Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202890
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114202890.5

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47
233 516, proti odporcovi: M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, L., štátny občan SR, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo

nám. 7, Bratislava, zastúpeného JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, v konaní o
zaplatenie 298,06 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu do rúk právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 62,56 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 10.2.2014 požiadal súd, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu
298,06 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 3.4.2013 do zaplatenia. V návrhu uviedol,

že poskytol odporcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500000135 zo dňa 9.6.2010 úver
v sume 750 Eur, ktorý sa zaviazal odporca navrhovateľovi splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných
splátkach po 42,58 Eur v termínoch splatnosti podľa zmluvy. Odporca sa dostal do omeškania už s
úhradou druhej splátky. Pretože bol odporca v omeškaní s úhradou splátky č. 30 o viac ako tri mesiace,
navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru. Odporca uhradil navrhovateľovi do zosplatnenia úveru sumu 1234,82 Eur a následne mal mu

zaplatiť sumu neuhradených splátok 298,06 Eur dňa 3.4.2013, no túto sumu neuhradil ani čiastočne.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Do konania na podporu odporcu vstúpil vedľajší účastník. V písomnom podaní zo dňa 19.11.2014 žiadal
návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ proti odporcovi uplatňuje právo na

peňažné plnenie na základe spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej
obsah nemohol odporca ovplyvniť. V danom prípade zmluva vzhľadom na ust. § 43a, 43c ods. 1, § 44
ods. 1 Občianskeho zákonníka nevznikla. V návrhu a jeho akceptácii sú obsahové rozpory ohľadom
výšky RPMN, ktorá je uvedená v návrhu vo výške 60,29%, v akceptácii vo výške 62,81%. Nedošlo
teda k riadnej akceptácii návrhu , ale k novému návrhu, ktorý nebol odporcom nikdy akceptovaný.
Keďže zmluva nevznikla, vyplatil navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky bez právneho dôvodu,

a odporca bol podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť navrhovateľovi len sumu
poskytnutých finančných prostriedkov 750 Eur. Vrátil mu však vyššiu sumu 1.234,82 Eur. Odo dňanasledujúceho po poskytnutí finančných prostriedkov plynie premlčacia doba. K výplate došlo v júni
2010, a navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 10.2.2014, t.j. po uplynutí tak dvojročnej ako aj trojročnej
premlčacej doby podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník vzniesol preto

námietku premlčania uplatneného práva. Ďalej uviedol, že v danom prípade odporca nie je viazaný
ustanoveniami zmluvných dojednaní, pretože inkorporačná doložka bola uvedená menším písmom
ako ostatné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Dojednané zmluvné úroky z úveru
prevyšujúce sadzbu 30% ročne sú neprimerane vysoké a preto pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka je v tejto časti zmluva absolútne neplatná. V tejto súvislosti poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu SR 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009. Ďalej uviedol, že predmetný úver
treba považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/,
z/ zákona č. 129/2010 Z.z.,.

Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 27.5.2015 uviedol, že uplatnené právo nie je premlčané.

Predmetná zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka, čo okrem iného znamená že úprava Obchodného zákonníka sa použije vždy, ibaže je
niektorá otázka v ňom neupravená alebo osobitný predpis obsahuje samostatnú úpravu na ochranu
spotrebiteľa výhodnejšie. Obchodný zákonník upravuje premlčanie, a to komplexne. Súčasne úprava
premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Právna

úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je úpravou, ktorú je možné považovať za ustanovenia
„na ochranu spotrebiteľa“. Podstatou ustanovení na „ochranu spotrebiteľa“ je zabezpečiť spotrebiteľovi
rovnaké právne postavenie, aké by mal rovnocenný partner k dodávateľovi. Jej cieľom je teda vytvoriť
medzi zmluvnými stranami také postavenie, aké by mali dvaja rovnocenní zmluvní partneri. Právna
úprava premlčania teda voči obidvom stranám musí pôsobiť rovnako. Pre aplikáciu Obchodného

zákonníka alebo Občianskeho zákonníka nemôže byť rozhodujúce, či osobou zaviazanou plniť nárok je
spotrebiteľalebododávateľ.Akbysadĺžkapremlčacejdobymalariadiťtým,ktojedlžníkom,potombysa
medzi zmluvnými stranami žiadna rovnováha nevytvorila. Naopak, voči jednej strane by premlčacia doba
boladlhšouavočijednejkratšouvzávislostiodjejkonkrétnehopostaveniavurčitejsituácii.Atobybolov
rozporestým,kčomuvlastneochranaspotrebiteľasmeruje(vytvoriťrovnováhumedzistranami,nievšak

prevahu spotrebiteľa). Prípadná úvaha o tom, že občianskoprávna úprava premlčania je pre spotrebiteľa
výhodnejšia, vychádza len zo zdanlivého a predčasného záveru a platí iba pre prípad, ak spotrebiteľ
vystupuje v postavení dlžníka. Ak je spotrebiteľ v postavení veriteľského subjektu, potom by pre neho
táto úprava žiadnu výhodu nepriniesla, ale naopak. Bola by nevýhodnejšia. A nie je možné posudzovať
premlčanie kombinovaným spôsobom, teda vyberať si režim občianskeho alebo obchodného práva

podľa toho čo je v určitej situácii výhodnejšie. Obe úpravy sú komplexné a samostatné; nie vzájomne
sa doplňujúce. Zdanlivá „výhoda“ použitia občianskoprávnej úpravy premlčania oproti obchodnej sa
prejavuje naplno ako nevýhoda vtedy, ak dôjde napríklad k uznaniu dlhu dlžníkom. Ak dlžník - spotrebiteľ
uzná občianskoprávny záväzok, premlčacia doba je 10 rokov od uznania alebo od doby, kedy mal
plniť uznaný dlh. Ak ten istý dlžník - spotrebiteľ uzná obchodnoprávny záväzok, premlčacia doba je

maximálne 4 roky. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32
Cdo 3337/2010, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom 135/2012, ktorý
v identickej právnej otázke a rovnakej právnej úprave dospel k záveru, že úprava premlčania nie je
úpravou,ktorásmerujekochranespotrebiteľa;odlišnestanovenádĺžkapremlčacejdobyvobčianskoma
obchodnom zákonníku je iba výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z nich však žiadny nesmeruje

k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako, z komplexnej
úpravy premlčania v každom z týchto zákonov nie je možné považovať len niektoré z nich za výhodnejšie
pre spotrebiteľa. Odplata za úver bola dojednaná v primeranej výške a v súlade s príslušnými právnymi
predpismi. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. V danom prípade ide o spotrebiteľský úver a preto sa má aplikovať špeciálne ustanovenie §
3 ods. 10, ods. 11 zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského
úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere

bola uzavretá dňa 9.6.2010. Skutočnosť, že výška odplaty za úver na základe zmluvy o revolvingovom
úvere je primeraná a v súlade so zákonom je možné vyvodiť porovnaním výšky odplaty z obdobia, kedy
bola regulovaná. Maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období do 10.06. 2010 (§ 3 ods. 10
a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.) bola 77,76%. Podľa nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z. bola maximálnavýška odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté od 16.5.2010 do 15.8.2010 vo výške 76%.
V roku 2010 sa maximálna výška odplaty pohybovala na úrovni od 76% do 79,01%.

V danom prípade ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p., pretože hodnota uplatnenej pohľadávky
neprevyšuje sumu 1.000 Eur. Súd preto dňa 10.2.2016 zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil
rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.

Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to návrhu na začatie konania, zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500000135 zo dňa 9.6.2010, oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 27.2.2013, doručenky od odporcu,
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo
dňa 9.6.2010, výpisu z úverovej karty odporcu, výpisu z obchodného registra ohľadom navrhovateľa,

správ o pobyte odporcu, priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk, písomného vyjadrenia
vedľajšieho účastníka zo dňa 19.11.2014, písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 27.5.2015.

Na základe žiadosti odporcu z 5.6.2010 uzavreli účastníci dňa 9.6.2010 zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500000135 /ďalej len „zmluva“/, v zmysle ktorej sa navrhovateľ ako veriteľ zaviazal poskytnúť

odporcovi ako dlžníkovi úver v sume 750 Eur, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi v 36
mesačných splátkach po 42,58 Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci. V zmluve (bod 6 údaje o
schválenom úvere) je uvedená ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,02%, ročná percentuálna
miera nákladov vo výške 68,65%, priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 51,49 %,
zmluvná odmena predstavujúca celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo

výške 782,88 Eur. Odporca je v zmluve označený jeho menom, priezviskom, rodným číslom, adresou
bydliska. V bode 8.1. písm. a) zmluvy je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, na základe ktorej sa
navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi na jeho žiadosť odklad maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru a odporca sa zaviazal navrhovateľovi uhradiť za túto službu odplatu 111,28 Eur. Podľa bodu 8.4.
odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí

služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka
voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/
zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa bodu 8.1. písm. a) tejto
dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi.
Podľa bodu 13.1. zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom

úvere /ďalej len „zmluvných dojednaní“/, nachádzajúce sa na zadnej strane zmluvy. V bode 5.1, 5.3
zmluvných dojednaní je uvedené, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú
odmenu , ktorá je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa zmluvy, pričom zmluvná
odmena predstavuje úročenie úveru ročnou úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve. Zmluva neobsahuje
dátum konečnej splatnosti úveru, výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa

oznámenia veriteľa o schválení úveru zo dňa 9.6.2010 bola zročná prvá splátka úveru dňa 15.7.2010
a posledná splátka dňa 15.6.2013.

Z výpisu z úverovej karty odporcu vyhotovenej ku dňu 18.10.2013 súd zistil, že navrhovateľ vyplatil
dňa 10.6.2010 odporcovi úver vo výške 638,72 Eur /po odpočítaní odmeny navrhovateľa 111,28 Eur za

možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru/, a odporca splatil navrhovateľovi z úveru
celkovo čiastku 1.234,82 Eur, pričom poslednú splátku uhradil odporca dňa 9.11.2012, a evidovaný dlh
predstavoval 298,06 Eur. Z výpisu z úverovej karty vyplýva, že okrem tohto úveru nebol odporcovi zo
strany navrhovateľa poskytnutý ďalší úver formou revolvingu.

Oznámením o zosplatnení zo dňa 27.2.2013 upozornil navrhovateľ odporcu na možnosť zosplatnenia
všetkých splátok úveru, pretože odporca bol v omeškaní so splácaním splátok č. 30, 31, 32 spolu v
sume 127,74 Eur, pričom omeškanie na najstaršej splatnej splátke bolo 74 dní, a všetky záväzky zo
zmluvy sa stanú splatnými, ak sa odporca dostane do omeškania s ktoroukoľvek splátkou o viac ako tri
mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Z fotokópie doručenky vyplýva, že oznámenie

o zosplatnení, odporca prevzal dňa 18.3.2013.Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových mier Národnej banky Slovenska získaného z
webovej stránky www.nbs.sk pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v júni 2010
s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková miera vo výške 14,90 % ročne.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/, b/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy /ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“/ na
účelytohtozákonasarozumie spotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovna
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať:

písm. g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
písm. i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

Podľa § 4 ods. 3 veta druhá Zákona č. 258/2001 Z.z. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom
vznikol spotrebiteľský právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 9.6.2010 v zmysle § 497
Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť
odporcovi ako dlžníkovi úver v sume 750 Eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi

v celkovej sume 782,88 Eur, a to zaplatením 36 mesačných splátok po 42,58 Eur mesačne. Časť
zmluvných podmienok je upravených v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere.

Ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporca obsah
zmluvy a zmluvných dojednaní pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je

z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ vzorový text zmluvy, zmluvných dojednaní používal vo
viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Odporcovi poskytol úver navrhovateľ
v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplývaaj z jeho označenia v zmluve. Súd bol povinný ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože navrhovateľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania a odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania /opak navrhovateľ ani netvrdil/. Súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho
účastníka, že zmluva nevznikla. Je síce pravda, že sa líšia údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), keď v návrhu odporcu na uzavretie zmluvy (bod 5 zmluvy) je uvedená RPMN vo výške 70,02%
a v bode 6 zmluvy je RPMN uvedená vo výške 68,65%, no RPMN nie je vecou dohody zmluvných strán,

ale výsledkom výpočtu na základe vstupných parametrov podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Rozhodujúce
je, že sa účastníci dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, a to na výške úveru, výške
odplaty za úver v podobe úroku a dojednali si aj iné náležitosti ako výšku mesačných splátok úveru,
ich zročnosť, počet.

Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v

písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere
súd zistil, že neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z. údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru. Tento termín je uvedený len v oznámení navrhovateľa o schválení úveru,
ktoré oznámenie však nepodpísal odporca. V zmluve a oznámení o schválení úveru absentujú aj údaje
o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve

obsiahnutépodľaust.§4ods.2písm.i/ Zákonač.258/2001Z.z..Vzmluvejeuvedenálencelkovávýška
mesačnej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava
na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy
o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola

už viackrát súdmi judikovaná (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa
21.1.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.06.2014 sp. zn. 6Co/523/2014). Dodávateľ,
ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že
spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre
orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie § 4 ods. 3 veta druhá

Zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd dodáva, že zmluvné ustanovenie o riadnom úroku z úveru je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Odporca sa v zmluve zaviazal úver splatiť v 36

mesačných splátkach s dojednanou úrokovou sadzbou 70,02% ročne. Súd mal za to, že úrok dojednaný
v sadzbe 70,02% ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná odmena (782,88 Eur) za poskytnutie
úveru presahuje výšku poskytnutého úveru. Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových mier
uverejnených Národnou bankou Slovenska pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v júni 2010 s
dobou splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková miera vo výške 14,90 % ročne. Úrok z úveru

dojednanývpredmetnejzmluveviacakoštvornásobneprevyšujepriemernúmieruúrokovpriobdobných
spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného
vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Odporca poukazoval na to, že odplata bola v zmluve
o úvere dojednaná v súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. a nariadením vlády SR č. 238/2008

Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Súd má za to, že odplata za úver, ktorá je v súlade s nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z. môže byť v
rozpore s dobrými mravmi. Tento vykonávací predpis vlády SR neobmedzuje súd v posúdení zmluvného
ustanovenia o riadnych úrokoch z úveru vo svetle dobrých mravov podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo inú spotrebiteľskú zmluvu.

Porovnanie dojednania o úrokoch z konkrétneho úveru s inými obdobnými úvermi, ktoré v danom mieste
a čase boli poskytované inými veriteľmi pre účely posúdenia súladnosti dojednania o úrokoch s dobrými
mravmi vyhodnotil ako správny postup aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 5Co/635/2014 zo
dňa 11.2.2015, Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 19Co/104/2014 zo dňa 16.6.2015, Krajský
súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 6Co 699/2014 zo dňa 23.6.2015.

Súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie bodu 8.1. zmluvy o úvere, v
zmysle ktorého sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi na jeho žiadosť odklad maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru a odporca sa zaviazal navrhovateľovi uhradiť za túto službu odplatu 111,25Eur. Samotná skutočnosť, že odporca podpísal toto ustanovenie nepreukazuje, že bolo individuálne
dojednané, pretože zo zmluvy je zrejmé, že bolo súčasťou formulárového textu zmluvy vopred
pripraveného navrhovateľom. Predmetné ustanovenie zavádza značnú nerovnováhu do práv povinností

účastníkov na neprospech spotrebiteľa, pretože v spojení s ustanovením bodu 8.4. zmluvy o úvere
oprávňuje navrhovateľa strnúť uvedenú odmenu ihneď pri poskytnutí úveru, a započítať ju proti jeho
záväzku vyplatiť odporcovi úver v dohodnutej výške. Odmena za túto službu je neprimerane vysoká,
pretože dosahuje sumu takmer troch splátok úveru. Je pritom irelevantné, či odporca využil možnosť
odkladu splatnosti splátok. Táto služba bola odporcovi nanútená, poplatok za ňu slúži len záujmom

navrhovateľa. Zmluva je v tejto časti teda podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Obdobná
zmluvná podmienka už bola vyhlásená súdmi za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov
č.k. 10C/291/2014-36 zo dňa 05.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
15Co/70/2015 zo dňa 27.5.2015).

Z tvrdení navrhovateľa v návrhu na začatie konania ako aj z výpisu z úverovej karty odporcu mal súd za

preukázané,žeodporcovibolvyplatenýúvervsume638,72Euraodporcauhradilnavrhovateľovititulom
predmetného úveru sumu 1.234,82 Eur. Splátky úveru sa podľa zmluvných dojednaní skladajú z istiny
a riadneho úroku. Keďže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, a odplatu za možnosť odkladu
splátok započítal navrhovateľ na svoj záväzok neoprávnene vzhľadom na neplatnosť tohto zmluvného
ustanovenia, bol odporca povinný na základe zmluvy navrhovateľovi vzhľadom na uplatnený nárok

vrátiť len istinu reálne poskytnutého úveru. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca
navrhovateľovi uhradila sumu prevyšujúcu istinu úveru. Preto bol návrh na súd podaný v celom rozsahu
nedôvodne. Súd potom návrh výrokom I. v celom rozsahu zamietol. Námietkou premlčania vznesenou
vedľajším účastníkom sa súd nezaoberal, pretože by to bolo nadbytočné.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa§142ods.1O.s.p.Účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, má strana odporcu v zmysle zásady
úspechu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na plnú náhradu trov konania.

Odporca si v konaní náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu mu trovy konania nevyplývajú, a
preto mu súd výrokom II. náhradu trov konania nepriznal.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu vykonal dva účelné úkony právnej služby
- prevzatie veci a príprava zastúpenia 16.10.2014 , podanie vyjadrenia k veci 19.11.2014, za ktoré
podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí pri hodnote sporu 298,06 Eur
základná sadzba tarifnej odmeny 23,24 Eur x 2 úkony, režijný paušál v uplatnenej výške 8,04 Eur za 2

úkony z roku 2014. Vedľajší účastník má v konaní podľa § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké procesné práva a
povinnosti ako účastník, vrátane práva dať sa zastúpiť v konaní právnym zástupcom. V danom prípade
právny zástupca vedľajšieho účastníka po oboznámení sa s doručeným návrhom a jeho prílohami sa v
písomnom podaní zo dňa 19.11.2014 venoval konkrétnym skutkovým okolnostiam uplatneného nároku,
uviedol dôvody, pre ktoré nemožno návrhu vyhovieť vrátane skutočností, že pre absenciu náležitostí

v zmluve v zmysle príslušného právneho predpisu je úver bezúročný a bez poplatkov, poukázal na
príslušné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, na neprimerane vysoký úrok z úveru. Súd
na základe argumentácie vedľajšieho na strane odporcu návrh zamietol. Preto súd dospel k záveru,
že uvedené úkony právnej služby boli potrebné pre účelné bránenie práv odporcu, ktorého v konaní
podporoval vedľajší účastník. Súd potom výrokom III. uložil navrhovateľovi povinnosť podľa § 142 ods.

1, § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu uplatnených trov právneho zastúpenia
vo výške 62,56 Eur do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.

V Trenčíne dňa 10. februára 2016