Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615203617
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615203617.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného F., zastúpeného Y. proti povinnému H., o
vymoženie 667,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske, č.k. 2Er/613/2015-20 zo dňa 03. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazastavilexekučnékonanieažiadnemuúčastníkovinepriznal
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 103, § 104 ods. 1,
§ 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).V odôvodnení svojho
rozhodnutia súd uviedol, že dňa 22.06.2015 doručil súdu súdny exekútor U.. H. O., F.. žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade návrhu oprávneného spísanej do zápisnice dňa
19.03.2015 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn.: SR 02166/09 zo dňa 26.05.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2009 a vykonateľnosť dňa 02.07.2009. Z obsahu tamojšieho
spisu tamojšieho súdu, sp. zn. 3Er/329/2009 súd zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie
uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.,sp.zn. SR02166/09zodňa26.05.2009domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 876,53 Eur s prísl. V uvedenej

exekučnej veci súdu uznesením zo dňa 02.03.2010, č.k. 3Er/329/2009-29 exekúciu zastavil pre rozpor
exekučného titulu so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčín zo dňa 03.05.2010, č.k. 17CoE/150/2010-39. Súd po preskúmaní
veci konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej
veci už bolo tamojším súdom o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie
exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného

konania, právoplatne rozhodnuté, čo založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda, pokiaľ v
totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní
nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania (podľa
§ 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov konania súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, pretože konanie vo veci bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, poukazujúc na ust.
§ 205 ods. 2 písm. b), písm. a) a písm. f) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze exekučného konania príslušný
exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie
uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Súdu prvého stupňa vytýkal, že v predmetnej veci

o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky vo veci, sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Zastával
názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104
ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné

konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. Namietal,
že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť,
pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už
právoplatnerozhodnutejveci.Považovaltakzazrejmé,žeexekučnékonanienemámeritoveci,oktorom

by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného
konaniapodľajehonázoruniejespôsobilévytvoriťprekážkurozhodnutejveci.Zároveňpoukázalnavôľu
zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu
konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Ďalej konštatoval, že napadnutým rozhodnutím súd prvého
stupňa porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom s tým, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v
exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne
potvrdiťpodľaust.§219ods.1O.s.p.,pričomvnadväznosti naust.§219ods.2O.s.p.krajskýsúd

v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie
správnosti dôvodov napadnutého uznesenia okresného súdu krajský súd dopĺňa nasledovné:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice dňa 19.03.2015 domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie 667,83 Eur s príslušenstvom, a to

na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02166/09
zo dňa 26.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2009 a
vykonateľnosť dňa 02.07.2009. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie,
keďže v predmetnom exekučnom konaní, sp. zn. 2Er/613/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky

oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd prvého
stupňa vo svojom skoršom rozhodnutí, uznesením, č.k. 3Er/329/2009-29 zo dňa 02.03.2010 rozhodol o
zastavení exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 09.06.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčín zo dňa 03.05.2010,
č.k. 17CoE/150/2010-39. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku

rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konaniezastaví.Akvecnespadádoprávomocisúdov,aleboakmápredchádzaťinékonanie,súdpostúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a
nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky

konania). V ust. § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva,
že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ako správne poukázal i súd prvého stupňa v preskúmavanej veci,
ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté; konať sa opätovne začne medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.

Z ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré

sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je
povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust.
§ 251 ods. 4 O.s.p. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie

aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné ustáliť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci, zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, poukazuje na skutočnosť,
že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, exekučný
súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie
a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania,

právoplatne rozhodol, a to uznesením, č.k. 3Er/329/2009-29 zo dňa 02.03.2010, ktorým exekúciu
zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
09.06.2010 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.05.2010, č.k.
17CoE/150/2010-39. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté
o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti,

vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu, zostali nezmenené,
ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd zastáva v zhode so súdom prvého stupňa právny názor, že uznesenie súdu
prvého stupňa, č.k. 3Er/329/2009-29 zo dňa 02.03.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne, č.k. 17CoE/150/2010-39 zo dňa 03.05.2010, založilo prekážku rei iudicatae, a teda, pokiaľ

v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .