Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. júl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200751
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7015200751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.

a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci navrhovateľa: S.. C. H.,
bytom S.. K. XXXX/XX, K., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Humenné, Lipová 1,
Humenné, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 3510/2015-KaHE, r. z. 25982/2015
zo dňa 21.04.2015, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
6Sp/32/2015-16 zo dňa 17. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/32/2015-16 zo dňa
17. decembra 2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) rozhodnutie odporcu napadnuté opravným
prostriedkom a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť
súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), nakoľko podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, s ktorým nebol úspešný vo výške 35,- € podľa pol. 10e Sadzobníka súdnych
poplatkov k uvedenému zákonu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, s poukazom na ust. §
250l ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p.

Napadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa
§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

(ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) vo veci navrhovateľa: „Odškodnenie dedičov nebohého Jozefa
Hajduka ako účastníka protifašistického odboja podľa z. č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd
osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov (ďalej len „zákon
č. 305/1999 Z. z.“).

Krajský súd dospel k záveru, že odporca rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, keď vo veci
navrhovateľa, v ktorej žiadal o priznanie nároku na právnu pomoc, mal za to, že nie je vylúčená zrejmá

bezúspešnosť sporu, čím nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku v zmysle
§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona o poskytovaní právnej pomoci, nakoľko nebol schopný kvalifikovane označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom, ak by Centrum právnej pomoci (ďalej len „CPP“) priznalo
navrhovateľovi právo na zastupovanie ustanoveným advokátom pri podaní novej sťažnosti, toto právouž nebolo možné uplatniť, keďže mu márne uplynula lehota na podanie sťažnosti podľa ust. § 53 ods. 3
z. č. 38/1993 Z. z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“).

Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p. neúspechom navrhovateľa v konaní. Podľa § 2 ods. 4 posledná veta zákona č. 71/1992 Zb.
podľa prílohy č. 1, položky 10e sadzobníka, zaviazal krajský súd navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok
vo výške 35,- €.

II.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p.,
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.). Uviedol, že sa domáha, aby mu CPP priznalo

právnu pomoc vo vyššie uvedenej veci.
Žiada, aby sa rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil ako zmätočný a nezákonný. Ako
odvolací dôvod uvádza ten, že skutkový stav nezodpovedá dokazovaniu, ktoré mal súd vykonať. Podľa
navrhovateľa pri vykonávaní dokazovania bol porušený zákon (O.s.p.). Zároveň namietal, že súd si
zadovážil úplne inú spisovú vec, čím mal porušiť zákon a Ústavu SR v otázke práva na prístup

navrhovateľa k súdu. Rovnako namietal rozhodnutie vo veci súdneho poplatku vo výške 35,- €.

III.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadril, navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Odvolanie navrhovateľa
považuje za nedôvodné a neopodstatnené.

IV.

Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §
211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti

fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
(§ 250l ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 6 ods. 1 z.č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti, ak:
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne

najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti navrhovateľa o
priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona o bezplatnom poskytovaní právnej pomoci.

Z predloženého spisového materiálu vrátane administratívneho spisu a podaní navrhovateľa vyplýva,
že navrhovateľ sa domáhal priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc vo veci „Odškodnenie dedičov
za nebohého Jozefa Hajduka ako účastníka protifašistického odboja podľa z. č. 305/1999 Z. z., na
zastupovanie pred začatím súdneho konania pred Ústavným súdom SR (Rvp 16897/2014), vo veci
ústavnej sťažnosti žiadateľa na Ústavnom súde SR, ktorý ho vyzval na odstránenie vád návrhu -

ustanovenie advokáta v termíne do 28.02.2015.

Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §
138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,

čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, na
čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre
priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné
súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa
je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Z predložených dokladov je zrejmé, že dňa 03.03.2015 podal žiadateľ skompletizovanú žiadosť Centru
právnej pomoci, kancelária Humenné o poskytnutie právnej pomoci vo vyššie uvedenej veci.

Následne Centrum právnej pomoci, na ktoré sa žiadateľ obrátil, po preskúmaní veci vydalo rozhodnutie

sp. zn. 3510/2014-KaHE, r. z. 15749/2014, ktorým rozhodlo o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej
pomoci.

Z vyjadrení a podaní, ktoré navrhovateľ spravil a z priloženej spisovej dokumentácie je zrejmé, že:
1.) navrhovateľ sa písomnou žiadosťou zo dňa 07.02.2015, ktorá bola správnemu orgánu doručená

12.02.2015 domáhal právneho zastupovania v zmysle poučenia a usmernenia Ústavného súdu SR (list
Rvp 16897/2014-4 z 28.01.2015),
2.) Centrum právnej pomoci ho následne vyzvalo na doplnenie potrebných náležitosti a poučilo ho, aby
spravil podanie na príslušnom tlačive (list sp. zn. 3510/2015, r. z. 10766/2015 zo dňa 17.02.2015) a
zároveň v ten deň vydalo rozhodnutie o prerušení správneho konania (sp. zn. 3510/2015-KaHE, r. z.

10714/2015). Predmetné listiny navrhovateľ prevzal dňa 19.02.2015,
3.) následne navrhovateľ podaním z dňa 05.03.2015 na riadnom tlačive, doplnil ďalšie údaje, pričom
požiadal aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci,
4.) CPP na základe predložených dokumentov následne, dňa 09.03.2015 (sp. zn. 3510/2015-KaHE, r. z.
15749/2014), rozhodlo o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci s poukazom

na ust. § 11 zákona č. 327/2005 Z. z., podľa ktorého CPP skúma, či žiadateľovi hrozí zmeškanie lehoty
- čo v tomto prípade neplatilo, nakoľko táto lehota (na ustanovenie advokáta v konaní pred Ústavným
súdom SR) márne uplynula už dňa 28.02.2015 a žiadosť bola podaná CPP až 05.03.2015. CPP zároveň
vyzvalo listom č. 15750/2015 v ten istý deň - 09.03.2015 - navrhovateľa, aby doplnil ďalšie chýbajúce
informácie a podklady,

5.) navrhovateľ si výzvu CPP (list z 09.03.2015 č. 15750/2015) prevzal dňa 11.03.2015, pričom na
ňu reagoval odpoveďou a doplnením údajov listom z dňa 17.03.2015, ktorý bol doručený CPP dňa
03.03.2015, v ktorom navrhovateľ uviedol: „nárok dedičov bol uplatnený včas, žaloba súdu bola podaná
v lehote podľa z. 305/1999 Z. z., súd konanie nezastavil pre zmeškanie lehoty, rovnako podanie ÚS
SR v 2-mesačnej lehote od právoplatnosti rozsudku“, zároveň v tomto liste uviedol, že dovolanie voči

rozsudku Krajského súdu v Košiciach nepodal,
6.) CPP následne dňa 21.04.2015 vydalo napádané rozhodnutie sp. zn. 3510/2015-KaHE, r. z.
25982/2015, ktorým rozhodlo o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo zo

správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva
navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti odporcu pri posudzovaní zrejmej
bezúspešnosti sporu postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákon č. 327/2005 Z. z.
s prihliadnutím na nesplnenie podmienok kladených zákonom.Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné
prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd

účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí
obsahovať označenie,
a/ ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b/ právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa poručili základné práva alebo
slobody,
c/ proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa § 50 ods. 2 k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkazy o
inom zásahu.

Podľa § 50 ods. 3 ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť
rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 23a citovaného zákona ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania,
podanie odloží. O odložení podania vyrozumie toho, kto sa podaním obrátil na ústavný súd.

Centrum právnej pomoci ako aj Krajský súd vyhodnotili ako dôvody nemožnosti vylúčenia zrejmej
bezúspešnosti sporu skutočnosť, že žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci v konaní pred
Ústavným súdom, pričom nie sú splnené zákonom stanovené podmienky § 23a, § 50, § 53 z.č. 38/1993
Z. z., keďže navrhovateľ neuviedol skutočnosti uvedené v § 50 cit. zákona a zároveň nevyčerpal všetky

zákonom stanovené opravné prostriedky.

Krajský súd teda vyhodnotil závery odporcu ako podložené a zákonné, preto je namieste skonštatovať
aj vecnú a právnu správnosť výroku rozsudku prvostupňového súdu.

Preto najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 250l
ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ich náhradu

pre neúspech v konaní nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.