Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/264/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203730
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712203730.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: T.
F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. J. XXXX/X, XXX XX O., štátny občan SR, o zaplatenie 8 041,26 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.949,31 € s 9,25 % úrokom z omeškania
od 3.5.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

III. Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 25.5.2012 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť sumu 8 041,26 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 104,35 eur a úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 7 574,84 eur od 25.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj
návrhzdôvodniltým,ženadobudolpohľadávkuodveriteľaSlovenskásporiteľňaa.s.sosídlomBratislave
(ďalej v texte označovaný aj ako právny „predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ„) na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej
tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou dňa 19.1.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich
dodatkov (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), na základe ktorých boli odporkyni poskytnuté
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a

spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 - § 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to,
že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, pôvodný
veriteľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8 141,26 eur, ktorá pozostávala z istiny 7 674,84 eur, úroku
z omeškania 466,42 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú
sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ uplatnil návrhom aj úrok z omeškania odo dňa

2.12.2011, t.j. nasledujúcim dňom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni splatnosti úveru
podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že nenastala konečná splatnosť
úveru, podľa uvedenia v návrhu si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim
podnidoručeniaOznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúverusodkazomnavrhovateľana§369ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009 a od 15.1.2009 odkazom na jeho znenie účinné
od uvedeného dátumu, pre prípad, že výška úroku z omeškania dohodnutá nebola na spravovanie sa pri
nesplnení povinnosti dlžníka plniť riadne a včas na predpisy občianskoprávne, na § 517 OZ a nariadenie

vlády SR č. 586/2008 Z. z. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa po postúpení pohľadávky
ku dňu podania návrhu uhradila sumu 100 eur. Dlžná suma ku dňu podania návrhu je v sume 8 041,26
eurapozostávazistinyúveruvovýške7574,84eur(rozdielmedziistinouasúčtomvšetkýchmesačných
platieb započítaných na istinu), úroku z omeškania vo výške 466,42 eur (rozdiel medzi postúpenými
úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky). Samostatne uplatňovaný úrok z omeškania

v sume 104,35 eur bol vypočítaný vo výške 9,25 % zo sumy 7 624,84 eur od 2.12.2011 do 24.1.2012.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd výzvou zo dňa 20.11.2012 vyzval navrhovateľa na doplnenie
návrhu. Súd požadoval po navrhovateľovi bližšie uviesť, čo konkrétne tvorí istinu, či istina obsahuje
aj nejaký úrok, poplatky prípadne zmluvné pokuty, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania, ako bol
vypočítaný úrok z omeškania (z akej sumy, za aké obdobie a akou výškou sadzby je úrok z omeškania

počítaný) a koľko splátok a v akej výške odporkyňa celkovo zaplatila a ako boli tieto splátky započítané.
Súd vyzval navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu
a z čoho táto suma pozostáva (napr. výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov). Navrhovateľ na
výzvu súdu odpovedal tak, že zaslal súdu dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach,
výpis z účtu odporkyne a inak na výzvu súdu nereagoval.

Súd ďalej výzvou zo dňa 22.4.2013 vyzval navrhovateľa, aby si navrhovateľ splnil povinnosť, danú mu
v § 120 ods. 4 O.s.p. a doručil súdu písomné odstúpenie od zmluvy o úvere, tvrdené v návrhu a doručil
aj dôkaz, že odstúpenie od zmluvy o úvere sa dostalo do dispozície odporkyne. Ďalej súd vyzval, aby

bol súdu označený dôkaz, ktorý má súd vykonať na tvrdenie odporkyne k tomu, že na dohode o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 22.10.2010 nie je vlastnoručný podpis odporkyne a ďalej
aby označil dôkaz, ktorým bude zo strany navrhovateľa preukázané, že podmienky zmluvy medzi SLSP
a.s. a odporkyňou boli s ňou individuálne dojednané, inak ich súd za také nebude považovať a bude
skúmať ex offo, či nie sú podmienky dané do zmluvy o úvere uzavretej s odporkyňou podmienkami

neprijateľnými. Navrhovateľ po výzve súdu zaslal overenú fotokópiu zmluvy o splátkovom úvere a ďalej
súdu doručil Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.4.2011
bez doručenky preukazujúcej doručenie odporkyni a oznámil súdu, že podľa článku II. bod 2 odporca
vyhlásil, že bol oboznámený s príslušnými VOP a mal za to, že dohodu aj zmluvu podpísala odporkyňa.

Navrhovateľ, predvolaný riadne a včas sa na prvé pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil.

Advokátsky koncipient zastupujúci na pojednávaní advokátsku kanceláriu, zastupujúcu navrhovateľa
na druhom pojednávaní predniesol, že pokiaľ sa týka návrhov zo strany navrhovateľa na vykonanie
dôkazov, musí sa informovať u navrhovateľa, či bude navrhovateľ navrhovať znalecké dokazovanie

na preukázanie pravosti podpisu odporkyne na dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach. Navrhovateľ na podanom návrhu v celom rozsahu trval.

Odporkyňa k návrhu dala na pojednávaní k veci ústne vyjadrenie, v ktorom uviedla, že 19.1.2007
podpísala so SLSP a.s. Zmluvu o úvere a požadovala od banky úver 150.000,-Sk. Nikdy nepožadovala

odbankysumu100.000,-Sk,ktorúzistilazprehľaduplatieb,vyhotovenejbankou.Vskutočnostiodbanky
obdržala iba čiastku 147.000,-Sk, nebola jej vyplatená čiastka 3.000,-Sk, banka si ich strhla ako poplatok
za spracovanie úveru. Poplatok za správu úveru nedohodovala, všetky podmienky zmluvy určila banka,
nič s bankou nedohodovala, ani výšku úroku. Banka jej nič neoznamovala o prípadnej zmene úroku a
nepoznala ani výšku úroku z omeškania. Koľko skutočne dlží uviesť nevedela.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.1.2007,
všeobecnými obchodnými podmienkami, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 22.10.2011, oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE zo dňa 24.3.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1, pokusom o zmier zo dňa 25.4.2012,

výzva k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, výzvou súdu pre navrhovateľa
na špecifikáciu istiny, úroku z omeškania, výpisom z účtu odporkyne, prehľadom splátok odporkyne,
dokladmi odporkyne o úhradách, výsluchom odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.3.2011 a k nej patriacou prílohou č.
1 postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je navrhovateľ v tomto konaní
pohľadávku voči odporkyni v tomto konaní, a to v sume 8 141,26 eur pozostávajúcej z istiny 7 674,84

eur, úrokov 466,42 eur, s počtom dní omeškania 1220.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011 právny predchodca navrhovateľa oznámil
odporkyni, že postupuje pohľadávku vo výške 8 091,26 eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.3.2011. Súdu nebola predložená doručenka, ktorou právny predchodca navrhovateľa oznámil

odporkyni postúpenie pohľadávky.

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.1.2007 súd zistil, že právny predchodca
navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a odporkyňa v postavení dlžníka podpísali zmluvu o
splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a
mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Dlžník bol povinný za podmienok dohodnutých v zmluve

splatiť poskytnutý úver, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Podľa článku I. zmluvy
bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 4 979,09 eur (150 000 Sk), úver bol
špecifikovaný ako spotrebný úver - bezúčelový, úroková sadzba uvedená v zmluve bola premenlivá vo
výške12,60%vdeňuzatvoreniazmluvy,spôsobposkytnutiaúverujednorazovo,poplatokzaposkytnutie
úveru 99,58 eur (3 000 Sk), poplatok za správu úveru 1,99 eur (60 Sk) mesačne, výška mesačnej splátky

84,71 eur (2 552 Sk), periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, počet splátok 96, splatnosť
prvej splátky 20.2.2007, konečná splatnosť úveru 20.1.2015, splatnosť úrokov mesačne v posledný
deň kalendárneho mesiaca a ročná percentuálna miera nákladov 15,07 %. Všetky údaje a náležitosti
uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia
zmluvy a ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a Všeobecnými obchodnými

podmienkami. V článku I. bode 2 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného
účtu vo výške splátok a v periodicite splátok podľa zmluvy, a to i v prípade ich zmien. Článok II. bod 2 je
vyhlásenímdlžníka,podľa ktoréhosaoboznámilsVOPúčinnýmiod1.8.2002aúverovýmipodmienkami
veriteľa účinnými od 1.2.2006, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z čl. II. bodu 3 vyplýva,
že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami

úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto
poradí. Čl. II bod 4 obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým
sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný zákonník s odkazom na ustanovenie §
262 tohto právneho predpisu. Súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri
neplnení zo zmluvy o úvere.

Predložené Všeobecné obchodné podmienky sú účinné od 1.8.2002, súdu boli doručené v znení
všetkých dodatkov ako ich úplné znenie, účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003,
Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004, Dodatku č. 4 účinného
od 1.1.2006, Dodatku č. 5 účinného od 1.12.2006. U žiadneho z ustanovení takto menených VOP nie

je uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené to
ktoré ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 5 bez poznania obsahu toho ktorého
dodatku nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky a odporcu, či obsahovali v
čase od vzniku zmluvy ustanovenia o spôsobe zániku zmluvy a ďalšie náležitosti, ktoré boli ustanovené
ako náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 281/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov.

Z pokusu o zmier zo dňa 25.4.2012 súd zistil, že odporkyňa bola navrhovateľom vyzvaná na zaplatenie
záväzku do 2.5.2012 v sume 616,42 eur, z toho úrok z omeškania predstavuje 466,42 eur a náklady

na inkasné konanie 150 eur.

Výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.4.2011 súd zistil, že
navrhovateľ oznamoval odporkyni vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 20.4.2011 a súčasne žiadal
o okamžité uhradenie dlžnej čiastky v sume 8 342,36 eur najneskôr do 4.5.2011, doručenka o doručení

výzvy odporkyni súdu nebola predložená. Výška dlžnej sumy pozostávala z pohľadávky 7 674,84 eur,
úrokov z omeškania 466,42 eur, zákonných úrokov 51,10 eur a nákladov v sume 150 eur.Z Výpisu z účtu odporkyne vyplýva, že účet mala založený dňa 18.1.2007, úver bol odporkyni poskytnutý
dňa 19.1.2007 takým spôsobom, že odporkyni veriteľ na účte najskôr strhol poplatok za poskytnutie
úveru v sume 3 000 Sk, ktorý je vo výpise z účtu označený ako bezhotovostná splátka v úveru a

v poradí sa nachádza ešte pred bezhotovostným čerpaním úveru, a až následne odporkyňa čerpala
úver. Vo výpise z účtu predloženého navrhovateľom je uvedené, že odporkyňa čerpala sumu 4 979,09
eur (150 000 Sk), avšak z úplného výpisu z účtu predloženého odporkyňou, ktorý jej zaslal pôvodný
veriteľ, súd zistil, že odporkyni bolo dňa 19.1.2007 umožnené čerpať úver len vo výške 4 879,51 eur
(147 000 Sk). Ako vyplýva z výpisu z účtu odporkyne súčtom bezhotovostných a hotovostných splátok,

odporkyňa do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila veriteľovi sumu 830,20 eur. Z návrhu vyplýva, že po
postúpení pohľadávky uhradila odporkyňa navrhovateľovi 100 eur a to dňa 19.10.2011 v sume 50 eur a
dňa 24.1.2012 v sume 50 eur. Z výpisu súd ďalej zistil, že odporkyni boli účtované poplatky za vedenie
účtu 1,99 eur (60 Sk) mesačne a od 31.10.2010 vo výške 2,99 eur mesačne, odporkyňa tak uhradila
poplatky za vedenie účtu v sume 105,50 eur. Ďalej jej boli účtované poplatky za I. upomienku 2 x 6,64
eur (200 Sk), poplatky za II. upomienku 2 x 16,60 eur (500 Sk) a poplatky za III. upomienku 2 x 23,24 eur

(700 Sk). Veriteľ tak účtoval odporkyni poplatky celkom vo výške 198,46 eur. Splátky odporkyne neboli
najskôr započítavané na istinu, ale na poplatky, úroky z omeškania, až potom na úroky a nakoniec na
istinu.

Oboznámením sa s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.10.2011

súd zistil, že ide o formulár s predtlačou, na ktorom sa uvádza, že odporca ako dlžník uznal záväzok
voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere a pozostáva podľa tejto listiny z istiny 7 674,84
eur, príslušenstva pohľadávky 466,42 eur, z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 7 674,84 eur od
24.3.2011 do splatnosti poslednej splátky podľa dohody a nákladov na inkasné konanie 150 eur. Ďalej
je v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.5.2010 uvedené, že Dlžník

sa zaviazal splatiť svoj dlh v 7 splátkach s dátumom prvej splátky dňa 31.10.2011, splátky splatné
31 deň v mesiaci, výška 1.-6. splátky je 100 eur, výška poslednej splátky je 8 255,70 eur a dátum
splatnosti poslednej splátky 30.4.2012. V bode 3.4 dohody sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že má
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V bode 3.5 dohody je uvedená podmienka, že v prípade,
ak dlžník nebude splácať svoj záväzok v pravidelných dohodnutých splátkach najneskôr do termínu ich

splatnosti, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej
neuhradenej splátky.

Odporkyňa pri výsluchu po zákonnom poučení podľa § 131 O.s.p. zopakovala údaje k zmluve o úvere
uvedené v jej vyjadrení pred nariadením dokazovania, teda z jej výsluchu vyplynulo, že požadovala od

pôvodného veriteľa úver 150 000 Sk, od banky obdržala čiastku 147 000 Sk, nakoľko 3 000 Sk si banka
strhla ako poplatok za spracovnie zmluvy, poplatok za správu úveru si s bankou nedohadovala, banka
rozpočítala výšku splátky a určila splatnosť prvej splátky, počet splátok, aj konečnú splatnosť úveru a
úrok z úveru. Nemá vedomosť o tom, či sa výška úroku menila, banka jej nič neoznamovala, nepoznala
výšku úroku z omeškania. Po nahliadnutí na kópiu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky

v splátkach založenú v súdnom spise poprela, žeby na listine bol jej vlastnoručný podpis v akejkoľvek
časti listiny. Poprela jej podpis v časti „dlžník“, záväzok navrhovateľa neuznala, dala súdu do pozornosti
rozdielnosť podpisov na zmluve o splátkovom úvere, ktorý nespochybnila, že je jej vlastnoručný a na
rozdielnosť písma v podpise na dohode u dlžníka. Ďalej uviedla, že úver brala pre sestru. Nebola v
kontakte so žiadnou osobou ohľadom dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku. Dodala, keďže

peniaze prevzala z pôžičky jej sestra, že je možné, že sestra vytelefonovala aj zaslanie dohody.

Odporkyňa súdu predložila doklady o úhradách splátok zo dňa 20.2.2007 vo výške 3 100 Sk, zo dňa
20.3.2007 vo výške 3 100 Sk, zo dňa 30.4.2007 vo výške 3 100 Sk, zo dňa 24.5.2007 vo výške 3
100 Sk, zo dňa 14.9.2007 vo výške 8 000 Sk. Odporkyňa ďalej oznámila, že dňa 17.10.2011 uhradila

navrhovateľovi sumu 50 eur a dňa 20.1.2012 sumu 50 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona o zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanemôževopredvzdaťsvojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
(účinné od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere
podľa ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

podľa ods. (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
podľa ods. (3) zmluva ďalej obsahujea) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
podľa ods. (4) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základ

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
podľa ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o úvere

podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny alebo
občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.
09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré

umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd zastáva názor,
že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno výlučne podriadiť pod hypotézu právnej normy § 497
a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom.
Súd dospel k záveru, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba aplikovať aj ustanovenie zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi a nejedná sa o obchodno-právny vzťah,

ale ide medzi účastníkmi o občiansko-právny vzťah. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je
zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými
subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský
charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodca
navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako akciová
spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen
a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie
úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby
odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby konal

ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne,
najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikla zmluva o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského
úveru, ktorú ďalej súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a celý právny vzťah

posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

K záveru o občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. v odkaze pod
čiarou pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie § 48
Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie § 344

Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom predmetnej
zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom, že uvedená
zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu,
aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného
zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,

že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv,
tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj
absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah

účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach
nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ súd vykladá tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva (existuje právna úprava napríklad odstúpenia od zmluvy
podľa Obchodného zákonníka aj podľa Občianskeho zákonníka, sú vo svojich účinkoch rozdielne, ďalejprávna úprava premlčania je obsiahnutá tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku,
atď.) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo.

Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je
ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 OZ). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral
navrhovateľ, ktorý je bankou a je podnikateľom, inak podľa § 52 ods. 2 zákona č. 150/2004 Z.z. (v znení

platnom a účinnom v čase uzavretie zmluvy o úvere) dodávateľom, osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ako vyplynulo z výpovede odporkyne, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, úver požadovala ako fyzická osoba, nepodnikateľ na súkromné účely a mala
postavenie spotrebiteľa.

Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhol v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p.
aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva z porušenia práva. Svoje tvrdenia vyvodil z právneho
vzťahu,ktorýmbolapísomneuzavretáZmluvaoúvere,uzavretánajednejstranespôvodným veriteľom,
ktorým bola banka a odporkyňou na druhej strane. Navrhovateľ svoj uplatnený nárok odôvodňoval len

na základe predloženej predmetnej zmluvy, o ktorej tvrdil, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi sa
spravuje režimom Obchodného zákonníka. Po oboznámení sa s navrhovateľom predloženým dôkazom,
výpisom z účtu odporkyne začínajúcim dňom 18.1.2007 založením účtu, súd dospel k záveru, že právny
vzťah vzniknutý týmto dňom medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom , treba podriadiť pod hypotézu
práve právnej normy ustanovenia § 657 OZ, ktorá dopadá na súdom zistený skutkový stav a ďalej

podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi a ustanovenia jeho písmena a), podľa ktorého sa
na účely tohto zákona sa rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o pôžičke, obe zadefinované
ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b)

ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok spotrebiteľa poskytnúť
spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom. Súd z dôkazu, predloženého navrhovateľom vyvodil, že pôvodný
veriteľ prenechal odporkyni peniaze jednak vo výške 3 000 Sk ešte pred podpisom zmluvy o úvere,
datovanej dňom 19.1.2007. Súd z dôkazu vyvodil, že medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou boli

uzavreté dňa 19.1.2007 dve zmluvy, jedna bola zmluvou o pôžičke na čiastku 3 000 Sk, v písomnej
zmluve o splátkovom úvere zo dňa 19.1.2007 označená ako poplatok za poskytnutie úveru, pričom z
vyššiecitovaného ustanovenia§657OZ vyplýva,žepreuzavretiedohodyopôžičkesasícenevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom, avšak ak
sa uzatvára medzi dodávateľom a spotrebiteľom, čo je splnené z tohto záväzkového vzťahu, vyžaduje

sa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase poskytnutia pôžičky písomná forma,
ktorej nedostatok spôsobuje podľa zákona č. 258/2001 Z.z. neplatnosť zmluvy o pôžičke a druhou bola
tiež zmluva o pôžičke na čiastku 147 000 Sk, uzavretá dňa 19.1.2007. K nedostatku písomnej formy
zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľskej zmluvy súd dodáva, že aj podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon
nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa názoru súdu

je nelogické, aby najprv požadovala banka poplatok za poskytnutie úveru, započítavala ho ako svoju
pohľadávku ešte pred tým, ako vôbec vznikla pohľadávka odporkyne, s ktorou banka preukázateľne
podpísala zmluvu o úvere až 19.1.2007 a podľa prehľadu transakcií na účte odporkyne jej boli finančné
prostriedky poskytnuté až dňom 19.1.2007. Z týchto dôvodov má súd za to, že sa jedná o dve zmluvy.

Súd nemal pochybnosti, že zmluva o pôžičke na sumu 3 000 Sk vznikla s ostatnými podstatnými
náležitosťami,pretožepodľavýpisuzúčtuz19.1.2007jezrejmé,ževeriteľombolaSlovenskásporiteľňa,
a.s. a dlžník/odporkyňa/ bola špecifikovaná jeho konkrétnym číslom účtu, na ktorý jej boli poukázané
dňa 19.1.2007 veriteľom požičané peniaze, ktoré boli odporkyni skutočne odovzdané, o čom svedčí
bezhotovostné čerpanie dlžníkom, poznamenaný vo výpise Slovenskej sporiteľne a.s. dňom 19.1.2007

v sume 147 000 Sk. Súd mal výpisom z účtu predloženým odporkyňou preukázané, že odovzdaním
peňazí dlžníkovi vo výške nie 150 000 Sk ale iba 147 000 Sk medzi zmluvnými stranami vznikol právny
vzťah z pôžičky dňa 19.1.2007, pri ktorom nebolo navrhovateľom v konaní preukázané, že sa jeho
právny predchodca a odporkyňa dohodli podľa ustanovenia § 658 ods. 1 OZ na úrokoch ohľadom takejtovýšky poskytnutých prostriedkov a bolo potrebné súdom vyvodiť, že pre nedostatok písomnej formy
vyžadujúcej sa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a § 40 ods. 1 OZ sú takéto spotrebiteľské zmluvy o
pôžičke zmluvami neplatnými.

Súd zistil, že podľa výpisu z účtu predloženým odporkyňou začínajúcim dňom 19.1.2007 a aj z výpovede
odporkyne,ktoráuviedlažežiadalaúvervovýške150000Sk,avšakbankajejposkytlalensumu147000
Sk,asumu3000Skjejstrhlaakopoplatokzaspracovaniezmluvy,odporkyňareálnenedostalapôžičkuv
požadovanej výške 150 000 Sk, ale iba vo výške 147 000 Sk, nakoľko si pôvodný veriteľ uplatnil z čiastky

150 000 Sk sumu 3000 Sk ako poplatok za poskytnutie úveru a odporkyňa mala na svojom účte formálne
vykázaných bankou, pripísaných síce 150 000 Sk, ale dňa 19.1.2007 nemohla platne podľa ustanovenia
§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy o
spotrebiteľskom úvere čiastku 150 000 Sk z účtu reálne vybrať. Je nelogické, že banka najprv odpočíta
spracovateľský poplatok, o ktorom ani nie je zrejmé, za aké služby ho pred poskytnutím úveru dlžníkovi
účtuje, vyznačí ho na účte dlžníka ešte pred poskytnutím peňazí dlžníkovi, vyznačí splátku od dlžníka

3000 Sk a až potom vyznačí čerpanie úveru bezhotovostne vo výške 150 000 Sk. Banka poplatok za
poskytnutie úveru započítavala ako svoju pohľadávku voči dlžníkovi ešte pred tým, ako vôbec vznikla
pohľadávka odporkyne, s ktorou banka preukázateľne podpísala zmluvu o úvere až 19.1.2007 a podľa
prehľadu transakcií na účte odporkyne jej boli finančné prostriedky poskytnuté až dňom 19.1.2007. Z
týchto dôvodov má súd za to, že sa jedná o dve zmluvy a vyvodil existenciu dvoch pôžičiek poskytnutých

odporkyni, jednej vo výške 3000 Sk a druhej vo výške 147 000 Sk s tým, že obe považoval bez dodržania
ich písomnej formy za neplatné. Uvedené podľa názoru súdu tiež nasvedčuje tomu, že sa jedná o právny
vzťah,vzniknutýzozmluvyopôžičke,uktorejnebolidohodnutéúrokya nieozmluvuoúverepodľa§497
Obchodného zákonníka, podľa ktorej má byť jednou z podstatných náležitostí aj záväzok dlžníka zaplatiť
úroky, pretože bez tohto záväzku sa jedná s poukazom na ustanovenie § 675 OZ o zmluvu o pôžičke.

Z výpisu z účtu pôvodného veriteľa jeho deklarovaním o hotovostnej splátke odporkyne vo výške 3000
Sk povinnosť odporkyne zaplatiť dlh z pôžičky zanikla a súd sa ďalej touto pôžičkou nezaoberal.

Aj pre platnosť Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.10.2011
sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým

náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods.
3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného uznania dlhu podpísaný konajúcou
osobou. Odporkyňa pri výsluchu poprela potvrdenie svojej vôle svojím podpisom byť viazaná obsahom
Dohody. Aj bez znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie je aj laikovi zrejmé, že sa podpis
na zmluve a na dohode nejavia ako zhodné. Súd považuje dohodu za neplatnú, odporkyňa neprejavila

vôľu uzavrieť dohodu, pričom na nej chýba jedna z podstatných náležitostí a to podpis osoby uznávajúcej
záväzok a preto súd ani nebral v konaní túto dohodu za dôkaz spôsobilý viesť súd k inému záveru o
rozhodnutí vo veci, než k akému súd dospel, a to pre neplatnosť Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach.

Ak pôvodný veriteľ umožnil dňa 19.1.2007 odporkyni disponovať sumou 147 000 Sk na účte,
bez osobitnej písomnej zmluvy uzavretej na túto čiastku, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol
individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona 258/2001 a nebola
dodržaná zákonom predpísaná forma, bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku
z pôžičky a už vôbec nie o poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil nárok v zmysle sadzobníka.

Vychádzajúc z výpisu z účtu odporkyne súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ zo zmluvy o úvere
o výške úveru 150 000 Sk odpočítal odporkyni bez reálneho poskytnutia sumy 3 000 Sk túto čiastku
ako svoju pohľadávku. Teda podľa vykonaného dokazovania do výšky úveru 150 000 Sk ani plnenie
veriteľa na úvere alebo na pôžičke neexistovalo. Odporkyňa podľa výpisu z účtu zaplatila na splátkach
930,20 eur, z toho do dňa postúpenia zaplatila 830,20 eur, tak ako vyplýva z výpisu z účtu a sumu

100 eur po postúpení pohľadávky ako vyplýva z návrhu. Pri závere o neplatnosti zmluvy o pôžičke bolo
by možné uplatňovať aj posudzovať nárok navrhovateľa iba z titulu bezdôvodného obohatenia podľa §
451 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a ktorý v ods. 1) cit. ustanovenia

ukladá tomu, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, povinnosť obohatenie vydať.

Súd sa preto zaoberal povinnosťou odporkyne vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie.Podľa § 451 ods. 1, 2 O.s.p. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 O.s.p. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Nárok na vrátenie pôžičky vznikne veriteľovi až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou. Ak nebola
splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa § 563 Obč. zák. o splnenie dlhu
požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas
plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie.
Lehota splatnosti pôžičky zo dňa 19.1.2007 je uvedená v zmluve o úvere dňom 20.1.2015. Považujúc

zmluvuoúverez19.1.2007zaneplatnúprejejformálnynedostatokspočívajúcivpísomnejforme,nebolo
možno akceptovať ani deň skončenia záväzkového vzťahu v nej uvedený, ktorý z časového hľadiska
ani nenastal. Navrhovateľ listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 25.4.2012 vyzval odporkyňu
na úhradu záväzku najneskôr do 2.5.2012, dňom nasledujúcim sa odporkyňa dostala do omeškania s
úhradou dlžnej istiny.

Z úplného výpisu z účtu predloženého odporkyňou, ktorý jej zaslal pôvodný veriteľ, súd zistil, že
odporkyni bolo dňa 19.1.2007 umožnené čerpať úver len vo výške 4 879,51 eur (147 000 Sk). Súdu bolo
výpisom z účtu preukázané, že odporkyňa dňa 19.1.2007 získala od navrhovateľa finančné prostriedky
vo výške 4 879,51 eur (147 000 Sk). Ako vyplýva z výpisu z účtu odporkyne súčtom bezhotovostných

a hotovostných splátok, odporkyňa do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila veriteľovi sumu 830,20
eur. Z návrhu vyplýva, že po postúpení pohľadávky uhradila odporkyňa navrhovateľovi 100 eur a to
dňa 19.10.2011 v sume 50 eur a dňa 24.1.2012 v sume 50 eur. Odporkyňa tak splatila navrhovateľovi
finančné prostriedky celkom vo výške 930,20 eur. Odporkyňa na istine neuhradila navrhovateľovi sumu
3 949,31 eur a preto súd zaviazal odporkyňu na splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu v

sume 3 949,31 eur vypočítanú ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými
prostriedkami a vo zvyšku pohľadávky súd návrh zamietol. Súd priznal navrhovateľovi tiež úrok z
omeškania vo výške 9,25 % od 3.5.2012 do zaplatenia, t.j. vo výške úroku z omeškania stanovenej
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-243/08 - Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora
vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo.

V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú
(adhéznu), predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporkyňou - spotrebiteľom
a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ

nemala možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohla vyjednávať a mohla predložený návrh
navrhovateľom na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal,
či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v

predchádzajúcejčastirozhodnutiauviedol,žesazaoberalotázkou,čispotrebiteľskázmluva,neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie §
52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech

strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôveryspôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá
pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť
pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného

formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok

pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané
a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo a na dodávateľov, ak podľa čl. 3 Smernice,
spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je
premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným
veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti

podľa § 53 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy,
v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo

veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho
dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený
skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť
zásahom vonkajším zásahom. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady
č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva,

konkrétne zmluva zo dňa 19.1.2007 ako aj Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 22.10.2011, ktorej účastníkom je odporkyňa na strane spotrebiteľa, neobsahuje ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
odporkyne (spotrebiteľa), teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú podmienku, inak podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka "neprijateľnú podmienku", teda či sú alebo nie sú jednotlivé ustanovenia zmluvy

individuálne vyjednanými zmluvnými podmienkami. Skúmaniu zmluvných podmienok súdom nebráni ani
fakt, že navrhovateľ je novým veriteľom odporkyne, pretože ani postúpením pohľadávky na navrhovateľa
zmluva o úvere spotrebiteľský charakter nestráca, nový veriteľ iba stráca voči spotrebiteľovi postavenie
dodávateľa.

Súd je toho názoru, že je neprijateľnou podmienka daná dodávateľom do čl. I. bod 1. zmluvy o
úvere, podľa ktorej je dlžník povinný za podmienok dohodnutých v zmluve splatiť poskytnutý úver,
platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Ide o podmienku neurčitú, nie je jasné aké
ďalšie podmienky, spojené s úverom, má spotrebiteľ plniť. Ustanovenie v čl. 1 bod 1 o poplatku za
poskytnutie úveru vo výške 3 000 Sk z prostriedkov úveru a o poplatku za správu úveru 60 Sk mesačne

považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá
okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001
Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, avšak z výpisu z účtu odporkyne je zrejmé, že
navrhovateľ účtoval odporkyni aj poplatky za upomienky. Vedením úverového účtu si banka realizovala

svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí úverov klientom. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v
prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu
v prospech dlžníka. Súd má za to, že navrhovateľovi nepatrí ani poplatok za vedenie účtu uvedený v
zmluve o úvere (výška poplatku 1,99 eur mesačne, pričom podľa výpisu z účtu sa jeho výška zvyšovalana 2,99 eur mesačne), pretože ako už súd uviedol, predpokladá sa, že za poplatok sa poskytne nejaká
odplatná služba alebo protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak

navrhovateľ neurobil, považoval súd podmienku za individuálne s odporkyňou nevyjednanú, neprijateľnú
a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ a § 53 ods. 4 OZ za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci
spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa
neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka
právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre

rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať
veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie
úverového účtu. Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa akýchkoľvek poplatkov, za ktoré
neobdržala odporkyňa žiadnu službu či plnenie, súd navrhovateľovi plnenie z poplatkov rozsudkom
nepriznal.

Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. I bod 2., ktorý dáva právomoc banke vykonávať inkaso z účtu
spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok i v prípade ich zmien v súlade so zmluvou, úverovými
podmienkami a VOP. Dlžník tak vo svoj neprospech súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku
nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si najprv podľa výpisu
z účtu vykonala inkaso z účtu na poplatkoch, úrokoch z omeškania a úrokoch. Táto podmienka dáva

veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil
veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a spotrebiteľ
sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva neplatná.
Súd mal v konaní preukázané, že strany zmluvy prejavili vôľu uzavrieť ju písomne a považoval preto

zmluvnú podmienku uvedenú v časti I bod 2 za neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods.
2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní
nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého
by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako je to uvedené v podmienke čl. I bod 2

zmluvy o úvere, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou.
Podľa názoru súdu banka si takouto podmienkou istila, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od
dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za upomienky.

Súd považuje zmluvnú podmienku uvedenú v základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere

v článku II. bod 3 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s., za neprijateľnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho zmluvné postavenie. Súd má
za to, že ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná podmienka zákazu

odchýlenia sa od predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností z úverového vzťahu
v Obchodnom zákonníku vyznieva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany vo vyjednávacej sile a
naopak, majú z nej plynúť výhodnejšie podmienky pre dodávateľa (veriteľa) a preto je podľa § 52 ods.
2 OZ obchádzaním zákona a v zmysle § 39 OZ neplatná.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporkyni a preto súd vypočítal jeho

pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer
rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho
neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy - istiny 8 041,26 eur, z toho mu súd priznal sumu
3 949,31 eur a do zvyšku tejto sumy (o 4 091,95 eur) návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa
predstavuje 49,11 % a u odporkyne 50,89 %, čo znamená, že čistý úspech odporkyne je vo výške 1,78

%. Úspešná odporkyňa trovy konania neuplatnila a preto súd rozhodol, že sa jej náhrada trov konania
nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).