Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010198
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5812010198.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň
JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Evy Kyselovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra
2013 v Žiline, o odvolaní obžalovaného Mgr. Y. S. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/71/2012-1269 zo dňa 14. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/71/2012-1269

zo dňa 14. 3. 2013 z r u š u j e .

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Mgr. Y. S. uznaný vinným zo zločinu neodvedenia dane a

poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

v snahe vylákať plnenie zo štátneho rozpočtu, podal za spoločnosť EM BOX, s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo 029 01, IČO: 3665076, dňa 14.12.2007 na Daňovom úrade
v Námestove daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2007, v ktorom si uplatnil
nadmerný odpočet dane vo výške 9.468.772,- Sk (314.305, 70 Eur), na podklade fiktívnych účtovných

dokladov, a to faktúry č. FO-07/0018 od spoločnosti LM TRADE, s.r.o., Košice na sumu 59.500.000,- Sk
a faktúry č. 2007/682 od spoločnosti ZIPP Bratislava, s.r.o. Bratislava na sumu 5.532.978 ,- Sk, ktorá
bola následne nahradená faktúrou č. 30092007 od spoločnosti TECHNOHALL s.r.o., Trstená na rovnakú
sumu, hoci zdaniteľné plnenia deklarované v uvedených faktúrach sa neuskutočnili, čím sa snažili od
Slovenskej republiky - Daňového úradu Námestovo protiprávne vylákať vrátenie dane z pridanej hodnoty
vo výške 314.305,70 Eur (9.468.772,- Sk).

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 277 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, a to v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po vyhlásení rozsudku.

Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že skutkové zistenia okresného súdu sú
zmätočné a osvojené z neexistujúcich skutočností, závery súdu vykazujú zjavné pochybnosti o ich
správnosti, ťažiskové úvahy súdu v dôvodoch rozsudku nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch.
Skutkové zistenia súdu si súd osvojil na báze špekulácii, domnienok, názorov, vlastného presvedčenia
a cieleného uprednostňovania verzie obžaloby. Namieta skutkovú vetu s tým, že v trestnom konaní je
obžalovaný iba on, nie s inou osobou, preto použitie množného čísla indikujúce spolupáchateľstvo je

absolútne nelogické a zmätočné. Namieta tiež odôvodnenie rozsudku, v ktorom prevažuje mechanické
reprodukovanie výpovedí resp. ich častí, pričom však niektoré časti výpovedí a najmä obsah zápisnícdaňového úradu okresný súd ani neuviedol. Okresný súd dokonca šokujúco uzavrel, že zistené
skutočnosti nasvedčujú (nie preukazujú) fiktivitu faktúr, čo však v trestnom procese nepostačuje,
nakoľko pre odsúdenie obvineného sa vždy vyžaduje spoľahlivé preukázanie viny obvineného a nie iba

deklarovanie „nasvedčovania“ právne rozhodných skutočností.
Obžalovaný namieta skutkový záver súdu ohľadom fiktívnosti vystavených faktúr a poukazuje na
výpoveď svedkyne Ing. I. - poverenej pracovníčky daňového úradu, ktorá uviedla, že správca dane prijal
záver, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka na odpočet dane, pričom daňový úrad neskúmal, či
došlo k dodaniu fakturovaných služieb firmou LM - TRADE, nakoľko konateľka spoločnosti to potvrdila.

Okresný súd ignoroval zápisnice z daňového konania, ktoré obsahujú výpovede svedkov potvrdzujúce
reálne vykonanie zdaniteľného plnenia. Poukázal ďalej na výpovede jednotlivých svedkov. Namieta tiež,
že skutočnosť, že pozemky boli v katastri nehnuteľností vedené ako orná pôda, je plne nerozhodná a tiež
skutočnosť, že okresný súd odmietol na návrh obhajoby vykonať dôkaz, keď neprečítal listinný dôkaz
- čestné vyhlásenie svedka F. N.. Svedok pritom ako konateľ realitnej kancelárie by bol vypočutý na
konkrétne okolnosti sprostredkovania predaja pozemkov, čo tento svedok potvrdil aj vo svojom čestnom

vyhlásení.
Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie,
eventuálne aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na tomto základe krajský súd ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal
pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Okresný súd pri svojom rozhodovaní pochybil, keď ukrátil obžalovaného na jeho právach, čím porušil

jeho právo na obhajobu.

Podľa § 271 ods. Tr. por., obžalovaného (okrem iných tu uvedených osôb) sa treba po vykonaní každého
dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše. Toto zákonné ustanovenie
ukladá súdu povinnosť, aby obžalovanému umožnil vyjadriť sa ku každému dôkazu, a to bezprostredne

po jeho vykonaní, čím sa napĺňa právo obžalovaného na obhajobu zakotvené v § 2 ods. 9 a v § 34
ods. 1, 2 Tr. por.

Zozápisniceohlavnompojednávaní zodňa 14.3.2013vyplýva,žebolavypočutásvedkyňaX.F.,pričom
okresný súd neumožnil obžalovanému vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Je pravda, že okresný súd svoj

postup odôvodňuje v písomných dôvodoch svojho rozsudku s tým, že obžalovaný mal možnosť vyjadriť
sa k tejto výpovedi minimálne v záverečnej reči. Tento názor však krajský súd nezdieľa, nakoľko bolo
povinnosťou okresného súdu, umožniť obžalovanému vyjadriť sa bezprostredne k výpovedi svedkyne
v čase, keď by svedkyňa mohla ešte reagovať na jeho vyjadrenie, prípadne konfrontovať ich vzájomné
tvrdenia. Pokiaľ k takémuto postupu nedošlo, ide o porušenie práva na obhajobu, čo má za následok

nesprávnosť postupu súdu.

Bude preto povinnosťou okresného súdu odstrániť uvedený nedostatok a umožniť obžalovanému plné
uplatnenie jeho práv. Krajský súd v danom štádiu preto nemôže hodnotiť skutkové zistenia, či správnosť
rozhodnutia okresného súdu, keďže by toto hodnotenie bolo predčasné a vychádzalo by z nedostatočne

zisteného skutkového stavu. Je však toho názoru, že je potrebné doplniť dokazovanie aj o výsluch
svedka N., a to najmä s ohľadom na výpoveď svedka G. a P..

Okresný súd sa dopustil tiež pochybenia pri právnej kvalifikácii skutku, keď podľa rozsudku bol skutok
právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Tr. zák. Je nutné

uviesť, že zo zákonného ustanovenia § 277 Tr. zák., ktorý síce upravuje neodvedenie dane a poistného,
došlo novelou z. č. 246/2012 Z.z. k vypusteniu konania, ktoré je založené na neoprávnenom uplatnení
nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane a systematicky takéto konanie bolo
presunuté do nového ustanovenia § 277a, ako trestný čin daňového podvodu. Z uvedeného dôvodu,
keďže obžalovanému sa kladie za vinu skutok, ktorý mal spáchať v roku 2007, ale súvisí s daňou

z pridanej hodnoty, mala byť správna kvalifikácia skutku uvedená ako zločin neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného do 30.9.2012. V prípade, že okresný súd opätovne
dospeje k záveru o vine obžalovaného, bude musieť do rozsudku uviesť správnu právnu kvalifikáciu a
svoje pochybenie napraviť.Naviac je správna aj námietka zo strany obžalovaného o zmätočnosti skutkovej vety, keď obžalovanému
sa kladie za vinu, že sa „snažili“ vylákať vrátenie dane z pridanej hodnoty, a to napriek tomu, že

obžalovaný sa mal dopustiť skutku sám.

V konečnom dôsledku okresný súd pochybil aj pokiaľ ide o rozhodovanie o nároku na náhradu škody.
Zo spisu z č.l. 1188 vyplýva, že súd prečítal nárok poškodeného na náhradu škody vo výške 73.394,39
Eur, avšak okresný súd o tomto nároku žiadnym spôsobom nerozhodol a ani z odôvodnenia rozsudku

nie je možné zistiť, ako sa s týmto nárokom vysporiadal. Aj toto pochybenie bude okresný súd povinný
v novom konaní napraviť.

Okresný súd bude povinný doplniť dokazovanie v naznačenom smere a až následne bude môcť dospieť
k zákonnému výroku o vine či nevine obžalovaného.

V tomto štádiu, bez odstránenia vyššie uvedených rozporov, je rozhodnutie okresného súdu predčasné.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.