Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/88/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213216465
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213216465.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľov: 1. M. B.,

G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., O. X, 2. O. B., G.. XX.XX.XXXX, K. XX I. A.. L., G. XXXXX, A. Š. Q., 3. M.
W., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C., C. XX, 4. Q. A., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX R. Q. Q. XXX, G. S., G. XXXXX-
XXXX, A. Š. Q., 5. W. B., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C.T., O. X, zast. opatrovníčkou M. B., G.. XX.XX.XXXX,
K. Z. C., O. X, všetci zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti
odporcovi: UrbariátPoľov, pozemkové spoločenstvo, so sídlom v Košiciach, Poľovská 4, IČO: 31297081,
v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.7.2013 žiadali, aby
súd určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva M. B., G.. XX.X.XXXX a neb. Š. B., G.. XX.X.XXXX,
J. X.X.XXXX patrila v čase smrti Š. B. nehnuteľnosť, pozemok - parcela č. XXX vo výmere 240 m2,
zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX pre okres Košice II, obec Košice - Poľov,
katastrálne územie Poľov v celosti a odporcovi uložil nahradiť trovy konania.
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovateľke v 1. rade počas manželstva so Š.E. B., G..
XX.X.XXXX, J. X.X.XXXX bola z verejného priestranstva Rozhodnutím Obvodného národného výboru

Košice - Poľov z júla 1974 bezplatne pridelená pôda vo výmere 249 m2 na kvetinovú záhradu pred
rodinným domom. Navrhovateľka v 1. rade preto od roku 1974 spoločne so svojim manželom nakladala
s týmto pozemkom ako s vecou vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom,
že im táto vec patrí. Pozemok s manželom nepretržite a nerušene užívali po celý čas. Oprávnenosť
ich držby nebola nikdy spochybňovaná. Pozemok ohradili a užívali ako záhradu. Navyše Okresný súd
KošiceIvkonaníozaplatenie480,-Sksprísl.,vktorombolŠ.B.odporcomanavrhovateľombolodporca
v tejto veci sa vyjadril, že „žalovaný nerušene a dobromyseľne v presvedčení, že mu právo bezodplatne

užívať predmetnú nehnuteľnosť ako záhradku patrí, užíval príslušnú nehnuteľnosť najneskôr od konca
júna 1974.“ Ďalej sa Okresný súd Košice I vyjadril, že „...nevyvracia zistenú skutočnosť, že žalovaný
predmetnú nehnuteľnosť v zmysle tohto rozhodnutia užíval dobromyseľne, čo potvrdili aj vyššie citované
čestné vyhlásenia pánov O. C. Q. O. I. zo dňa 29.4.2004. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na
ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zo zákona v pochybnostiach predpokladá,
že držba je oprávnená, pričom však súd poznamenáva, že v danom prípade na základe vykonaného
dokazovania nemal o dobromyseľnosti držby pochybnosť.“ Bez určenia súdom, že do bezpodielového

spoluvlastníctva navrhovateľky v 1. rade a jej nebohého manžela patrila v čase smrti jej manžela
uvedená nehnuteľnosť, je jej právne postavenie neisté, pretože bez takéhoto určenia nemožno s danou
nehnuteľnosťou nijako disponovať a nemožno ju ani prejednať v dedičskom konaní po poručiteľovi Š. B..Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ktoré bolo súdu doručené dňa 8.11.2013
(č.l.31) uviedol, že je nespochybniteľné a historicky každému dospelému občanovi mestskej časti
Košice - Poľov známe, že pozemky nachádzajúce sa v lokalite Pažitná boli vždy od samého začiatku

vlastníctvom Bývalých urbarialistov a želiarov obce Poľov, ktorých súčasťou bola aj parcela č. XXX o
výmere 240 m2 vedená toho času na LV č. XXXX, katastrálneho územia Poľov. Rozhodnutím Mestského
národného výboru v Košiciach č. Y.. XX/XX/XXXX zo dňa 30.1.1980 časť pzkn. parc. Č.. XXX/X vo
výmere 1433 m2, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 1 prešla do vlastníctva štátu ako opustený
majetok, čo nebolo pravdou, lebo k opusteniu veci musí byť vždy zrejmý prejav vôle vlastníka opustiť vec

a vzdať sa tak vlastníckeho práva k nej. Tým bola splnená podmienka pre priznanie nároku podľa § 6
ods.1písm.p)zák.č.229/1991Zb.oúpravevlastníckychvzťahovkpôdeainémupoľnohospodárskemu
majetku pri prevzatí nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. V dôsledku toho boli dotknuté nehnuteľnosti
vrátené oprávneným osobám pozemkového spoločenstva o výmere 1433 m2, ktorej súčasťou je aj
parcela č. XXX o výmere 240 m2 katastrálneho územia Poľov, o čom bližšie pojednáva Rozhodnutie
Okresného úradu Košice II, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa

24.7.2001 č. P.-XX/XXXX - V... V dôsledku týchto nespochybniteľných faktov v celom rozsahu neuznáva
návrh navrhovateľky a v ňom uvedené dôkazy, že parcelu č. XXX užívala dobromyseľne a v presvedčení,
že jej táto patrí. Preto navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľku v 1. rade po
vykonanom dokazovaní na úhradu všetkých trov konania.

Z uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 3.4.2012 sp. zn. 39D/213/2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.5.2012 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi Š. B., G.. XX.X.XXXX, J..
X.X.2010 súd zistil, že dedičmi po poručiteľovi sú pozostalostná manželka M. B. - navrhovateľka v 1.
rade a deti W. B., Q. A., O. B. Q. M. W. - navrhovateľa v 2. - 5. rade (č.l. 45).

Súd uznesením zo dňa 21.11.2013 pripustil, aby do konania na strane navrhovateľky v 1. rade vstúpili
ďalší navrhovatelia označení ako navrhovatelia v 2. - 5. rade (č.l. 39).

Na pojednávanie nariadené na 24.3.2015 boli riadne a včas predvolaní navrhovatelia v 1 - 5. rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a odporca. Pojednávania sa nezúčastnili navrhovatelia v 2.

- 5. rade, ktorých neprítomnosť ospravedlnil ich právny zástupca a ktorý súhlasil, aby súd pojednával
v ich neprítomnosti. Preto súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti
navrhovateľov v 2., 3., 4. a 5. rade.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Podľa listiny vydanej ObNV Košice - Poľov označenej ako Rozhodnutie s dátumom VI.1974 „Rada ObNV
Košice - Poľov na základe požiadania a vlastného rozhodnutia pridelila z verejného priestranstva na
kvetinovú záhradu pred rodinným domčekom Š. B. výmeru pôdy (výmole...) 249 m2 bezplatne. Ide o
skrášlenie celej ulice a zachovanie línie“ (č.l. 10).

Z výpisu z LV č. XXXX pre okres Košice II, obec Košice - Poľov, katastrálne územie Poľov vyplýva, že
v registri C je evidovaná parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 240 m2, ktorá je v
podielovom spoluvlastníctve 372 podielových spoluvlastníkov, medzi ktorými sa nachádza aj Š.E. B.,
G.. XX.X.XXXX s podielom 300/677400 (č.l. 32).

Podľa výpisu z LV č. XXX pre okres Košice, obec Košice V, katastrálne územie Poľov vyhotoveného
dňa 19.9.1995, výlučným vlastníkom, okrem iných, aj parcely č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 30
934 m je Bývalý urbariát a želiari obce Poľov, pričom ide o parcely pôvodne zapísané v pozemnoknižnej
vložke č. 1 (č.l. 34).

Okresný úrad Košice II, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Košiciach dňa
24.7.2001 vydal Rozhodnutie č. P. - XX/XXXX - Dv, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2001, ktorým
rozhodol, že oprávneným osobám, ktorých zoznam je uvedený v rozhodnutí (ide o 365 podielových
spoluvlastníkov, medzi ktorými je uvedený aj Š. B. - manžel navrhovateľky v 1. rade) sa priznáva

vlastnícke právo k nehnuteľnosti v katastrálnom území Poľov, pôvodný stav parcela č. XXX/X pasienok
vo výmete 39 574 m2, súčasný stav (okrem iných parciel), parcela č. XXX - zastavaná plocha vo
výmere 240 m2 . Dňom priznania vlastníctva je deň, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Z odôvodnenia cit. rozhodnutia vyplýva, že dňa 24.4.1992 bol uplatnený reštitučný nárok po Bývalýchurbalialistoch a želiaroch obce Poľov prostredníctvom zvolených zástupcov Š. U., Z. O. Q. B. O..
Rozhodnutím Mestského národného výboru v Košiciach č. Y..XX/XX/XXXX zo dňa 30.1.1980 časť pzkn.
parcely č. XXX/X vo výmere 1433 m2, zapísanej v pzkn. vložke č. 1 prešla do vlastníctva štátu ako

opustený majetok. K opusteniu veci musí byť vždy zrejmý prejav vôle vlastníka opustiť vec a vzdať sa tak
vlastníckeho práva k nej. Tým bola splnená podmienka zákona pre priznanie nároku v zmysle § 6 ods. 1
písm. p) - prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Okresný úrad na základe preverovania údajov
v katastri nehnuteľností priznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia.
Pozemky sú voľné, zastavané. Zoznam oprávnených osôb bol zistený na základe zoznamu pôvodných

vlastníkov s ich podielmi a predložených matričných dokladov (č.l. 35).

Navrhovateľka v 1. rade ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 10.2.2015 uviedla, že v roku 1971
jej a manželovi darovali pozemok svokrovci a na tomto pozemku si postavili s manželom rodinný dom, do
ktorého sa nasťahovali v roku 1974. Pozemok si chceli oplotiť preto jej manžel požiadal národný výbor,
aby im pridelili záhradku pred domom, teda sporný pozemok parc. č. XXX, ktorá sa nachádza hneď vedľa

pozemku patriaceho do ich vlastníctva a na ktorom majú postavený rodinný dom. Jej manžel išiel osobne
za p. P., predsedníčkou národného výboru. Navrhovateľka v 1. rade osobne pri ich rokovaní prítomná
nebola. Na základe žiadosti jej manžela bolo vydané rozhodnutie v júni 1974, ktorým im bol predmetný
pozemok poskytnutý bezplatne, za celú dobu užívania nikto nikdy od nich nežiadal žiadnu odplatu za
užívanie tohto pozemku. Pozemok im bol daný s tým, že môžu ho užívať dokedy chcú. Navrhovateľka v

1. rade uviedla, že má za to, že tento pozemok im bol daný národným výborom do vlastníctva, ale ani ona
ani jej manžel nikdy nežiadali o zapísanie vlastníckeho práva k tomuto pozemku v katastri nehnuteľností.
V roku 2008 ich odporca zažaloval kvôli náhrade za predmetný pozemok. Okresný súd Košice II vydal
platobný rozkaz, na základe ktorého exekútor priznanú sumu titulom náhrady za užívanie sporného
pozemku vymáhal od jej manžela zrážkami z dôchodku. Navrhovateľka v 1.rade ďalej uviedla, že na

jeseň v roku 2013 bola osobne za predsedom urbariátu L. K. a žiadala ho o predaj tohto pozemku, aby
ho mohla vysporiadať. Na pozemku má postavený plot, ktorý sa celý rozpadáva. L. K. jej oznámil, že
pozemok nepredá, lebo sa jej chcú pomstiť, avšak neprezradil, že z akého dôvodu. V marci r. 2014
osobne zašla za novým predsedom urbariátu T.. L. K. a žiadala ho o to isté, aby previedol pozemok do
ich vlastníctva, aby si mohli vysporiadať. Na to im predseda urbariátu povedal, že keď to už dala na súd,

nech to dotiahne do konca.

Navrhovateľka v 3. rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 10.2.2015 uviedla, že k
prideleniu sporného pozemku sa vyjadriť nevie, vzhľadom na svoj vek. Celý svoj život bola v tom, že
im tento pozemok vlastnícky patrí, avšak nikdy si po právnej stránke listiny neoverovala. Predmetný

pozemok je predzáhradkou pri ich pozemku, na ktorom sa nachádza ich dom a preto mala za to, že im
patrí. Vie o tom, že jej mama - navrhovateľka v 1.rade viackrát žiadala urbariát o odkúpenie pozemku,
pretože už dlhodobo sa snažia pozemok si vysporiadať. Aj ona hovorila osobne s p. K., ktorý jej sľúbil,
že keď bude valné zhromaždenie, tak sa ich žiadosť prerokuje. Podľa jej informácii valné zhromaždenie
má zasadnúť v marci 2015. Čiže doposiaľ o ich žiadosti nebolo ani rozhodované.

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že má za to, že navrhovatelia vstúpili do oprávnenej držby
predmetného pozemku v júni 1974, kedy im bol pozemok pridelený a teda uplynutím 10-ročnej vydržacej
lehoty, nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním v júni 1984. Poukázal na to,
že až do roku 1993 nebola oprávnená držba navrhovateľov nikým rušená. Existuje teda minimálne

20-ročné obdobie, v ktorom navrhovatelia nikým nerušene predmetný pozemok užívali. Poukázal na
to, že tunajší súd v inom konaní posudzoval oprávnenosť držby navrhovateľov a dospel k takým
záverom, že navrhovatelia pozemok mali v držbe oprávnene. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice II,
odboru pozemkového z 24.7.2001 nevyplýva, že by sa predmetné rozhodnutie doručovalo aj manželovi
navrhovateľky v 1. rade, čiže manžel navrhovateľky v 1. rade sa proti uvedenému rozhodnutiu vo

vlastnom mene odvolať nemohol.
Z výpisu z registra pozemkových spoločenstiev Okresného úradu Košice zo dňa 7.4.2014 vyplýva, že
Urbariát Poľov, pozemkové spoločenstvo je zapísané v registri od 10.3.1999 so sídlom V. X, C. - O.,
IČO: 31 297 081 a od 23.2.2014 predsedom spoločenstva je T.. L. K. a členmi výboru sú B. O. C., Z.
Y.N., M.. M. C. Q. M.. B. M. (č.l. 100).

V konaní boli vypočutí ako účastníci konania predseda a člen výboru Urbariátu Poľov - odporcu, Ing.
L. K. Q. B. O. C., ktorí zhodne uviedli, že navrhovateľka v 1. rade a jej zomrelý manžel p. B. sú
podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti parc. č. XXX, tak ako je to zapísané na LV č. XXXX.Je nepochybné, že navrhovateľom, resp. ich právnym predchodcom bol sporný pozemok pridelený
rozhodnutím Národného výboru v Poľove ako aj to, že celý čas navrhovatelia užívali tento pozemok
a doposiaľ ho aj užívajú. Pozemok je ohradený, navrhovatelia sa oňho starajú, ale je nepochybné aj

to, že urbariát si uplatnil nárok na vydanie tohto aj ďalších pozemkov a rozhodnutím Okresného úradu
Košice II, odboru pozemkového bol tento pozemok vydaný podielovým spoluvlastníkom, ktorí sú členmi
urbariátu a doposiaľ nikto nespochybnil tú skutočnosť, že spoluvlastníkmi sú tie osoby, ktoré sú zapísané
na liste vlastníctva. Navrhli návrh v celom rozsahu zamietnuť a poukázali na to, že navrhovateľka
požiadala odporcu o odkúpenie tejto parcely, pričom 17.5.2015 sa bude konať valné zhromaždenie, na

ktorom bude predmetom rokovania aj žiadosť navrhovateľky v 1. rade o odkúpenie sporného pozemku.
Zástupca odporcu súdu predložil žiadosť o odkúpenie sporného pozemku adresovanú odporcovi M. B.
- navrhovateľkou v 1. rade. Žiadosť bola odporcovi doručená dňa 7.1.2015 (č.l. 99).

Podľa ust. § 31 ods. 8 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v platnom znení, člen
alebo členovia spoločenstva bez právnej subjektivity založeného podľa doterajších predpisov, ktoré bolo

zapísané do registra podľa § 26 ods. 3 písm. a), ktorí sú na jednej strane účastníkmi konania pred súdom
alebo orgánom verejnej správy, ktorého predmetom je spoločná nehnuteľnosť, začatom do 30. apríla
2013, oznámia bez zbytočného odkladu orgánu, ktorý také konanie vedie, že za nich koná výbor. Na
účel doručovania písomností v tomto konaní oznámia súdu alebo orgánu verejnej správy tiež adresy
členov výboru. Ak má súd alebo orgán verejnej správy doručiť písomnosti účastníkom konania, postačí

aby ich doručil členom výboru na ich adresy; to neplatí, ak účastník takého konania má v konaní niečo
osobne vykonať. Členovia výboru, ktorým bola písomnosť súdu alebo orgánu verejnej správy doručená,
súpovinníoichobsahuinformovaťčlenovspoločenstvaobvyklýmspôsobom.Vrozhodnutiachvydaných
v konaniach podľa prvej vety postačí ako účastníka označiť názvom spoločenstvo a uviesť označenie
členov výboru, ktorí v mene členov spoločenstva konajú.

Podľa ust. § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. § 134 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí

premlčacej doby.

Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od

1.4.1983), do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj
čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo
nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983;
tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa ust. § 872 ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1.1.1992), ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá
dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k
jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie
kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania.

Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k
uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 451
a nasl.).Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších
predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže
si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj

pred účinnosťou tohto zákona.

Navrhovatelia v tomto konaní žiadali určiť, že pozemok parc. č. XXX o výmere 240 m2, zapísaný na
LV č. XXXX, katastrálneho územia Poľov, patril do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky v 1.
rade a jej zomrelého manžela Š. B. v čase smrti Š. B. v celosti na základe vydržania. Navrhovatelia

v 2. - 5. rade sú deťmi M. B. Q. Š. B. a teda oprávnení dedičia nebohého Š. B.. Navrhovatelia svoje
právo odvodzovali od listiny označenej ako rozhodnutie ObNV Košice Poľov vydané s dátumom VI.
1974, na základe ktorého im predmetný pozemok bol pridelený z verejného priestranstva na kvetinovú
záhradu pred ich rodinným domom bezplatne. Navrhovatelia tvrdili, že do oprávnenej a dobromyseľnej
držby vstúpili v júni 1974 vydaním rozhodnutia ObNV Košice - Poľov. Od tejto chvíle predmetný pozemok
užívali oprávnene, nikým nerušene a dobromyseľne a k vydržaniu došlo uplynutím zákonnej vydržacej

10-ročnej lehoty v júni 1984.
Pri oprávnenej držbe musia byť splnené predpoklady a to faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou
ako so svojou, to znamená správať sa k veci tak ako by držiteľovi vlastnícky patrila a dobrá viera, že
mu vec patrí. Tú skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný alebo nedobromyseľný treba vždy hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa

veci. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať
držiteľ veci, teda musí preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť,
okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, nie samú dobromyseľnosť ako
vnútorné presvedčenie - psychický stav. V prípade nehnuteľnosti držba musí byť nepretržitá v trvaní
minimálne 10 rokov.

Občiansky zákonník platný a účinný od 1.4.1964 do 1.4.1983 inštitút vydržania neupravoval. Novelou
Občianskeho zákonníka účinnou od 1.4.1983 bol znovu zavedený inštitút vydržania s možnosťou
započítania doby za obdobie pred 1.4.1983. Doba vydržania nemohla uplynúť skôr ako 1.4.1984 (§
865 ods. 3 OZ). V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné iba

pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo
k takému pozemku však nadobudol štát, občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o
osobnom užívaní. Podľa ust. § 872 ods. 6 zák. č. 509/1991 Zb. (novela Občianskeho zákonníka účinná
od 1.1.1992) oprávnenej osobe v prípade vydržania pozemku sa započíta čas, po ktorý jej právny
predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992.

Na základe uvedeného je nepochybné a nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné, že navrhovatelia
predmetný pozemok užívali od júna 1974 a teda mohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornému
pozemku k 1.1.1992. Na to, aby mohli nastať účinky vydržania je ale nutné, aby boli splnené predpoklady
vydržania a to existencia veci spôsobilej na vydržanie (veci, ktorá môže byť predmetom vlastníctva),
oprávnená držba (držiteľom je ten kto drží vec alebo právo pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti

je objektívne v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí), vydržacia doba (v prípade nehnuteľnosti 10-
ročná nepretržitá držba, ktorá je po celý čas oprávnenou držbou).
V danom prípade navrhovatelia splnili dva predpoklady vydržania - pozemok je spôsobilý na vydržanie
a mali ho v držbe nepochybne 10 rokov (vydržaciu dobu). Podľa názoru súdu však nesplnili podmienku
oprávnenej držby. Oprávneným držiteľom je ten kto drží vec alebo právo pre seba a so zreteľom

na všetky okolnosti objektívne v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, pričom obe podmienky
musia byť splnené súčasne (držať vec alebo právo pre seba a súčasne v dobrej viere, že mu patrí).
Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Posúdenie, či je držiteľ
v dobrej viere treba vždy hodnotiť objektívne, nie so subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
účastníka a treba zohľadniť, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a

povahu daného prípadu požadovať od každého, nemal, resp. nemohol mať počas celej vydržacej doby
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy držiteľ
zistil skutočnosti, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia, resp. ich právni

predchodcovia od začiatku užívania pozemku (od júna 1974) nemohli pozemok užívať v dobrej viere, že
im vlastnícky patrí. Pri objektívnom posudzovaní, či navrhovatelia boli so zreteľom na všetky okolnosti,
pri bežnej opatrnosti v dobrej viere, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí súd dospel k záveru, že
navrhovatelia získaním užívacieho práva (podľa rozhodnutia ObNV Košice - Poľov) objektívne nebolidobromyseľní, nakoľko sa z uvedenej listiny označenej ako rozhodnutie nedá vyvodiť, že by sa pozemok
prevádzal do ich vlastníctva, ale ani do ich osobného užívania. V takom prípade by totiž mala byť
uzavretá medzi národným výborom a navrhovateľmi dohoda o zriadení práva osobného užívania v

písomnejforme,kčomuvdanomprípadenepochybnenedošlo.Samotnéužívanienehnuteľnostinestačí
na záver o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, a to ani vtedy, keď navrhovatelia si subjektívne
mysleli, že im predmetný pozemok vlastnícky patrí. Podľa názoru súdu však ani samotní navrhovatelia
si nemysleli, že im pozemok vlastnícky patrí, o čom svedčí to, že opakovane žiadali urbariát o predaj
predmetného pozemku. Na základe uvedených skutočností súd návrh navrhovateľom v celom rozsahu

ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na to, že v tomto konaní bol
úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.