Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/151/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113216897
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113216897.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: E.. Q. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., Z. V. XX, zastúpeného: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom Prešov,
Jesenná 8, proti odporcom: 1/ Prešovský samosprávny kraj, Nám. mieru 2, Prešov, 2/ Mesto Prešov,
Hlavná 73, Prešov, zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát som sídlom Prešov, Sládkovičova 8, o
náhradu za vecné bremeno takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania odporcovi v 1. rade n e p r i z n á v a ,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 427,78 Eur na účet
jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05.06.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov v 1. a 2.
rade na zaplatenie sumy 2.592,34 Eur s príslušenstvom ako náhradu za vecné bremeno za obdobie do
06.06.2011 do 11.07.2012 za užívanie jeho podielu na nehnuteľnosti. Tento odôvodnil skutočnosťou, že
v rozhodujúcom čase bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza cesta III.
triedy, pričom za uvedené obdobie mu nebola poskytnutá žiadna náhrada, a preto túto určil Ing. W. vo
svojom znaleckom posudku.

Odporca v 1. rade nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že zákonom č. 66/2009 Z.
z. došlo k vzniku vecného bremena v prospech vlastníka cesty voči vlastníkovi pozemku, a keďže zákon
neurčuje odplatu v peniazoch za zriadenie tohto vecného bremena, nemožno to nahradiť rozhodnutím
súdu. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ má právo na náhradný pozemok. Zároveň vzniesol
námietku premlčania.

Odporca v 2. rade nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že na pozemku, v tom čase
vlastníci patriacemu navrhovateľovi v rozsahu jeho podielu, vzniklo zákonné vecné bremeno, pričom
náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno sa poskytuje formou poskytnutia náhradné pozemku,
teda nie v peňažnej forme. Poukázal na skutočnosť, že pri zriadení vecného bremena na základe zákona
je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva koncipovaná ako jednorázová náhrada, pričom vzniesol
aj námietku premlčania.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením výpisu z LV č.
XXX, geometrického plánu, rozhodnutia o umiestnení stavby, stavebného povolenia, kolaudačného
rozhodnutia, zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemným komunikáciám, znaleckým posudkom

Ing. W., žiadosti o nariadenie pozemkových úprav, správy Okresného úradu Q., kúpnej zmluvy, správy
Národnej diaľničnej spoločnosti, zmluvy o nájme pozemku ako aj ostatného spisového materiálu, pričom
bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľ bol v období od 06.06.2010 do 11.07.2012 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré
sú zastavané cestnou komunikáciou, a to cestou III. triedy č. XXXXXX. Pozemok pod komunikáciou bol
predmetom kúpnej zmluvy č. XXXXX/X/XXXX (č. l. 166 až 170 spisu), kedy predmetné nehnuteľnosti
boli odpredané Národnej diaľničnej spoločnosti. Za obdobie od 01.10.2012 do 31.12.2012 bola na
nehnuteľnosť parc. č. XXXX/XX uzavretá nájomná zmluva. Pokiaľ sa týka pozemku parc. č. G. Z. XXXX/
XX, tento bol vytvorený geometrickým plánom č. XXX/XXXX, ktorý nebol úradne overený Správou
katastra, pričom z výkazu výmeru tohto geometrického plánu vyplýva, že parc. č. XXXX/XX mala byť
vytvorená z pôvodnej parcely č. XXXX/XX o výmere 291 m2. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa
domáha náhrady za dve parcely, pričom uviedol ako druhú parcelu parcelu, ktorá vznikla z pôvodnej
parcely č. XXXX/XX o výmere 291 m2, to znamená, že jedná sa o tú istú plochu, nakoľko pokiaľ mala
pôvodná parcela XXXX/XX výmeru 291 m2 a po jej oddelení vznikla geometrickým plánom, ktorý nebol
overený, nová parcela č. XXXX/XX v období, za ktoré už neuplatňuje navrhovateľ žiadne nároku v
tomto konaní, súd vychádzal zo skutočnosti, že rozhoduje len o nároku na náhradu vecného bremena
za parcelu č. G. Z. XXXX/XX o výmere 291 m2 a z toho zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu.
Je v súlade s pravidlami formálnej logiky, aby súd nerozhodoval o parcele, ktorá nebola zapísaná na
liste vlastníctva, a ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely, za ktorú celú si uplatňuje za žalované
obdobie navrhovateľ nárok na náhradu za vecné bremeno. Tento dôvod sám o sebe je dôvodom pre
zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie náhrady za obdobie od 06.06.2010 do 11.07.2012, t. j. za 767
dní u parcely č. XXXX/XX o výmere 37 m2 podľa podielu navrhovateľa vo výške 884,03 Eur. Jedná
sa teda o duplicitne uplatnený nárok za tú istú parcelu dvakrát na základe geometrického plánu, ktorý
nebol overený katastrom, a na ktorý súd nemohol prihliadnuť. Z tohto dôvodu súd má za to, že konal
len o nároku vyplývajúceho z parcely č. G. Z. XXXX/XX o výmere 291 m2, a to v podiele, ktorý prislúcha
navrhovateľovi v zmysle listu vlastníctva, teda ktorý vlastnil v rozhodnom období.

V konaní bolo preukázané, že toto rozhodné obdobie bol vlastníkom tejto parcely a následne bola
podpísaná medzi ním a Národnom diaľničnou spoločnosťou kúpna zmluva, resp. predtým nájomná
zmluva, na predmetnú nehnuteľnosť. Znalec Ing. X. W. uviedol, že hodnota všeobecnej hodnoty ročnej
odplaty za riadenie vecného bremena je 11,37 Eur/1 m2, pričom tento stav ohodnocoval ku dňu
01.07.2009. V úvodnej časti však znalec hovorí o tom, že jeho úlohou je stanoviť všeobecnú hodnotu
výšky bez vecného bremena k parcelám v k. ú. S. Š. a následne sa už hovorí o parcelách v k. ú. V.,
zrejme sa jedná o chybu v tomto znaleckom posudku, ku ktorej došlo pri opisovacích prácach, na ktorú
však súd neprihliadol. Na predmetnom pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, je postavená stavba
- cesta III. triedy na základe príslušných rozhodnutí z 80 - 90-tych rokov minulého storočia.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe a za primeranú náhradu.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatrenia pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon

upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo
vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na pozemku, ktorý vlastnícky patril v období od
06.06.2010 do 11.07.2012 navrhovateľovi, bola vybudovaná pozemná komunikácia, ktorá je v správe
odporcu v 1. rade. Stavba bola vybudovaná na pozemku, ktorý vlastnícky nepatril vlastníkovi stavby,
pričom tento stav existoval v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky. Z uvedeného dôvodu je nutné aplikovať na vzťah medzi účastníkmi
konania citovaný zákon, od ktorého odvodzuje aj navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie 2.592,34 Eur.
Navrhovateľ poukazuje na to, že má právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona tento
pozemok zaťažený, v tom čase v jeho vlastníctve.

Ako predbežnou otázkou sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania, ktorú namietali odporcovia
v 1. a 2. rade. Podľa názoru súdu je táto námietka dôvodná. V danom prípade sa domáha navrhovateľ
zaplatenia peňažnej sumy titulom náhrady za vecné bremeno, teda jedná sa o majetkové právo.
Všetky majetkové práva, s výnimkou vlastníckeho práva, sa premlčujú, preto niet dôvodu pristupovať k
odlišnému výkladu v tomto prípade, teda v prípade, keď sa domáha subjekt náhrady za vecné bremeno,
ktoré je zriadené špeciálnym zákonom. Premlčateľnosť jednotlivých práv je pravidlom, z ktorého sú
stanovené výnimky, pričom ani do jednej z týchto výnimiek, ktorú pozná Občiansky zákonník, nemožno
zaradiť nárok na zaplatenie náhrady za vecné bremeno, ktoré vzniklo v zmysle osobitného predpisu.
Z uvedeného dôvodu sa preto súd zaoberal touto vznesenou námietkou premlčania a bližšie sa už
nezaoberal existenciou subjektívneho práva navrhovateľa, vychádzajúc zo skutočnosti, že v každom
prípade je žaloba zamietnutá, ak je takáto námietka úspešná, a preto z hľadiska procesnej ekonómie
nie je dôvodné vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci.

Občiansky zákonník uvádza, že premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz, teda keď vznikla možnosť podať na základe takéhoto práva žalobu (actio
nata). Jedná sa o okamih daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, napr. na tom, že
oprávnená osoba nevedela o tejto skutočnosti. V danom prípade vzniká právo navrhovateľa domáhať
sa náhrady za vecné bremeno účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2009, a to napriek tomu, že tento zákon priamo nerieši finančné vyrovnanie s vlastníkom pozemku,
no to, že nemôže dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva bez náhrady vyplýva jednak z Ústavy SR
ako aj článku I. dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v
zmysle ktorého každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok, pričom nikoho
nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktorý stanovuje zákon a
všeobecné zásady medzinárodného práva. Z uvedeného dôvodu súd má za ta, že napriek skutočnosti,
že zákon č. 66/2009 výslovne neustanovil možnosť finančnej náhrady, vzniká pre vlastníka pozemku
právo, ktoré môže byť vykonané po prvý raz nasledujúcim dňom od účinnosti tohto zákona, teda od
02.07.2009. Trojročná všeobecná premlčacia doma preto uplynie dňa 02.07.2012, pričom v danom
prípade bola podaná žaloba na tunajší súd 05.06.2013, teda je zrejmé, že žaloba bola podaná po
márnom uplynutí všeobecnej trojročnej doby. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu za vecné bremeno
zriadenú zákonom, súd má za to, že pri zriaďovaní vecných bremien na základe zákona, náhrada za
obmedzenie vlastníckeho práva je koncipovaná ako náhrada jednorázová, ktorá je splatná v zákonom
stanovených lehotách tomu, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej zriaďované vecné bremeno viazne
(porovnaj rozhodnutie ÚS ČR 25/2004). V danom prípade súd sa plne stotožňuje s týmto právnym
záverom, ktorý je viac menej prevládajúci aj v pomeroch Slovenskej republiky, na porovnanie možno

uviesť rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15Co 86/2012, ktorý sa zaoberal
obdobnou skutočnosťou, a to nárokom za zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo v súlade s § 23
ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý tiež nehovorí o tom,
že vecné bremená, ktoré sú ním zriadené, vznikajú za náhradu, a kedy je tiež potrebné vychádzať z
Listiny základných práv a slobôd a z Ústavy SR, že toto obmedzenie mu prichádza do úvahy len za
určitú náhradu. Predmetné vecné bremeno vzniká k veci (in rem) v vzťahu sa na každého vlastníka
zaťaženého pozemku. Nemožno teda vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka
zaťaženého pozemku a takáto finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorázová
a nemá charakter opakujúceho sa plnenia, pričom pri otázke premlčania je táto riešená obdobne, teda
že premlčacia všeobecná trojročná lehota začíta plynúť účinnosťou tohto zákona, teda od 01.09.1993.
Tieto právne závery boli už predmetom posudzovania Ústavného súdu, a preto nie je dôvod odchýliť sa
od týchto záverov, nakoľko Ústavný súd odmietol sťažnosť podanú vo veci vydaného Krajským súdom
v Q. č.k. XCo XXX/XXXX-XXX. Konajúci súd má za to, že závery z uvedeného konania obdobne platia
aj v tomto prípade, nakoľko opäť sa jedná o totožnú situáciu, kedy došlo k zriadeniu vecného bremena
špeciálnym zákonom, ktorý tiež výslovne nehovoril o tom, že tu vzniká vecné bremeno za náhradu,
teda opätovne sa možno domáhať tejto náhrady len s poukazom na Listinu základných práv a slobôd a
Ústavu SR, no nepochybne sa jedná o jednorázovú náhradu, ktorá sa ako majetkové právo premlčuje v
trojročnej premlčacej dobe. Obdobný názor vyjadril tiež Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Cdo 89/2008,
aj keď tam sa jednalo o zákon o energetike, ako aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom po sp.
zn. 14Co 30/2009.

Súd na podporu týchto tvrdení dodáva, že pokiaľ by v prípade výslovného neuvedenia toho, že sa
jedná o jednorázovú finančnú náhradu v zákone, bol v podstate prevzaný len režim bezdôvodného
obohatenia nazvaný ako nárok za náhradu za zriadenie vecného bremena, bol by tento postup zo strany
súdov nelogický, nakoľko by v podstate súdy aplikovali všeobecné predpisy ohľadom bezdôvodného
obohatenia na právne vzťahy, ktoré sú upravené špeciálnym zákonom, ktorý hovorí o vzniku vecného
bremena, pričom dlhodobo inštitút vecného bremena je považovaný za inštitút, ktorého náhrada za
zriadenie sa vypláca jednorázovo. Aj z hľadiska právnej istoty je nutné sa prikloniť k tomuto výkladu
tohto inštitútu.

Z vyššie uvedených dôvodov pre bol návrh zo strany navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade vyplýva z § 142 ods. 1
O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešný odporca náhradu trov konania priznať nežiadal.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému odporcovi v 2. rade právo na náhradu trov konania
vo výške 427,78 Eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, tieto boli určené v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kedy je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 51,45
Eur, vychádzajúc z hodnoty veci 884,03 Eur, pričom v konaní bolo vykonaných 6 úkonov právnej služby,
a to: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci a 4x účasť na pojednávaní, k čomu
je nutné pripočítať 2x režijný paušál po 7,81 Eur za úkony v roku 2013, 4x po 8,04 Eur za úkony v roku
2014, spolu 47,78 Eur. Táto suma spolu s úkonmi právnej služby 308,70 Eur po zvýšení o 20%/ DPH,
t. j. 71,30 Eur, spolu činí 427,78 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.