Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514010094
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514010094.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, senát: predseda senátu JUDr. Erik Uhlár a prísediaci sudcovia Ing.

Štefan Mitník a Mgr. Ján Hric, na hlavnom pojednávaní dňa 5.12.2014 v Starej Ľubovni, v trestnej veci
obžalovaných Q. N. a Q. T. pre spolupáchateľstvo zločinu podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3
písm. a/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaných:

1. Q. N., nar. XX.X.XXXX v B. C., trvale bytom E. XX, okres B. C., a
2. Q. T., nar. X.X.XXXX v B. C., trvale bytom E. XXX, okres B. C.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa, sp. zn. Pv 381/10/7710 zo dňa
22.4.2014, podanej súdu 23.4.2014, pre skutky kvalifikované ako zločin podvodu spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorých sa mali
obžalovaní dopustiť tak, že:

ako konatelia spoločnosti SL-KOV, s.r.o. so sídlom v Starej Ľubovni aj napriek skutočnosti, že táto

spoločnosť bola najmenej od 31.12.2008 platobne neschopná a od 31.8.2009 v predĺžení,
- dňa 1.1.2009 v Spišskej Novej Vsi, ako kupujúci uzavreli s predávajúcim, obchodnou spoločnosťou
KPN, s.r.o. zmluvu č. 2009-2, ktorú v mene spoločnosti SL-KOV, s.r.o. podpísal obž. Q. N., a v
ktorej nepravdivo prehlásili, že spoločnosť SL-KOV, s.r.o. disponuje dostatočným objemom finančných
prostriedkov, ktoré jej umožnia v lehote splatnosti uhradiť celú hodnotu záväzku vyplývajúceho z tejto
kúpnej zmluvy a napriek výhrade vlastníctva predávajúceho k predávanému tovaru až do úplného
zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim, ustanovenej v tejto zmluve, v období od 24.2.2009 do 26.11.2009
celkovo v 17-tich prípadoch na základe faktúr so splatnosťou od 25.4.2009 do 25.1.2010 od spoločnosti

KPN, s.r.o. prevzali tovar v celkovej hodnote 38.309,71 eur, ktorý použili vo výrobe, kúpnu cenu
za dodaný tovar predávajúcemu nezaplatili, ale použili ju na úhradu ďalších nákladov súvisiacich
s činnosťou obchodnej spoločnosti SL-KOV, s.r.o. a úhrady splatných pohľadávok tretích osôb, čím
poškodenej spoločnosti KPN, s.r.o. spôsobil škodu v sume 38.309,71 eur,
- aj napriek vedomosti, že spoločnosť SL-KOV, s.r.o. riadne neuhrádza záväzky z predchádzajúcich
obchodných vzťahov, od predávajúceho, obchodnej spoločnosti GBO,
s.r.o. na základe faktúr vystavených v dobe od 10.7.2009 do 13.11.2009 s dobou splatnosti od 9.8.2009

do 13.12.2009 v siedmich prípadoch prevzali tovar v celkovej hodnote 18.442,- eur, ktorý ďalej odpredali,
kúpnu cenu za tovar predávajúcemu nezaplatili, ale použili ju na úhradu ďalších nákladov súvisiacich
s činnosťou obchodnej spoločnosti SL-KOV, s.r.o. a úhrady splatných pohľadávok tretích osôb, čím
poškodenej spoločnosti GBO, s.r.o. spôsobili škodu v sume 18.442,- eur,
celkovo teda svojim konaním spôsobili škodu vo výške 56.751,71 eur,

čím malispoločným konaním seba obohatiť tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku
značnú škodu,

pretože skutky nie sú trestným činom.

II. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodené spoločnosti: KPN, s.r.o., IČO:
36202967, sídlom Odorínska cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves a GBO s.r.o., IČO: 36205052,
sídlom Južná trieda 78, 040 01 Košice, s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.4.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na Q. N. a Q. T.
pre spolupáchateľstvo zločinu podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona,
ktorého sa mali obžalovaní dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby (resp. vyššie
vo výrokovej časti tohto rozsudku).

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q.
N.,obžalovanéhoQ.T.,znalcaIng.MilanaBenku,svedka-štatutárnehozástupcupoškodenejKPNs.r.o.
- Ing. Jozefa Nováka, svedka - štatutárneho zástupcu poškodenej GBO s.r.o. - Ing. Pavla Bertu, ako
aj prečítaním znaleckého posudku znalca Ing. Milana Benku č. 2/2011 a jeho príloh, prečítaním správy
spoločnosti KPN s.r.o. z č.l. 402-403 spisu, správy spoločnosti GBO s.r.o. a jej prílohy z č.l. 405-408

spisu, správy z č.l. 411 spisu, výpisu z ÚEP z č.l. 412 spisu, výpisu z ÚEP z č.l. 413 spisu, odpisov z RT
z č.l. 409 a 410 spisu, návrhu na vykonanie dôkazov z č.l. 416 spisu, vyjadrenia vyšetrovateľa z č.l. 417
spisu, prílohy č. 1 spisu - faktúry, dodacie listy a objednávky spoločnosti GBO s.r.o., prílohy č. 2 spisu
- faktúry, dodacie listy a objednávky, ako aj v danej prílohe zahrnutej zmluvy o postúpení pohľadávok
spoločnosti KPN s.r.o., podania KPN s.r.o. z č.l. 203 spisu, dohody o spätnej cesii pohľadávok z

č.l. 204-205 spisu; celého spisu OS Prešov sp. zn. 1K/56/2010 ako je pripojený v kópii k spisovému
materiálu v tejto veci; prečítaním znaleckého úkonu č. 03/2013 - doplnku k znaleckému posudku č.
2/2011 podaného Ing. M. Benkom z č.l. 316-330 spisu; zmluvy č. 2009-2 z č.l. 200 až 202 spisu,
odsúhlasenia pohľadávok z č.l. 196 spisu, výzvy k zaplateniu z č.l. 197 spisu, zoznamu pohľadávok GBO
s.r.o. z č.l. 198 spisu, výzvy k vráteniu tovaru z č.l. 206 spisu a pripojeného poštového podacieho hárku

z č.l. 207 spisu, vyjadrenia k záväzkom z č.l. 208 spisu a podania z č.l. 209 spisu, uznesenia OS Prešov
č.k. 3K/6/2010-196 z č.l. 211 spisu.

.
Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žedošlokdodávkamtovaruzostranyjednakspoločnosti

KPN s.r.o. i zo strany spoločnosti GBO s.r.o. spoločnosti SL-KOV s.r.o., ktorej boli obžalovaní konateľmi
a že zo strany spoločnosti SL-KOV s.r.o. nebola spoločnostiam KPN s.r.o. a GBO s.r.o. zaplatená cena
za dodaný tovar v rozsahu ako je uvedené v obžalobe. Súd však na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že skutky kladené obžalovaným za vinu nie sú trestnými činmi, nakoľko súd na základe
vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by obžalovaní konali v úmysle (a to tak priamom ako

ani nepriamom) uviesť poškodené spoločnosti do omylu a na ich škodu seba, alebo spoločnosť, ktorej
boli obžalovaní konateľmi, obohatiť.

K tomu súd poukazuje na výpoveď obžalovaného Q. N., ktorý poukázal na to, že peniaze boli
používané vždy na nutné fungovanie firmy, načo použil aj peniaze z vlastných zdrojov, ktoré mal

ešte pred podnikaním. Podľa zmluvy s KPN mali byť dodávané tvarové výpalky, ktoré samostatne
neboli použiteľné, ale bolo ich možné použiť len tak, že museli byť zapracované len do firmou
obžalovaných vyrábaných výrobkov, pričom výpalok je určitý polotovar - časť plechu s vypálenými
otvormi, ktorý sa prizvára k inému kusu. Poukázal na to, že ako firma spolupracovali so spoločnosťou
HMH RUBELMASTER - vyrábali sme pre nich pásové dopravníky, sitá na triedenie štrku, komponenty do

drtičov, kde spočiatku sprostredkovateľom týchto obchodov bola spoločnosť ARPES SLOVAKIA s.r.o.,
avšak neplnila záväzky, išla do konkurzu, potom konali priamo s HMH, ale postupom roka 2009 ich
objednávkyklesli,resp.tietopozastaviliminimálneo80%plánovanejvýroby,pričomobjednávalivýrobky
napolrokaprípadnetrištvrterokadopreduapodľatýchtoobjednávokobžalovanízabezpečovalimateriál.
Uviedol, že v dôsledku toho bolo v 11 až 12 mesiaci 2009 zrejmé, že firmu obžalovaní budú musieť dať

do konkurzu. Uviedol, že v roku 2009 tiež robili výrobky aj pre firmu LINSINGER z Rakúska, tu boli tiežvýpalky použité ako polotovar, tu tiež používali výplaky od firiem KPN a GBO. Robili v roku 2009 asi
od 6 do 8 mesiaca výrobu pre prešovskú spoločnosť BLOGS, zvárali palety, a pokiaľ si spomína tá ich
nevyplatila. Výpalky od KPN a GBO sme používali aj v tejto výrobe. Samotnú firmu založil na základe

plánovanej spolupráce so spoločnosťou FROLING, kde sa osobne poznal s jej majiteľom S. S., pre nich
robili od začiatku kotle, potom výroba pre nich v dôsledku krízy ustala, naďalej však bolo uvádzané,
že bude obnovená, k tomu však nakoniec nedošlo. Raz za mesiac, resp. raz za dva až tri mesiace sa
u účtovníčky informoval ako firma na tom stojí, pričom mu táto dala rozpis pohľadávok a záväzkov -
saldokonto. Výpalky od KPN a GBO odoberali, nakoľko boli najbližšie. S firmou GBO zmluvu písomne

neuzatvárali. Zmluvu mali uzavretú písomne s KPN. Tam bolo uvedené, že spoločnosť obžalovaných
má dosť finančných prostriedkov na úhradu, avšak o konkrétnej sume, ktorej sa to vyjadrenie malo
týkať, v zmluve nie je zmienka, ani o konkrétnej sume ohľadne toho inak nehovorili. Firma obžalovaných
postupne nebola na tom najlepšie, ale mali dosť objednávok na základe, ktorých bol presvedčený, že
to ustoja, že nebude musieť firmu likvidovať, objednávky však postupne boli odvolávané. Svoje splnili
čo sa týka výroby, avšak odberatelia niektoré stroje odobrali až po troch mesiacoch - napr. stroj mal

byť odobratý v 6 mesiaci a išiel až v 9 mesiaci. V tej dobe sme mali 8 zamestnancov, celkovo pre nich
pracovalo asi 55 ľudí, tí ostatní boli živnostníci. K výpalkom čo boli uložené v sklade v Skrutkárni, nevie
koľko to bolo asi kusov, ale ich hodnota, i hodnota iného tam uskladneného materiálu (rúry, jakle) bola
asi 1.500,- až 2.000,- eur, pričom keď firma išla do konkurzu správca podstaty povolil ich predaj, ktorý
zrealizovali, pretože vlastník skladu žiadal vypratať priestory. Nevie koľko tam bolo výpalkov od KPN

a koľko od GBO. Správcom konkurznej podstaty bola JUDr. Oravcová, ktorá má sídlo vo Vranove nad
Topľou.
.
Nikdy v živote 4 nechcel nikoho ukrátiť o peniaze, alebo sa obohatiť, stále konal čestne. Uviedol, že
konatelia KPN a GBO boli u nich, resp. osobne za ním, zhruba v 10. až 11. mesiaci 2009, kedy ich

upozornil, že budú musieť podať návrh na konkurz. SL-KOV mala tri úvery z bánk, z ktorých peniaze z
nich boli do nej vložené a tieto úvery spláca dodnes on a obžalovaný T., nakoľko za tieto úvery tiež ručili,
pričom ručil i ďalší konateľ, pán X., ale jemu niet čo vziať, tak sa na splácanie vykašľal. Uviedol, že pri
podpise zmluvy s KPN vychádzal z predpokladu príjmov, opierali sa o výrobu a objednávky.

Obžalovaný Q. T. vo výpovedi uviedol, že mal vo firme SL-KOV na starosti zabezpečovanie materiálu
- t.j. hľadal dodávateľov a chodil na informatívne rokovania, teda či vyrábajú to čo bolo možné využiť
u nich. Uviedol, že väčšinou vyrábali pre zahraničných odberateľov - spoločnosť HMH, FROLING,
LINSINGER, ale i pre PL PROFY v Ľubovni, či ARPES SLOVAKIA a EUROKS. Od KPN a GBO odoberali
oceľové výpalky, ale nespomenie si pre ktorú firmu, ktorá brala výrobky od firmy obžalovaných sa to

zapracovávalo. S odberateľmi mali väčšinou vypracovaný harmonogram, teda že asi do takého a takého
obdobia od nich odíde, či odoberú, toľko a toľko výrobkov. Došlo však k tomu, že partneri začali chodiť
po určitej dobe s tým, že toľko a toľko stornujú z toho pôvodného harmonogramu. Snažili objednať toľko
tovaru koľko bolo treba na výroky, ktoré mali od nich odísť. Došlo aj k tomu, že niektoré stroje čo vyrobili
ostali u nich dlhšie, teda odberatelia ich odobrali neskôr ako mali, pri tom sa snažili firmu silou mocou

udržať a na to do firmy dávali i vlastné peniaze. Čo sa týka uzatvárania zmluvy so spoločnosťou KPN
pri uzatváraní asi nebol, s jej obsahom nebol oboznámený, vedel, že sa má podpisovať. Čo sa týka
GBO myslí, že aj on od nich objednával tovar, prípadne upresňoval objednávky ak boli od odberateľov
požadované nejaké zmeny na tvar. N. jeho i pána X. informoval pravidelne o pohľadávkach i záväzkoch.
Čo sa týka nepoužitých výpalkov nevie povedať koľko ich bolo od KPN a GBO, lebo v tom sklade bol aj

iný materiál, kvázi odpad, a nevie uviesť ako bolo s tým zostatkom naložené. Možno sa stalo, keď pán
N. informoval, že pohľadávky možno boli nižšie ako záväzky, mali sme však na hale vždy i výrobky, mali
aj objednávky, takže vždy bol predpoklad, že všetky záväzky uhradia. Postupom času sa to však všetko
naraz zbehlo rýchlo - nezaplatila im vôbec nič za tovar firma BLOGS. Do konkurzu išla firma ARPES,
PL PROFY tiež prestala platiť, nevedeli sa potom pohnúť, chodili za každým prosiť, aby pustili aspoň

časť peňazí, ku koncu roka 2009 to vyzeralo, že musia dať firmu do konkurzu, vtedy prišli na to, že to
už neutiahnú. Nikdy tovar neobjednávali s tým, že by za neho nechceli platiť. S N. pred založením firmy
pracovali v zahraničí, mali čosi ušetrené a ešte z týchto peňazí vkladali do firmy, a to aj počas jej činnosti.

Vyššie uvedené tvrdenia obžalovaných neboli ďalšími vykonanými dôkazmi nijako spochybnené či

vyvrátené. Podľa názoru súdu pritom nemožno od toho-ktorého podnikateľského subjektu relevantne
požadovať, aby v čase, kedy napr. sám nemá zaplatené za svoje dodávky, resp. má aktíva nie v
peniazoch ale napr. iba vo výrobkoch, prestal s ďalšou výrobou, neobjednával tovar na spracovanie
ďalších už dohodnutých objednávok a pod.. Rovnako k dohodnutiu či prehláseniu za spoločnosť SL-KOV v rámcovej zmluve uzavretej so spoločnosťou KPN, že má dostatok finančných prostriedkov na
uhradenie celého záväzku v lehote splatnosti súd poukazuje na výpoveď svedka J.. N., ktorý poukázal na
to, že objem prostriedkov, do ktorého KPN mala spoločnosti obžalovaných dodávať tovar určovala tretia

spoločnosť - Transfactor Slovakia, a.sa., ktorá v tomto prípade ten objem vytvorila vo výške 40.000,- eur,
a to ako vyplýva z jeho výpovede bez nejakého podrobného vyhodnocovania. Taktiež súd poukazuje na
to, že zo strany SL-KOV nejaké platby
.spoločnostiKPNbolipoukázané.J..N.tiežpotvrdil,žesastretolsobžalovanýmN.,ktorýmuoznámil,že
je to zlé, že to asi položia, na čo navrhol prácu pre KPN na materiáli, kde mal obžalovaný súhlasiť, potom

sa mu však nedovolal - k tomu súd poznamenáva, že nepochybne ak spoločnosť SL-KOV nemohla
zaplatiť za dodaný tovar, nebolo by možné z jej strany za takej situácie zabezpečiť takúto prácu, resp.
ak by mala dlh spoločnoti KPN splatiť takou prácou, len by sa preniesli jej dlhy na iné subjekty - jej
zamestnancovčiživnostníkovpreňupracujúcich,pretožetýchtobytiežnáslednenemalazčohovyplatiť.
Taktiež k v obžalobe uvádzanej výhrade vlastníctva poukazuje súd na to, že i J.. N. potvrdil, že jeho
spoločnosťou dodávaný tovar bol polotovar, ktorý sa mal zazvárať do iného výrobku či inak opracovať,

teda z pohľadu súdu ani s poukazom na výhradu vlastníctva uvádzanú v obžalobe nemožno odvádzať
úmysel obžalovaných uviesť do omylu a obohatiť sa na úkor v danom prípade spoločnosti KPN, nakoľko
bolo i tejto spoločnosti nepochybne vzhľadom na povahu dodávaného materiálu zrejmé, že tento jej
nebude možné po zapracovaní do výrobkov odberateľa reálne vrátiť. Rovnako súd poukazuje na to, že
aj z výpovede svedka J.. A. vyplynulo, že obžalovaní sa mu nezatajovali, pričom v novembri 2009 mu

obžalovaný N. uviedol, že čakajú na úhrady, nikto ho však neupovedomil o tom, že SL-KOV bude musieť
ísť do konkurzu, súčasne poukázal na to, že pred dodávkami materiálu nežiadala jeho firma doklady
na posúdenie bonity spoločnosti obžalovaných, poukázal na to, že ani po zistení vo februári 2010, že
priestory firmy obžalovaných sú prázdne, nesledoval či bol podaný návrh na reštrukturalizačné konanie
či na vyhlásenie konkurzu.

Osobitne súd poukazuje na závery znaleckého posudku, jeho doplnku a výpoveď znalca Ing. Benku,
ktorý poukázal na to, že zistiť či predpokladať úpadok alebo platobnú neschopnosť firmy možno zo
súvahy - kompletného účtovného výkazu resp. z daňového priznania, ktorého je táto súčasťou, zo
saldokonta (čo ako pred jeho výsluchom uvádzal obžalovaný N. mu bolo predkladané účtovníčkou) iba
vzájomný stav pohľadávok a záväzkov. K veciam, ohľadne ktorých znalec v podanom posudku uviedol,

že boli spoločnosťou SL-KOV predané hlboko pod zostatkovú cenu upresnil, znalec na pojednávaní,
že vychádzal z evidovanej účtovnej zostatkovej hodnoty dotknutých položiek, pričom súčasne poukázal
na to, že kúpne zmluvy sa odvolávali na ceny zistené znaleckým posudkom pred uzavretím, ktoré
posudky nemal pri evidencii ani neboli v spisovom materiáli, zároveň potvrdil, že všeobecná hodnota
vecí môže byť nižšia ako evidovaná zostatková účtovná hodnota, pričom však v evidencii by mali byť

uvedené i opravné položky. Poukázal tiež na to, že pokiaľ je účtovníctvo firiem vedené dôsledne podľa
zákona, mala by firma v určitých obdobiach uvádzať v ňom i rozpracovanú výrobu, pričom u firmy
obžalovaných sa táto zaznamenávala iba raz ročne. Súd poukazuje tiež na to, že podaný znalecký
posudok potvrdil, že obžalovaní - konatelia spoločnosti SL-KOV od januára 2009 do septembra 2010
nepoužili časť príjmov spoločnosti na svoju osobnú spotrebu ani na založenie spoločnosti NaR Comp,

s.r.o. či získanie podielu v nej. Znalec v posudku poukázal tiež na to, že od januára 2009 do septembra
2010 SL-KOV neplnila záväzky rovnomerným a pomerným spôsobom a uprednostňovala niektorých
veriteľov - toto tvrdenie však v posudku ani iných dôkazoch nie je nijako bližšie špecifikované, nijako
nie je preukázaný rozsah v ktorom prípadne zvýhodnili obžalovaní iných veriteľov a v akom teda a či v
dôsledku takéhoto zvýhodňovania došlo k vzniku škody na strane spoločností KPN a GBO, preto súd

nemohol uznať obžalovaných vinnými ani z prípadného trestného činu podľa § 240 Tr. zák. osobitne za
situácie, kedy v tomto smere zo strany obžaloby ani doplnenie dokazovania nebolo navrhované a okrem
toho je súd toho názoru, že doplňovanie dokazovania v tomto smere v tomto konaní by išlo vysoko nad
rámec ustanovenia § 2 ods. 11 Tr. por. vo vzťahu
.k predmetu podanej obžaloby (viď k tomu obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 1Tost 18/2014 z

28.5.2014), nakoľko takýmto rozsiahlym dokazovaním by už nebola zachovaná nestrannosť súdu, ale
súd by de facto od počiatku nahrádzal v tomto smere činnosť OČTK. Zároveň treba poukázať na to
v zmysle zistení znalca v posudku, SL-KOV k 31.12.2008 mala súčet stavu majetku a pohľadávok
628.689,74 eur oproti jej záväzkom 666.767,40 eur, avšak k 31.1.2009 už bol súčet stavu jej majetku a
pohľadávok 745.166,66 eur oproti jej záväzkom, ktoré v tom čase boli v nižšej výške, a to 707.650,77

eur, rovnako tak aktíva tejto spoločnosti prevyšovali jej záväzky i k 28.2.2009, 31.3.2009, teda z pohľadu
súdu bol odôvodnený predpoklad obžalovaných, že podľa stavu objednávok a majetku budú schopní
plniťzáväzkyspoločnostiapodľasúduitotopreukazuje,ževovzťahukspoločnostiKPNaGBOnekonali
v úmysle využijúc ich omyl sa na škodu ich majetku obohatiť (zároveň treba poukázať i na skutočnosť,že v celom konaní nebolo nijako preukázané akým konkrétnym spôsobom mali vôbec obžalovaní, resp.
jednotliví z nich uviesť osoby konajúce v mene a na účet poškodených spoločností do omylu - toto
nie je absolútne preukázané vo vzťahu k spoločnosti GBO, kde dodanie materiálu z jej strany bolo

realizované len na základe objednávok, a čo sa týka spoločnosti KPN podľa súdu toto nepreukazuje
ani „prehlásenie“ v uzavretej /vopred naformulovanej/ zmluve o dostatku finančných prostriedkov na
zaplatenie ceny v lehote splatnosti - a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o určovaní objemu
ceny dodávok treťou spoločnosťou bez relevantného vyhodnotenia odberateľa). Taktiež treba uviesť, že
podľa záverov doplnku znaleckého posudku SL-KOV v období od 1.1.2009 do 31.12.2009 vykonávala

výrobnú činnosť, priamo neobchodovala s výpalkami ale tieto ako polotovar použila vo výrobe (teda
neodpredala ich ako sa uvádza v obžalobe), znalec zároveň v podanom doplnku znaleckého posudku
konštatoval, že pohľadávky spoločnosti obžalovaných od 31.1.2009 do 31.1.2010 poklesli z dôvodu
výrazného poklesu odbytu a inkasa úhrad pohľadávok, pričom spoločnosť obžalovaných podľa znalca
prostriedky z úhrad použila na znižovanie záväzkov a výplatu miezd a tiež podľa znalca od 31.1.2009 do
31.1.2010 došlo k poklesu hodnoty majetku spoločnosti obžalovaných pre pokles stavu pohľadávok z

dôvodu prijatia ich úhrad, pre pokles stavu záväzkov z dôvodu realizácie úhrad, pre pokles stavu zásob
z dôvodu inventarizácie účtov zásob a nedokončenej výroby a pre predaj pásového rýpadla 4.11.2009,
pričomsúčasnepoukázalnato,žeprostriedkyzpredajamajetkuspoločnosťpoužilanaúhraduzáväzkov
a prevádzkových nákladov.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu potvrdzujú skutočnosti uvádzané obžalovanými
v ich výpovediach a vyvracajú akýkoľvek úmysel (či už priamy alebo nepriamy) každého z obžalovaných
uviesť poškodené osoby (teda fyzické osoby, ktoré na ich účet a v ich mene konali) do omylu a na škodu
majetku týchto spoločností seba alebo spoločnosť SL-KOV akokoľvek obohatiť.

Na základe vyššie uvedených skutočností, napriek tomu, že k vzniku škody na strane poškodených
spoločností došlo v dôsledku nezaplatenia ich pohľadávok voči spoločnosti SL-KOV za ktorú a na účet
ktorej konali obžalovaní, súd dospel k záveru, že skutky uvedené v obžalobe nie sú trestnými činmi,
nakoľko konanie obžalovaných preukázateľne nenaplnilo všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., a preto obžalovaných spod podanej obžaloby

podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku v celom rozsahu oslobodil.

S poukazom na oslobodenie obžalovaných spod obžaloby súd postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. por.
odkázal poškodené spoločnosti s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať Okresnému súdu Stará Ľubovňa k
sp. zn. 1T/36/2014 do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por. v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie

lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.