Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200743
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 878, za
účasti V. B., bytom D. C. XXXX/XX, S. D. H., o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 18. mája 2015,
č. k.: V 727/2015/Vs, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 18. mája 2015, č. k.: V 727/2015/Vs.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.05.2015 odporca ako správny orgán príslušný podľa zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom
dňa 22.04.2015, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 82/2015-PTR zo dňa 05.03.2015,
uzavretej medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom a záložcom V.
B., rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol.

Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že dňa 22.04.2015 bol pod č.k. V 727/2015 prijatý návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k. ú. W. vedeným na LV č. XXX, XXX,
XXX, v k.ú. Z. vedeným na LV č. XXXX, XXXX, v k.ú. Z. A. vedeným na LV č. XXXX a v k.ú. S. D.
H. vedeným na LV č. XXXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 82/2015-PTR zo dňa
05.03.2015. Preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predloženej zmluvy o zriadení
záložného práva, dohody o splnomocnení uzavretej medzi V. B. ako splnomocniteľom a ProHelp -

združením občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na
vklad, s odkazom na ustanovenia § 37, § 22 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ), § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, § 5a ods. 2, 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom, teda splnomocnenec
nenadobudolhmotnéprávouzavrieťvmenesplnomocniteľazáložnúzmluvu,ktorájepretotiežneplatná.
Poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej
predlohy, ktorej obsahom už bolo označenie splnomocnenca a bola podpísaná splnomocniteľom a

splnomocnencom v rovnaký deň ale na rozličných miestach. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že dohoda
nevznikla na základe konsenzuálnej dohody jej strán, ale bola predložená záložným veriteľom, čo
vyplýva aj z ostatných identických vecí prejednávaných odporcom. Dlžník nemohol ovplyvniť obsah tejto
dohody, teda bola mu odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, nekonal slobodne a vážne a takýto úkonodporuje § 37 ods. 1 OZ a je neplatný. Navyše takáto dohoda odporuje § 5a ods. 2, 4 zákona o ochrane
spotrebiteľa a aj z tohto dôvodu je neplatná. Odporca napokon konštatoval rozpor tejto dohody aj s
§ 22 ods. 1 OZ. Predmetná záložná zmluva tak nespĺňa podmienky na povolenie vkladu do katastra

nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca
na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad záložného práva
povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie, aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil

vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.

Citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46
Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľka
uviedla, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a
spĺňa požadované náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a

zrozumiteľnosť. Podľa jej názoru plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislý od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo

nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len
na konštatovanie, že záložca- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha
nenapĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Navrhovateľka poukázala, že dlžník- záložca, sa pre udelenie plnomocenstva ProHelp -

združeniu občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto
kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho
záujmy. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva
aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch

v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení
tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na
tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej
zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom

od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé,
že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že
zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu
potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto

dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj
posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Rozpor záujmov

namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu možnosť
rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v
rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody

o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil
zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a odporca nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac,
pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods.

2 OZ dostatočná, keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý
bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá je v styku so záložným veriteľom.Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody

vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná, a ak bol prejav
urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu

z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu,
a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.

Navrhovateľka sa nestotožnila ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení podľa § 53 ods. 1 OZ, posúdenej ako neprijateľná zmluvná
podmienka.Uviedla,žeDohoduosplnomocnení,ktoráupravujebezplatnézastupovaniesplnomocniteľa
splnomocnencom, nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, keďže tá

nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, na aké sa príslušné ustanovenia OZ upravujúce
problematiku ochrany práv spotrebiteľa vzťahujú.

Odporca podanému opravnému prostriedku nevyhovel, predložil vec krajskému súdu a navrhol
rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo a oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu, na pojednávaní vypočul účastníčku konania V. B. a dospel k
záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu, ktorým
bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona na základe vyslovenia neplatnosti dohody o splnomocnení pre rozpor s § 37 ods. 1 OZ.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 5.3.2015 navrhovateľka žiadala o
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 82/2015-PTR zo dňa 5.3.2015 do príslušného katastra
nehnuteľností.

Zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom V. B. zastúpenou DSS

Nestoro.z.(predtýmProHelp-združenímobčianskoprávnejpomoci)nazákladedohodyosplnomocnení
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k predmetu zálohu, nehnuteľností v
podielovom spoluvlastníctve záložcu špecifikovaných v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa,
na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe Zmlúv o úvere č. 803402257 zo dňa 12.12.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na

strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1 000,00 Eur
spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Z kópie dohody o splnomocnení zo dňa 12.12.2013 uzavretej medzi splnomocniteľom V. B. a
splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom -
predsedom združenia vyplýva, že „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na
jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode,
vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č.

zmluvy 803402257 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom
prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje
Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonovvymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom
úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie

ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj
záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení
svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve

alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje
svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na
platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo

na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol

pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia
špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v
najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká
združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe

vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami
splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“.

Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných

majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č.372/1990
Zb. o priestupkoch právny úkon , ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť

osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je

nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Z uvedených zákonných citácií je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na
vklad oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, V. B.Á., splnomocnila
Združenie na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade

záložného práva.

Súd vypočul účastníčku konania V. B., ktorá popísala okolnosti a dôvody uzavretia zmluvy o úvere
a vzniku dlhu. Uviedla, že podpis zmluvy sa uskutočnil v prevádzke spoločnosti Pohotovosť s.r.o.
Zástupkyňa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. jej neuviedla, že v prípade nesplácania úveru bude uzavretá

záložná zmluva a budú založené jej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel
krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej
záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred

určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ tak nemohol
ovplyvniť výber tohto zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, pričom
podľa § 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel dohodu o splnomocnení v priamom súvise s uzavretím
zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne s navrhovateľkou ako
poskytovateľom úveru, z jeho strany mu bola predložená dohoda o splnomocnení, bez kontaktu
so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody.
Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Dohoda o splnomocnení
nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú zmluvu za záložcu

tak uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Navyše, splnomocnenie na právny úkon týkajúci sa nehnuteľností by malokopírovať samotný predmet budúcej zmluvy, t.j. obsahom dohody by mali byť tie isté náležitosti, ako ich
vyžaduje zákon pre konkrétnu zmluvu.

Zároveň súd poukazuje na rozpor dohody o splnomocnení s § 22 ods. 2 OZ, na základe ktorého je
dohoda o splnomocnení absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov dlžníka
a jeho zástupcu. Ak je v predtlači textu vopred uvedená osoba splnomocnenca a zároveň je vopred
uvedený tiež veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto dohoda o splnomocnení je v priamej
súvislosti so zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné

údaje sú až následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý
konflikt záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany
navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa zároveň. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť,
že na tunajší súd napadli ďalšie veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v
každom prípade je záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp
- združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave.

Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp. zn. 1Sžr/150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí

nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

Správny bol aj záver odporcu o neplatnosti uvedenej Dohody o splnomocnení pre rozpor s § 5a ods. 4
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 5a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi
vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením
spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo
v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu

osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej
spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 tohto zákona právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie
dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je

neplatný.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zo strany navrhovateľa išlo práve o takéto zákonu (§5a ods.
2) odporujúce konanie, keďže navrhovateľ ako dodávateľ vybral spotrebiteľovi - V. B. osobu, ktorá mala
konať v jej mene a záujme v súvislosti so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej (v tomto prípade

úverovej) zmluvy.

Dohoda o splnomocnení bola presne tým právnym úkonom, ktorý za neplatný určuje ust. § 5a ods.
4 uvedeného zákona a ktorým spotrebiteľ - V. B. splnomocnila na uzavretie dohody o zabezpečení
splnenia jej záväzku zo zmluvy o úvere (t.j. na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva) tretiu osobu

- združenie.

Tieto úkony preto správne odporca vyhodnotil ako zjavne odporujúce uvedeným ustanoveniam zák. č.
250/2007 Z.z., a preto neplatné.

Námietka navrhovateľky v tom smere, že dohoda o splnomocnení nepodlieha zákonným ustanoveniam
na ochranu spotrebiteľa neobstojí.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Zmluva o úvere č. 803402257 zo dňa 12.12.2013 uzavretá medzi navrhovateľom a V. B. je bezpochyby
spotrebiteľskouzmluvouuzavretoumedzipodnikateľom-dodávateľomaspotrebiteľomfyzickouosobou.
Toto navrhovateľ ani nepopieral. Preto následný právny úkon spotrebiteľa z takejto zmluvy, ktorým

splnomocňuje tretiu osobu, jednoznačne podlieha kontrole jeho súladu so zákonnom. Skúmanie
spotrebiteľskej povahy samotnej Dohody, preto nie je dôležité, keďže skúmaniu bol podrobený právny
úkon spotrebiteľa.

Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie

potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.