažoval za opodstatnenú.

Vo vzťahu k návrhu odporcu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania na Ústavnom
súde pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 odvolací súd uvádza, že návrh nepovažoval za dôvodný. Ust. § 109
ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku predstavuje len fakultatívnu možnosť súdu, pokiaľ súd
neurobí iné vhodné opatrenie, konanie preruší, ak prebieha konanie, ktorým sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Nejedná sa o obligatórnu
povinnosť súdu v prípade prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR. V sťažnosti vedenej na
Ústavnom súde SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, odporca namieta porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného
práva na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd vo veciach týkajúcich sa výkonu exekúcií vedených na Okresnom súde Lučenec v nadväznosti
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012 a sp. zn.
5Cdo/112/2012 z 22. 11. 2012.

Posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky v predmetnom konaní a následne nedostatok právomoci
rozhodnúť o uplatnenom nároku odporcu v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom bolo súdom
prvého stupňa správne, a preto len odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012, ktoré je predmetom ústavnej sťažnosti samo o sebe nie je
dôvodom na prerušenie konania. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami Zákona o
rozhodcovskom konaní a svoju argumentáciu len podporil vysloveným právnym názorom Najvyššieho
súdu v predmetnej veci. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, vrátane správneho
právneho posúdenia, a preto odvolací súd nepovažoval návrh na prerušenie odvolacieho konania za
opodstatnený, a preto ho zamietol ako nedôvodný.

Tento návrh nebol dôvodný aj s prihliadnutím k tomu, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia
nepoukázal na právny záver vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.
6Cdo/1/2012, ktorého rozhodnutia sa konanie o ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej
republiky týka.
Vo vzťahu k námietke zaujatosti vznesenej voči sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr. L. U. odvolací
súd poukazuje na to, že ju považoval za nedôvodnú z dôvodu, že v zmysle platného rozvrhu práce
bola vec na odvolacom konaní pridelená elektronicky do senátu 4Co v zložení JUDr. Gabriela Klenková,
PhD, predsedníčka senátu a sudcovia JUDr. Eva Šofranková, JUDr. Anna Ilčinová, vo vzťahu ku
ktorým námietka zaujatosti v zmysle ust. § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre pomer veci k
účastníkom konania alebo k ich zástupcom vznesená nebola. Na vznesenú námietku preto neprihliadal.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a zásadou úspechu navrhovateľa v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Náhrada trov odvolacieho konania navrhovateľovi priznaná nebola,
lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.