Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213278
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213278.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 175,- € z titulu majetkovej škody a sumu 110,64 € z titulu nemajetkovej ujmy a

náhradutrovkonania.Vnávrhuuviedol,žeakooprávnenýsubjektnavrholsúdnemuexekútorovivykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej Magdaléne Koláčekovej, nar. 22.03.1984, ktorá
mu voči nemu vznikla zo zmluvy o úvere č. 6360072. Dňa 10/28/2009 spísal navrhovateľ návrh na
zmenu exekútora, pričom legitímne očakával, že mu súd svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne aj materiálne podmienky

ustanovené právnymi predpismi súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote. Exekučný súd napriek tomu, že predmetná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potreby k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu
vznikla majetková škoda vo výške 175,- € predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému
vynaložil sumu 70,- €, na udržiavania a správu informačného systému sumu 40,- € a na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- €. Zároveň si navrhovateľ uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 110,64€ z dôvodu, že neskorým ukončením

procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencie povinného. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobil neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma navrhovateľ ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho

zákonných nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov azákladných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti.

Navrhovateľ si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 110,64 € s poukazom na doterajšie rozhodnutia
ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v
civilnom konaní ( 663,88 € ročne, t.j. 55,32 € mesačne).

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí a žiadal ho v celom rozsahu ako

neopodstatnený zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že z návrhu navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody. Navrhovateľ jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup. Nie je teda zrejmé, či si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu
z dôvodu prieťahov, resp. z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ

si uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných ustanovení zák č. 514/2003 Z.z. sa
poškodený môže domáhať práva na náhradu škody na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľ neposkytol odporcovi
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto odporca nepovažuje jeho nárok
za predbežne prerokovaný. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

ustanovenej lehote odporca uviedol, že v praxi je zaužívaný model v zmysle ktorého exekučný súd p
dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi
na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu. Pokiaľ
aj v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na
zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, je to v prípadoch, , ak pôvodný

súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V ďalšom odporca poukázal na to, že
navrhovateľovi, pokiaľ sa domnieval, že exekučný súd nekonal v zákonnej lehote, nič nebránilo využiť
účinný prostriedok nápravy, a to podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu. S poukazom na ust.
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení účinnom od 01.01.2003) odporca uviedol, že navrhovateľ
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že

by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP
alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii
prieťahov. Navrhovateľ ďalej nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik
nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, a

preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Napokon odporca poukázal na aspekt dobrých
mravov. Podľa odporcu je navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite, považuje odporca jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10C 152/2012-34 zo dňa 26.11.2014, ktorým návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo rozhodnutím odvolacieho súdu č.
k. 15Co/296/2015-107 zo dňa 21.01.2016 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Súd vo
veci nariadil opätovne pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Odporca svoju

neúčasť ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ
mailovým podaním doručeným súdu dňa 10.06.2016 žiadal o odročenie nariadeného pojednávania z
dôvodu, že im oznámením o nariadenom termíne pojednávania nebola oznámená ich identifikačná
značka spisu, ktorá identifikuje konkrétny žalobný návrh, preto nemali dodržanú lehotu na prípravu
na pojednávanie v súlade s § 115 ods. 2 O.s.p.. Súd žiadosť navrhovateľa na odročenie termínu

pojednávania neakceptoval, nakoľko zo spisu bolo zistené, že právny zástupca navrhovateľa prevzal
predvolanie na pojednávanie, ktoré súd nariadil na deň 14.06.2016 dňa 04.05.2016, teda mal dostatok
času na zistenie o aký konkrétny žalobný návrh sa jedná, pokiaľ mal skutočne záujem sa nariadeného
termínu pojednávania zúčastniť, resp. súdu doručiť prípadné písomné vyjadrenie. Navyše, samotné
súdne konanie je od počiatku označené jedným číslom konania, ktoré identifikuje návrh navrhovateľa,

preto jeho námietka o neurčitosti návrhu nemôže obstáť. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, a to oboznámením návrhu
navrhovateľa, vyjadrením odporcu, oboznámením podstatného obsahu spisu č. k. 11Er/1942/2005,
pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 04.10.2005 podal navrhovateľ ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom
úrade súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu so sídlom vo Zvolene. Domáhal sa vymoženia pohľadávky
na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 2478/2005, NZ 24044/2005 vyhotovenú
JUDr. Ondrejom Ďuriačom na vymoženie pohľadávky vo výške 21 853,-Sk spolu s príslušenstvom voči

povinnej Magdaléne Koláčekovej. Vymáhaná pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spis. zn.
EX 2441/05-2 a na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spis. zn. 11Er/1942/2005. Exekútor požiadal
tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.10.2005 a exekučný súd mu vydal dňa
17.10.2005 poverenie na vykonanie exekúcie. Návrhom doručeným exekučnému súdu dňa 02.11.2009
požiadal oprávnený (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) o zmenu súdneho exekútora s tým, že žiadal, aby súd

poveril vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého v Bratislave. Exekučný súd vyzval
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, aby predložil súdu exekučné spisy (medzi nimi aj exekučný
spis EX2441/05-2) a súčasne, aby súdu zaslal vyčíslenie trov exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním zo dňa 13.12.2009 (exekučnému súdu doručené dňa 15.12.2009) oznámil stanovisko k návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a súčasne si vyčíslil trovy exekúcie. Exekučný súd o

zmene súdneho exekútora a trovách exekúcie rozhodol uznesením č.k. 11Er/1942/2005-25 zo dňa
28.12.2009 tak, že vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a priznal pôvodnému
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 21,85€. Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil uznesenie
exekučného súdu uznesením č.k. 13CoE/39/2010-24 zo dňa 05.03.2010. Predmetné uznesenie
exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2010. Exekučný súd následne uznesením č.k.

11Er/1942/2005-27 zo dňa 27.05.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Predmetné
uznesenie nadobudlo v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/256/2010-37
zo dňa 07.09.2010 právoplatnosť dňa 25.10.2010.

Podľa§44ods.8,9Exekučnéhoporiadku,oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonania

aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú

zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;

ďalej len „zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda

vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným
orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania samotného odporcu
súd zistil, že navrhovateľ podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku dňa 23.04.2012, návrh na

súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že navrhovateľ podal návrh na súd skôr ako uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody ministerstvom, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie žaloby, keďže
od prijatia žiadosti ministerstvom do podania žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov. Ministerstvo však
nárok navrhovateľa do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula

skôr, než súd vo veci rozhodol, preto súd túto námietku odporcu o nesplnení podmienky predbežného
prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Z obsahu podania navrhovateľa súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je uplatnený pre nesprávny
úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým navrhovateľ odôvodňoval nesprávnosť

úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 30-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 8, 9 Exekučného
poriadku účinného v rozhodnom čase pre rozhodnutie o návrhu oprávneného. Nesprávny úradný postup
v tomto prípade mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote,
resp. zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu súd konštatuje, že
nezistil ani jeden zo zákonných dôvodov potrebných na konštatovanie nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 02.11.2009
a súd dňa 28.12.2009 vydal vo veci rozhodnutie, ktorým rozhodol jednak o zmene súdneho exekútora
a jednak o uplatnených trovách exekúcie. Zákonom stanovená lehota na vydanie rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora síce nebola dodržaná, ale aby súd mohol vyhovieť žiadosti o zmene súdneho
exekútora, bolo potrebné vyzvať pôvodného exekútora na predloženie spisu a vyúčtovanie trov. Takýto

postup si vyžaduje širší časový priestor a promptnú súčinnosť súdneho exekútora na predloženie
exekučnéhospisuavyúčtovanietrovexekúcie.Nazákladeuvedenéhomásúdzato,žesúdvovecikonal
priebežne, bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov na jeho strane, keď rozhodnutie vydal bezprostredne
potom, čo mu súdny exekútor predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie (13 dní). Súd
nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný

postup. Navyše, v zmysle právnej úpravy, v prípade podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, preto
v súvislosti s nerozhodnutím súdu v zákonnej lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
ani nemateriálnej ujmy navrhovateľovi. So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu
SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) samotné nedodržanie zákonom

stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania
(na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno
totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a
významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Z prehľadu nápadu vecí tunajšieho súdu v „Er“ agende
za rozhodné obdobie súd zistil, že v mesiaci september 2009 bolo celkovo na tunajší súd podaných

447 podaní, v októbri 2009 celkom 577 podaní, v novembri 2009 celkom 482 podaní, v decembri 2009
celkom 619 podaní, za rok 2009 eviduje exekučný súd celkom 6190 podaní, z ktorých väčšinu podával
práve navrhovateľ. Na základe uvedeného, súd nepovažoval konanie súdu za také konanie, ktorým by
spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.Keďže, na základe vyššie uvedeného, nárok navrhovateľa bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho
základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, preto bolo ďalej

bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom súdu
a škodou navrhovateľa ako aj nemajetkovou ujmou. Nakoľko návrh navrhovateľa bol nedôvodný už
v samotnom právnom základe uplatneného nároku, nebol dôvod vo veci rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom o právnom základe uplatneného nároku, ale súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni trovy konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.