Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214062
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414214062.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci Mesto

Žiar nad Hronom, IČO: 00 321 125, štatutárny orgán Mgr. Peter Antal, primátor, sídlo Žiar nad Hronom,
Š. Moyzesa 46, zastúpený advokátkou JUDr. Miroslavou Hudecovou, so sídlom v Žiari nad Hronom,
Š. Moyzesa 46, P. O. BOX 26, proti žalovanej O. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ž.L. D. C., adresa
pre doručovanie a aktuálne bytom Ž. D. C., O.. Y. XXX/XX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Evou
Považanovou, so sídlom v Žiari nad Hronom, Jiráskova 400/21, o návrhu na vypratanie takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á vypratať byt č. 6 - C (č. 39) o výmere 36,85 m2, nachádzajúci sa na 6.
poschodí bytového domu sú. č. 509, číslo vchodu 19, na Ul. O.. Y. S. Ž. D. C., postaveného na CKN

parc. č. 700/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. Ž. D.
C., v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právnej zástupkyne
žalobcu, JUDr. Miroslavy Hudecovej, pozostávajúce z trov konania na zaplatenom súdnom poplatku
vo výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 358,57 €, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti

žalovanej vypratať byt, ktorý sa nachádza v Ž. D. C., X.. O.. Y. Č.. X-Y. (Č.. XX), ktorý sa nachádza na 6.
poschodí bytového domu č. súp. 509, č. vchodu 19, a to s poukazom na to, že nájom v zmysle uzavretej
zmluvyboldohodnutýnadobuurčitú,atodo30.11.2014,pričomnovázmluvaonájmebytusožalovanou
uzavretá nebola. Žalovaná užíva predmetný byt aj po uplynutí uvedenej doby, a to bez akéhokoľvek
právneho titulu a bez súhlasu žalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu okrem iného poukázala aj na to,
že žalovaná hrubo porušovala svoje povinnosti, najmä tým, že nenahlásila, že v byte bývajú ešte ďalší
ľudia, pričom žalobca sa rozhodol toto neriešiť výpoveďou, nakoľko zmluva bola dohodnutá na dobu

určitú. Zároveň uviedol, že žalovaná bola vopred upozornená na to, že nájom bytu jej končí. Vzhľadom
na to, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú, žalovanej nevzniklo ani právo na bytovú náhradu. Právna
zástupkyňa žalobcu ďalej konštatovala, že žalovaná nemala ani riadnu platobnú disciplínu. Právna
zástupkyňa žalobcu k výhrade žalovaného, že sa jedná o sociálny byt, poukázala na to, že na predmetný
byt sa nevzťahuje Zákon č. 443/2010 a vzhľadom na to ani § 5 Všeobecne záväzného nariadenia mesta
č. 1/2013.

Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s podaným návrhom nesúhlasila, návrh žiadala
zamietnuť, pričom v prípade, pokiaľ by bolo návrhu vyhovené, žiadala, aby žalovanej bola poskytnutá
bytová náhrada formou náhradného bytu. Poukázala na Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Žiar
nad Hronom č. 1/2013, kde v § 5 je konštatované, že sa jedná o byt, určený na sociálne bývanie s tým,že v podstate o možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy malo mesto informovať žalovanú
minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom ukončenia nájmu, pričom žalovaná informovaná
nebola. Konanie zo strany mesta považujú za účelové, pričom popreli, že by osoby, ktoré boli v byte

nájdené, tam bývali, tieto osoby podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej boli len na návšteve.
Právna zástupkyňa žalovanej zároveň konštatovala, že žalovaná mala záujem predĺžiť nájomnú zmluvu
alebo uzavrieť novú nájomnú zmluvu, s čím však žalobca nesúhlasil. V priebehu konania právna
zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že aj keď nejde o sociálne bývanie, treba vychádzať zo
Všeobecne záväzného nariadenia mesta č. 2/2007, kde v zmysle § 3 sa uvádza, že kontrolným a

poradným orgánom je sociálna komisia mesta.

Žalovaná sa pripojila k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne, uviedla, že byt nie je ochotná vypratať,
nakoľko v byte býva spolu aj so synom, dcérou a vnučkou, potvrdila, že nájomnú zmluvu s ňou mesto
neuzavrelo, konštatovala, že je si vedomá, že mala uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú, ako aj
to, že tento nájom skončil. Uviedla, že mesto s ňou nechcelo uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, ani túto

nájomnú zmluvu predĺžiť. Zároveň uviedla, že nemá kde ísť bývať, ale nové bývanie si nehľadá.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s výpisom z LV
č. XXXX, k. ú. Ž. D. C., so zmluvou o nájme, s výzvou na odovzdanie nájomného bytu, s dodatkami k
zmluve, so Všeobecnými záväznými nariadeniami mesta, so žiadosťou o predĺženie nájomnej zmluvy a

s odpoveďou, s kúpnou zmluvou, uzavretou medzi predávajúcim JADRANY s.r.o., Banská Štiavnica a
žalobcom, s výpisom z uznesenia Mesta Žiar nad Hronom zo dňa 10.6.2010, s prehľadom predbežného
plnenia rozpočtu žalobcu, s vyjadrením Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej
politiky, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je

chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca
právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo
na bytovú náhradu.

Podľa § 4 Zákona č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov, súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami

pri zániku nájmu, dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu okrem prípadu,
ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je
možné ďalej užívať, alebo ak ide o byt služobný alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho
užívaním skončil užívanie iného bytu.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to po oboznámení sa s výpisom z LV č. XXXX,
k. ú. Ž. D. C., že žalobca je vlastníkom bytu, ktorý sa nachádza v Ž. D. C., X.. O.. Y., vchod 19, na 6.
poschodí, byt č. 6-C, dom č. súp. 509, postavený na parc. č. 700/3. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že
je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie návrhu na vypratanie nehnuteľnosti žalovanou.

Súd zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 27.8.2014 Zmluvu o nájme č. 509190393/2014, v zmysle
ktorej žalobca prenechal žalovanej do nájmu na dočasné užívanie byt č. 6-C (č. 39), nachádzajú sa na 6.
poschodí bytového domu, vo vchode č. 19, dom č. súp. 509 v Žiari nad Hronom na Ul. O.. Y. S. Ž. D. C.. V
zmyslečl.III.bod1dobanájmuboladohodnutánadobuurčitú,atood1.9.2014do30.11.2014.Účastnícikonania novú nájomnú zmluvu neuzavreli, a neuzavreli ani Dodatok k pôvodnej nájomnej zmluve, v
zmysle ktorého by sa uzavrel nájom na ďalšiu dobu. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli.
Žalobca zaslal žalovanej dňa 7.11.2014 výzvu na odovzdanie nájomného bytu s poukazom na uzavretie

zmluvy o nájme na dobu určitú, pričom konštatoval, že zmluva o nájme končí dňa 30.11.2014 a nebude
predĺžená z dôvodu hrubého porušenia povinnosti nájomcu a zároveň vyzval žalovanú na odovzdanie
nájomného bytu k 30.11.2014. Uvedená výzva bola žalovanej doručená dňa 20.11.2014.

Pokiaľ zástupkyňa žalovanej poukázala na Všeobecné záväzné nariadenie mesta č. 2/2007 o

prideľovanínájomnýchbytovvovlastníctveMestaŽiarnadHronom,trebauviesť,žeVšeobecnézáväzné
nariadenie č. 1/2013, § 8, bod 3. uvedené VZN č. 2/2007 zrušilo. Súd vykonal dokazovanie, či v danej
veci išlo o nájom bytu, určené na sociálne bývanie. Z predloženej kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel ako
predávajúci JADRANY s.r.o. Banská Štiavnica a ako kupujúci Mesto Žiar nad Hronom dňa 3.11.2010
vyplynulo, že žalobca kúpil okrem iného aj byt, o ktorý v konaní ide, pričom v zmysle zmluvy bola
stanovená kúpna cena a platobné podmienky, pričom žalobca sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu kúpnu

cenu v troch splátkach. Z predloženého výpisu z uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva v
Žiari nad Hronom zo dňa 10.6.2010 súd zistil, že bola schválená kúpa predmetného bytu (okrem iných)
a takisto bola riešená aj splatnosť kúpnej ceny. Z predloženého prehľadu predbežného plnenia rozpočtu
za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 a za obdobie od 1.1.2009 do 29.4.2015 súd zistil, že kúpna
cena v zmysle predloženej kúpnej zmluvy bola v rámci predbežného plnenia rozpočtu schválená, ako

aj uvoľnená a predbežne plnená. Z vyjadrenia Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor výstavby a
bytovej politiky Banská Bystrica súd zistil, že program rozvoja bývania, ktorý v súčasnosti zastrešuje
MDRR-SR a z ktorého sa poskytujú dotácie na výstavbu obecných nájomných bytov bol schválený v
r. 1998. Mestu Žiar nad Hronom bola do r. 2014 poskytnutá dotácia dvakrát, a to v r. 1998 a v r. 2009,
pričom na predmetný bytový dom, postavený v 70. rokoch nebola poskytnutá dotácia, a preto sa naň

nevzťahujú podmienky podľa Zákona 443/2010 Z. z. Z uvedených skutočností je zrejmé, že sa nejedná
o sociálny byt.

Skutočnosti, prezentované účastníkmi konania v rámci súdneho konania, týkajúce sa toho, či žalovaná
platila alebo neplatila platby, spojené s užívaním bytu, v takom rozsahu, ako mala, alebo či v byte bývali

alebo nebývali iné osoby bez súhlasu vlastníka bytu, neboli podstatné pre posúdenie nároku žalobcu,
ktorýmsadomáhaluloženiapovinnostižalovanejpredmetnýbytvypratať.Preposúdenienárokužalobcu
bola podstatná tá skutočnosť, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od 1.9.2014 do 30.11.2014.
Nebolo povinnosťou žalobcu uvedenú zmluvu uzatvoriť opätovne alebo formou dodatku upraviť novú
dobu nájmu. To, či žalobca uzavrie novú nájomnú zmluvu, bolo výslovne v jeho dispozičnom oprávnení.

Vzhľadom na to, že nájom bytu skončil uplynutím doby a nedošlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy,
žalovaná užíva predmetný byt bez právneho titulu, a preto návrh žalobcu na vypratanie predmetného
bytu je v plnom rozsahu dôvodný.

Pri zániku nájmu, dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon

môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitným zákonom
je Zákon č.189/1992 Zb. o úprave pomerov, súvisiacich s nájmom bytov a nebytovými náhradami, kde v
§ 4 je konštatované, že pri zániku nájmu, dohodnutého na dobu určitú, nemá nájomca právo na bytovú
náhradu okrem prípadov, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že bez
zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia

a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu. Vzhľadom na to, že nájom bytu neskončil
pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že by byt bez zavinenia nájomcu nebolo možné ďalej užívať a
nejde ani o služobný byt alebo o byt osobitného určenia, a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie
iného bytu, a preto nevzniklo žalovanej právo na bytovú náhradu ani z dôvodov v zmysle § 4 citovaného
zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný, a
preto mu vyhovel. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že je si vedomá toho, že nájom bytu mala uzavretý
na dobu určitú, avšak sama uviedla, že nové bývanie si z vlastnej iniciatívy nehľadá. Aj keď žalobca
žiadal uložiť povinnosť žalovanej vypratať byt v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, súd

poskytol žalovanej dlhšiu lehotu a uložil jej povinnosť predmetný byt vypratať do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Súd zohľadnil tú skutočnosť, aby žalovaná mala priestor zabezpečiť si iné bývanie.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania na zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 358,87 €. Trovy právneho
zastúpenia súd priznal právnej zástupkyni žalobcu v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd priznal trovy právneho

zastúpenia za dva úkony po 61,85 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu), dvakrát režijný paušál
po 8,04 € (úkony v r. 2014), tri úkony po 64,54 € (vyjadrenie k odporu, pojednávanie dňa 22.4.2015 a
29.7.2015) a trikrát režijný paušál po 8,39 € (úkony v r. 2015).

O povinnosti žalovanej zaplatiť trovy konania do rúk právnej zástupkyni žalobcu súd rozhodol v zmysle
§ 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej

činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.