Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514010094
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514010094.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. júla 2016, v trestnej
veci obžalovaného Q. N. a spol., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa, sp. zn. XT/XX/XXXX, zo dňa 05.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného p r o k u r á t o r a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaných Q. N.
a Q. T. spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého
sa mali dopustiť tak, že

ako konatelia spoločnosti SL-K., s.r.o. so sídlom v B. C. aj napriek skutočnosti, že táto spoločnosť bola
najmenej od XX.XX.XXXX platobne neschopná a od XX.X.XXXX v predĺžení,
- dňa X.X.XXXX v B. N. M., ako kupujúci uzavreli s predávajúcim, obchodnou spoločnosťou K., s.r.o.
zmluvu č. XXXX-X, ktorú v mene spoločnosti SL-K., s.r.o. podpísal obž. Q. N., a v ktorej nepravdivo
prehlásili, že spoločnosť SL-K., s.r.o. disponuje dostatočným objemom finančných prostriedkov, ktoré

jej umožnia v lehote splatnosti uhradiť celú hodnotu záväzku vyplývajúceho z tejto kúpnej zmluvy a
napriek výhrade vlastníctva predávajúceho k predávanému tovaru až do úplného zaplatenia kúpnej ceny
kupujúcim, ustanovenej v tejto zmluve, v období od 24.2.2009 do 26.11.2009 celkovo v 17-tich prípadoch
na základe faktúr so splatnosťou od 25.4.2009 do 25.1.2010 od spoločnosti K., s.r.o. prevzali tovar v
celkovej hodnote XX.XXX,XX eur, ktorý použili vo výrobe, kúpnu cenu za dodaný tovar predávajúcemu
nezaplatili, ale použili ju na úhradu ďalších nákladov súvisiacich s činnosťou obchodnej spoločnosti SL-

K., s.r.o. a úhrady splatných pohľadávok tretích osôb, čím poškodenej spoločnosti K., s.r.o. spôsobil
škodu v sume XX.XXX,XX eur,
- aj napriek vedomosti, že spoločnosť SL-K., s.r.o. riadne neuhrádza záväzky z predchádzajúcich
obchodných vzťahov, od predávajúceho, obchodnej spoločnosti X., s.r.o. na základe faktúr vystavených
v dobe od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX s dobou splatnosti od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX v siedmich
prípadoch prevzali tovar v celkovej hodnote XX.XXX,- eur, ktorý ďalej odpredali, kúpnu cenu za tovar

predávajúcemu nezaplatili, ale použili ju na úhradu ďalších nákladov súvisiacich s činnosťou obchodnej
spoločnosti SL-K., s.r.o. a úhrady splatných pohľadávok tretích osôb, čím poškodenej spoločnosti X.,
s.r.o. spôsobili škodu v sume XX.XXX,- eur, celkovo teda svojim konaním spôsobili škodu vo výške
XX.XXX,XX eur,
pretože skutky nie sú trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodené spoločnosti K., s.r.o., B. N. M. a X. s.r.o., K., s ich
nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných

dôvodoch svojho odvolania uviedol, že s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa nestotožnil, pretože
hodnotenie dôkazov nebolo, podľa jeho názoru, vykonané v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
Poukázal na znalecký posudok č. 2/2011 zo dňa 04.11.2011 a doplnok k tomuto znaleckému posudku č.
3/2013 zo dňa 18.2.2013, z ktorých vyplýva, že v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 bol spoločnosti
SL-K., s.r.o. dodávaný tovar, pričom faktúry vystavené spoločnosťou K., s.r.o. v období od 27.02.2009

do 26.11.2009 ako ani faktúry vystavené spoločnosťou X., s.r.o. v období od 10.07.2009 do 13.11.2009
neboli spoločnosťou SL-K., s.r.o. ani len čiastočne uhradené, pričom spoločnosť SL-K., s.r.o. sa dostala
do predĺženia k XX.XX.XXXX s tým, že platobne neschopná bola už k XX.XX.XXXX, napriek tomu
spoločnosť SL-K., s.r.o. uzatvorila dňa XX.XX.XXXX zmluvu s obchodnou spoločnosťou K., s.r.o., teda
napriektomu,žeužbolavtomčaseplatobneneschopnáanásledneajzmluvysospoločnosťouX.,s.r.o.,
hoci bola platobne neschopná a v predĺžení. V ďalšom odvolateľ poukázal na výpoveď obžalovaného

Q. N., z ktorej vyplynulo, že raz za mesiac dva alebo tri mesiace sa u účtovníčky informoval, ako firma
na tom je, pričom od účtovníčky dostal rozpis pohľadávok a záväzkov, a teda mal vedieť, či je firma
schopná zaplatiť za dodaný tovar, navyše v zmluve uzatvorenej so spoločnosťou K., s.r.o. uviedol, že
ich spoločnosť má dostatok finančných prostriedkov na úhradu, čo už v čase uzatvárania tejto zmluvy
nebola pravda, napriek tomu od spomínanej spoločnosti K., s.r.o. spoločnosť obžalovaných prevzala v

17-tich prípadoch tovar a následne potom ešte v 7-ich prípadoch tovar aj od spoločnosti X., s.r.o. Týmito
skutočnosťami mal odvolateľ preukázaný nepriamy úmysel obžalovaných uviesť do omylu konateľov
poškodených spoločností, keďže spoločnosť SL-K., s.r.o. nebola schopná za dodaný tovar zaplatiť.
Skutočnosť, že obžalovaní sa pred poškodenými nezatajovali a že výhrada vlastníctva pri dodávanom
tovare mala len formálny charakter, nepovažoval odvolateľ za spôsobilú vyvrátiť nepriamy úmysel na

strane obžalovaných spočívajúci v tom, že mali vedomosť o neschopnosti ich spoločnosti zaplatiť za
dodaný tovar. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na základe takto podaného odvolania postupoval potom krajský súd v intenciách ustanovenia § 317

ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Vzhľadom na dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa, ako aj krajským súdom na verejnom
zasadnutí konanom o odvolaní okresného prokurátora, neboli v posudzovanej veci, ani podľa názoru
krajského súdu, pochybnosti o tom, že skutky v podstate tak, ako sú obsiahnuté v obžalobe, sa stali.
Bez akýchkoľvek pochybností však už nebolo preukázané, že tieto skutky sú trestným činom.

Aj podľa názoru krajského súdu, bolo preto nevyhnutné obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm.
b/ Tr. por. oslobodiť, pretože žalované skutky nie sú trestným činom.

Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní poukazoval na závery znaleckého dokazovania, teda na znalecký

posudok č. 2/2011 zo 4.11.2011 a jeho doplnok č. 3/2013 z 18.02.2013, k tomu je potrebné uviesť, že
tentodôkazjevtrestnomkonanívprejednávanejveciabsolútnenepoužiteľný.Medzníkom,odktoréhoje
možné v trestnom konaní vykonávať dôkazy použiteľné v trestnom konaní, je začatie trestného stíhania
podľa § 199 Tr. por. V prejednávanej veci, ako to vyplýva z obsahu spisu, bolo trestné stíhanie začaté
dňa 04.11.2013, no znalecký posudok, na ktorý sa prokurátor odvoláva, bol podaný už 04.11.2011

a doplnok k nemu 18.02.2013. Keďže však, ako to už bolo vyššie naznačené, v trestnom konaní je
možné použiť len tie dôkazy, ktoré boli vykonané po začatí trestného stíhania, znalecké posudky podané
pred začatím trestného stíhania v prejednávanej veci nie je možné ďalej v tomto konaní použiť a ide
o absolútne neúčinné dôkazy. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že ohľadom stíhaných
skutkovbolotrestnéstíhaniezačatéaj07.07.2010anásledneešteaj21.11.2011,keďžeprvéspomínané

trestné stíhanie bolo zastavené uznesením zo dňa 06.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
05.03.2011 a druhé trestné stíhanie bolo zastavené uznesením zo dňa 26.03.2013, právoplatným dňa
31.05.2013, pričom tieto právoplatné rozhodnutia o zastavení trestného stíhania v zákonom stanovenom
konaní predpísaným spôsobom zrušené neboli a aj keď nevytvárajú prekážku rozhodnutej veci, keďže kvzneseniu obvinenia v tom čase nedošlo, a teda trestné stíhanie bolo možné ohľadom stíhaných skutkov
opätovne začať, právoplatnosť rozhodnutí o zastavení trestného stíhania bráni v pokračovaní v takomto
trestnom stíhaní, trestné stíhanie môže byť len začaté odznova, pričom novozačaté trestné stíhanie

predstavuje nový medzník, od ktorého je možné vykonávať dôkazy s použiteľnosťou v ďalšom trestnom
stíhaní. Ako to už bolo vyššie uvedené, dôkazy vykonané pred ostatným začatím trestného stíhania,
keďže došlo k začatiu trestného stíhania nanovo, sú v novozačatom trestnom stíhaní, keďže nejde o
pokračovanie v trestnom stíhaní, nepoužiteľné.

Napriek uvedenému, aj keby podané znalecké posudky boli v prejednávanej veci použiteľné, ich závery
ani s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi nepredstavujú dostatočný podklad pre záver, že stíhané
skutky sú trestným činom.

Skutočnosť, že spoločnosť obžalovaných je platobne neschopná a následne aj v predĺžení, sama
osebe pre záver, že obvinení boli minimálne uzrozumení, teda konali v nepriamom úmysle, že za

dodaný tovar nebudú môcť zaplatiť, nestačí. Obžalovaní sa totiž v prejednávanej veci bránili tým, že od
svojich dodávateľov, teda poškodených spoločností, si objednávali len tovar, ktorý následne zapracovali
do svojich výrobkov, na ktoré už mali objednávky od svojich odberateľov. V prospech obhajoby
obžalovanýchpritomvyznievaskutočnosť,žetakobžalovaníakoajpoškodenísavosvojichvýpovediach
zhodlinatom,žeobžalovanýmdodávanýtovarbolpolotovarom,ktorýbolpoužiteľnýlennazapracovanie

do konkrétneho výrobku, ktorý spoločnosť obžalovaných vyrábala a z tohto dôvodu s ním v zásade ani
nebolo možné samostatne obchodovať, obžalovaní s týmito dodanými polotovarmi neobchodovali a to
tak podľa vlastného vyjadrenia, ako aj záverov znaleckého dokazovania, pokiaľ by v prejednávanej veci
použiteľné boli. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosti poškodených dodávali
spoločnosti obžalovaných špecifické polotovary určené len na zapracovanie do konkrétnych výrobkov,

obrana obžalovaných potom, že ich objednávali a odoberali od poškodených na podklade požiadaviek
svojichodberateľovnadodaniekonkrétnychvýrobkov,prektorédodanépolotovaryboliurčené,vyznieva
logickým, uveriteľným, akceptovateľným spôsobom, pričom táto obrana v prejednávanej veci nijakým
dôkazom vyvrátená nebola. Ak teda si obžalovaní u svojich dodávateľov, teda poškodených objednali
a odobrali od nich polotovary, na podklade objednávok od svojich odberateľov na výrobu konkrétnych

výrobkov, ktoré aj vyrobili, pretože opak z obsahu spisu nevyplýva, potom sa mohli dôvodne domnievať,
že z platieb od svojich odberateľov za dodané ich výrobky budú môcť svojich dodávateľov, teda
poškodených, uspokojiť. Ak teda obžalovaní v čase dodania tovaru od poškodených reálne očakávali
príjem, z ktorého budú môcť za dodaný tovar zaplatiť, len zo skutočnosti, že ich spoločnosť je platobne
neschopná a neskôr aj v predĺžení, ak by teda závery znaleckého dokazovania boli v prejednávanej

veci použiteľné, pre záver, že boli minimálne uzrozumení s tým, že nebudú môcť za dodané polotovary
zaplatiť, nestačí, pretože obžalovaní sa mohli reálne domnievať, že za dodané polotovary zaplatia z
finančných prostriedkov, ktoré im poskytnú ich odberatelia za výrobky, ktoré pre nich vyrobia.

Úmysel obžalovaných podviesť poškodených, a to ani nepriamy, nie je možné vyvodiť ani zo skutočnosti,

že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou obžalovaných, teda SL-K., s.r.o. a poškodenou spoločnosťou
K., s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje výhradu vlastníctva, keďže táto výhrada je s ohľadom na
skutočnosť, že sa má týkať polotovaru, ktorý má byť zapracovaný do ďalšieho výrobku, nereálna, v praxi
nerealizovateľná. Za určitých okolností by mohla byť podkladom pre následné konštatovanie spáchania
trestného činu sprenevery za predpokladu, že by vykonaným dokazovaním bolo zistené, že peňažné

prostriedky, ktoré boli získané za predaj výrobku, do ktorého bol polotovar zapracovaný, neboli použité
na úhradu dodaného polotovaru, ale na iný účel, avšak dokazovanie v prejednávanej veci, a to ani
znalecké dokazovanie, keby v prejednávanej veci použiteľné bolo, týmto smerom vedené nebolo a
nepredstavuje dostatočný podklad pre takéto závery.

O spomínanom úmysle obžalovaných, a to ani nepriamom, nesvedčí ani prehlásenie spoločnosti SL-K.,
s.r.o. v zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, že disponuje dostatočným objemom finančných prostriedkov, ktoré
mu umožnia v lehote splatnosti uhradiť celú hodnotu záväzku vyplývajúceho z tejto kúpnej zmluvy.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom k 01.01.2009) právny

úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. v znení účinnom k 01.01.2009) prejav
vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany,
ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa čl. II. (Predmet zmluvy) zo dňa 01.01.2009 predmetom tejto zmluvy je predaj a nákup oceľových
plechov a tovarových výpalkov podľa špecifikácie zasielanej v jednotlivých objednávkach kupujúcemu.
Podľa čl. III. (Cena zmluvy) zo dňa 01.01.2009 cena materiálu bude stanovená na jednotlivých
objednávkach.

Na hlavnom pojednávaní konanom súdom prvého stupňa dňa 16.10.2014 poškodený J.. Q. N. (za
spoločnosť K., s.r.o. B. N. M.) vo vzťahu k obsahu zmluvy zo dňa 01.01.2009 uviedol, že odberateľ,
teda obžalovaný je informovaný, že objem prostriedkov, do výšky ktorých mu bude dodávaný tovar,
určuje faktoringová spoločnosť, v prejednávanej veci ten objem určovala spoločnosť TRANSFACTOR
SLOVAKIA a.s. vo výške 40.000,- eur, ktorý spoločnosti SL-K. oznámili, ale nie písomne, pričom objem

prostriedkov v spomínanej zmluve uvedený nie je a faktoringová spoločnosť ho určuje do dvoch až
deviatich dní po uzavretí zmluvy. Poškodený ďalej uviedol, že platby týkajúce sa stíhaného skutku,
spočiatku prebehli, presný ich rozsah a limit uviesť nevie, avšak spomínaný limit (40.000,- eur) sa
znovu uvoľnil, následne došlo k nezaplateniu faktúr, preto dodávky boli zastavené, neskôr boli dodávky
obnovené, avšak platby sa uskutočnili v pomere 1:2, to znamená, že obžalovaní platili dvojnásobnú

sumu oproti dodanému množstvu.

Podstata konania, ktoré by bolo možné posúdiť ako trestný čin podvodu spočívajúci v tom, že páchateľ
trestného činu vylákal od poškodeného tovar, je založená na skutočnosti, že páchateľ ešte pred
uzavretím právneho úkonu, ktorý má byť podkladom pre vylákanie tovaru, vie, že za dodaný tovar

nezaplatí alebo že nebude v jeho možnostiach a schopnostiach za dodaný tovar zaplatiť. Obžalovaným
teda v prejednávanej veci by muselo byť vykonaným dokazovaním preukázané, že 01.01.2009 vedeli,
že za tovar dodaný na podklade tejto zmluvy nebudú môcť zaplatiť, resp. že s ohľadom na spomínané
vyhlásenie obsiahnuté v zmluve, nedisponujú takým objemom finančných prostriedkov, ktorý im umožní
zadodanýtovarzaplatiť.Takátoúvahabybolanepochybnenamieste,pokiaľbypoškodenáspoločnosťa

spoločnosťobžalovanýchuzavrelidňa01.01.2009klasickúkúpnuzmluvu,vktorejbybološpecifikované,
aký konkrétny tovar, v akom konkrétnom množstve, za akú cenu, kedy bude dodaný a kedy presne
bude potrebné za tento tovar zaplatiť. Zo zmluvy zo dňa 01.01.2009, ktorá je skôr zmluvou rámcovou
a ktorá len stanovuje určitý rámec vzájomnej obchodnej spolupráce medzi poškodenou spoločnosťou a
spoločnosťou obžalovaných, pričom opak netvrdí ani poškodený Ing. Jozef Novák, však nevyplýva, aký

konkrétny tovar, v akom konkrétnom množstve, kedy má byť dodaný ani akú konkrétnu sumu, či cenu
treba zaňho zaplatiť. Objem finančných prostriedkov, do výšky ktorých mohla poškodená spoločnosť
dodať polotovary spoločnosti obžalovaných, určovala tretia ďalšia faktoringová spoločnosť, tento rámec
01.01.2009 známy nebol, teda objem finančných prostriedkov bol určený až dodatočne v lehote buď
dvoch alebo až deviatich dní, čo z vykonaného dokazovania presne nevyplýva. Ak teda obžalovaný Q.

N., keďže on zmluvu z 01.01.2009 za spoločnosť SL-K., s.r.o. podpísal dňa 01.01.2009, nevedel, akým
objemom finančných prostriedkov má jeho spoločnosť disponovať, pretože to zo zmluvy nevyplývalo,
nepoznala ho ani poškodená spoločnosť, pretože dodatočne do dvoch alebo až deviatich dní po
uzavretí zmluvy ho určovala faktoringová spoločnosť, nemohol vyhlásením, že disponuje dostatočným
objemom finančných prostriedkov, ktorý nebol známy, uviesť poškodeného do omylu. Z výpovede

poškodeného na spomínanom hlavnom pojednávaní je totižto zrejmé, že išlo o rámcovú zmluvu, ktorej
obsah bol v zásade nemenný, jeho obsah teda obžalovaný ovplyvniť nemohol. Poškodenému, keďže
ani jemu finančný rámec, ktorý určovala tretia faktoringová spoločnosť, nebol známy, muselo byť zrejmé,
že ide o dojednanie, teda právny úkon neurčitý, nezrozumiteľný, pripúšťajúci rôzny výklad, preto je
toto ustanovenie zmluvy, podľa názoru krajského súdu, neplatné, je nutné ho vykladať na ťarchu

poškodeného, ktorý ho ako prvý použil, keďže obžalovanému na podpis predložil v podstate nemennú
rámcovú zmluvu, a preto je nutné ho vykladať na ťarchu poškodeného. To potom ale znamená, že
takéto prehlásenie nemohlo poškodeného uviesť do omylu a nemohlo ani založiť trestnú zodpovednosť
obžalovaných za trestný čin podvodu. Navyše, pokiaľ obžaloba viazala podvodný úmysel obžalovaných
k momentu uzavretia spomínanej zmluvy, teda k 01.01.2009, muselo by to znamenať, že obžalovaní už

01.01.2009 boli rozhodnutí za dodaný tovar nezaplatiť. Z výpovede poškodeného J.. Q. N. však vyplýva,
žespočiatkunejaképlatbyprebehli,limitsaznovuuvoľnil,čoznamená,žemuseliprebehnúťplatbyaždo
výšky 40.000,- eur, aby mohol byť tento limit obnovený. Pokiaľ teda obžalovaní zo začiatku za postupne
dodávanýtovarpoškodenémuplatiliaprestaťplatiliažsurčitýmčasovýmodstupom,neskôrpoobnovenídodávok dokonca platili za dodaný tovar dvojnásobnú sumu, aby ponížili dlžnú sumu voči poškodenému,
tieto skutočnosti vo svojom súhrne o podvodnom úmysle obžalovaných ku dňu 01.01.2009 nesvedčia.

Aj keď, podľa názoru krajského súdu, znalecký posudok z už vyššie uvedených dôvodov v prejednávanej
veci použiteľný nie je, predsa len považuje krajský súd za potrebné sa vyjadriť k odvolacím
námietkam prokurátora, ktorý poukazoval na to, že obžalovaní za faktúry v období od 27.02.2009
do 26.11.2009 spoločnosti K., s.r.o. ani čiastočne nezaplatili. Prokurátor totiž opomenul spomenúť,
že faktúry za obdobie od 14.01.2009 do 27.02.2009 zaplatené boli. Medzi poškodenou spoločnosťou

a spoločnosťou obžalovaných boli zrealizované obchody v celkovej sume 72.726,78 eur, za ktoré
spoločnosť obžalovaných zaplatila poškodenej spoločnosti sumu 36.020,45 eur a nezaplatených zostalo
36.706,33 eur. Keďže teda obžalovaní prvú polovicu obchodu zaplatili a až následne platiť prestali,
následné neplatenie faktúr bez ďalšieho nemôže svedčiť o podvodnom úmysle na strane obžalovaných
na začiatku zmluvného vzťahu v čase jeho dojednávania.

Či sa snáď obžalovaní nedopustili trestného činu zvýhodňovania veriteľa, z obsahu spisu nie je
možné zistiť, doposiaľ vykonané dokazovanie pre takýto záver nepredstavuje dostatočný podklad a
to ani vykonané znalecké dokazovanie, ak by použiteľné v prejednávanej veci bolo. Znalec totižto v
podanom znaleckom posudku síce konštatuje, že obžalovaní si neplnili svoje záväzky rovnomerným
a pomerným spôsobom a pri plnení svojich záväzkov uprednostňovali niektorých veriteľov, avšak pre

veľký rozsah nepriložil znalec svoje zistenia k znaleckému posudku v celom rozsahu. Aby bolo možné
uvažovať o spáchaní trestného činu zvýhodňovania veriteľa, súčasťou spisu by musela byť celá účtovná
dokumentácia spoločnosti obžalovaných, ktorá bola podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku.
Znalec by musel, napriek rozsiahlosti materiálu, konkrétne uviesť, ktoré faktúry boli uprednostnené
pred faktúrami inými, navyše vždy by bolo potrebné zohľadňovať skutočnosť, že ani uprednostnenie

zaplatenia inej faktúry v celom rozsahu na úkor inej faktúry nemusí byť vždy a za každých okolností
trestným činom zvýhodňovania veriteľa, pokiaľ sa obžalovaný dôvodne domnieval, že zaplatením určitej
faktúry v celom rozsahu si zabezpečí taký obchod, z ktorého mu potom budú plynúť také príjmy, ktoré mu
umožnia zaplatiť aj faktúry ostatné. Bolo ale vecou prípravného konania, aby orgány činné v trestnom
konaní zhromaždili všetok potrebný dôkazový materiál, zabezpečili vykonanie potrebného znaleckého

dokazovania v nevyhnutnom rozsahu, takýto nedostatok už v súdnom konaní odstrániť možné nie je,
pretožebytýmdošloknahrádzaniučinnostiprokurátoraakostranyvkonaní,čímbysavkontradiktórnom
procese, ktorým aj trestný proces je, narušila rovnosť strán neprípustným spôsobom.

Vykonaným dokazovaním teda nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by obžalovaní tým, že prevzali

od poškodených spoločností tovar a následne zaňho v celom rozsahu nezaplatili, týchto poškodených
podviedli, teda dopustili sa trestného činu podvodu a vykonaným dokazovaním ani nebolo preukázané,
že by sa obžalovaní dopustili trestného činu iného, preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por., oslobodil, pretože stíhané skutky nie sú
trestným činom, správne a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len odvolanie okresného prokurátora

ako nedôvodné zamietnuť a otázka nezaplatených faktúr je otázkou občianskoprávneho, nie však
trestnoprávneho charakteru.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.