Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/182/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315225143
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315225143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou:
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému:
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 21.09.2012 doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa

27.09.2012 domáhal náhrady škody vo výške 429,26 Eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených
na správu a vymáhanie pohľadávky v období odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia do
rozhodnutia o nej vo výške 125 Eur, nemajetkovej ujmy vo výške 304,26 Eur za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobcu
a stratu jeho legitímnych očakávaní a dôvery konania v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
udeleniepovereniavzákonnejlehote,resp.vprimeranomčase.Žalobcažiadalrozhodnúťmedzitýmnym

rozsudkom o zodpovednosti žalovaného za škodu, vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu
Dunajská Streda a uplatnil si náhradu trov konania.

2. K návrhu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý ho žiadal zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov
konania. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy,
ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, namietal predčasné podanie žaloby,
nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesol aj námietku premlčania.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý na svojom návrhu trval.

4. Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu
Galanta.

5. Na pojednávanie konané dňa 18.07.2016 sa strany nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnil len
žalovaný.6. Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu, s podstatným obsahom spisového materiálu Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 5Er/998/2011, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 17.01.2011 navrhol oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o., spísaním návrhu vo forme zápisnice u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonať exekúciu proti povinnému K. D., nar. XX.XX.XXXX
na vymoženie istiny 1.320,57 Eur s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 11635/10 zo dňa 07.12.2010. Dňa 08.02.2011 požiadal súdny
exekútor Okresný súd Dunajská Streda o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť o udelenie

poverenia bola zamietnutá rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Er/141/2011-11 zo dňa
02.06.2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2011.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania od
1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa
tohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchkomisií
a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

8. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutímjeosobitnouobjektívnouzodpovednosťoubezohľadunazavinenieanemožnosajejzbaviť.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci
t.j. aj súdu, ktoré svojom obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním
orgánu verejnej moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z
povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik
zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva
na poškodenom, v danej veci na žalobcovi.

9. Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu
uplatňovanú žalobcom, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu - nerozhodnutím o návrhu udelenie poverenia v zákonnej lehote.

10. V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku za

účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú lehotu na udelenie poverenia, táto však neplatila pre exekučné
tituly podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Hoci v čase začatia exekučného konania boli
tieto tituly označené ako vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
je potrebné za exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku považovať aj
rozhodcovský rozsudok z dôvodu zmeny tohto zákonného ustanovenia novelou Exekučného poriadku

uskutočnenou zákonom č. 102/2011 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2011, ktorá, vychádzajúc z dôvodovej
správy k tejto novele, vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do ust. § 41 ods. 2 písm. d) odstránila
rozporný výklad toho ustanovenia. Odhliadnuc od uvedeného zákonná lehota 15 dní platila iba vtedy,
ak súd udelí poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, na rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora zákon žiadnu zákonnú lehotu neustanovoval ani nestanovuje.

11.Zuvedenýchdôvodovmásúdzato,žeknesprávnemuúradnémupostupuexekučnéhosúduneprišlo
a pretože nebola splnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, nemohol vzniknúť ani žalobou
uplatnený nárok žalobcu a nadväzne na to ani nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy a preto súd žalobu

v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich
rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé
zvrátiť výsledok konania.

12.Vdanejveciokremtohonebolopreukázané,žebysaviedlodisciplinárnekonanie,riešilasasťažnosť
na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva

rozhodovaloprieťahochvkonaní.VsúladesnálezomÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzo7.5.2013
sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až
po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa
nepovažujeautomatickyzaporušeniezákladnéhoprávaúčastníkakonania,keďžejepotrebnézohľadniť

všetky okolnosti prípadu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.13. Pretože v konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Galanta, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.