Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. júl 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216907
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712216907.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred R.. M. Y. v právnej veci žalobcu: PI., L..C..I..,

T. XX, F., K.: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom:
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: L. C. A. Y. L. L. C., L. L.Í.: Ž. W. XX, F.,
K.: XXXXXXXX, o náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 319,-
eur takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

I. Súd zamieta návrh na prerušenie konania.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Písomnou žalobou zo dňa 17.09.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, sa žalobca

domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za
škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX
dlžníkom (povinným) Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX/X, L. (ďalej len „povinný“). Súdny exekútor
po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie pridelil registráciou exekučnej veci číslo X. XXXXX/XXXX.
Žalobca sa zároveň domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu majetkovej ujmy vo výške 125,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 319,-
eur. Žalobu odôvodnil tým, že súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú
súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom stanovenej lehote.
V exekučnom konaní vedenom podľa Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 09.12.2008, a to
rozhodnutím o poverení, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).Žalobca má za to, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, keď ním prejednaná vec nevykazovala

prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

2. Žalobca v rámci žaloby uviedol, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- EUR,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- EUR a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- EUR. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by
exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonania exekúcie by
dodržal zákonom stanovenú dobu.

3. Žalobca uviedol, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných

nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy,
pričom žalobca uviedol, že z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné korešpondenčné predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.

4. Súčasne si žalobca podanou žalobou uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v

primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené
záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a riziku insolvencie povinného, keď neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy

spôsobilý reštituovať vniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať
a spôsobila u členov riadiacich orgánov žalobcu, ako aj u jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej
ujmy odôvodnil žalobca požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej

nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca
vyčíslil nemajetkovú ujmu s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom, pričom poukázal na nálezy
Ústavného súdu SR sp.zn.: K.. Ú. XXX/XX-XX, K.. Ú. XXX/XX-X, K.. Ú.L. XXX/XX, K.. Ú. XXX/XX-XX,
K.. Ú. XXX/XX-XX, K.. Ú. XXX/XX-XX, K.. Ú. XXX/XX-XX, K.. Ú. XXX/XX-XX, K.. Ú. XX/XX-XX, K.. Ú.
XXX/XX-XX, K.. Ú. XXX/XX-XX E. K.. Ú. XX/XX-XX. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený

prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk (cca 660,- EUR/
rok), t.j. 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Na základe uvedeného
požaduje žalobca ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 319,- eur za 173 dní
trvajúcu nečinnosť súdu.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorú prevzal do vlastných rúk dňa 31.08.2015, v súdom stanovenej lehote
nevyjadril.

6. Súd vec prejednal v súlade s § 180 veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.
p.“) v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí sa na pojednávanie konané dňa

19.07.2016 nedostavili, hoci boli riadne predvolaní. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy. Právny zástupca žalobcu doručil súdu elektronickým podaním doručeným súdu dňa 14.07.2016
žiadosť o odročenie pojednávania spolu s návrhom na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho
konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré žalovaný navrhol predložiť Súdnemu dvoru Európskej úniev konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou XC/X/XXXX. Právny zástupca
žalobcu má za to, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok má pre ďalší priebeh a
rozhodnutie v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX zásadný

význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti
postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil prostredníctvom emailovej správy doručenej súdu dňa 08.07.2016, pričom nežiadal odročiť
pojednávanie a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) C. s. p. súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.

8. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou XC/X/XXXX je
porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu na začatie konania dopustiť Okresný súd
Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi
schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na

finančnom trhu. V konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie sa riešia prejudiciálne otázky, ktoré
súvisiaspostupomvnútroštátnehosúduvrámcinútenéhovýkonurozhodnutia,avšaknijakonesúvisiace
s konaním vedeným na tunajšom súde pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX. Predmetom konania
vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX je totiž spôsobenie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy navrhovateľovi, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Pezinok nerozhodnutím o

žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Inak povedané žalobca sa domáha nárokov, ktoré mu mali vzniknúť z nesprávneho úradného postupu
tunajšieho súdu. Súd taktiež považuje za potrebné zdôrazniť, že vyššie citované ustanovenie zákona
upravuje postup súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorej je Slovenská republika viazaná, a to prerušenie

konania. Okresný súd Pezinok nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, preto nie je splnená
základná zákonná podmienka na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) C. s. p..

9. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že kým v konaní vedenom pred Súdnym dvorom Európskej

únie sa riešia prejudiciálne otázky týkajúce sa vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie
komunitárneho práva pred tým ako účastník exekučného konania využije všetky právne prostriedky,
ktorémuumožňujeprávnyporiadokčlenskéhoštátuvkonaníovýkonerozhodnutia,prípadnejeúčastník
úplne nečinný, vzťah medzi právnymi inštitútmi škody a bezdôvodného obohatenia z pohľadu prednosti
jedného pred druhým, ak takáto prednosť vôbec jestvuje, a ich stotožnenie s vymoženou pohľadávkou v

exekučnom konaní, tak v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX sa
posudzuje postup tunajšieho súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie. S poukazom na tieto skutočnosti má súd za to, že nie sú splnené zákonné
podmienky na prerušenie konania a návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 14.07.2016 zamietol.

10. Vykonaným dokazovaním listinných dôkazov na pojednávaní (§ 188 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 204
C. s. p.) zistil súd tento skutkový stav veci:

11. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/248/2008 súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie
exekúcie žalobcu ako oprávneného spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým

dňa 01.11.2008, na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, vydaného
pod sp. zn. L. XXXXX/XX dňa 19.8.2008 v prospech oprávneného proti povinnému, bola doručená
tunajšiemusúdudňa01.12.2008žiadosťsúdnehoexekútoraR..C.V.oudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie pod spisovou značkou X. XXXXX/XXXX.

12. Súd poveril súdneho exekútora poverením č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2008 v zmysle § 45
Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na vymoženie sumy vo výške 840,47 eura (pôvodne 25.320,-
Sk), úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 840,47 eura od 22.03.2008 do zaplatenia,trov konania vo výške 223,40 eura (pôvodne 6.730,- Sk), trov exekučného konania vo výške 16,60 eura
(pôvodne 500,- eur), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 111,13 eura (pôvodne
3.348,- Sk) a trov exekúcie.

13. Podľa § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje

predpismi účinnými do 31. decembra 2008.

14. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

19. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas
predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,

najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

20. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

21. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

22. S poukazom na zistené skutočnosti a vyššie citované ustanovenia právnych predpisov súd dospel
k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného (žalobca) proti povinnému
vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou 9Er/248/2008 vydal súd dňa 09.12.2008, na základe
žiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedoručenejtunajšiemusúdudňa01.12.2008, poverenie na vykonanie exekúcie č. 5107006420. Súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie dodržal zákonnú 15-dňovú lehotu, keď exekútora poveril vykonaním exekúcie
po 8 dňoch od doručenia žiadosti a nie po 6 mesiacoch, resp. 173 dňoch, tak ako uvádza žalobca v

podanej žalobe.

24. Žalobca sa po tom, čo žalovaný jeho žiadosti na predbežné prerokovanie veci nevyhovel, domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti žalovanému z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú
existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom
v súlade s § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade
neskúmal,čidošlokprieťahomvkonaní,aleskúmaldodržaniezákonnejlehoty.Podľasúčasnéhoznenia

zákona o zodpovednosti za škodu všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho
úradného postupu. Nakoľko však právna úprava zákona o zodpovednosti za škodu účinná v období
namietaného nesprávneho úradného postupu, nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v

konaní, len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel v súlade s § 27 ods. 1 zákona
o zodpovednosti za škodu k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu
v prípade nedodržania zákonnej lehoty. Súd preto na základe uvedeného dospel k záveru, že nebol
splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keď nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu

tunajšieho súdu, ktorý do 15 dní od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

25. Vzhľadom na to, že nebol splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, súd neskúmal,
či boli splnené ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú existencia majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy a existencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a uplatňovanou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, keďže všetky predpoklady zodpovednosti
štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne.

26. Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

27. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p.,
keď bol žalovaný vo veci úplne úspešný, ale v priebehu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže žalobca podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom
súde Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Proti výroku o nároku na náhradu trov konania môže žalovaný podať odvolanie do 15 dní od doručenia

na Okresnom súde Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 357 písm. m) C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.