Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205039
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:5113205039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: T.. W. V., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko XXX XX V. V. XXX, zastúpenej: JUDr. Tatiana Polková, advokátka so sídlom Na Priekope
174/13, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1. Krajský súd v Žiline, Orolská 3, 010 01 Žilina, a 2. Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o doplatenie funkčného platu,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Martine zo dňa 26. februára 2015 č.k.
7Cpr/2/2014-144, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

V časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetným rozsudkom súd prvého stupňa konanie o doplatenie mzdy sumách 322,80 eura, 322,80
eura, 322,80 eura, 322,80 eura, 645,60 eura, 322,80 eura a 322,80 eura zastavil, návrh žalobkyne
o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Konštatoval, že žalobkyňa, v dôsledku vyplatenia častí mzdy za mesiace január až júl 2011 dňa
09.07.2014, vzala v tejto časti svoj návrh späť. Po späťvzatí návrhu si uplatňovala úroky z omeškania od
splatnosti jednotlivých častí platu, ktoré jej neboli vyplatené až do doby ich vyplatenia, do 09.07.2014.

Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie dospel k záveru, že žalovaný v prvom rade, ako platiteľ mzdy, nezadržal časť mzdy
žalobkyne svojvoľne, keď postupoval v zmysle platového dekrétu, ktorom poukázal na ustanovenie § 2
ods. 1 a § 29g ods. 1 zákona č. 500/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z.z. a na
zmenu zákona č. 385/2000 Z.z. Z uvedeného vyvodil, že žalovaný v prvom rade postupoval v zmysle
vtedy platných zákonov. Vyslovil názor, že úroky z omeškania sú v skutočnosti škodou, ktorú spôsobil
štát a prichádzala by do úvahy aplikácia zákona č. 514/2013 Z.z. Vo vzťahu k žalovanému v druhom

rade sa stotožnil s jeho námietkou, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko mzdu je povinný vyplácať
žalobkyni žalovaný v prvom rade. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci úspešní žalovaní si žiadne trovy konania
neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a domáhala sa jeho zmeny tak, že
odvolací súd v žalobe vyhovie v celom rozsahu, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že vyplatením doplatku funkčného platu osobný úrad uznal,
že plat žalobkyne v roku 2011 jej patril vo výške rovnajúcej sa súčtu riadne vyplateného platu v roku
2011 a doplatku za jednotlivé mesiace vyplateného v roku 2014. Poukázala na ust. § 65 ods. 5 zákona
č. 385/2000 Z.z. a tvrdila, že toto vylučuje nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v druhom rade.Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého ide o škodu, ktorú spôsobil štát, nakoľko
to vylučuje ust. § 6 ods. 4 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z. Tvrdila, že vzhľadom na to, že žaloba
bola podaná dôvodne a bola vzatá sčasti späť pre správanie žalovaných, mal súd prvého stupňa pri

rozhodovaní o trovách konania aj pri zamietajúcej časti aplikovať ust. § 146 ods. 2 OSP. Namietala,
že súd prvého stupňa nerozhodol o vrátení pomernej časti súdneho poplatku, ktorá sa vzťahuje na
späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním vo veci samej.

Žalovaný v prvom rade vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako

vecne správne potvrdiť, pričom poukázal na svojej vyjadrenie vo veci zo dňa 10.12.2014. Zdôraznil, že
vyplácanie platu žalobkyni sa riadilo v tom čase účinnou právnou úpravou, ktorá stratila účinnosť až po
uplynutí šiestich mesiacov od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 99/2011, čo bolo
v októbri 2014. K vyplateniu doplatku platu žalobkyni došlo v júli 2014, preto k omeškaniu zo strany
žalovaného v prvom rade nedošlo. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania poukázal na úpravu v §
150 ods. 1 OSP pre prípad, že odvolací súd by akceptoval návrh žalobkyne.

Žalovaný v druhom rade sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením zo dňa 3. júla 2013 č.k. 7Nc 38/2013-47 okrem
iného rozhodol tak, že prejednávanie a rozhodovanie tejto veci (vedenej pôvodne na Okresnom súde

Žilina pod sp.zn. 14Cpr 1/2013) až do jej právoplatného skončenia sa prikazuje Krajskému súdu v Nitre.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a spĺňa náležitosti ust. § 205 OSP,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti je vecne správny, preto je ho potrebné, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V danej veci sa žalobkyňa žalobným návrhom domáhala voči žalovaným solidárne doplatenia funkčného
platu v sume 322,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.02.2011 do zaplatenia, v
sume 322,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.03.2011 do zaplatenia, v sume
322,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16.04.2011 do zaplatenia, v sume 322,80

eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16.05.2011 do zaplatenia, v sume 645,60 eura
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16.06.2011 do zaplatenia, v sume 322,80 eura s
úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 16.07.2011 do zaplatenia, a v sume 322,80 eura s
úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 16.08.2011 do zaplatenia.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.08.2014 vzala žalobu v časti späť z dôvodu, že
žalovaný v prvom rade jej doplatok mzdy za rok 2011 dňa 09.07.2014 uhradil. Zároveň žiadala, aby súd
prvého stupňa pripustil zmenu návrhu tak že žalovaní sú povinní solidárne zaplatiť úroky z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 322,80 eura od 16.02.2011 do 11.07.2014, vo výške 9 % ročne zo sumy
322,80 eura od 16.03.2011 do 11.07.2014, vo výške 9 % ročne zo sumy 322,80 eura od 16.04.2011 do

11.07.2014, vo výške 9 % ročne zo sumy 322,80 eura od 16.05.2011 do 11.07.2014, vo výške 9 %
ročne zo sumy 645,60 eura od 16.06.2011 do 11.07.2014, vo výške 9 % ročne zo sumy 322,80 eura od
16.07.2011 do 11.07.2014, a vo výške 9 % ročne zo sumy 322,80 eura od 16.08.2011 do 11.07.2014.
Súd prvého stupňa uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.01.2015 zmenu návrhu pripustil.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa bola sudkyňa pridelená na výkon funkcie sudcu
na Krajskom súde v Žiline. Platovým dekrétom vystaveným žalovaným v prvom rade dňa 12.04.2010
pod Spr 7219/2010-Oú jej s účinnosťou od 01.01.2010 bol v zmysle zákona č. 385/2000 Z.z. stanovený
základný plat, funkčný príplatok a paušálna náhrada spolu vo výške 2.975,29 eura mesačne. Žalovaný v
prvom rade vystavil žalobkyni dňa 18.01.2011 pod Spr 7019/201-Oú s účinnosťou od 01.01.2011 platový

dekrét, ktorým stanovil žalobkyni základný plat, funkčný príplatok a paušálnu náhradu spolu vo výške
2.662,79 eura mesačne. Zníženie platu žalovaný v prvom rade odôvodnil ust. zákona č. 385/2000 Z.z.
a § 2 ods. 1 a § 29g ods. 1 zákona č. 500/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z.z
o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Následne žalovaný v prvom rade vystavil dňa15.08.2011 pod Spr 7314/2011-Oú s účinnosťou od 26.07.2011 platový dekrét, ktorým stanovil žalobkyni
základný plat, funkčný príplatok a paušálnu náhradu spolu vo výške 3.070,39 eura mesačne. Žalovaný
v prvom rade vyplatil žalobkyni dňa 09.07.2014 doplatok platu spolu v sume 2.508,01 eura, v dôsledku

čoho žalobkyňa v tejto časti vzala svoj návrh späť.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 500/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z.z. o
platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
a o zmene zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“)
patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený podľa odseku 2, zaokrúhlený nahor
na celé euro (ďalej len „plat poslanca“), začínajúc dňom, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) predpísaný sľub. V závislosti od času výkonu poslaneckému mandátu patrí po zániku
poslaneckého mandátu poslancovi ešte plat počas dvoch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca

menej ako päť rokov, alebo troch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca aspoň päť rokov; toto
ustanovenie sa nevzťahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom
období, a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného
činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1 alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo začal
vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu. Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu

nárok podľa druhej vety len raz počas toho istého volebného obdobia.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 500/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z.z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene
zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, zníženie podľa odseku 1 sa rovná
a) 0,15 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca
vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho
produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat

poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na
ktorý sa plat poslanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,07,
b) 0,1 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca
vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho

produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat
poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na
ktorý sa plat poslanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07,
c) 0,05 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca

vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho
produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat
poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na
ktorý sa plat poslanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05.

Podľa § 29g ods. 1 zákona č. 500/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z.z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene
zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, v roku 2011 zníženie podľa § 2 ods. 2 je15 %.

Podľa § 29g ods. 8 zákona č. 500/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z.z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene
zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, v roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5 %.

Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 99/2011 z 11. decembra 2013,
ktorý bol publikovaný v Zbierke Zákonov Slovenskej republiky pod č. 97/2014 dňa 18.04.2014, dňom
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený
podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona č. 120/1993 Z.z.strácajú účinnosť a ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia zákona do súladu
s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky platnosť.

Napriek tomu, že predmetom odvolacieho konania sú len úroky z omeškania za dobu do vyplatenia
doplatkov mzdy, podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na úrok
z omeškania je potrebné zodpovedať otázku, či bol návrh žalobkyne podaný dôvodne, a teda či sa
žalovaný v prvom rade dostal do omeškania s plnením platových náležitostí žalobkyne. Platové pomery

sudcov upravuje zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v siedmej hlave (§§ 65 až 92). Uvedené ustanovenia stanovujú čo tvorí plat sudcu a splatnosť
a vyplácanie platu. Platové pomery sudcu vychádzajú z priemerného platu sudcu, (§ 23 ods. 1 zákona
č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov), ktorý bol v čase od 01.01.2011
stanovenývovyššiecitovanýchustanoveniachzákonač.500/2010Z.z.Účinnosť uvedenýchustanovení
(§ 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a

9 zákona č. 120/1993 Z.z.) bola dočasne pozastavená až uznesením Ústavného súdu SR z 22.06.2011
č.k. PL. ÚS 99/2011-27 uverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 236/2011.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a
dospelkzáveru,žesúdprvéhostupňavykonalvovecivdostatočnomrozsahudokazovaniepotrebnépre

zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver.
Preto ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný v prvom rade ako platiteľ mzdy žalobkyne
nezadržal časť mzdy žalobkyne svojvoľne, ale postupoval v zmysle platového dekrétu vydaného v
súlade s ust. § 2 ods. 1 a § 29g ods. 1 zákona č. 500/2010 Z.z., teda postupoval v zmysle vtedy
platných predpisov, je jeho rozhodnutie vecne správne. Rovnako správny je i záver súdu prvého stupňa

o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v druhom rade. Odvolací súd sa s týmto záverom v plnom
rozsahu stotožnil, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd, ktorý je v zmysle § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa pri

posudzovaní danej veci zaoberal námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní.
Odvolacia námietka žalobkyne, podľa ktorej vyplatením doplatku funkčného platu osobný úrad uznal, že
plat žalobkyne v roku 2011 jej patril vo výške rovnajúcej sa súčtu riadne vyplateného platu v roku 2011 a
doplatku za jednotlivé mesiace vyplateného v roku 2014, je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná.
Doplatenie funkčného platu žalobkyne, bolo opätovne vykonané v súlade s právnymi predpismi, nakoľko

ustanovenie ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu
k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona č. 120/1993 Z.z. po rozhodnutí Ústavného súdu SR stratili dňom
vyhlásenia v Zbierke zákonov SR (18.04.2014) účinnosť a po uplynutí šiestich mesiacov od vyhlásenia
(18.10.2014)platnosť.Preto,akžalovanývprvomradevyplatilžalobkynidoplatokmzdydňa09.07.2014,
vyplatil ho pred uplynutím doby platnosti predmetných ustanovení, a nedostal sa do omeškania.

Rovnako nedôvodná je námietka žalobkyne voči záveru súdu o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného v druhom rade, ktorý záver má vylučovať ust. § 65 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z. Odvolací
súd poukazujúc na predmetné ustanovenie, podľa ktorého za uspokojenie platových nárokov sudcu
zodpovedá štát, uvádza, že pokiaľ je účastníkom konania štát, návrh na začatie konania musí obsahovať
označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať (§ 79 ods. 1 OSP).

Žalovanéhovdruhomradetak,akojeoznačenývnávrhu niejemožnépovažovaťza účastníkakonania,
ktorý je štátom, tak ako to má na mysli ust. § 79 ods. 1 OSP.
Trebaprisvedčiťžalobkyni,ženázorsúduprvéhostupňa,žeideoškodu,ktorúspôsobilštát,vylučujeust.
§ 6 ods. 4 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)

Ústavy Slovenskej republiky. Ani to však nič nemení na skutočnosti, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobkyne, že žaloba bola podaná dôvodne
a bola vzatá sčasti späť pre správanie žalovaných. Dôvodnosť žaloby voči žalovanému v prvom rade
vylučuje vyššie uvedený záver jeho zákonnom postupe pri realizácii platových pomeroch žalobkyne.
Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v druhom rade zase vylučuje dôvodnosť

žaloby voči tomuto žalovanému.Vo vzťahu k tej časti odvolania, ktorá sa týka trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm.
f) OSP zrušiť a vec mu podľa § 221 ods. 2 OSP vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) OSP je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo
vnútroštátnych podmienkach ustanovuje § 157 ods. 2 OSP.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 OSP.
Predmetnému ustanoveniu však zodpovedá rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na druhej strane vo

vzťahu k zastavujúcej časti svoje rozhodnutie o trovách konania vôbec neodôvodnil. Takýto postup
súdu prvého stupňa založil zmätočnosť jeho výroku o trovách konania. Napadnutý rozsudok teda
neobsahuje vysvetlenie dôvodu rozhodnutia o trovách konania vo vzťahu k zastavujúcej časti, a vo
vzťahukzamietajúcejčastiuvedenýdôvodnezodpovedáaplikovanejprávnejnorme.Zmätočnosťvýroku
o trovách konania má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a je vadou konania, ktorou sa

účastníkovi odníma možnosť riadne konať pred súdom.

Keďže odvolací súd nemohol preskúmať rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, a to
pre zmätočnosť právneho a skutkového odôvodnenia vo vzťahu k výroku, stáva sa toto rozhodnutie
nepreskúmateľným. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré nie je možné odvolacím súdom z

akéhokoľvek dôvodu preskúmať, trpí vadou zakladajúcou dôvodnosť postupu odvolacieho súdu podľa §
221 ods. 1 písm. f) 2 OSP spočívajúcom v zrušení veci a vrátení súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 OSP, ako vecne správny, potvrdil. V časti trov konania toto

rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne o trovách konania, osobitne vo vzťahu k
čiastočnému zastaveniu konania a osobitne vo vzťahu k zamietajúcej časti, svoje rozhodnutie v súlade
s ust. § 157 ods. 2, za aplikácie ust. § 167 ods. 2 OSP, odôvodní tak, aby bolo odvolacím súdom
preskúmateľné. Zároveň rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.