Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16Er/439/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7700892448
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7700892448.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa - pobočka Michalovce, Nám.
Osloboditeľov 81, Michalovce proti povinnému I., spol. s r.o., A. - autoservis, A., U.: XX XXX XXX, o
vymoženie 2.495,41 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi nepriznáva trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky z rozhodnutia sp.zn. č. XXX-XXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. vydaným
Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

Podaním doručeným súdu dňa 16.9.2015 poverený súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie
v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré súdnemu

exekútorovi znemožnili pokračovať v exekúcií. Súdny exekútor totiž zistil, že povinný zanikol. Z
uvedeného dôvodu žiadal exekúciu zastaviť.

Ako súd z výpisu z Obchodného registra zistil, povinný bol vymazaný základe uznesenia Okresného
súdu Košice I, .k. 9Cbr/32/2010-50 zo dňa 17.augusta 2011 o zrušení obchodnej spoločnosti bez
likvidácie.

Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V zmysle ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku preto musí súd aplikovať na toto exekučné konanie
ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z

dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok však obsahuje tento dôvod
zastavenia exekúcie až novelizáciou ust. § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002
zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania
začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné
postupovať podľa návrhu súdneho exekútora a predmetné exekučné konania je nutné zastaviť podľa

ustanovení § 57, ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.Takýmto iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní
nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z
dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do 31.1.2002
zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol
predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie

exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie.
Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o
miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť
také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený
vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá za

preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani
zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 31.1.2000.
Povinný bol vymazaný z Obchodného registra ku dňu 26.11.2011.

Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom

rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy
exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu
nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje
iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa
môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon

exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi
patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd
skonštatoval,žeinterpretáciaaaplikáciaust.§203Exekučnéhoporiadkuvtomsmere,žesaexekútorovi
odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte
nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.