Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516200428
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7516200428.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36613843 proti odporcovi: F. E., J.. XX.XX.XXXX, G. V. XX, XXX
XX S. J. G., v konaní o zaplatenie 319,42 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 271,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 107,28 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 83,67 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 49,31 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,75% ročne zo sumy 31,36 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na účet navrhovateľa v sume 13,31 eur a

na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 55,98 eur, všetko to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 319,42 eur s prísl.
a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky od spoločnosti Slovak Telekom a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi.
Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako
poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z. uzavrel s odporcom
zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa v zmluve zaviazal odoberať

službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania
zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca svoje zmluvné povinnosti nedodržal,
v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Doručené faktúry za poskytnuté
služby nezaplatil včas, čím sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr v sume 271,62 eur
na základe toho mu bola vyúčtovaná aj zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur.

Odporca si prevzal návrh s poučením dňa 14.03.2016, vo veci sa nevyjadril písomne, ani ústne do

zápisnice.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o pripojení a dodatkom k
nej, všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúrami a penalizačnou faktúrou a ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi konania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch a v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak
v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.

Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 09.06.2016.

Právny predchodca navrhovateľa. a odporca uzavreli zmluvu o pripojení podľa ust. § 43 a
nasledujúcich Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zo dňa 03.05.2012. Na základe
uzavretej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné služby. Právny
predchodca navrhovateľa sa v zmluve zaviazal odporcovi poskytnúť program služieb Program NAJ

200, zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a účastník sa zaviazal riadne využívať poskytnuté služby
právneho predchodcu navrhovateľa (najmä riadne a včas platiť za poskytnuté služby) a zotrvať v
zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov. Zároveň sa odporca
v zmluve a v jej dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti sa nedopustí takého konania ani neumožní
také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo

právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka. Odporca si svoj záväzok
nesplnil riadne a včas, keď právnym predchodcom navrhovateľa vyúčtované faktúry neuhradil. Právny
predchodca navrhovateľa odporcovi vyúčtoval tieto faktúry:
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 107,28 eur
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 49,31 eur,

- Č. XXXXXXXXXX na sumu 31,36 eur,
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 83,67 eur.

Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné
posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 52 a nasledujúcich, podľa Zákona č.610/2003 Z.z. o

elektronických komunikáciách a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách upravuje:
- podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných

služieb,
- podmienky na používanie rádiových zariadení,
- reguláciu elektronických komunikácií,
- práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb,

- ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,
- oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním
elektronických komunikačných sietí,
- ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a

- pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.

Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v § 43 ods. 2 a nasledujúcich zákona
č. 351/2011 Z.z.. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže
dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik - navrhovateľ má právo na

zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvyo pripojení a podľa tarify; ako to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov o
vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatí cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po jej splatnosti.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou služby sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) a e) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách citovaného
zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatí cenu za poskytnuté služby
ani do 45 dní po jej splatnosti, alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Z ustanovenia § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53a 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb
v mobilnej sieti právneho predchodcu navrhovateľa. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich
dodatku, bolo povinnosťou odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb a dodržiavať záväzky uvedené v
zmluve resp. v dodatku k nej, čo podľa tvrdenia navrhovateľa odporca nesplnil, preto ho súd zaviazal

na zaplatenie sumy 271,62 eur.

Právny predchodca navrhovateľa následne faktúrou za zúčtovacie obdobie od 08.11.2013-07.12.2013
č. faktúry XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.12.2013 fakturoval odporcovi zmluvnú pokutu 47,80 eur. Z
faktúry nie je zrejmé, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať
náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí
byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

V danom prípade navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj
pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od odporcu zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnúpokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, sú v rozpore s dobrými
mravmi, a sú preto neplatné.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený

spôsob jej určenia.

Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností
(aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej
výške,podmienkyurčitostiprávnehoúkonunespĺňa.Zmluvaopripojení,ktorejsúčasťousúajvšeobecné

obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená
formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou
pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre
svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej
povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj
rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009,

41Cob/267/2008 a ďalších. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn. 7C/16/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Co/132/2011 bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za
neplatnú.

Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie
uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení
povinností odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou,
pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej
úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania

dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ,
bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie
je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú
všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo
zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej
republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa
dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných

vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale
aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle
(zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu
platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy

a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich“.

V zmluve o pripojení - v jej dodatku, je síce stanovená určitá výška zmluvnej pokuty, ktorú sa odporca
zaviazal uhradiť navrhovateľovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok,
avšak odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré

si navrhovateľ uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej - ktorej zmluvy a bez toho,
aby odporca mal možnosť ovplyvniť jej výšku, pričom vôbec nepredložil dôkaz o tom, akého porušenia
zmluvnýchpodmienoksaodporcadopustil,ktoréviedliktomu,žemumuselvystaviťpenalizačnúfaktúru,
pričom výška zmluvnej pokuty ani nezahŕňa situáciu, že odporca určitý čas po podpise zmluvy využíva
telekomunikačné služby navrhovateľa a riadne za ne uhrádza peňažné prostriedky tak, ako mu ich

priebežne navrhovateľ vyúčtuje. V tomto prípade odporca sa dostal prvýkrát do omeškania s platbou
faktúry až 7 mesiacov po podpise zmluvy, a zmluvná pokuta mu bola vyfakturovaná až o viac ako 18
mesiacov po podpise zmluvy, pričom jej výška nezohľadňuje časový úsek trvania zmluvy, počas ktorého
odporca riadne dodržiaval platobnú disciplínu.Súd má tak za to, že uvedená zmluvná podmienka zakotvená v zmluve o poskytovaní služby
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute,

ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi účastníkmi konania,
nakoľko dáva navrhovateľovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty a vystaviť
ju tak odporcovi v podstate kedykoľvek počas trvania vzťahu aj za nepatrne omeškanie s úhradou faktúr,
a výrazne tak oslabuje postavenie druhého účastníka konania - spotrebiteľa, ktorý nemá ani najmenšiu
možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní telekomunikačných

služieb, a tým je vážne narušená zásada rovnosti účastníkov konania v civilnom procese.

V zmysle smernice Rady 93/13/EHS za individuálnu zmluvnú podmienku možno považovať, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

K uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove a to v uznesení sp.zn.: 16Co/31/2012 zo
dňa 15.03.2012, kde uviedol: „Je potrebné k tomu dodať, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejme že žalobca menil len výšku zmluvnej
pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu

na uzavretie zmluvy vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón). Súdna kontrola
štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore
s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie.
Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Za tohto stavu sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa vtom smere, že dojednanie
o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, predovšetkým z pohľadu
časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť
s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca však
tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal a odvolací súd jeho

tvrdenia považoval len v rovine účelovej. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo jasne preukázané, že
žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená
a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť. Pričom výška tejto zmluvnej pokuty ostala v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas ostáva do doby viazanosti. Z týchto podstatných dôvodov
odvolací súd správne vyhodnotil jednotlivé skutkové zistenia a prijal k nim aj správne právne závery

vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy.“

Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty nie je dôvodný nakoľko sa dopustil využitia takých zmluvných podmienok a postupov pri
určovaní výšky zmluvnej pokuty, ktoré boli aj vyššie zmienenou judikatúrou vyhlásené za neprijateľné,

postupoval v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 47,80 eur zamietol.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,75%.

Faktúry odporca nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca v konaní bol úspešný a trovy konania nežiadal priznať,
súd preto vyslovil, že navrhovateľ a odporca nemajú právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 319,42 eur mu bolo priznaných 271,62 eur a
neúspešný bol v časti o zaplatenie sumy 47,80 eur. Súd preto, že úspech je 85,03% a neúspech 14,97
%, priznal trovy vo výške (85,03-14,97) 70,06%.

Súdom priznaná výška trov konania v prospech navrhovateľa vychádza zo zásady úspechu, ktorá je

zakotvená v § 142 ods. 2 OSP, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa
návrhom na začatie konania domáhal navrhovateľ a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal
ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom
navrhovateľa. Podľa pomeru medzi úspechom a neúspechom navrhovateľa súd vysloví, či navrhovateľ
má alebo nemá právo na náhradu trov konania.

V uvedenej právnej veci navrhovateľ žiadal priznať istinu 319,42 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu
271,62 eur, čo predstavuje 85,03% a konanie v časti o zaplatenie 47,80 eur zamietol, čo predstavuje
14,97%. Z percentuálneho podielu úspechu navrhovateľa sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal
trovy konania len vo výške 70,06% z navrhovateľom vyčíslenej sumy trov konania.

Navrhovateľ žiadal priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
19 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 119,85 eur. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 13,31 eur za zaplatený súdny
poplatok, a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 55,98 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa. Súd tak priznal trovy právneho zastúpenia iba za dva úkony právnej pomoci, nakoľko

pokus o zmier považuje za neúčelne uplatnené trovy konania, keďže je to úkon, ktorý spadá pod prípravu
a prevzatie zastupovania.

Tútočiastkusúdzaviazalzaplatiťnaúčetprávnehozástupcunavrhovateľavzmysle §149ods.1O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.