Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615204180
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615204180.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. S. G., PhD., advokátkou, so
sídlomN.,O.XX,protipovinnému:H.O.,bytomN.,M.G.XXX/X,t.č.bytomG.D.S.,M.S.č.XXX,štátna
občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 1.132,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. augusta 2015, č. k. 5Er/353/2015 - 12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa predmetné exekučné konanie zastavil podľa § 103, §
104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“) a povinnému
náhradu trov exekučného konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom
doručeným exekútorskému úradu dňa 30.03.2015 (správne dňa 31.03.2015 - pozn. odvolacieho súdu)

sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.132,30 Eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. WHA0110191 zo dňa
23.06.2010, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2010 a vykonateľnosť
dňa 23.07.2010. Dôvodil, že podmienky konania, za ktorých môže súd konať vo veci samej, súd skúma z
úradnej povinnosti a kedykoľvek v priebehu konania. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci

je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol
iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa
zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie
konania. K prekážke rei iudicatae dôjde vtedy, ak sa začne konať, hoci už bolo právoplatne rozhodnuté,
začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi konania a o tej istej veci. Poukázal na
skutočnosť, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci

súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie
a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania,
právoplatne rozhodol, keď uznesením č. k. 3Er/575/2010-11 zo dňa 06.12.2010 zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok predložený ako
exekučný titul nie je vykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2011 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/53/2011 - 22 zo dňa 28.02.2011.

Na to súd exekučné konanie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2011. Nakoľko uvedeným uznesením o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvého stupňa dospel k

názoru, že uznesenie č. k. 3Er/575/2010 - 11 zo dňa 06.12.2010 v spojení s uznesením krajského súdu
č. k. 6CoE/53/2011 - 22 zo dňa 28.02.2011, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnejveci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať
a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. Súd prvého stupňa preto
exekučné konanie zastavil podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. O trovách

exekučného konania vo vzťahu oprávnený a povinný súd prvého stupňa rozhodol podľa § 251 ods. 4
O.s.p. v spojitosti s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., pretože Exekučný poriadok v
ustanoveníotrováchexekúcie(§200až§203)neobsahujeosobitnéustanovenieupravujúcenáhradové
pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania (upravuje len prípady zastavenia exekúcie). O
trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., kde mal na zreteli, že konanie bolo

zastavené procesným zavinením oprávneného (pretože podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá v
minulosti už bola vedená na tamojšom okresnom súde a o ktorej už bolo meritórne rozhodnuté, teda pre
prekážku rei iudicatae), avšak povinný si trovy exekučného konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne
trovy nevznikli, a preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

oprávnený, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/
a h/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom
návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak,
že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na
to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá

námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec,
o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom
je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca
v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by

bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného
poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania súd nie
je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o
udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Pokiaľ súd nerozhodol

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd odňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom. Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia
vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa
k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovanískutkovéhostavu,čímzasiaholdojehoprávapodľačl.48odsek2ÚstavySlovenskejrepubliky.

VsúvislostisuvedenýmpoukázalnanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS499/2012.
Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo
dňa 26.06.2012 a č. k. 18CoE/635/2011 - 36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny názor, že postupom
exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak

nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek
úkon. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013 a na nálezy
sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím
postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s
účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na poklade podaného odvolania vec preskúmal podľa § 212
ods.1O.s.p.beznariadeniapojednávaniaodvolaciehosúdupodľa§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť z týchto dôvodov:

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom,
doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Virličovej dňa 31.03.2015, domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie sumy 1.132,30 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučnéhotitulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 23.06.2010, sp. zn. WHA0110191,
ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 19.07.2010 a vykonateľnosť dňa

23.07.2010.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 3Er/575/2010 vyplýva, že oprávnený
sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. zo

dňa 23.06.2010, sp. zn. WHA0110191, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
1.132,30 Eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10.09.2010.
V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Partizánske uznesením č. k. 3Er/575/2010 - 11 zo dňa 6.
decembra 2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/53/2011 - 22 zo dňa 28. februára 2011. Súd prvého stupňa uznesením č.

k. 3Er/575/2010 - 26 zo dňa 15. apríla 2011 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
zastavil, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2011. Proti vyššie uvedenému
potvrdzujúcemu rozhodnutiu krajského súdu podal oprávnený dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Cdo/68/2011 zo dňa 11. decembra 2012 tak, že dovolanie
oprávneného odmietol a povinnému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto

súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej

povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj

dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanieaplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom

konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V tomto

predchádzajúcom exekučnom konaní Okresný súd Partizánske ako súd prvého stupňa uznesením č. k.
3Er/575/2010 - 11 zo dňa 6. decembra 2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka a smernice 93/13/EHS. Dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predloženej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a
táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2011 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/53/2011 - 22 zo dňa 28. februára

2011. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 3Er/575/2010 - 26 zo dňa 15. apríla 2011 exekučné
konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku právoplatne zastavil.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom a dôvody pre ktoré došlo v
exekučnej veci pod sp. zn. 3Er/575/2010 k právoplatnému zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemôžu byť nijako konvalidované, či reparované.
Nevyhnutným následkom rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia bolo potom zastavenie exekučného konania. Skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu zostali nezmenené a
uvedené právoplatné uznesenie je pre súd, ako aj pre účastníkov konania, záväzný. Predmetné

uznesenie Okresného súdu Partizánske č. k. 3Er/575/2010 - 11 zo dňa 6. decembra 2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/53/2011 - 22 zo dňa 28. februára 2011 tak pre toto
exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi totožnými účastníkmi pre vymoženie rovnakej pohľadávky
oprávneného, na podklade totožného exekučného titulu, predstavuje prekážku veci rozhodnutej.
Pokiaľ v totožnej, už právoplatne rozhodnutej veci, podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie

exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre
existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa
v preskúmavanom rozhodnutí.

Odvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej

pasivity povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a
právnymzáveromexekučnéhosúdureálneposkytnutávodvolacomkonaní,ktorýnapokontútomožnosť
aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §

219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .