Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211050
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115211050.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: J.. T. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. T. XX, XXX XX
R., zastúpeného JUDr. Vitalijom Frankom, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: Obec T., so sídlom XXX XX T. XX, zastúpenému Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so
sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
a určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Prešov zo dňa 23.2.2016, č. k. 19Cpr 10/2015-83, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh žalobcu na
prerušenie konania zo dňa 17.12.2015 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je zistenie, či okamžité skončenie pracovného
pomeru a odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa školy Základnej školy vo T. boli vykonané v súlade so
Zákonníkom práce a príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi status riaditeľa základnej školy, preto
nebráni súdu, aby vo veci konal aj napriek začatému trestnému stíhaniu pre skutok, ktorého sa mal
žalobca ako riaditeľ školy dopustiť. Prípadná trestnoprávna zodpovednosť žalobcu nie je predmetom
tohtokonania.Keďžesúdmôžepodľa§109ods.2písm.c/O.s.p.konanieprerušiťzdôvodu,žeprebieha

iná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, ale zjavne by vyriešenie tejto otázky nemohlo
mať dosah na rozhodnutie súdu v predmetnej veci, súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že je na
mieste najprv ustáliť skutočnosť, či zo strany žalobcu došlo k spáchaniu prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 a) Trestného zákona alebo nie. V prípade, že orgány činné v

trestnomkonaní,prípadnesúdrozhodne,žeožiadnutrestnosťsanejedná,jedenzdôvodovnaokamžité
skončenie pracovného pomeru by odpadol. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad upravených v § 212 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p

a dospel k záveru, že uznesenie je správne.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva (arg. slovo „môže“), že prerušenie konania z tam
uvedených dôvodov je fakultatívne, teda súd nie je povinný prerušiť konanie ani v prípade, že by inak
boli splnené podmienky podľa tohto ustanovenia. Takéto stanovisko

prijímaiprávnaveda(porov.Ficová,S.,vdieleŠtevček,M.,Ficová,S.,akol.:Občianskysúdnyporiadok.
Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H. BECK 2009, 603). Účastník môže navrhnúť takéto prerušenie
konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť bez toho, aby o tom rozhodoval. Tento
procesný úkon súdu závisí len od úvahy súdu, a preto nie je viazaný návrhom účastníka konania.

Prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia predpokladá, že prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria
významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu
podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, prípadne otázka, od ktorej
posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania na mieste.

Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obsahom
podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ návrh na
prerušenie konania nepovažoval za dôvodný a zamietol ho.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa svojou žalobou domáha určenia neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru, ako aj neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy, popierajúc, že by z
jeho strany došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. So zreteľom na to, že dňa 15.6.2015 bolo
vo veci žalobcu začaté trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, žiadal žalobca prerušiť konanie tvrdiac, že v prípade, že sa o žiadnu
trestnosť nejedná, odpadol by jeden zo závažných dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Odvolací súd má za to, že rozhodnutie v tejto právnej veci nie je závislé na výsledku predmetného
trestného konania, ktoré sa naviac týka iba jedného z dôvodov okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Otázku, či bolo okamžité skončenie pracovného pomeru a odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa
školy vykonané v súlade so Zákonníkom práce a zákona o štátnej správe v školstve a školskej

samospráve, si však podľa názoru odvolacieho súdu môže posúdiť súd prvého stupňa sám s poukazom
na § 135 ods. 2 O.s.p., a to na základe riadne vykonaného dokazovania s využitím všetkých dôkazných
prostriedkov, ktorými možno zistiť stav veci v zmysle § 125 O.s.p.

Pritom treba mať na zreteli, že aj ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., tak ako napokon každé

zákonné ustanovenie, sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky). Keďže zo žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania
jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, musí sa všeobecný súd pri uplatňovaní procesného postupu
podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. riadiť preto i požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto

článkuústavyaktoráukladápovinnosťprijaťpríslušnéopatreniaumožňujúceprerokovanienapadnutých
vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (I. ÚS 21/00).

V záujme zachovania práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ako aj práva na prejednanie veci
nestranným súdom bez zbytočných prieťahov, preto odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219

ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.