Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415206597
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415206597.8

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté deti Y., nar. XX.X.XXXX a V., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: otca G., nar.
XX.XX.XXXX., bytom L. zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie
2, Kežmarok a matky N., rod. DP. nar. XX.X.XXXX, bytom I. C., na návrh otca o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloletú Y., nar. XX.X.XXXX. a maloletú V., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
otca G. nar. XX.XX.XXXX, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Súd z a v ä z u j e matku maloletých detí prispievať na výživu maloletých detí mesačne vo výške
zákonného výživného t. j. 27,13 eur na každé dieťa vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca

až do zmeny pomerov.

III. Súd u p r a v u j e styk detí s matkou počas letných prázdnin tak, že matka je oprávnená mať deti u
seba počas mesiaca júl od 18.7. do konca mesiaca júl a ďalej od 16.8. do konca mesiaca august 2016.

IV. Do budúcna j e matka o p r á v n e n á stýkať sa s deťmi každý druhý víkend v čase od piatka
od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., ide o druhý a štvrtý víkend v mesiaci.

V. Obaja rodičia sú p o v i n n í deti na styk s druhým rodičom riadne pripraviť, v stanovenú hodinu
dieťa matke odovzdať resp. sa dohodnúť o odovzdaní a prevzatí dieťaťa iným spôsobom.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

VII. Dlžné na výživnom za mesiace september 2015 až júl 2016 v sume 446,86 eur súd matke p o v
o ľ u j e splácať spolu s bežným výživným po 20,- eur počnúc mesiacom august 2016 až do úplného
vyrovnania pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.8.2015 sa otec domáhal, aby súd zveril maloleté deti do

jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou, ktorú ponechal
na zvážení súdu. V návrhu otec uviedol, že maloleté deti pochádzajú z manželstva, ktoré dosiaľ trvá,
matka detí plánuje odísť do Turecka, kde chce pracovať a chce so sebou vziať aj deti, on s tým nesúhlasí.
S deťmi otec býva v 2-izbovom byte. Je zamestnaný vo firme PRIMA Poprad, s.r.o., kde pracuje ako
technológ. Jeho mesačný príjem predstavuje suma 900,- eur. Za bývanie mesačne uhrádza cca 180,-
eur a platí tiež hypotéku vo výške cca 220,- eur. Maloletá Y. v septembri 2015 nastúpi do 2. ročníka ZŠ

s MŠ sv. Kríža v Kežmarku, pravidelne absolvuje kontrolu na detskej kardiológii (1x ročne) a alergológii.Maloletá V. v septembri 2015 nastúpi do 1. ročníka ZŠ s MŠ sv. Kríža v Kežmarku, je zdravá, zvýšené
náklady na zdravotnú starostlivosť nemá. Matka do júla 2015 pracovala vo firme Plastiflex Kežmarok.

Dňa 1.12.2015 súd uznesením č. k. 3P/152/2015-13 nariadil vo veci predbežné opatrenie, ktorým
dočasne, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti otca a matke zakázal vycestovať s deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu
súdu.

Dňa 7.6.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie matky, ktorá žiadala o zverenie detí do jej
osobnej starostlivosti, nakoľko otec jej bráni v kontakte s deťmi a zanedbáva starostlivosť o ne.

Na pojednávaní konanom dňa 21.6.2016 otec vyjadril nesúhlas s písomným vyjadrením matky, o deti
sa náležite stará. Trval na podanom návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Matka na pojednávaní konanom dňa 21.6.2016 vypovedala, že pre prípad, že by súd rozhodol o zverení
detí jej, bývala by s nimi v C. u jej sestry. Matka detí trvá na tom, aby súd rozhodol, pretože deti podľa
nej sú manipulované, boja sa hovoriť pred otcom s ňou, lebo jednoducho deti si otec vychováva na svoj
obraz a hucká ich proti nej.

Súd sa oboznámil aj so znaleckým posudkom vypracovaným súdnym znalcom PhDr. Mariánom
Garbárom v rozvodovom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6P/76/2015. Znalec za
najoptimálnejšiu starostlivosť o deti považoval striedavú, ktorá by umožňovala deťom primeraný kontakt
s oboma rodičmi a prispievala by k zdravému citovému a psychickému vývinu. Nariadenie striedavej
starostlivosti však prichádza do úvahy len za predpokladu návratu matky do Kežmarku, kde bude mať

aj prácu aj bývanie.

Dňa 28.6.2016 súd pristúpil v prítomnosti kolízneho opatrovníka k výsluchu maloletej Y., ktorá
vypovedala, že má rada oboch rodičov, ale mamka je často preč, bola s ňou menej, chce zostať pri
tatkovi, ale chodiť aj ku mamke tam, kde bola u krstnej cez tie dva dni alebo cez víkend. Bolo jej tam

dobre, ale je tam málo miesta, ale bola tam rada. Tatko sa o ňu stará a copík jej vyčesala teta, u ktorej
bývajú, aj tá sa o nich stará, má ju rada. Aj jej sestrička má rada ocka aj mamku, ale chceme radšej
byť u ocka zatiaľ. Mama má priateľa a toho nemá rada. Robí jej zlosť a možnože by si naňho zvykla,
keďže má mamku rada.

Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia rodinného prostredia vyplýva, že maloleté deti v
súčasnosti spolu s otcom bývajú na adrese L. u partnerky otca a jej dvoch maloletých dcér v rodinnom
dome. Je to novostavba, pozostávajúca z prízemia, kde sa nachádza obývacia miestnosť prepojená s
kuchyňou a spálňa. Na poschodí sú tri izby, z toho dve detské zariadené potrebným nábytkom. Deti
majú v dome dostatok priestoru na hranie i učenie. Celý dom je udržiavaný v čistote. Náklady na

bývanie predstavuje 100,- eur zálohová platba za spotrebovanú el. energiu, nákup palivového dreva
1000,- eur ročne a 300,- eur hypotéka, ktorú otec poukazuje do rúk bývalému manželovi jeho súčasnej
partnerky. Otec pracuje vo firme PRIMA Poprad, s.r.o. Partnerka otca je nezamestnaná, poberá dávku
v nezamestnanosti vo výške 300,- eur a výživné na jej deti vo výške 300,- eur. Matka spolu so svojím
partnerom býva u svojej sestry pani E.. Rodina býva v novostavbe, ktorá pozostáva z prízemia, kde sa

nachádza obývacia miestnosť, kuchyňa, schodisko. Na poschodí sú tri izby, v jednej spí matka detí s
partnerom, v druhej jej sestra s manželom a dvomi deťmi a tretia je zariadená ako detská, a to skrinkami,
písacím stolíkom, rozkladacím gaučom. Za bývanie prispieva matka týždenne 25,- eur. Matka je od
15.6.2016 práceneschopná. Partner matky pracuje v TATRAVAGÓNKE Poprad od 1.7.2016. Matka
uviedla, že v súčasnosti je to jej dočasné bývanie, ak by jej boli deti zverené do starostlivosti, riešila by

svoju situáciu trvalým bývaním.

Z lekárskej správy MUDr. Petra Ondo-Eštoka vyplýva, že o zdravie deti sa rodičia príkladne starajú,
nebadať známky týrania. Zo správ škôl, ktoré deti navštevujú, vyplýva, že o deti je náležite postarané, o
detí prejavuje toho času záujem predovšetkým otec a jeho matka, maloletá Y. máva dni, kedy býva viac

zamyslená a potrebuje podporu najmä od dievčat, vidieť na nej, že vo vnútri čosi prežíva. Maloletá V.
nepravuje chuť sa zabávať, je očividné, že čosi prežíva, nezapája sa do hier so spolužiakmi, ale ostáva
v úzadí. Zo správy obce L. vyplýva, že deti chodia čisto oblečené, nie je vidieť, že by trpeli akýmkoľvek
nedostatkom.Na pojednávaní konanom dňa 12.7.2016 sa právny zástupca otca k veci vyjadril tak, že otec súhlasí
s minimálnou výškou výživného zo strany matky. Určite za danej situácie nesúhlasí so striedavou

starostlivosťou, pretože nie sú splnené podmienky na strane matky. Otec je prístupný na klasický spôsob
styku matky s maloletými deťmi, to je buď každý párny alebo každý nepárny víkend v mesiaci, aby mala
deti od piatku do nedele.

Súd na pojednávaní dňa 18.7.2016 vo veci vypočul aj svedkyňu I., rod. Z. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom

C. sestru matky detí, ktorá po zákonnom poučení k veci uviedla, že spolu s manželom sú schopní
poskytnúť po nevyhnutnú dobu ubytovanie matke detí, jej priateľovi a aj jej dvom maloletým deťom.
Matka detí je toho času na PN-ke. Matkin priateľ je zamestnaný vo Vagónke v Poprade.

Na pojednávaní dňa 18.7.2016 bol vo veci vypočutý aj svedok G., nar. X.X.XXX1, trvale bytom C., švagor
matky detí, ktorý po zákonnom poučení k veci uviedol, že sa dohodli s manželkou aj s jej sestrou, že po

istú dobu pokiaľ si matka detí s partnerom nenájdu náhradné bývanie, môžu bývať u nich.

Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 18.7.2016 navrhol, aby maloleté deti boli zverené
do osobnej starostlivosti otca, aby matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu sumou minimálneho
výživného na každé dieťa. Mal za to, že otec má v súčasnosti vytvorené vhodnejšie podmienky na

osobnú starostlivosť o deti ako matka.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že o maloleté deti sa toho času stará otec. Deti žijú
spolu s otcom, jeho partnerkou a jej dvomi maloletými deťmi, s ktorými si rozumejú, v rodinnom dome
v obci L. Maloleté deti majú u otca detské izby, kde majú všetko potrebné na prípravu do školy, ako

aj na oddych. Z rozsiahleho šetrenia vykonaného súdom prostredníctvom detského lekára, školy, obce
L. a kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že u otca je o deti riadne postarané. Maloletá Y.
vyslovila pred súdom, že by chcela aj s maloletou V. bývať u otca a navštevovať matku. V starostlivosti
otca o deti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá Y. navštevuje 2. ročník ZŠ s MŠ sv. Kríža v
Kežmarku, pravidelne absolvuje kontrolu na detskej kardiológii (1x ročne) a alergológii. Maloletá V. je

žiačkou 1. ročníka na ZŠ s MŠ sv. Kríža v Kežmarku, prekonáva bežné detské ochorenia. Otec je
zamestnaný vo firme PRIMA Poprad, s.r.o. s mesačným príjmom 900,- eur. Matka maloletých detí je
toho času práceneschopná, bez príjmu, žije u svojej sestry spolu so svojím partnerom, švagrom a s
dvomi maloletými deťmi jej sestry.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Otec navrhol zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník odporúčal deti zveriť
otcovi. Matka navrhovala deti zveriť do jej osobnej starostlivosti. Maloletá Y. sa vyjadrila, že by chcela
bývať spolu s V. u otca, ktorý sa o ňu stará a navštevovať matku u krstnej, kde jej bolo tiež dobre, ale je

tam málo miesta. S ohľadom na vyjadrený názor maloletej Y. súd za najoptimálnejší model starostlivosti
o deti považoval ich zverenie do starostlivosti len jedného z rodičov, a to otca, nakoľko má za to, že
matka toho času nemá pre starostlivosť o deti vytvorené vyhovujúce podmienky, je bez príjmu a iba v
dočasnom bývaní a napokon mal súd v konaní za preukázané, že otec sa o deti náležite stará.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady
za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti
mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to
všetko primerané veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností.

Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám
maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky, považoval minimálne
zákonné výživné, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa mesačne, nakoľko vyššie výživné presahuje toho času reálne možnosti a schopnosti

matky. Aktuálna suma minimálneho výživného je vo výške 27,13 eur. Zároveň súd dodáva, že ak sa
zmenia pomery, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť.Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má

maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory

slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí
venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 za tým účelom sa dieťaťu poskytuje
najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to
buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí

byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Podľa § 38 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporvého poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CMP“) ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na
jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.

Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej
domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a
maloletého dieťaťa. Kontakt rodiča s dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý
vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku. Právo styku rodiča s
dieťaťom je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.

Maloletá Y. sa pred súdom vyjadrila, že by chcela aj s maloletou V. navštevovať matku u krstnej, kde jej
bolo tiež dobre. S ohľadom na vyjadrený názor maloletej Y. i súd považoval za potrebné upraviť aj styk
matky s deťmi v širšom rozsahu a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu

zúčastníkovkonanianepriznalnároknanáhradutrovkonania,nakoľkosináhradutrovkonaniaúčastníci
ani neuplatnili.

Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CSP“) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok

alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Dlžné výživné za mesiace september 2015 až júl 2016 pre obe maloleté deti v celkovej sume 446,86
eur súd matke povolil splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom august
2016 pod stratou výhody splátok, a to s prihliadnutím na to, že matka je toho času práceneschopná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.