Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Janík

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010436
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010436.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanej A. R., pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 7.júla 2016 prejednal odvolanie obžalovanej A. proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.apríla 2016, sp.zn. 2T/128/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej A. R. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.apríla 2016, sp. zn. 2T/128/2015 bola obžalovaná A.
R. uznaná za vinnú zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 pís. b/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného obdobia, približne od roku 2004 minimálne do 22. 01. 2015 v okrese J., väčšinou
vbytenaUl.F.č.XXX/XXakorodič,týralasvojumaloletúdcéruR.S.,nar.XX.XX.XXXXtak,žemaloletú
bezdôvodne dennodenne bila za všetko dlaňami, päsťami, metlou, lopárom po rôznych častiach tela,
pričom jej spôsobila modriny na líci, rukách a nohách, škrabanec pod okom, na nohách jazvy spôsobené
nožnicami, hádzala po nej stoličku a ťahala ju za vlasy, presne nezistený čas v izbe, v ktorej maloletá
spávala, obžalovaná A. R. pozerala celú noc na počítači rozprávky, keď ju dcéra upozornila, že ráno

vstáva do školy, tak ju dobila päsťami a pozerala ďalej, pričom maloletá R. S. spávala s čiernou čiapkou
na očiach so štupľami v ušiach, čo spôsobilo, že v škole zaspávala posediačky, obžalovaná nikdy riadne
nevarila a ak bolo navarené a maloletá nechcela jesť, tak jej polievku vylievala na hlavu alebo jej hlavu
strkala do polievky, nechala maloletú doma samu aj 4 dní bez jedla, v období od konca októbra r. 2013
do polovice februára r. 2014, keď maloletá bývala v Topoľčanoch, ju cez telefón neustále kontaktovala,
zakazovala jej jesť a zdržiavať sa v spoločnosti manželky starého otca a jej dcéry, nemohla sa s nimi ani

rozprávať,muselakaždýdeň hneďzoškoly3hodinyvTopoľčanochchodiťpovonkuapritomtelefonovať
so svojou matkou a oslovovať ľudí, aby jej potvrdili, že je vonku, pričom jej na to nezabezpečila ani
riadne oblečenie a obuv, v čase, keď mala maloletá zápal močového mechúra, zakázala jej ísť lekárovi,
počas vyučovania ju v Prievidzi i v Topoľčanoch neustále kontrolovala cez mobilný telefón, dlhodobo
maloletú urážala a nadávala jej, obviňovala maloletú zo sexuálneho styku s vlastným otcom - manželom
obžalovanej, neprimerane zaťažovala maloletú manželskými problémami obžalovanej, v dôsledku čoho

spôsobila maloletej posttraumatickú stresovú poruchu, depresívnu poruchu, disharmonický osobnostný
vývoj, dlhodobé pocity bezmocnosti a strachu s potrebou psychiatrického liečenia a sledovania

Bola za to odsúdená podľa § 208 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere sedem
rokov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bola na výkon uloženého trestu zaradená do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodenú

stranu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, Šumperská č. 1,
971 01 Prievidza s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske - súdne konanie.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaná A. R. odvolanie do
všetkých jeho výrokov. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietala správnosť

napadnutého rozsudku s poukazom na to, že zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu sa vôbec
necíti byť vinnou, pretože skutok nespáchala. Ak by sa správala spôsobom uvedeným v napadnutom
rozsudku počas doby 11 rokov, tak takéto jej konanie a jeho následky by u poškodenej museli byť zistené
už skôr pred rokom 2015 a oveľa závažnejšie, ako to zistili súdom ustanovení znalci. Okresný súd podľa
jej názoru nevykonal v jej trestnej veci všetky potrebné dôkazy tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2

ods. 10, ods. 12 Tr. por.. V predmetnej veci nebola súdom napriek jej opakovaným návrhom vypočutá
svedkyňa - poškodená K. R., keď jej návrh na priame vypočutie tejto svedkyne okresný súd zamietol
na základe lekárskeho potvrdenia MUDr. H., ktorá predtým vo svojej lekárskej správe záverovala u
poškodenej syndróm týranej osoby, ktorý však súdom ustanovený znalci MUDr. D. a PhDr. H. vo
svojom znaleckom posudku u poškodenej vyvrátili, keď u nej záverovali len posttraumatickú stresovú
poruchu a disharmonický vývoj osobnosti na báze emočnej a sociálnej. Aj vo vzťahu k takémuto záveru,

vysloveného súdnymi znalcami, z dôkazov vykonaných pred prvostupňovým súdom ešte nevyplýva, že
za tento stav poškodenej nesie zodpovednosť práve obžalovaná a nemožno jednoznačne vylúčiť to,
že popísaný stav bol poškodenej spôsobený inými skutočnosťami alebo konaním iných osôb. V rámci
dokazovania pred okresným súdom boli vypočutí nepriami svedkovia Mgr. J., H. H., Z. X., H. F. a J.
G., hoci ani jeden z týchto svedkov priamo nevidel, že by obžalovaná poškodenú týrala tak, ako je to

uvedené v obžalobe a pritom priamy svedkovia F. R., G. R., E. R., H.. P., H.. H. a H.. F. vypovedali
v prospech obžalovanej. Zdravotným záznamom poškodenej ani žiadnym z ďalších vecných dôkazov
nebolo pred súdom preukázané, že by poškodená v období od roku 2004 do 22.januára 2015 mala
na svojom tele nejaké modriny, škrabance, vpichy a pod.. Okresný súd ani v odôvodnení napadnutého
rozsudku dostatočne presvedčivo neuviedol a ani nevysvetlil, ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami

obžalovanej, keď jeho rozhodnutie o uznaní viny je založené len na tvrdeniach poškodenej, ktorá
súdom ani nebola vypočutá a na nepriamych dôkazoch, ktoré však netvoria harmonický celok. Ak
sa po vyhodnotení dôkazov vyskytnú pochybnosti, malo by byť v súlade so zásadou „in dubio pro
reo“ rozhodnuté v prospech obžalovanej osoby. Keďže teda obžalovaná od začiatku trestného stíhania
spáchanie skutku jednoznačne popiera a vina jej v konaní pred okresným súdom nebola preukázaná,

navrhla, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a ju aby spod obžaloby oslobodil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovanej A. R. zamietnuť ako nedôvodne podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené 9.júna 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej podľa § 316
ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnom zasadnutí dňa 7.júla 2016 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovanej A. R. nie je dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym

spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a
12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.

Napriek tomu, že obžalovaná A. R. spáchanie skutku, ktorý jej bol kladený za vinu poprela, súd prvého

stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel predovšetkým o jednoznačne usvedčujúcu svedeckú
výpoveď samotnej poškodenej K. R. (okresný súd bez najmenších pochybností správne výpoveď
poškodenej z prípravného konania na hlavnom pojednávaní 8.februára 2016 prečítal a s prihliadnutím
na jej preukázaný zdravotný stav nevykonal jej osobný výsluch na hlavnom pojednávaní) o objektívnosti
a vierohodnosti ktorej neboli zistené žiadne právne relevantné okolnosti, práve naopak s jej podrobnou

výpoveďou zo štádia prípravného konania (bola vykonaná aj v prítomnosti obhajcu obžalovanej)
korešpondujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy, na ktoré súd prvého stupňa podrobne poukázal
v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, z nich predovšetkým závery znaleckého posudku
znalkýň z odboru zdravotníctva a farmácie, psychiatrie, resp. odboru psychológie, klinickej psychológiedetí MUDr. U. D. a J.. K. H. podľa ktorých poškodená utrpela posttraumatickú stresovú poruchu a
disharmonický vývoj osobnosti na báze emočnej a sociálnej deprivácie, ktoré znalkyňa MUDr. U.
D. potvrdila aj na hlavnom pojednávaní s tým, že poškodenú náležitým spôsobom vyšetrili, znalkyňa

bola osobne prítomná pri jej výsluchu, poškodená vypovedala spontánne, rovnako v úplnej zhode s
prejavom poškodenej vypovedala aj svedkyňa PaeDr. A. J., manželka starého otca poškodenej, ktorej
bola maloletá poškodená od 22.januára 2015 zverená do výchovy a opatery, ktorá bez akýchkoľvek
pochybností potvrdila, že poškodená jej spontánne rozprávala o tom, ako, akým spôsobom ju jej matka
- obžalovaná A. R. týrala a skutočnosti s tým súvisiace podrobne a vierohodne popísala (poškodená

pritom napriek všetkému k obžalovanej prejavuje pozitívne city a vôľu, aby nešla do výkonu trestu
odňatia slobody), tiež svedecká výpoveď H. F., sestry poškodenej, ktorá vypovedala o analogickom
správaní obžalovanej vo vzťahu k jej osobe počas obdobia, keď s ňou ako so svojou matkou žila
v spoločnej domácnosti, tiež listinné dôkazy a z nich najmä oznámenia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Prievidzi zo dňa 27.januára 2015 (č.l.8-9), správa zo psychologického vyšetrenia
poškodenej súkromným centrom Pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Prievidzi

z 27.novembra 2014 (č.l.188-192) i obsah „sms správ“, zachytávajúcich komunikáciu poškodenej
so svojou sestrou F. R. z apríla 2015, na ktoré okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne
poukázal. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom
rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovanej (najmä nedôvodné
spochybňovanie vierohodnosti výpovede poškodenej K. R., keď pritom vzhľadom k veku poškodenej a

jej zdravotnému stavu by jej prípadné opätovné vypočúvanie pred súdom k veciam, ktorých oživovanie
v pamäti mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, keďže sa jednalo o jej týranie,
už neprichádzalo do úvahy, pritom v tomto smere rovnako nedôvodne spochybňovala lekárske správy
psychiatričky Psychiatrickej ambulancie v Bošanoch MUDr. B. H., v ktorej suspenzárnej starostlivosti
sa poškodená v súčasnej dobe nachádza, keď o jej lekárskych záveroch k súčasnému zdravotnému

stavu poškodenej ani krajský súd nezistil žiadne relevantné pochybnosti a okresný súd pokiaľ ide o
následky na zdraví poškodenej, spôsobené jej týraním, vzal správne do úvahy iba jednoznačné závery
znaleckéhoposudkuznalkýňPhDr.H.aMUDr.D.),pretožebolivrozporesostatnýmivovecivykonanými
dôkazmi.

Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam
ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný
skutok sa stal a že ho spáchala obžalovaná A. R.. Odvolacie námietky obžalovanej vo vzťahu ku

skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich. Rovnako nepovažoval za
dôvodné ani námietky obžalovanej vo vzťahu k správnosti a zákonnosti konania, ktoré napadnutému
rozsudku predchádzalo, pretože nemajú podklad v obsahu spisu a vo vykonaných dôkazoch.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení

konania obžalovanej A. R. ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaná po
dlhšiu dobu týrala blízku osobu (dcéru - mal. K. R. nar. XX. jI. XXXX), pričom svoje závery aj v tomto
smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen
k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v

tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky
obžalovanej nepovažoval za opodstatnené.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody
a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanej A. R. podľa § 208 ods. 2 Tr.

zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere sedem rokov zodpovedá u obžalovanej všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., konkrétnej
miere závažnosti spáchaného trestného činu, vyplývajúcej z jeho povahy, zo spôsobu spáchania a z
hroziacich i reálne spôsobených následkov a možnostiam jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je

súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou.Správne a v súlade so zákonom je aj zaradenie obžalovanej A. R. na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože má svoje opodstatnenie v ustanovení
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovanej za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a
treste v prospech obžalovanej na podklade ňou podaného odvolania a keďže aj výrok o náhrade škody
v napadnutom rozsudku je správny a v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Tr. por., preto odvolanie

obžalovanej A. R. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.