Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoPr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202339
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315202339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu R. Y., nar. X.X.XXXX, bytom I. č. XXX,
zastúpenéhoJUDr.MiroslavomKorchom,advokátom,Kukorelliho1505/50,Humenné,protižalovanému
CEZO, spol. s r.o., Mierová 1973/79, Humenné, IČO: 36 757 535, zastúpeného Mgr. Miroslavom
Balážom, advokátska kancelária Prešov, Sládkovičova 8, Prešov, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 6Cpr/1/2015-76 zo dňa 05.11.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozhodol nasledovne:

„Okamžité skončenie pracovného pomeru oznámené žalobcovi listom žalovaného zo 17.2.2015 j e
n e p l a t n é .

Nárok žalobcu na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku odo dňa, keď žalobca
oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať
v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru v y l u č u j e na samostatné konanie.

O trovách celého konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.“

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 68 ods. 1 písm. b), § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákonníka práce.

Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa uviedol cit.: „Žalobca podal dňa 9.3.2015 na tunajší súd žalobu,
ktorou žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/

Zákonníka práce, oznámené mu listom zo 17.2.2015, je neplatné. Zároveň žiadal, aby žalovaný bol
zaviazaný poskytnúť mu náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku odo dňa, keď
žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať
v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného
na náhradu trov konania.

Predloženou pracovnou zmluvou mal súd za preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného

od 1.3.2008 v pozícii vodoinštalatér.

Listom zo 17.2.2015, ktorý žalobca v tento deň osobne prevzal, oznámil žalovaný žalobcovi, že s
ním okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Dôvod vymedzilžalovanýtak,žežalobcazávažneporušilpracovnúdisciplínutým,žedňa12.1.2015svojvoľnenenastúpil
na pracovnú zmenu aj napriek tomu, že bol upozornený konateľom spoločnosti o nevyhnutnosti jeho
účasti na pracovnej zmene z dôvodu periodického preškolenia a preskúšania z predpisov BOZP a

PO. Na uvedený deň nemal hlásenú a schválenú dovolenku svojim nadriadeným, to znamená, že
nebol relevantný dôvod z jeho strany vynechať pracovnú zmenu. Dňa 13.2.2015 aj napriek výslovnému
nesúhlasu zo strany priameho nadriadeného nenastúpil žalobca na pracovnú zmenu. Bol svojim
nadriadeným upozornený na to, že ak na výkon práce nenastúpi, bude to považované za hrubé
porušenie pracovnej disciplíny, s vyvodením patričných opatrení.

Žalovaný v tomto liste uviedol, že voči žalobcovi už v minulosti boli vedené karné opatrenia pre
porušovanie pracovnej disciplíny. Tieto skutky žalovaný hodnotil ako obzvlášť závažné porušenie
pracovnej disciplíny a preto pristúpil v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru. Keďže Pracovný poriadok žalovaného v článku 6 ods. 3 považuje tento skutok za porušenie
pracovnej disciplíny, nie je možné žalobcu ďalej zamestnávať v pracovnom pomere a to ani počas

výpovednej doby.

V uvedenom liste je tiež poznámka, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s R.
C. a Y. L., ako zástupcami zamestnancov dňa 17.2.2015.

Predmetom sporu bolo posúdenie, či neúčasť žalobcu na pracovisku v dňoch 12.1.2015 a 13.2.2015
možno považovať za také závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s ním žalovaný mohol
okamžite skončiť pracovný pomer.

V danom prípade bola dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu jeho neúčasť na

pracovisku v dňoch 12.1.2015 a 13.2.2015. V konaní však bolo nesporne preukázané, že žalobca sa v
týchto dňoch zúčastnil lekárskych vyšetrení, v prvom prípade vo Vranove nad Topľou a v druhom prípade
v Prešove, teda mimo sídla svojho zamestnávateľa.

Podľa § 141 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi

pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno
s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak
vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Teda podľa hore citovaného ustanovenia Zákonníka práce, bolo povinnosťou žalovaného poskytnúť

žalobcovi pracovné voľno s náhradou mzdy na jeho ošetrenie v zdravotníckom zariadení. Podľa tohto
ustanovenia Zákonníka práce, zamestnávateľ nemôže určovať deň, kedy sa jeho zamestnanec má
zúčastniť lekárskeho ošetrenia, ale musí mu umožniť návštevu lekára. Čas nevyhnutne potrebný
na lekárske ošetrenie zamestnanca nemôže byť ponechaný na vôli jeho zamestnávateľa. Postup
žalovaného by bol diskriminačný, keby určoval svojmu zamestnancovi, kedy môže ísť na lekárske

ošetrenie, pričom by neboli zohľadnené potreby zdravotného stavu zamestnanca, ale výhradne len
potreby žalovaného ako zamestnávateľa.

V danom prípade žalovaný vymedzil dva dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu
a to jeho neúčasť na pracovisku v dňoch 12.1.2015 a 13.2.2015.

Pokiaľ ide o prvý z dôvodov, žalovaný tu porušil vlastný pracovný poriadok, lebo podľa článku 20 mohol
okamžite skončiť pracovný pomer len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité
skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Obaja konatelia
potvrdili, že o dôvode - neúčasti žalobcu na pracovisku dňa 12.1.2015, sa dozvedeli najneskôr 13.1.2015

a okamžité skončenie pracovného pomeru aj pre tento dôvod mu oznámili až 17.2.2015.

Je však potrebné konštatovať, že podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce bola lehota zachovaná. Nič
na tom však nemení skutočnosť, že súd nepovažoval neúčasť žalobcu na pracovisku dňa 12.1.2015
za neospravedlnenú absenciu, pre ktorú by bolo možné s ním okamžite skončiť pracovný pomer.

Je pravdou, že žalobca porušil Organizačnú smernicu žalovaného a účasť na lekárskom ošetrení
neoznámil tri dni vopred, v konaní však bolo preukázané, že žalobca začiatkom roka 2015 čerpal riadne
plánovanú dovolenku, na pracovisku nebol, a teda návštevu lekára nikomu neoznámil. Podľa jeho
vyjadrenia mal dovolenku čerpať až do 20.1.2015 a teda mal za to, že lekárskeho ošetrenia sa zúčastnípočas plánovanej dovolenky. Obaja konatelia žalovaného potvrdili, že na nástup do práce bol žalobca
telefonicky vyzvaný len deň pred plánovaným lekárskym ošetrením, kedy už nebolo možné zachovanie
trojdňovej oznamovacej povinnosti. Pokiaľ ide o samotné školenie BOZP a PO, obaja konatelia potvrdili,

že ho bolo možné vykonať aj dodatočne v inom termíne.

Pokiaľideodruhýdôvodnaokamžitéskončeniepracovnéhopomeruatoneúčasťžalobcunapracovisku
dňa 13.2.2015, ani túto neúčasť súd nepovažoval za neospravedlnenú absenciu. Žalobca deň vopred
informoval svojho priameho nadriadeného o potrebe zúčastniť sa lekárskeho úkonu v Prešove a teda

nešlo o jeho neospravedlnenú neúčasť na pracovisku. V tomto prípade síce porušil Organizačnú
smernicu žalovaného a svoju neúčasť na pracovisku neoznámil tri dni vopred, ale súd to nepovažoval
za také závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by s ním žalovaný mohol okamžite skončiť
pracovný pomer. V konaní bolo preukázané, že účasť žalobcu na pracovisku dňa 13.2.2015 nebola z
hľadiska postupu prác na stavbe nevyhnutná, lebo samotný konateľ žalovaného Y. Y. potvrdil, že tieto
práce prebiehali nepretržite asi tri týždne, pričom každý deň bol na stavenisku aj žeriav, ktorý dvíhal do

výšky železnú konštrukciu. Žalobca však nevykonával žiadne práce bezprostredne súvisiace s dvíhaním
týchto bremien do výšky, ale natieračské práce na zemi, prípadne búračské práce. Pri týchto prácach
bol zastupiteľný akýmkoľvek iným pracovníkom žalovaného.

V konaní zostala sporná len skutočnosť, či žalobca dňa 13.1.2015 odovzdal žalovanému potvrdenie

o návšteve lekára, lebo obaja konatelia tvrdili, že sa tak nestalo. Žalobca a svedok, ktorý je však
bývalým zamestnancom žalovaného a jeho príbuzným tvrdili opak. Podľa názoru súdu, nepreukázanie
tejto skutočnosti nemá za následok rozdielne posúdenie neúčasti žalobcu na pracovisku dňa 12.1.2015
tak, ako to súd konštatoval vyššie, lebo bolo nesporne preukázané, že žalobca svojmu priamemu
nadriadenému deň vopred povedal, že ide na lekárske ošetrenie. Lekárska správa, ktorá bola v konaní

predložená jednoznačne a nesporne preukazuje, že 12.1.2015 bol žalobca na lekárskom ošetrení vo
Vranove nad Topľou. Išlo o lekárske pracovisko mimo sídla žalovaného, kde sa musel dostaviť v skorých
ranných hodinách, za účelom odberu biologických vzoriek a teda sa nemohol zúčastniť školenia v
ranných hodinách a na lekárske ošetrenie ísť až pred obedom. Toto lekárske ošetrenie mal žalobca
naplánované v čase, keď čerpal riadnu dovolenku a nevedel, že žalovaný v tento deň vykoná školenie

BOZP a PO.

Nárok žalobcu na náhradu mzdy súd v súlade s ustanovením § 112 ods. 2 O. s. p. vylúčil na samostatné
konanie, lebo o tomto nároku bude rozhodnuté až po právoplatnom určení neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne výšky uplatneného nároku.

O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.“

Proti rozsudku, a to proti výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj nesprávnym právnym záverom.
Žalobca svoju neúčasť na školení BOZP dňa 12.01.2015 žalovanému nikdy neospravedlnil. Z lekárskej
správy MUDr. U. zo dňa 12.01.2015 je zrejmé, že žalobca sa zúčastnil lekárskeho vyšetrenia o 14:15
hod., teda až v poobedňajších hodinách, pričom školenie prebiehalo doobeda. Žalobca tvrdenie, že na

vyšetrení bol od rána, nijako nepreukázal. Pre poskytnutie pracovného voľna v zmysle § 141 ods. 2
písm. a) bod 1 zákonníka práce musí byť splnená podmienka že vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo
pracovného času. Povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 124/2006 Z.z. musia
byť nadriadené právam zamestnanca využiť iné práva dané mu zákonníkom práce. Splnenie povinnosti
podľa § 9 zákona č. 124/2006 Z.z. bolo zmarené nedisciplinovanosťou žalobcu. Dňa 13.02.2015 išlo

len o administratívny úkon - prevzatie výsledkov histologického vyšetrenia, teda nešlo o vyšetrenie
samé. Žalobca si mohol tieto výsledky vyzdvihnúť aj v iný deň. Žalovaný nevyhnutne potreboval, aby
žalobca v tento deň prišiel do práce, čo žalobca odignoroval. Žalobca prevzatie výsledkov mohol
realizovať mimo pracovného času. V oboch prípadoch žalobca porušil vnútorné predpisy žalovaného.
Konanie žalobca naplnilo podľa čl. VI. Pracovného poriadku znaky závažného porušenia pracovnej

disciplíny.Žalovanémuvznikápovinnosťvytvoriťpracovnýporiadokpriamoexlege.Žalobcapredstavuje
zamestnanca, s ktorým má zamestnávateľ sústavné problémy a nie je mu cudzie ani požívanie
alkoholických nápojov na pracovisku. Žalobca navyše svojím konaním zapríčinil aj tú skutočnosť, že
žalovanému by vznikli náklady v súvislosti s preškoľovaním žalobcu ohľadne BOZP a PO.K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na fotokópie lekárskych správ a
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Ako reakciu na vyjadrenie žalobcu žalovaný v podaní zo dňa 04.02.016 uviedol, že tvrdenie žalobcu vo
vzťahu k fotokópii lekárskej správy je v rozpore s jeho výpoveďou zo dňa 22.09.2015.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo
výroku vecne správny.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a aplikoval naň správne právne predpisy. Odvolací súd
vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, ktorý bol zistený správne a súd sa

s ním stotožnil.

Podľa § 1 ods. 6 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania
a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny
predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy

ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovné pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec:
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) poručil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Od začiatku plynutia lehoty rovnako

platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 141 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi
pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno
s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku ak

vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je výnimočným
spôsobom skončenia pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Zákonník práce

nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto je dôležité
problematické správanie vždy skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho
prípadu. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o
zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Súdna prax považuje za závažné porušenie
pracovnej disciplíny prípady dlhodobej neospravedlnenej absencie v práci, ublíženie na zdraví,

nerešpektovanie príkazov nadriadených, odmietnutie podrobenia sa skúške alkoholu, zistenie alkoholu
po skúške alkoholového testu alebo vyšetrenie alkoholu u zamestnancov v pracovnom čase a podobne.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon

pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť
iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možno zameniť s iným dôvodom (viď § 70 ZP). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 ZP).

Z ustanovenia § 15 ZP vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, aby to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedalo dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych
úkonov vedúcich k skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti,
za ktorých bol právny úkon urobený.Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého

účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť a ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatňuje, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu
hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný, uvedením

skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti,
z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre
neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len
vtedy, ak by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomeru okamžite skončený
(rozsudok NS SR 3Cdo 12/2008).

Aj keby sa žalovanému podarilo v konaní preukázať, že vyšetrenie alebo ošetrenie mohol zamestnanec
vykonať mimo pracovného času (čo žalovaný nepreukázal - viď vyššie), ani táto skutočnosť by
nevykazovala znaky tak intenzívneho porušenia pracovnej disciplíny, aby prichádzala do úvahy
najprísnejšia sankcia, ktorú zákonník práce vôbec upravuje, a to okamžité skončenie pracovného

pomeru. Len pre porovnanie uvedené opatrenie zamestnávateľa sa môže dôvodne uložiť pri
spáchaní trestného činu zamestnanca (§ 68 ods. 1 písm. a/ ZP). Konanie žalobcu síce vykazuje
znaky neštandardného správania sa zamestnanca, no ani odvolací súd nebol presvedčený že by išlo o
konanie vôbec sa približujúce intenzite trestnej činnosti. Pritom existoval adekvátnejší prostriedok pre
zamestnávateľa a to výpoveď.

V konaní prvostupňového súdu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo preukázané,
že prvá absencia, ktorou žalovaný odôvodnil okamžité skončenie pracovného pomeru bola žalobcom
vopred oznámená. U druhej to síce preukázané nebolo (štatutárni zástupcovia žalovaného túto
skutočnosť popreli), ale nepochybne bolo preukázané, že žalobca sa v daný deň lekárskeho ošetrenia

zúčastnil.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219
O.s.p.). O trovách konania sa rozhodne v ďalšom konaní (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.