Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7P/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314209938
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Vojtášová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5314209938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: S. I., nar.

XX. X. XXXX, bytom O. XXX/XX, Č., v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, Č., právne zast.
Mgr. Michalom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, Čadca a otca R. I., nar. XX. X. XXXX,
bytom N. S. XX, okr. M., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Mal. S. I., nar. XX. X. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. S. sumou 100,- € mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletého.

Splatné výživné za obdobie od 7. 11. 2014 do 17. 2. 2015 v sume 300,- € je otec p o v i n n ý
uhradiť v mesačných splátkach po 30,- € spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. S. každú párnu sobotu v roku za prítomnosti matky v čase
od 13.00 hod. do 15.00 hod.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase dopraviť na styk s
otcom pred Q. I. A. Č., B. C.. XXXX/XX.

Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk s vážnych dôvodov nebude môcť realizovať oznámiť

túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hod. pred započatím styku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 7. 11. 2014 sa matka domáhala, aby súd zveril mal. S. do
jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 140,- € mesačne so
splatnosťou vždy do 25. dňa príslušného kal. mesiaca k rukám matky maloletého a upravil styk otca
s maloletým na každú poslednú sobotu v kal. mesiaci za prítomnosti matky v mieste jej bydliska v

čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. Uviedla, že s otcom mal. nie sú manželmi a nežijú v spoločnej
domácnosti. Navrhovateľka sa spoločne s mal. dieťaťom zdržiava u svojich rodičov, kde majú evidovaný
trvalý pobyt a pre dieťa je zabezpečené riadne výchovné prostredie. K odporcovi sa už nechce vrátiť,
nakoľko ju počas vzťahu vystavoval viacerým fyzickým atakom a žila pod neustálym stresom. Odporcabol právoplatne odsúdený a 4 mesiace strávil vo výkone trestu odňatia slobody, následne bol na 10
mesiacov podmienečne prepustený a to v čase, keď mal maloletý dva týždne, z dôvodu, že napadol
navrhovateľku. Po jeho prepustení mu navrhovateľka dala ďalšiu šancu a na krátky čas opäť viedli

usporiadaný vzťah. Ďalšie komplikácie nastali v auguste 2014, kedy odporca začal opäť piť, k čomu
sa pridružili problémy so žiarlivosťou a viaceré fyzické ataky. Dňa 31. 10. 2014 oznámila odporcovi,
že chce navštíviť spoločne s maloletým jej rodičov, čo vyvolalo u odporcu násilné útoky, v dôsledku
ktorých utrpela zlomeniu kosti pravého chodidla a na odporcu podala dňa 3. 11. 2014 trestné oznámenie.
Odporca pracuje ako živnostník vo firme v M.Ž. S., kde podľa jeho tvrdení zarába 6,- € na hodinu, pričom

pracuje 10 hod. denne. Navrhovateľka je na materskej dovolenke, jej príjem tvoria prídavky na mal. dieťa
v sume 23,52 € mesačne a materská v sume 269,60 € mesačne.

Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom matky, otca, prečítaním podstatného obsahu
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav.

Otec mal. S. na pojednávaní súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky,
navrhol určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- € mesačne a styk s maloletým upraviť každú druhú
sobotu od 12.00 hod. do 15.00 hod, za prítomnosti matky, prípadne aj tretej osoby.

Matka na pojednávaní uviedla, že s otcom mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od novembra
2014 z dôvodu, že ju napadol. Odkedy nebýva s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, tento
neprispel na výživu syna žiadnou sumou. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a sestrou,
ktorým prispievala na domácnosť sumou 60,- € mesačne, kým poberala materskú, odkedy však poberá
rodičovský príspevok, tak im už na domácnosť neprispieva, pretože sa jej znížil príjem. Tieto skutočnosti

uviedla v návrhu, ako aj pri výsluchu na pojednávaní. Do decembra 2014 poberala materskú, od
decembra 2014 poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, iný príjem nemá. Mesačné výdavky
na mal. dieťa špecifikovala nasledovne: plienky 46,47 €, prebaľovacie podložky 1,90 €, drogéria (pracie
prostriedky) 23,20 €, poistka 22,30 €, lieky a vitamíny 10,- €, ďalej má výdavky na oblečenie, obuv
a stravu (Hami príkrm 21,65 €, mliečna kaša 2,99 €, detský čaj 1,99 €). Svoje mesačné výdavky

špecifikovala nasledovne: drogéria 58,69 €, strava (vrátane ďalšej stravy pre mal. dieťa) 200,- €, telefón
16,- €, poistka 25,40 €. Nesúhlasila s navrhovanou výškou výživného 50,- € mesačne, nakoľko je to pre
maloletého málo, ona všetky peniaze, ktoré má dá len pre syna. Uviedla, že styk otca s maloletým by
sa mohol realizovať od 13 do 15 hod., nakoľko o 13 hod. je dieťa vyspaté a nakŕmené. Zároveň uviedla,
že si nevie predstaviť, žeby sa otec stýkal s dieťaťom každú druhú sobotu, podľa jej názoru je to často,

nakoľko otec nemá dieťaťu čo ponúknuť. Peniaze, čo minie na cestu, by mohol radšej dať na výživné
pre syna.

Otec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že býva v rodinnom dome spolu s mamou, tetou, babkou a
mladším bratom. Je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce. Pracoval ako živnostník, robil stavebné

práce,firmaprektorúpracovalzM.S.honajskôrnevyplatila,potommupeniazezaplatilaaasi2mesiace
nemal prácu. Bol aj na pohovoroch, hľadal si riadny pracovný pomer, žiadali ale bezúhonnosť, preto
neuspel. Firma, pre ktorú pracoval v M.O. S. mu vyplatila okolo 600,- €. Robil tam len pár dní. Vo firme U.,
X.. O.. ukončil pracovný pomer, pretože mal ísť pracovať do C., ale nakoniec nešiel. V spoločnosti V. O.,
O.. U.. L.. robil len pomocné práce, tlačil vozíky a takéto práce nie sú pre neho, práca ho nebavila, preto

odtiaľ odišiel. Má ukončené stredné odborné učilište, je operátor gumenárskej a plastikárskej výroby. Po
tom, ako ukončil pracovný pomer v V. O., O.. U.. L.. vykonával živnostenskú činnosť, a to viac ako dva
mesiace. Bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie voči matke maloletého, v júni 2014 bol prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody. Na výživu maloletého neprispel žiadnou sumou, pretože nemal peniaze
a tiež aj preto, že písal navrhovateľke, že jej peniaze chce poslať a že sa chce stýkať s maloletým, ale z

jej strany nebola žiadna reakcia. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, má však hypotéku na rodinný
dom v Č. S. vo výške 10 500,- € ktorú si vzal v roku 2011 za účelom prerábky rodinného domu, ktorý
patrí v 1 jeho matke a v 1 jeho tete, pričom jeho teta je ručiteľom. Splátky sú vo výške 180 resp. 190,-
€, tieto platí jeho teta.

Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky,
aby bolo určené výživné, ako žiada matka, a to aj z toho dôvodu, že otec prejavil ochotu, že si nájde
zamestnanie s tým, že pokiaľ má nejaké dlhy, na tieto by súd nemal prihliadať. Má zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči svoju synovi, preto sa má snažiť, aby si ju plnil. Čo sa týka úpravy styku možno by bolovhodné, aby určitý čas bol styk upravený každú tretiu sobotu a neskôr aby sa tento styk rozšíril, a to aj s
prihliadnutím na to, že otec je výbušnej povahy a teda aby nedochádzalo k nejakým nedorozumeniam
a konfliktom, nakoľko matka má z otca strach a depresie.

Zo správy ÚPSVaR Čadca zo dňa 6. 2. 2015 o prešetrení pomerov v rodine maloletého (čl. 57) vyplýva,
že matka býva v trojizbovom byte, ktorého vlastníčkou je stará matka. Byt je vkusne zariadený, hygiena
domácnosti na veľmi dobrej úrovni. Dieťa je kojené a prikrmované detskou výživou, kašami, ovocím.
Príjemmatkypozostávazrodičovskéhopríspevkuvovýške203,-€aprídavkunadieťa23,52€,finančne

jejvypomáhastarámatka.Nanákladynadomácnosťneprispieva,všetkyfinančnéprostriedkyvynakladá
na mal. dieťa (plienky, drogéria, výživa, ovocie, príkrm, oblečenie, poistka). V byte býva ešte maloletá
sestra a starí rodičia. Matka žiada určiť výživné vo výške 100,- €, styk otca s dieťaťom žiada určiť každú
poslednú sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 14.00 hod. v neutrálnom prostredí, napr. v I. A. Č., za
jej prítomnosti a inej nezávislej osoby a to z dôvodu agresivity bývalého partnera, fyzických napadnutí
a psychického týrania. Naposledy ju napadol v októbri 2014 a kopnutím jej zlomil nohu. Matka chce

týmto spôsobom ochrániť seba aj dieťa, t. č. s otcom dieťaťa nekomunikuje. Dieťa má 8 mesiacov, je
úplne závislé na matke, má svoj denný režim. Úrad nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. S.,
doporučil zveriť maloletého do starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného vo výške ako si
matka podala v návrhu a styk určiť za prítomnosti tretej osoby v čase, ako žiada matka. T. č. má otec
dieťaťa určený podmienečný trest.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 5. 2. 2015 (čl. 52) vyplýva, že matka
poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne od narodenia a rodičovský príspevok vo výške
203,20 € mesačne od 1. 12. 2014.

Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa otca spoločnosti U., X.. O.. zo dňa 9. 2. 2015 (čl. 55) vyplýva,
že čistá mzda otca za obdobie od 1/2013 do 9/2013 bola v celkovej výške 4 631,23 €, pričom pracovný
pomer bol skončený k 6. 9. 2013, z čoho vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda otca za obdobie od
1/2013do8/2013bolavovýške562,27€mesačne.Zosprávybývaléhozamestnávateľaotcaspoločnosti
V. O., O.. U.. L.. zo dňa 17. 2. 2015 (čl. 70 - 71) vyplýva, že otec bol v ich firme zamestnaný od 5. 9.

2014 do 10. 9. 2014, v uvedenom období bol jeho nadriadený s prácou spokojný, zaúčal sa do práce bez
problémov. Pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnanca z dôvodu, že si našiel novú prácu.
Za uvedené obdobie bol čistý príjem otca zo zamestnania 96,69 € z ktorého boli vykonané zrážky vo
výške 31,35 € a výplata otca bola vo výške 65,34 €.

Z potvrdenia Ú. M. S. zo dňa 21. 1. 2015 (čl. 88) mal súd preukázané, že otec bol zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie odo dňa 6. 1.2015.

Zo správy Obecného úradu XX zo dňa 11. 2. 2015 (čl. 56) vyplýva, že otec maloletého býva so svojou
mamou, starou mamou, tetou a dvoma súrodencami, je slobodný, komisiou na ochranu verejného

poriadku prejednávaný nebol.

Matka zároveň predložila súdu listinné dôkazy na preukázanie jej výdavkov a to pokladničné bločky,
poštové poukážky zo dňa 2. 2. 2015 na sumu 22,30 € a sumu 25,40 € - životná poistka matky a mal.
dieťaťa.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine

(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods.1, prvá a druhá veta Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 146 ods.1, pís. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. S. nie sú manželmi, a ani nežijú v
spoločnej domácnosti, preto s poukazom na § 36 ods. 1 Zákona o rodine bolo potrebné upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti súd primerane
postupoval s poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o rodine a upravil výkon rodičovských práv a povinností

k mal. dieťaťu, najmä určil, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok a súčasne určil, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej
starostlivosti prispievať na jeho výživu.

Osobnú starostlivosť o mal. S. vykonáva matka maloletého a z výsluchu účastníkov konania ako aj zo

správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov mal súd preukázané, že matka vykonáva osobnú
starostlivosť o maloletého riadne, dieťa je na ňu citovo naviazané, preto súd zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky, s tým, že matka je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok.

S poukazom na § 65 ods. 1 Zákona o rodine súd upravil aj rozsah vyživovacej povinnosti otca na mal.

dieťa. Matka žiadala určiť výživné vo výške 140,- € mesačne, otec žiadal určiť výživné vo výške 50,-
€ mesačne. Mal. S. má 8 mesiacov, matka je s ním na rodičovskej dovolenke. Jej jediným príjmom
je rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a prídavok na dieťa vo výške 23,52 €. Bývajú v spoločnej
domácnosti s rodičmi matky maloletého a jej mal. sestrou. Matka mal. im na domácnosť neprispieva
žiadnou sumou, nakoľko nemá na to dostatok finančných prostriedkov. Súd považoval za odôvodnené

výdavky špecifikované matkou na maloletého v celkovej výške 130,52 € mesačne (na stravu - Hami
príkrm, mliečna kaša, detský čaj, plienky, prebaľovacie podložky, drogéria, lieky, poistka), pričom matka
má ďalej výdavky na oblečenie, obuv, ďalšiu stravu a príležitostné jednorázové výdavky - detská stolička
a pod. Otec maloletého ku dňu 6. 1. 2015 ukončil živnostenskú činnosť a bol zaradený do evidencieuchádzačov o zamestnanie, tvrdil, že nemá žiaden príjem. Táto skutočnosť však nemôže ísť na úkor
zabezpečovania životných potrieb mal. dieťaťa, preto súd v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine
vychádzal z predpokladu, že je v schopnostiach a možnostiach otca vzhľadom na jeho vek, vzdelanie,

dobrý zdravotný stav, žiadne iné vyživovacie povinnosti a ani nebola zistená iná prekážka objektívne
brániaca otcovi dosahovať príjem postačujúci na úhradu vyživovacej povinnosti k mal. S. v súdom
určenej výške. Samotná skutočnosť, že otec bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého sa dopustil
voči navrhovateľke a v súčasnosti je z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený a teda
že vzhľadom na to, že nie je bezúhonný, má problém nájsť si vhodné zamestnanie, nepovažoval súd za

prekážku, ktorá by objektívne bránila otcovi dosahovať príjem či už z pracovného pomeru, brigádnickej
činnosti, resp. živnostenskej činnosti či už v mieste bydliska, alebo v zahraničí. Do tejto životnej situácie
sa otec dostal sám vlastným protiprávnym konaním. Súd predovšetkým poukazuje na to, že rodičia majú
zo zákona vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Táto zákonná povinnosť je prioritná, čo znamená, že rodičia sú povinní vynaložiť všetko
možné úsilie, aby si túto povinnosť voči svojim deťom plnili v dostatočnom rozsahu tak, aby zabezpečili

deťom priaznivý fyzický i psychický vývoj. Na základe vykonaného dokazovania má súd zato, že je v
schopnostiach a možnostiach otca nájsť si také zamestnanie, resp. dosahovať príjem zo živnostenskej
činnosti, brigádnickej činnosti, aby si plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči mal. Borisovi v
primeranej výške, ktorá zabezpečí pokrytie jeho životných potrieb. Na rozdiel od matky maloletého,
ktorá túto možnosť v súčasnosti nemá, nakoľko je na rodičovskej dovolenke a celodenne sa osobne

stará o mal. dieťa a svoju vyživovaciu povinnosť si plní aj formou osobnej starostlivosti o maloletého. Súd
zároveň bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec bol v minulosti zamestnaný v spoločnosti U., X.. O.., kde
dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 562,27 € ako aj v spoločnosti V. O., O.. U.. L.., kde pracoval
len 6 dní, za ktoré dosiahol čistý príjem 96,69 €, pričom pracovný pomer bol ukončený zo strany otca.
Ako otec sám uviedol, z dôvodu, že ho práca nebavila. Súd má zato, že otec sa bez vážneho dôvodu

vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku, napriek tomu, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
maloletému. Následne otec začal vykonávať živnostenskú činnosť, ktorú po viac ako dvoch mesiacoch
ukončil podľa tvrdenia otca z dôvodu, že nemal dostatok práce. Takéto konanie otca, spočívajúce v
ukončení pracovného pomeru, resp. živnostenskej činnosti bez vážneho dôvodu, vyhodnotil súd ako
nezodpovedné a pre takýto prístup otca k vlastnej finančnej a majetkovej situácii nemôže mal. dieťa

strádať v zabezpečovaní svojich základných životných potrieb. Na druhej strane, hoci matka žiadala, aby
súd určil výživné vo výške 140,- € mesačne, z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, žeby
matka vynakladala v súvislosti s výživou a starostlivosťou o mal. dieťa také finančné prostriedky, ktoré by
odôvodňovali určiť výživné vo výške 140,- € mesačne. Matka má rovnako ako otec zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči maloletému, ktorú si čiastočne plní aj zabezpečovaním osobnej starostlivosti o mal.

dieťa, nie však výlučne, preto je taktiež povinná vynakladať finančné prostriedky na výživu maloletého.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že určené výživné vo výške 100,- €
mesačne je primerané, pokryje dostatočne odôvodnené potreby maloletého vzhľadom na jeho vek a
zároveň je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého výživné v takejto výške platiť.

Za obdobie odo dňa podania návrhu 7. 11. 2014 do dňa rozhodnutia súdu 17. 2. 2015 vznikol otcovi
maloletého nedoplatok na výživnom vo výške 300,- €, nakoľko otec maloletého si doposiaľ vôbec
neplnil vyživovaciu povinnosť (určené výživné 100,- € x 3 mesiace), ktoré súd umožnil otcovi uhradiť v
mesačných splátkach po 30,- € spolu s bežným výživným v súlade s § 160 O. s. p., pričom omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd zároveň upravil styk otca s maloletým. Otec žiadal, aby bol oprávnený stýkať sa s maloletým každú
druhú sobotu, matka žiadala upraviť styk na každú poslednú sobotu v mesiaci za prítomnosti matky
a tretej nezávislej osoby, podľa výberu matky, v čase od 13.00 do 15.00 hod. Súd má zato, že styk
navrhovaný matkou je v nedostatočnom rozsahu, nakoľko tento by prebiehal v podstate len dve hodiny

mesačne. Pokiaľ otec prejavuje vôľu a má záujem stýkať sa s maloletým 2x mesačne, súd tomuto jeho
návrhu vyhovel a rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu v roku v čase
od 13.00 hod. do 15.00 hod., pričom prihliadal i na denný režim dieťaťa. Súd pri rozhodovaní rešpektoval
právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Tiež prihliadal na záujem mal. dieťaťa,
najmänajehocitovéväzby,vývinovépotrebyadbal,abybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie

pravidelnéhoosobnéhostyku sotcom.Matkažiadala,abysastykrealizovalzajejprítomnosti,sčímotec
súhlasil a s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho úzku citovú väzbu k matke má súd zato, že v súčasnosti
je potrebné, aby styk prebiehal za prítomnosti matky maloletého. Súd nevyhovel návrhu matky v tej
časti, kde žiadala, aby sa styk realizoval zároveň aj za prítomnosti tretej nezávislej osoby podľa výberumatky, nakoľko má zato, že takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné, pretože súdnym rozhodnutím nie
je možné ukladať povinnosti tretej osobe, ktorá ani nie je účastníkom tohto konania. Rodičia maloletého
sa na pojednávaní dohodli, že styk sa bude realizovať tak, že matka mal. dieťa privezie pred Q. I. A. Č.,

kde sa s otcom stretne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd upravil styk otca s maloletým tak, ako
je uvedené vo výroku rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na ich náhradu, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.