Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213206142
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213206142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej
J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., o zaplatenie 164 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3C 170/2013 - 107 zo dňa 20.01.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým súd prvého stupňa
konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 164 eur od 20.02.2010 do

zaplatenia zastavil.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 164 eur od 20.02.2010 do zaplatenia
zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutieprávneodôvodnilpodľa§261ods.3písm.d),§265,§497,§499,§502ods.1Obchodného
zákonníka, čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 5 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, § 25 ods. 1, 2, 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 6, 7 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 ods. 1, § 3, § 5, § 10,§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 20,
§ 23 ods. 1, § 33 ods. 1, § 38 ods. 1, § 44 ods. 3, § 48 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 zákona č. 191/1950

Zb. Uviedol, že žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 164 eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 164 eur od 20.02.2010 do zaplatenia a ročným
úrokom vo výške 6 % zo zmenkovej sumy 164 eur od 06.05.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo
výške 0,55 eura, ako aj k náhrady trov konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„nariadenie“ alebo „nariadenie č. 861/2007“). Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 30.09.2009 na zmenkovú sumu 164 eur, pričom

sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20.02.2010 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa z exekučného spisu sp. zn. 3Er 787/2010 zistil, že dňa 30.09.2009 uzavreli žalovaná
ako dlžník a POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 ako veriteľ zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, nazáklade ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 100 eur, pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu
okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 68 eur, teda spolu 168 eur v 6 mesačných splátkach
po 28 eur, počnúc dňom 15.10.2009. V zmysle čl. 17 zmluvných podmienok (označený ako dohoda o

vyplnení zmenky) na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne

uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent
tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Súd ďalej uviedol, že predložená zmenka bola
vystavená dňa 30.09.2009, pričom ide o vistazmenku opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Veriteľ

POHOTOVOSŤ, s.r.o., za ktorého podpisoval konateľ spoločnosti, indosoval túto zmenku, pričom na
druhú stranu zmenky vpísal : namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a,
130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa skonštatoval, že súd je povinný v spotrebiteľských

veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať ho podľa právnych predpisov
upravujúcich spotrebiteľské právo. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech
veriteľa a jej prvého majiteľa, ktorý je podnikateľom, vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť aj
poskytovaním úverov nebankovým spôsobom, bol tu reálny predpoklad, že právo uplatňované zo
zmenky môže mať právny základ v spotrebiteľskom vzťahu. V zmysle platných predpisov a judikatúry

Európskeho súdneho dvora je povinnosťou súdu v každom štádiu konania bez výnimky ex offo skúmať,
čisanejednáospotrebiteľskývzťahaaksúddospejekpozitívnemuzisteniu,nauvedenývzťahaplikovať
právne normy spotrebiteľského práva. Súd ďalej konštatoval, že zmluva o úvere medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,akoveriteľomaprvýmmajiteľomzmenkyažalovanou,akodlžníkom,jeabsolútne
neplatná. Právny predchodca žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli

dňa 30.09.2009 zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že veriteľ je
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom. Žalovaná je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim
zmluvu, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy,

pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktoré pri
jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že v tomto
prípade na posúdenie zmluvného vzťahu nemožno použiť ustanovenia Zákona o spotrebiteľských
úveroch s poukazom na to, že poskytnutý úver bol v sume 100 eur. Súd po zistení, že v uvedenom

prípade ide o spotrebiteľský vzťah, poskytujúc slabšiemu účastníkovi zmluvy ex offo právnu ochranu v
zmysle zásady ochrany spotrebiteľa, preskúmaval platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku,
lebo platnosť spotrebiteľskej zmluvy bola nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie
zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný záväzkový právny vzťah. Zmluva, ktorou bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 100 eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 68

eur, čo činí 68 % z požičanej sumy. Čo obsahuje uvedený poplatok je bližšie špecifikované v článku
13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že predmetný poplatok je tvorený
z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. Zmluva je koncipovaná tak,
že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných

strán a to najmä, ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta,
blankozmenka, uznanie dlhu a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech
veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a
vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva
obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach, všetko

povinnosti a okolnosti, zaťažujúce iba dlžníka bez akejkoľvek obdobnej zmluvnej povinnosti na
strane veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých
ustanoveniach zmluvy, ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrýmmravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi je
pritom nielen obsah zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa
neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu

neplatnosť. Následne súd skonštatoval neplatnosť Dohody o vyplnení zmenky (čl. 17). Takáto zmenka
na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a
nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. K absolútnej neplatnosti súd prihliada ex offo.
Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový
vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. V prípade

spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný skúmať kauzu a to aj napriek zneniu zákona č. 191/1950 Zb.,
ktorý je prekonaný nielen zmenou spoločenských vzťahov, ale aj citovanými smernicami a judikatúrou
súdov. Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere ako aj jej článku 17 a to dohody o zabezpečení zmenkou a
vyplnení bianco zmenky, sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť uvedenej dohody
však znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju
mala zabezpečovať. V uvedenom prípade teda nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového

vzťahu. Navyše dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou všeobecných zmluvných podmienok vopred
pripravených právnym predchodcom žalobcu a žalovaná nemala možnosť ju žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Súd ďalej poukázal na to, že postup prvého majiteľa zmenky je v rozpore s ust. § 17
zákona č. 191/1950 Zb., lebo veriteľ a prvý majiteľ zmenky indosoval zmenku na žalobcu následne
po zastavení exekučného konania, ktoré bolo vedené na základe tej istej zmenky, ktorá je podkladom

tohto konania. Veriteľ teda po zistení, že práva zo zmenky nemôže s úspechom uplatniť podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, indosoval túto zmenku na žalobcu, ktorý je právnickou osobou v Českej
republike,vsnahepostupovaťpodľanariadenia861/2007,pričomchceldosiahnuťnárok,ktorýmuužraz
právoplatne priznaný nebol. Veriteľ tak postupoval na škodu dlžníka v snahe docieliť následky spojené
s indosovaním zmenky. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol okrem časti o zaplatenie

zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 164 eur od 20.02.2010 do zaplatenia, v ktorej časti
bolo konanie zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“).

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť a návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov
konania. Ako dôvod uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,
čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,

ktoré účastníci navrhli. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že vykonal dokazovanie
o. i. aj úverovou zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom i ďalšími
listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaná, však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca predložil ako dôkaz
svojich nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti

predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej nebolo
žiadnych námietok, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3,

6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke.
Ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej v Nariadení. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby
postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú.
Ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov

konania. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhov žalovanej a bez legitímneho podnetu, na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie žaloby. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje

výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvostupňový súd
navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal, z podľa neho, nesporných skutočností. Súd za nesporné
považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej,že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré

si sám navrhol. Žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a
nie iný záväzkový právny vzťah. Súd predovšetkým ignoroval § 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého

vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči novému
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom
konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008. Je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalovanému, avšak námietka
musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné

bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu prevzal súd a suploval aktivitu
žalovanej. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal v tejto súvislosti

na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, kde pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní. Samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky,

akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom
práve. Vyplýva to z formulácie § 4 ods. 6 zákona a spojenia „v čase vyplnenia“ zo slov „vyplnenú
veriteľom“, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zo
strany veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemôže

byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna
úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010 zo dňa 03.02.2010, uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenia Krajského súdu v v Prešove sp. zn.
10Co 79/2013 zo dňa 05.09.2013 i ďalšie rozhodnutia prvostupňových súdov, ktoré boli vydané v

skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p.,

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 22.06.2016 a dospel k záveru, že žalobcom formulované odvolacie
dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa pre
účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z vykonaných dôkazov vyvodil správne
skutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa v

celom rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie v celom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa:Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl pri aplikácii

práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, so zisteným skutkovým
stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ako aj správne právne

vec posúdil.

Pokiaľžalobcanamietalnesprávnypostupsúduprvéhostupňaspočívajúcivtom,ževychádzalajziných
dôkazov, než ktoré v návrhu predložil žalobca, je potrebné uviesť podľa názoru odvolacieho súdu, že ak
súd prvého stupňa vykonal dokazovanie posudzujúc aj základný záväzkový vzťah, ktorým sa zmenka
zabezpečovala, je možné tento procesný postup považovať za postup, ktorým bolo porušené právo

účastníka na súdnu ochranu zaručené Ústavou Slovenskej republiky, v tomto zmysle námietky žalobcu
odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Pokiaľ prvostupňový súd realizoval ex offo prieskum uplatnených zmenkových nárokov aj z hľadiska
samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, tiež nekonal v rozpore s nariadením ani

v rozpore s vnútroštátnym procesným právom. Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených
zmenkových nárokov vyplývajúca z povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi ochranu bola súdom prvého
stupňa presvedčivo zdôvodnená a v tomto zmysle odvolacia námietka o porušovaní rovnosti procesných
strán nemôže obstáť.

Záver odvolacieho súdu o tom, že súd prvého stupňa sa pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom
konania nedopustil pochybenia, podporujú aj závery vyplývajúce zo zjednocujúceho stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo
prijaté na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého :

„I.Aknavrhovateľakodôkazosvedčeniauplatnenéhonárokudoložízmenku,platíbezohľadunapovahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ predložil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nárokuje tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má

nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého
návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok
zohľadňujúcich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť
úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

Ak je vystavovateľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vykonávacom
práve, aplikujúc správnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť
nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku

podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje."

Čo sa týka argumentácie súdu prvého stupňa vo vzťahu k neplatnosti zmenky odvolací súd sa s
argumentmi, pre ktoré mal súd zmenku za neplatnú, stotožňuje a na dôvody uvedené v rozsudku súdu
prvého stupňa v celom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým súd prvého stupňa
konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 164 eur od 20.02.2010 do
zaplatenia zastavil, ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Správnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko návrh na priznanietrov odvolacieho konania nebol odvolaciemu súdu predložený a žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní
neúspešný, právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.