Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Er/1202/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409206719
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8409206719.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 (pôvodne Železničná
polícia), zastúpeného: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, so sídlom Štúrova 7, 080 01
Prešov proti povinnému: U. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. S. U. XX/XX, XXX XX W. H., J. V. pre vymoženie
pohľadávky vo výške 10,- eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou pod sp. zn.: Ex
567/2009 sa z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 54,08 eur, a to v
lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal 24.11.2009 na exekútorský úrad vo výroku označeného súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 10,- eur priznanej
právoplatným a vykonateľným rozkazom o uložení sankcie za priestupok ČSK: ŽP-23/2009-PP z
13.2.2009.

25.2.2010 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým
v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.

Poverený súdny exekútor doručil súdu 12.6.2015 podnet na zastavenie exekúcie (nie návrh, keďže v
tejto časti konania nie je účastníkom konania, a teda nie je ani oprávnený podávať návrh na zastavenie

exekúcie), a to z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 54,08 eur.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z predloženého exekučného spisu a podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením
majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe
reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Povinný nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v rámci Slovenskej republiky. V evidencii motorových vozidiel povinný

taktiež nie je vedený ako držiteľ resp. vlastník motorových vozidiel.Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru,
že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Šetrením
nebol zistený žiadny majetok povinného, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore

so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených
ustanoveníozastaveníexekúcie,pretorozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastiI.tohtouznesenia
a exekúciu zastavil.

VtejtosúvislostisúdprihliadolinajudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.I.ÚS398/2012,

III. ÚS 185/2012), v zmysle ktorej: " ... súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie
orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie
exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si
nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán

verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia
orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor."

V prejednávanej veci súd aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením
sp. zn.: 1CoE/52/2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku

povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok
podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods.
1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť,

žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,másazato,žeoprávnenýjepovinnýnahradiť
nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 54,08 eur.

Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení (ďalej len "vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitnéhozákona,17bb)zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v
odmene súdneho exekútora vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 8,55 eur predstavujúcich

poštovné (2x 1,30 eur, 3x 1,40 eur, 1x 1,55 eur), elektronické zisťovanie motorového vozidla 1x 0,20 eur
a 20 % DPH vo výške 9,01 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 54,08 eur. Pri priznávaní celkovej
výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti
konštatuje, že súdny exekútor predloženým exekučným spisom sp. zn. Ex 567/09 dostatočne preukázal,že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky, preto ich priznal v
plnej výške.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.