Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/253/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113229702
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113229702.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom: JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa:
M. D., nar. XX.X.XXXX, t. č. U. R., X. XX/XXX, právne zast.: advokátska kancelária Burian & partners,
s.r.o., so sídlom Štúrova 1, Žilina, IČO: 47254483, proti odporcovi: PUBLISHING HOUSE, a.s., so sídlom
Jána Milca 6, Žilina, IČO: 46 495 959, právne zastúpený: HADBÁBNA & spol. advokátska kancelária,
s.r.o., Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47249722, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi
odporcu HADBÁBNA & spol. advokátska kancelária s.r.o., vo výške 358,01 eur na účet vedený vo VÚB,
a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal uhradenia nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur. Svoj
návrh odôvodnil tým, že bol Okresným súdom Žilina ako aj krajským súdom odsúdený pre trestný čin

vraždy. Vo veci bol vyhlásený rozsudok prvého stupňa dňa 18.3.2013. Napriek tomu odporca dňa
8.1.2013 deň po hlavnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 7.1.2013 a počas prebiehajúceho
súdneho konania na prvom stupni, publikoval vo svojom týždenníku „ Žilinský večerník“ článok s názvom
„ V A. zabil syn svoju matku“. Urobil to napriek tomu, že súd prvého stupňa dňa 7.1.2013 nevyhlásil
odsudzujúci rozsudok, ktorým by súd uznal navrhovateľa vinným zo spáchania zločinu vraždy a navyše
vo svojom článku odporca uviedol nasledovné:

„V posledný januárový deň zastrelil v rodinnom dome v A. 46- ročný M. svoju 67 ročnú matku S.. Staršia
žena zraneniam podľahla a matkovrah si momentálne odpykáva trest za mrežami. V tomto prípade
pravdepodobne úradoval alkohol.“
Tento článok bol absolútne nepravdivý, pravdu skresľujúci a ovplyvnil tak vzťahy navrhovateľa s jeho
blízkou rodinou. 8.1.2013 navrhovateľ nebol právoplatne odsúdený. Tento deň nebol ani vo výkone
trestu odňatia slobody. Je toho názoru, že článkom odporca zasiahol do jeho práv spätých s ochranou
osobnosti. Právoplatne bol odsúdený až dňa 28.5.2013. Týmto článkom v novinách ho teda osočili pred

jeho blízkou rodinou, jeho známymi ako aj pred celou verejnosťou, kedy ho ešte pred právoplatnosťou
rozsudku označili za vraha.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. S názormi tvrdenými
navrhovateľom sa nestotožnil. Informácia zverejnená v namietanom článku je čo do obsahu pravdivá.
Navrhovateľ bol za spáchanie skutku, o ktorom článok pojednáva, právoplatne odsúdený, čo napokon

aj sám priznáva v návrhu na začatie konania. Článok teda nie je nepravdivý ako navrhovateľ tvrdí. Na
tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že článok bol zverejnený pred vyhlásením rozsudku, ktorým bol
navrhovateľ za skutok, ktorého sa dopustil, právoplatne odsúdený. Článok oznamuje len informáciuo konaní navrhovateľa, ktorá je obsahovo pravdivá, čo následne konštatovali orgány činné v trestnom
konaní a trestnoprávne súdy. Navyše v namietam článku nie sú uvedené žiadne identifikačné údaje,
na základe ktorých by vedela ľubovoľná tretia osoba identifikovať osobu navrhovateľa. Navrhovateľ je v

článku označený ako „ 46-ročný M. z A., ktorý je synom 67 ročnej matky S.“. Tretím osobám, ktoré nemali
o konaní navrhovateľa vedomosť z iných zdrojov, je teda takáto osoba celkom neznáma a neurčitá.
Zverejnením článku tak nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľa v tom zmysle, že
by bola znížená jeho česť a osobná dôstojnosť v spoločnosti. Poukázal odporca aj na to, že navrhovateľ
nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že došlo k zníženiu cti v spoločnosti alebo u blízkych

osôb zverejnením tohto článku.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania,
oboznámil sa predovšetkým s písomným návrhom navrhovateľa, článkom zo Žilinského večerníka zo
dňa X.X.XXXX a zistil nasledovné:

Predmetom žaloby je zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur. Túto žiada navrhovateľ od
vydavateľa Žilinského večerníka z dôvodu, že bolo poškodené jeho meno, jeho povesť pred blízkymi
známymi a rodinou. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že okrem spísaného návrhu a okrem
predloženého článku navrhovateľ neprodukoval v tejto veci žiadne iné dôkazy, svedecké výpovede,
prípadne listinné dôkazy. Navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca aj na pojednávaní zotrval na návrhu

svojho klienta. Svoj návrh doplnil o to, že dovtedy, pokým sa neoznačil právoplatným rozsudkom za
vinného jeho klient, tak bol v pozícii nevinného. Z tohto dôvodu vlastne bola v tom čase v značnej
miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, či už medzi blízkymi, jeho rodinou alebo širokou
verejnosťou. Taktiež poukázal na to, že v dôsledku vydaného článku táto skutočnosť mohla ovplyvniť
dokazovanie pri rozhodovaní o jeho vine alebo nevine vo veci, za ktorú bol nakoniec odsúdený.

Naopak právny zástupca odporcu na pojednávaní dokazoval, že návrh nie je podložený dostatočnými
dôkazmi a v súvislosti s predmetným článkom, ktorý bol zverejnený, nemohla vzniknúť navrhovateľovi
žiadna nemajetková ujma. Článok bol dostatočne anonymizovaný, navrhovateľ v ňom nie je označený
ani menom ani priezviskom, v článku je len údaj 46-ročný M.. Odporca sa domnieval, že na základe

takéto veľmi generického označenia nemohol byť navrhovateľ nijakým spôsobom identifikovaný v
radoch bežnej verejnosti. Pokiaľ sa navrhovateľ v tomto článku sám spoznal, to nezakladá nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že článok je veľmi stručný a neobsahuje nepravdivé tvrdenia.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy zdôraznil, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu
konkrétne mala vzniknúť nemajetková ujma.

Ako jediný dôkaz, ktorý bol predložený navrhovateľom je článok Žilinského večerníka zo dňa X.X.XXXX.
V časti z regiónov v skratke bol uverejnený aj predmetný článok.

Súd konkrétny prípad subsumoval pod nasledujúce ustanovenia.

Podľa § 11 O.z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 O.z., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 O.z., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 O.z., výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených
zložiek osobnosti sa v citovanom ustanovení uvádza príkladmo.
Takže popri práve na ochranu života, zdravia, občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej
povahy možno sem zaradiť aj právo na ochranu osobnej slobody, osobného súkromia, svojej podoby,pseudonymu atď. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený
zavinene či nezavinene, alebo vedomie či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že
neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej

osoby.

Je absolútne nepochybné, že v Žilinskom večerníku vyšiel článok a to X.X.XXXX v nasledovnom znení:
„ V A. zabil syn svoju matku.“
„V posledný januárový deň zastrelil v rodinnom dome v A. 46- ročný M. svoju 67 ročnú matku S.. Staršia

žena zraneniam podľahla a matkovrah si momentálne odpykáva trest za mrežami. V tomto prípade
pravdepodobne úradoval alkohol.“

Súd po vykonanom dokazovaní uzatvára nasledovné:

Je nepochybné, že žalovaný článok je dostatočne anonymizovaný. Navrhovateľ, ktorý sa domáha

nemajetkovej ujmy v ňom nie je označený ani priezviskom, ani menom, ani inými identifikačnými údajmi.
V článku je len údaj 46 - ročný M.. Aj súd sa domnieva, že toto označenie je veľmi generické. Navrhovateľ
nemohol byť nijakým spôsobom identifikovaný v radoch bežnej verejnosti. Žilinský večerník sa vydáva v
pôsobnostimestaŽilinyablízkehookolia.Súdďalejpoukazujenato,žečlánokmázanedbateľnýrozsah,
je veľmi stručný a podľa názoru súdu neobsahuje nepravdivé tvrdenia. Navyše sa v článku nekonštatuje,

že by navrhovateľ bol vrahom. Konštatuje sa v tomto článku, že určitý 46-ročný, resp. neurčitý 46-ročný
M. mal zabiť svoju matku. V článku bolo použité slovo zabiť, nie zavraždiť. Tretím osobám, ktoré nemali
o konaní navrhovateľa vedomosť z iných zdrojov, je teda takáto osoba celkom neznáma a neurčitá.
Zverejnením článku tak nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľa v tom zmysle,
že by bola znížená jeho česť a osobná dôstojnosť v spoločnosti.

Okrem uvedeného je treba zdôrazniť, že navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo,
že k zníženiu jeho cti v spoločnosti alebo u blízkych osôb zverejnením článku došlo v takom závažnom
a nenapraviteľnom rozsahu, ktorý by si vyžadoval poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Samotná skutočnosť, že došlo k zverejneniu článku, takýto záver nijako nepreukazuje a neodôvodňuje
ani výšku nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ požadoval. Jeho tvrdenia, že uverejnením tohto článku

došlo k zníženiu jeho cti v spoločnosti, predovšetkým u blízkych osôb, sú len špekulatívne.
Súd to opakuje, navrhovateľ nepredlžil žiaden dôkaz, u ktorých blízkych osôb malo dôjsť k zníženiu
jeho cti, resp. neoznačil okruh ľudí, ktorých sa tento článok mohol týkať. Súčasne súd uvádza, že
pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že zverejnením takéhoto krátkeho marginálneho článku mohlo byť ovplyvnené
jeho dokazovanie v jeho trestnej veci, tak toto považuje tunajší súd za absolútne tendenčné tvrdenie,

ktoré nijakým spôsobom nebolo preukázané. Pokiaľ mal navrhovateľ akékoľvek pochybnosti o priebehu
dokazovanie v jeho trestnej veci, mohol využiť na to inštitúty trestného práva a mohol sa brániť v rámci
trestného konania. Vzhľadom na uvedené následne súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa, ako
neopodstatnený zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V tomto konaní bol úspešný odporca,
ktorého právny zástupca si vyčíslil nasledovné trovy konania:
- prevzatie zastúpenia a porada vo veci 91,29 eur,
- 6.11.2014 písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie sa k žalobe 91,29 eur,
- 19.10.2015 účasť na pojednávaní 91,29 eur.

Úkony spolu 273,87 eur.

Účtoval si režijný paušál za dva úkony po 8,04 eur a za jeden úkon 8,39 eur, spolu
24,47 eur.

Úkony spolu s režijným paušál 298,34 eur.

Okrem toho si právny zástupca účtoval aj DPH 20% v sume 59,67 eur, spolu s DPH 358,01 eur.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy konania a zistil, že tieto boli vyčíslené v zmysle § 1 ods. 2, ods.

3, § 10 ods. 8, § 13a, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004, správne bola vyčíslená výška
úkonu, počet úkonov a tiež režijný paušál. Súd potom priznal právnemu zástupcovi trovy konania tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).