Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109215622
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109215622.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v H. J. G.
W..Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom
v Košiciach na Floriánskej ul.č. 16 proti odporcovi F.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v H. J. K.
W..Č.. XX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Prešove na Hlavnej ul.č. 11, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa

proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 37C 208/2009-568 zo dňa 08.06.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 94,72 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Čurillu, č. účtu IBAN SK
XXX XXX XXX XXX XXXX XXX XXX, BIC: N. N..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti uzneseniu odvolanie z dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p.. Rozhodnutie súdu považoval za nespravodlivé, pretože nemal ani nemohol mať

vedomosť o príjmoch odporcu. Odporca je podnikateľom, pričom jeho príjmy nebolo možné vyvodiť
len z výsledkov jeho podnikateľskej činnosti . Uviedol, že len vďaka povinnosti zverejňovať zmluvy sa
dozvedel o získaných zákazkách odporcu, ktoré odporca na súde nikdy nepriznal. Poukázal na konanie
vedené pod sp. zn. 7CoP 208/2012, v ktorom odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval,
že odporcova finančná situácia je lepšia než prezentoval. Zastával názor, že v čase rozhodovania
prvostupňového aj druhostupňového súdu sa nedal ustáliť príjem odporcu . Uviedol, že ihneď ako boli

do spisu doložené príjmy odporcu, vzal čiastočne návrh späť, pričom zastával názor, že príjem odporcu
závisel od úvahy súdu, preto nemôže byť na neho prenesená zodpovednosť za výsledok konania,
keďže objektívne nemohol predvídať príjmy odporcu. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a odporcu
zaviazať nahradiť mu trovy konania vo výške 3 937,84 Eur na účet jeho právneho zástupcu a súčasne
si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 1 úkon právnej služby (odvolanie) vo výške
361,34 Eur.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné zo sumy
132,78 Eur na sumu 330 Eur, pričom si musel byť vedomý, že prechod zo strednej školy na vysokú
školu neodôvodňuje trojnásobné zvýšenie výživného. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal svoj návrh
v časti späť, je zrejmé, že vedel o podstatnej zmene pomerov aj na jeho strane. Čiastočné späťvzatie
návrhu pritom navrhovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že

rozhodnutie súdu ohľadom jeho príjmu záviselo od úvahy súdu. Rozhodnutie súdu o trovách konania jepresvedčivé, spravodlivé a racionálne, preto ho navrhol potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 361,34 Eur za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu).

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľaust.§146ods.2 O.s.p.,akniektorýzúčastníkovzavinil,žekonaniesamuselozastaviť,jepovinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Náhrada trov konania predstavuje procesnú povinnosť, ktorej obsahom je záväzok na zaplatenie

sumy, ktorá sa úplne alebo sčasti zhoduje s trovami zaplatenými iným účastníkom, štátom alebo iným
subjektom občianskeho súdneho konania. Dôvodom na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania je
výsledok konania, zavinenie niektorých trov alebo náhoda, ktorá spôsobila trovy konania. Nahrádzajú
sa trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ust. § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu
úspechu (zásadu zodpovednosti za výsledok), ktorá znamená, že účastník konania, ktorý bol v spore

úspešný, má nárok na náhradu trov konania. Čiastočný úspech zakladá právo na plnú náhradu trov, na
pomerné rozdelenie náhrady (podľa pomeru úspechu a neúspechu), alebo vedie k nepriznaniu náhrady
trov konania.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ pôvodne návrhom doručeným súdu dňa 26.06.2009 domáhal

zvýšenia výživného od odporcu zo sumy 132,78 Eur (4 000 Sk) na sumu 330 Eur a následne vzal
svoj návrh späť v časti sumy 100 Eur t.j. požadoval zvýšenie výživného od 01.07.2009 zo sumy
132,78 Eur na sumu 230 Eur mesačne. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 37C 208/2009-519 zo
dňa 03.05.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 CoP 208/2012-558 zo dňa
27.03.2013 zvýšilvyživovaciupovinnosťodporcuknavrhovateľovizosumy132,78Eurnasumu180Eur

počnúc od 01.09.2009 do budúcna. Konanie v časti zvýšenia výživného od odporcu pre navrhovateľa
prevyšujúceho sumu 230 Eur mesačne od 01.07.2009 do budúcna zastavil. Z uvedeného je zrejmé,
že v konaní bol úspešný odporca, pričom jeho úspech vo veci predstavoval 51,43 % (neúspech
navrhovateľa) a jeho neúspech 48,57 % (úspech navrhovateľa). Vzhľadom na to, že pomer rozdelenia
trov konania zodpovedá víťazstvu účastníka vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu,

mal v konečnom dôsledku odporca len nepatrný úspech t.j. 2,9 % (51,4 % - 48,6 %). Keďže pomer
úspechu a neúspechu účastníkov konania bol v danom prípade približne rovnaký, súd prvého stupňa
správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Odvolacia námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa mu mal priznať náhradu trov konania
v plnej výške z dôvodu, že príjem odporcu a rozhodnutie o výške výživného záviselo od úvahy súdu,

nebolo možné vyhovieť. Ust. § 142 ods. 3 O.s.p. je možné aplikovať len ak rozhodnutie súdu o výške
nárokuvychádzazúvahypodľa§136O.s.p.Určenievýškynárokuúvahousúduvzmysle§136O.s.p.je
možné, ak je základ nároku preukázaný a skutkové okolnosti na určenie výšky nároku nie je možné zistiť
vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami. V tom prípade môže súd určiť výšku nároku úvahou, avšak
táto úvaha musí mať podklad v zistení skutočností, ktoré umožnia kvantitatívne posúdenie základných

súvislostí. Musí ísť o skutkové zistenia o porovnateľných prípadoch, alebo ak to nie je možné, o zistenia
o iných než porovnateľných prípadoch, ktoré je potrebné ďalej posúdiť vzhľadom k nároku, ktorého
výška sa určuje (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/298/2006). Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie
o vyživovacej povinnosti nebolo závislé od úvahy súdu. Pre vyživovaciu povinnosť všeobecne platí,že jej rozsah sa v zásade určuje podľa odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností
a majetkových pomerov povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Rozhodnutie súdu, ktorým sa
určuje rozsah vyživovacej povinnosti vychádza z takých skutkových zistení, ktoré preukazujú potreby

oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Tieto skutkové zistenia je možné
zistiť pomerne jednoducho a prakticky je nemožné si predstaviť situáciu, kedy by ich nebolo možné
zistiť vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami. Uvedené sa uplatňuje aj pri rozhodovaní o zmene
rozhodnutia o výživnom (znížení/ zvýšení/ zrušení vyživovacej povinnosti) podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Súd si všetky skutkové okolnosti týkajúce sa odôvodnených potrieb oprávneného a schopností,

možností a majetkových pomerov povinného resp. podstatnej zmeny týchto pomerov môže zistiť a
preukázaťpotrebnýmidokladmi,rozhodnutiamisúdovainýchštátnychorgánovapod.Nazákladetýchto
jednoznačne zistiteľných skutkových okolností určí súd rozsah vyživovacej povinnosti resp. rozhodne o
jej zmene v konkrétnom prípade, preto rozhodnutie súdu nebude spravidla nikdy závislé od jeho úvahy
v zmysle § 136 O. s. p.. Z toho je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní
o trovách ich náhradu pomerne rozdelil podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a neaplikoval § 142 ods. 3 O.s.p. Na

základe týchto skutočností odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

V odvolacom konaní však mal odporca plný úspech, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ust. § 224 ods. 1 O.s.p. spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa + režijný paušál. V zmysle ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 3 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len citovaná vyhláška) je tarifnou hodnotou veci suma 3 937,84 Eur ( suma požadovaná navrhovateľom
titulom trov konania), preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ust. § 10

ods. 1 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 141,09 Eur, avšak keďže sa jedná o vyjadrenie k odvolaniu
proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, patrí odporcovi v zmysle ust. § 13a ods. 2
písm. b) citovanej vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 1 z
141,09 Eur = 70,54 Eur. Súčasťou priznanej odmeny je v zmysle ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj
režijný paušál v sume 8,39 Eur. Odmena a náhrada hotových výdavkov predstavuje spolu sumu 78,93

Eur, ktorú odvolací súd zvýšil o 20 % - nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) t.j. o sumu 15,79 Eur.
Na základe uvedeného odvolací súd priznal odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v
celkovej výške 94,72 Eur a na ich úhradu zaviazal navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.