Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 24XCdo/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203413
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7813203413.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpenej advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: M. R., bytom Q. XXX, XXX XX Q., o plnenie zo zmenky, vedenej na Okresnom súde Rožňava
pod sp. zn. 12C/354/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. apríla

2015, č. k. 6Co/809/2014-98, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom z 30. júna 2014, č. k. 12C/354/2013-55 zaviazal žalovanú zaplatiť

zmenkovú sumu vo výške 315,- Eur spolu so 6% ročným úrokom odo dňa 20. septembra 2013 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,05 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konaniach rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním.

Krajský súd v Košiciach vyzval žalobkyňu, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy oznámila, či odvolanie

bolo podané osobne na súde prvého stupňa, ako to vyplýva z podacej prezenčnej pečiatky Okresného
súdu Rožňava, alebo prostredníctvom registrovaného poštového podniku, ktorý ho má povinnosť
doručiť, pričom v kladnom prípade preukáže aj dátum podania odvolania a zároveň uvedie, o ktorý
registrovaný poštový podnik ide.

Žalobkyňa na predmetnú výzvu krajského súdu uviedla, že odvolanie podala prostredníctvom poštového

podniku, ktorý je zapísaný v zozname vedenom podľa zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 324/2011 Z. z.“). Tento podnik pri odovzdávaní
zásielky nepozná jej obsah. Zásielky preberá v obálke, škatuli alebo v inom obale. V dôsledku toho
žalobkyňanemákdispozíciidoklad,ktorýpotvrdzuje„deň,vktorombolokonkrétneodvolanieodovzdané
na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o.“ K dispozícii má len údaj o čísle zásielky a
vie preukázať, kedy bola zásielka s týmto číslom prevzatá uvedeným poštovým podnikom. Zároveň

s uvedeným doručila súdu aj listiny ktoré v úmysle preukázať správnosť svojich tvrdení pripojila aj
k dovolaniu, a to dokument „aktuálny stav zásielky č. 15661279“, „potvrdenie o doručení zásielky č.
15661279“, list označený ako „inštrukcie k sprievodným dokumentom pre kuriéra“ a dokument označený
ako „Podanie odvolaní voči rozsudkom o zamietnutí návrhu“ datovaný na 27. augusta 2014, ktorý
obsahuje tabuľku s uvedením jednotlivých konaní vedených na OS Rožňava, v ktorých bol rozhodnuté
rozsudkom, podľa ktorej voči týmto mali byť podané odvolania. Tieto dokumenty však neobsahujú žiaden

relevantný dôkaz, že odvolanie v prejednávanej veci bolo súčasťou zásielky, ktorá bola odovzdaná na
prepravu 27. augusta 2014, ako namieta dovolateľka, túto skutočnosť nemožno vyvodiť ani z tabuľky sčíslami konaní, v ktorých mali byť podané odvolania (č. l. 95 spisu), pretože neobsahuje žiadny údaj,
ktorý by ju spájal s predmetnou zásielkou.

Krajský súd v Košiciach na základe vyššie uvedených zistení, uznesením z 24. apríla 2015, č. k.
6Co/809/2014-98 odvolanie odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.). Vychádzal z toho, že napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi
žalobkyne doručený do vlastných rúk 12. augusta 2014, nasledujúcim dňom začala žalobkyni plynúť
odvolacia lehota, ktorej posledným dňom bol 27. august 2014. Odvolanie bolo ale podané po uplynutí

tejto lehoty - osobne v podateľni prvostupňového súdu (až) 28. augusta 2014.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom uviedla, že v konaní jej
bola odňatá možnosť konať (§ 237 ods. 1, písm. f) O.s.p.) tým, že odvolací súd odmietol jej odvolanie
ako oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Odvolanie odovzdala
v rámci odvolacej lehoty obchodnej spoločnosti, ako vyplýva aj z dokumentu „Aktuálny stav zásielky č.

15661279“, predmetom ktorej je poskytovanie poštových služieb (ReMax Courier Service, s.r.o.) s tým,
aby bolo doručené súdu prvého stupňa. Tým v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. nastali právne účinky podania
odvolania. So zreteľom na namietanú procesnú vadu žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. K dovolaniu pripojila tie isté listiny ako k podanému odvolaniu.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. v

znení účinnom od 1. januára 2015 (ďalej len „§ 239 O.s.p.“). Dovolateľkou napadnuté uznesenie, ale
nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo
k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2015 (ďalej

len „§ 237 O.s.p.“). Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1, písm. a) až e) a g) O.s.p.
netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.

Žalobkyňa namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1, písm. f)

O.s.p.). Odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných oprávnení.

Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považuje medziiným postup
súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie

zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú
dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo
41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).

V preskúmavanom prípade napadla žalobkyňa prvostupňové rozhodnutie odvolaním, ktoré bolo v
zmysle podacej pečiatky Okresného súdu Rožňava (viď č. l. 66 spisu) podané osobne v podateľni tohto
súdu 28. augusta 2014. V odvolacom konaní ale žalobkyňa tvrdila, že odvolanie podala (už) 27. augusta
2014, a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o., predmetom ktorej je
poskytovanie poštových služieb. K odvolaniu na výzvu krajského súdu pripojila žalobkyňa aj fotokópie

listín, ktoré údajne preukazujú včasnosť ňou podaného odvolania, ktoré však krajský súd nepovažoval
za dostatočné, nakoľko nepreukazujú, že obsahom danej zásielky skutočne bolo aj predmetné odvolanie
žalobkyne, a to ani ďalší žalobkyňou priložený (a zrejme aj ňou vyhotovený) zoznam konaní (č. l. 96), vktorom v poradí ako 13. figuruje spisová značka posudzovaného konania z dôvodu absencie potvrdenia
doručovateľskej spoločnosti o dni jeho prevzatia od odvolateľky. S uvedeným sa zhoduje aj dovolací súd.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že postup odvolacieho súdu nemal v
preskúmavanej veci za následok odňatie možnosti žalobkyne pred súdom konať (§ 237 ods. 1, písm. f)
O.s.p.). K tomuto záveru dospel dovolací súd z nasledovných dôvodov:

Za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

sa považujú aj subjekty registrované, prípadne licencované podľa zákona č. 324/2011 Z. z. (viď R
144/2014).

Bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.) odovzdal účastník
svojeodvolanie,abybolodoručenésúdu,musíúčastníkspôsobomdostatočnehodnovernýmpreukázať,
že k tomuto odovzdaniu skutočne došlo. Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky nasvedčuje tomu, že

odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, avšak účastník tvrdí, že ho na doručenie súdu odovzdal
subjektu registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z. z., súd účastníka vyzve,
aby svoje tvrdenie preukázal. Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení
vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu (viď R 145/2014).

V situácii, v ktorej existovali rozpory medzi obsahom spisu a tvrdeniami žalobkyne, už odvolací súd
vytvoril žalobkyni procesnú možnosť, aby žalobkyňa náležite preukázala svoje tvrdenia. Žalobkyňa ale
v danom prípade zvolila taký spôsob doručenia odvolania, pri ktorom nevie preukázať konkrétny deň,
v ktorom podala odvolanie. Pritom bolo na nej, aby - v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým,
pozorným,ostražitým,bedlivým(„vigilantibusiurascriptasunt“)predvídalaajmožnosť,žebudepotrebné

preukázať doručenie zásielky v konkrétny deň, resp. počítala aj s rizikom, že pri ňou zvolenom spôsobe
nevie súdu hodnoverne a preukázateľne doložiť, či vôbec a kedy podala odvolanie, ktoré odvolací súd
odmietol ako oneskorene podané.

Dovolací súd, stotožňujúc sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo

28/2014 uzatvára, že súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky
súdu nielen vtedy, keď dovolateľ vôbec nereaguje na výzvu súdu smerujúcu k odstráneniu rozporov
pri doručovaní, ale tiež vtedy, ak dovolateľ nepreukáže svoje dovolacie tvrdenia (v preskúmavanej veci
podanie odvolania v rámci odvolacej lehoty).

Vyššie uvedené opodstatňuje záver, že dovolateľka nepreukázala podanie svojho odvolania 27. augusta
2014 a že postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti žalobkyne pred súdom konať.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej
žalobkyňou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania

nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie žalobkyne podľa §
243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší
súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151

O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.