Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227447
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114227447.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitra,sudkyňouMgr.JanouBenkovičovou,vprávnejvecinavrhovateľa:OrangeSlovensko,

a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporkyni: E.
Y., nar. XX.XX.D., Lovce 138, XXX XX N., o zaplatenie 454,76 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 105,76 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne
od 20.3.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
454,76 eur, spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom neuhradenej ceny poskytnutých
služieb a zmluvnej pokuty. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvy č. A6554322, dodatok k
zmluve zo dňa 13.10.2012, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy
navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM karty, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0907884478. Zároveň

navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Sony Xperia P, za
kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 349 eur. Tým, že
odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období november 2011
- január 2013 spolu vo výške 349 eur. Po zaslaní pokusu o pokonávku odporca reagoval čiastočnou
úhradou vo výške 108 eur. Pohľadávka pozostáva z neuhradených služieb vo výške 108 eura a z nároku
na zaplatenie 238,63 eur. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania 8,75 % ročne počnúc dňom
nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku t.j. 20.03.2013.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť , že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o poskytnutí verejných služieb,
zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, prílohou č.1 k dodatku

k zmluve, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 13.10.2012 zmluvu o pripojení č. A6554322, a Dodatok k
zmluve o pripojení č. A6554322 zo dňa 13.10.2012, na základe ktorých bola odporcovi poskytnutá
SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0907884478. Na základe dodatku k

zmluve zo dňa 13.10.2012bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky
Sony Xperia P, pričom hodnota telekomunikačného zariadenia je 349 eur. Faktúrou č. 5182199369
so splatnosťou 06.11.2012 bola odporcovi fakturovaná suma 91,15 €, faktúrou č. 5185702834 so
splatnosťou 07.12.2012 bola fakturovaná suma 80,19 eura, faktúrou č. 5189257422 so splatnosťou
08.01.2013 bola fakturovaná suma 1,33 eura, faktúrou č. 5189254406 so splatnosťou 08.01.2013 bola
fakturovaná suma 47,76 eura, faktúrou č. 5192833028 so splatnosťou 06.02.2013 bola fakturovaná

suma 1,30 eura. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných
v období november 2011 - január 2013, má navrhovateľ zato, že odporca porušil zmluvné povinnosti.
Navrhovateľ uviedol, že odporca po zaslaní pokusu o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou vo výške
108 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom

o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také

zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a

sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej

osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,

je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré
sú súhrnne upravené v § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečenie splnenia

povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke
citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného
záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla
nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný
len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje

ho dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže
s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší
zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú
čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnejdohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá
v neobmedzenej výške.

I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však
potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách majú povahu osobitných ustanovení voči ustanoveniam, ktoré v 8. časti upravujú jednotlivé
typy zmlúv. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi

k spotrebe určitú vec, ktorej predaj, resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa.
Na druhej strane spotrebiteľ je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou, pretože nemôže
vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53
Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských
zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou
neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len
na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Naviac,
ust. § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv
sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne

pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vychádzajúc z vyššie popísanej právnej úpravy, niet pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva
uzatvorená účastníkmi konania, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Tým sa pri

posudzovaní dôvodnosti navrhovateľom uplatneného nároku v tomto konaní zároveň otvoril priestor
pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej
pokute.

Súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný
zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne
chránených spotrebiteľských vzťahoch. Navrhovateľ ponúka odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže
zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť navrhovateľ od

spotrebiteľov v paušálnej výške, bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty
existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší
niektorú z povinností...).

Z návrhu navrhovateľa, ani z pripojených listinných dôkazov nie je zrejmé, čím odporkyňa porušila

zmluvnú povinnosť, keď navrhovateľ pristúpil k uplatneniu zmluvných pokút a pokiaľ aj odporkyňa
porušila zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu, mohlo by sa javiť, že v jej prípade obavy
z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená
na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred

neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa
a subjektívny postoj zmluvných strán.

Súd zdôrazňuje, že pri zmluvnej pokute sa musí jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej

kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v
štandardných zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa a na základe uvedeného súd
zaviazal odporcu len na zaplatenie sumy za poskytnuté služby a to 105,76 eur spolu s 8,75 % úrokom
z omeškania od 20.03.2013 do zaplatenia, pričom úroky z omeškania v zákonnej výške priznal súd

navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr za poskytnuté služby a to podľa
§ 517 ods. 1 a 2 OZ s poukazom na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšku (v časti zmluvnej
pokuty vo výške 349 eur a v časti úroku z omeškania z tejto sumy) súd nepovažoval vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa za dôvodne podaný a v tejto časti súd návrh zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že úspešnému odporcovi nepriznal právo
na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.