Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201205
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014201205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a

členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcov: v rade 1/ U.
M., nar. XX.XX.XXXX, v rade 2/ Mgr. X. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L., právne zastúpených
JUDr. Luciou Čillovou, advokátkou so sídlom 29. augusta 474/23, Turčianske Teplice, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti:
F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. B., v zastúpení AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o. so sídlom
Ambra Pietra 10645/17, Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OVBP2-2014/020376/KRA zo dňa 18. augusta 2014, konajúc o odvolaní žalobcov 1 a 2 proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/127/2014-62 zo dňa 7. apríla 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/127/2014-62 zo dňa 7.
apríla 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcov v rade 1 a 2 (ďalej len žalobcovia),
ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OVBP2-2014/020376/KRA zo dňa 18.08.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil

rozhodnutie Mesta Vrútky č. j. SP-325/2014-Ry zo dňa 17.04.2014, ktorým Mesto Vrútky podľa § 117
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) povolilo stavbu Rodinný dom a
garáž (ďalej len „posudzovaná stavba“) v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na pozemku CKN
p. č. 1027 a 4291, kat. úz. X..

Krajský súd uviedol, že umiestňovaná stavba má byť umiestnená CKN parcele č. 1027, ktorá

bezprostredne susedí s CKN p. č. 1028 a 1029, kat. úz. X. v spoluvlastníctve žalobcov v rade 1 a 2.
Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné. Účastníkmi povoľovacieho konania jednoznačne mali byť aj
žalobcovia v rade 1 a 2 a všetky písomnosti bol povinný správny orgán žalobcom v rade 1 a 2 v súlade so
zákonom doručiť. Z predloženého administratívneho spisu je preukázané, že oznámenie Mesta Vrútky
- prvostupňového správneho orgánu o začatí stavebného konania a pozvánka na ústne pojednávanie
č. SP-325/2014-Ry z 10.03.2014 určené na deň 24.03.2014 o 10:30 hod. bolo doručované žalobcom v
rade 1 a 2. Z doručeniek, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi v rade 1 bolo

toto oznámenie doručované na adresu Kratinova 2329/56, Martin a na rovnakú adresu aj žalobkyni v
rade 2 s tým, že zásielky sa vrátili správnemu orgánu späť dňa 02.04.2014 a 03.04.2014 s označením
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Prvostupňový správny orgán oznámenie o začatí správneho
konania doručoval doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením. Z obálky, ktorá sa vrátilasprávnemu orgánu späť je zrejmé, že bol vykonaný iba prvý neúspešný pokus o doručenie a výzva
na opakované doručenie dňa 13.03.2014 a opakované doručenie 14.03.2014, a na obidvoch listových
zásielkach adresovaných žalobcom 1 a 2 nie je uvedený deň uloženia zásielky na pošte.

Pre doručovanie podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. vo väzbe na § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku
bolo potrebné, aby táto dôležitá písomnosť bola doručená v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o správnom
konaní. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
však k doručovaniu žalobcom v rade 1 a 2 oznámenia o začatí konania nedošlo a je preukázané, že na

pojednávaní vytýčenom na deň 24.03.2014 ako vyplýva z prezenčnej listiny neboli prítomní žalobcovia
v rade 1 a 2. Súčasťou administratívneho spisu je aj záznam spísaný dňa 02.04.2014 na Mestskom
úrade vo Vrútkach, z ktorého krajský súd zistil, že žalobcovia v rade 1 a 2 sa dostavili na úrad práve
z dôvodu, že sa nemohli zúčastniť ústneho pojednávania určeného na deň 24.03.2014, keď stavebný
úrad pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania vychádzal z dostupných údajov katastra
nehnuteľností. Z obsahu úradného záznamu krajský súd zistil, že stavebný úrad určil žalobcom ako

účastníkom konania lehotu na uplatnenie námietok k posudzovanej stavbe do 11.04.2014. Záznam je
podpísaný žalobcami 1 a 2. Súčasťou administratívneho spisu sú aj námietky žalobcov v rade 1 a 2 zo
dňa 07.04.2014, doručené na Mestský úrad Vrútky dňa 09.04.2014, s ktorými sa v dôvodoch rozhodnutia
zaoberal tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán.

Krajský súd konštatoval, že i keď oznámenie o začatí stavebného konania nebolo v súlade so zákonom
žalobcom v rade 1 a 2 doručené, žalobcovia v správnom konaní neutrpeli ujmu na svojich právach,
keď mohli a bolo im umožnené správnym orgánom realizovať základné právo - podať námietky proti
umiestneniu a povoleniu posudzovanej stavby, keď aj toto právo využili.

Preto krajský súd nemohol konštatovať, že v dôsledku nesprávneho doručenia oznámenia o začatí
správnehokonaniažalobcomdošloktakejvade,vpostupesprávnehoorgánu,ktorábymalazanásledok
vydanie nezákonného rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu. Krajský súd
tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

Krajský súd ďalej uviedol, že umiestenie rodinného domu je v súlade s územným plánom, nakoľko
uvedené územie je v okrsku, kde je situovaná výlučne individuálna bytová výstavba staršieho typu
a z hľadiska územného plánu a budúcej stavebnej činnosti sa počíta práve s postavením nových
objektov individuálnej bytovej výstavby - nových rodinných domov. Územnoplánovacia dokumentácia
umožňuje prízemné objekty nadstaviť, resp. využiť ich podkrovie, pri rekonštrukčných zásahoch je

možná nadstavba objektov do výšky dvoch až troch nadzemných podlaží. Pokiaľ stavebný úrad povolil
stavebníčke výstavbu rodinného domu v uvedenom území, tak takýto postup je v súlade s Územným
plánom mesta Vrútky, ktorý priamo s IBV - výstavbou rodinných domov, počíta.

Súd sa nestotožnil s názormi žalobcov, že umiestňovanú stavbu správne orgány neposudzovali v súlade

s § 37 Stavebného zákona, ani s názorom, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne zdôvodnené.

Naopak, krajský súd mal za to, že žalovaný sa k všetkým námietkam, ktoré žalobcovia uviedli v podanom
odvolaní vyjadril podrobne a svoje stanovisko dostatočne zdôvodnil, preto krajský súd nedospel k
záveru, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bolo v rozpore s

§ 140 Stavebného zákona vo väzbe na § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku a neobsahovalo by riadne
odôvodnenie. Túto námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Krajský súd konštatoval, že je možné súhlasiť s názorom správnych orgánov, že predmetná stavba
vzhľadom na jej vzdialenosť od hranice susediacich pozemkov, ako aj od už existujúcej stavby vo

vlastníctve žalobcov z hľadiska pohody bývania a zachovania odstupových vzdialeností a svetelno-
technických vzdialeností negatívne neovplyvňuje nad prípustnú mieru pohodu bývania žalobcom.

Krajský súd na základe kritérií určených zákonom nezistil, že by predmetná stavba mala
tendenciu negatívnym spôsobom zasiahnuť do pohody bývania žalobcov. Naviac v odôvodnení proti

prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia namietali len tú skutočnosť, že nebol spoľahlivo zistený
skutočný stav veci a došlo k procesnému pochybeniu v prípade doručenia oznámenia o začatí
stavebného konania žalobcom v rade 1 a 2 bez toho, aby súčasťou dôvodov odvolania boli žalobné body,
ktoré špecifikovali v podanej žalobe, resp. v námietkach, ktoré podali pred vydaním prvostupňovéhosprávneho rozhodnutia. Aj z tohto dôvodu nemohol byť tento žalobný bod predmetom súdneho
prieskumu, keď sa ním ani žalovaný (viazaný rozsahom odvolacích dôvodov) nemohol zaoberať.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako i postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu podľa § 250j ods.
1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovia v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok

krajského súdu a to tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Žiadali preto, aby odvolací súd v súlade s § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil rozsudok KS Žilina tak, že zruší
rozhodnutiežalovaného,akoajprvostupňovérozhodnutiemestaVrútkyavecvrátižalovanémunaďalšie
konanie.
Uviedli, že odvolanie podávajú z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., nakoľko súd
z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázali na to, že sa nestotožňujú s právnym záverom prijatým KS Žilina v znení: Krajský súd
konštatuje, že i keď oznámenie o začatí stavebného konania nebolo v súlade so zákonom žalobcom
v rade 1 a 2 doručené, žalobcovia v správnom konaní neutrpeli ujmu na svojich právach, keď mohli a

bolo im umožnené správnym orgánom realizovať základné právo - podať námietky proti umiestneniu a
povoleniu posudzovanej stavby, keď aj toto právo využili.

Žalobcovia namietali, že bola im postupom správneho orgánu odňatá možnosť zúčastniť sa ústneho
prejednania v danej veci (prerokovanie danej veci so samotným stavebníkom, projektantom). Zastali

právny názor, že dané právo nie je zo strany správneho orgánu zahojené možnosťou podávania
námietok.

Prvostupňový súd sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s nižšie vymedzenými skutočnosťami:
Žalobca v rade 1 a žalobca v rade 2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacej stavby. Žalovaný

v rozhodnutí číslo OU-ZA-OVBP2-2014/020376/KRA zo dňa 18.08.2014 uvádza: „Oznámenie o začatí
stavebného konania doručoval stavebný úrad doporučenou zásielkou do vlastných rúk s opakovaným
doručením aj účastníkom konania, manželom U. M. a Mgr. X. M., každému osobitne na adresu, ktorá
bola stavebnému úradu známa z údajov z katastra nehnuteľnosti.“

Žalobca v rade 1 spolu so žalobcom v rade 2 majú prihlásený trvalý pobyt v meste X. na adrese: L.. V
katastri nehnuteľnosti sa okrem bývalej adresy žalobcu v rade 1 nachádzala aj adresa žalobcu v rade
2, na ktorej by bolo možné danú zásielku prevziať.

Z ustanovenia § 17 ods. 4 správneho poriadku vyplýva, že ak niekoľko účastníkov konania urobilo

spoločné podanie, zvolia si spoločného splnomocnenca pre doručovanie, inak ho určí správny orgán
správnym rozhodnutím. Manželia, ktorí sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, sú obidvaja
účastníkmi konania a musí byť založený v spise dôkaz o tom, že si zvolili spoločného splnomocnenca
pre doručovanie alebo dôkaz o tom, že tak ustanovil správny orgán. Inak sa rozhodnutie musí doručiť
do vlastných rúk obidvom manželom pokiaľ sú obidvaja účastníkmi konania. Pokiaľ ide o hospodárnosť

v konaní, zákon striktne stanovuje doručenie rozhodnutia do vlastných rúk. Správny orgán dané
ustanovenie § 17 ods. 4 správneho poriadku porušil a doručoval rozhodnutie účastníkovi konania na
adresu uvedenú v katastri iba pri jednom z účastníkov konania (nachádzala sa tu odlišná adresa
manželky účastníka konania /žalobcu v rade 2/, ktorá je taktiež účastníkom konania). Mali za to, že
nebolo naplnené ani ustanovenie § 24 správneho poriadku: 1/ Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia,

sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na
preberanie zásielok. 2/ Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť
prídeznovudoručiťvurčenýdeňahodinu.Aknovýpokusodoručeniezostanebezvýsledný,doručovateľ
uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne

písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa
adresát o uložení nedozvedel.Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že nemohla nastať fikcia doručenia. Správny orgán pochybil a
napriekvyššiedeklarovanejskutočnostiaadresyuvedenejprižalobcovivrade2nedoručovalpísomnosť
žalobcovi v rade 2 na adresu uvedenú v katastri nehnuteľnosti a touto skutočnosťou sa prvostupňový

súd vôbec nezaoberal.

V danej veci poukázali na ustálenú judikatúru, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.07.2010 sp. zn.
4Obdo/23/2010.

Žalovaný a účastník konania sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadrili tak, že žiadali napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny a súladný so zákonom potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a
z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez

nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a

ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmava
zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí a o to išlo aj v predmetnej veci, tzn. že súdne
konanie nepredstavuje ,,predĺženie“ resp. ,,pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej
judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce
z postavenia právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní zákonnosti postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí
predovšetkým preskúmania právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS
217/2015).

Najvyšší súd Slovenskejrepubliky z obsahu predloženého súdneho spisu a administratívneho spisu zistil

skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom
známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a
dostatočnevýstižnésastotožňujevcelomrozsahu,alennadoplnenieazdôrazneniesprávnostidodáva:

Odvolací súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade

so zákonom vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcov.

Správnysúdpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvkonkrétnejprávnej
veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú
pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady

správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel. (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna
2007 sp. zn. 2Sž-o-KS/92/2006).Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je

posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, čo
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu zistil, že umiestňovaná stavba má byť
umiestnená CKN parcele č. 1027, ktorá bezprostredne susedí s CKN p. č. 1028 a 1029, kat. úz.
X. v spoluvlastníctve žalobcov v rade 1 a 2. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné. Účastníkmi
povoľovacieho konania jednoznačne mali byť aj žalobcovia v rade 1 a 2 a všetky písomnosti bol povinný
správny orgán žalobcom v rade 1 a 2 v súlade so zákonom doručiť. Z predloženého administratívneho

spisu je preukázané, že oznámenie Mesta Vrútky - prvostupňového správneho orgánu o začatí
stavebného konania a pozvánka na ústne pojednávanie č. SP-325/2014-Ry z 10.03.2014 určené na
deň 24.03.2014 o 10:30 hod. bolo doručované žalobcom v rade 1 a 2. Z doručeniek, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi v rade 1 bolo toto oznámenie doručované na adresu
Kratinova 2329/56, Martin a na rovnakú adresu aj žalobkyni v rade 2 s tým, že zásielky sa vrátili

správnemu orgánu späť dňa 02.04.2014 a 03.04.2014 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“. Prvostupňový právny orgán oznámenie o začatí správneho konania doručoval doporučene do
vlastných rúk s opakovaným doručením. Z obálky, ktorá sa vrátila správnemu orgánu späť je zrejmé, že
bol vykonaný iba prvý neúspešný pokus o doručenie a výzva na opakované doručenie dňa 13.03.2014
a opakované doručenie 14.03.2014, a na obidvoch listových zásielkach adresovaných žalobcom 1 a 2

nie je uvedený deň uloženia zásielky na pošte.

Súd v rámci súdneho prieskumu postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je
povinný prihliadať z úradnej povinnosti na vady konania, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Uvedenou právnou problematikou sa vo svojej judikatúre už viackrát

zaoberal ústavný súd a aj najvyšší súd, v zmysle ktorej je súd povinný prihliadať na tie vady konania,
ktoré by mali vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pričom neprihliada na procesné vady
konania, ktoré ak by aj boli odstránené v prípade zopakovania konania, by nemali za následok iný
výsledok rozhodnutia vo veci.

Vzmysleuvedenéhobolopovinnosťousúduprvéhostupňaposudzovaťvadyadministratívnehokonania.
Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa v konaní nedopustil takej
vady konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR, keď oznámenie o začatí stavebného konania nebolo v súlade

so zákonom žalobcom v rade 1 a 2 doručené, žalobcovia v správnom konaní neutrpeli ujmu na
svojich právach, keď mohli a bolo im umožnené správnym orgánom realizovať základné právo - podať
námietky proti umiestneniu a povoleniu posudzovanej stavby, keď aj toto právo využili. Krajský súd preto
nepochybil, keď dospel k záveru, že v dôsledku nesprávneho doručenia oznámenia o začatí správneho
konaniažalobcomnedošloktakejvade,vpostupesprávnehoorgánu,ktorábymalazanásledokvydanie

nezákonného rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu. Krajský súd tento
žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

Z dôvodu, že odvolanie žalobcov neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli
ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd SR ako súd odvolací

podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.Z uvedeného dôvodu, keďže Najvyšší súd SR rozhodol vo veci samej, bolo nadbytočne rozhodovať
o návrhu účastníka konania zo dňa 18.04.2016 na zrušenie uznesenia krajského súdu o odklade
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže odklad vykonateľnosti v danom prípade

končí právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.