Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. júl 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115216612
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115216612.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvprávnejvecižalobcu:N.T.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.,ul.I.XXXX/XX,zastúpený

JUDr. Alenou Lackovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Hasičská 3855, proti žalovanej: Z. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A., ul. P. S. XXX/XX, o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr.
Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a súd náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.07.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha splnenia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne

z tejto sumy od 03.04.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.04.2010 si žalovaná
požičala od žalobcu sumu 500 eur v hotovosti na úhradu svojich osobných potrieb. Termín vrátenia
pôžičky si účastníci bližšie nedohodli. Prevzatie pôžičky žalovaná potvrdila písomne svojim podpisom
pod potvrdenie o vydaní hotovosti zo dňa 23.04.2010. Žalobca žalovanú opakovane telefonicky aj
osobnevyzývalnavráteniepôžičky.Naposledydňa06.03.2015písomnouvýzvounaúhradupohľadávky
prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcu. Žalovaná si výzvu prevzala, avšak na ňu nereagovala.

2. Na základe žaloby žalobcu súd vydal dňa 12.08.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná
riadnyodpor.Vňomuviedla,žepohľadávkajepremlčaná.Uznáva,žeodžalobcuprevzalasumu500eur,
alenieakopôžičku.Tátosumajejbolaposkytnutáakozálohanaplataďalšiuspoluprácupriposkytovaní
kontaktov na klientov na poistenie. Viac sa však žalobca neozval a päť rokov sumu nevymáhal. Ani
v potvrdení o prevzatí sumy sa nikde nepíše o pôžičke, preto ide o nepravdivé tvrdenie. Mohlo ísť
iba o neoprávnený prospech, avšak jeho vydanie je dávno premlčané. Predpokladala spoluprácu so
žalobcom, ale nie z jej viny, k nej nedošlo.

3. K podanému odporu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne v
písomnom podaní zo dňa 28.01.2016. V ňom uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a jej dôvodoch.
V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania uviedol, že je nedôvodná, poukazujúc na rozhodnutie
NSSR sp.zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008. V zmysle tohto rozhodnutia a ustanovenia § 563
Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná premlčacia doba uplynutím 10 dňovej lehoty na
zaplatenie dlhu na základe písomnej výzvy zo dňa 06.03.2015, ktorú žalovaná prevzala dňa 24.03.2015,

teda dňom 03.04.2015.

4. Za účelom rozhodnutia o žalobe, súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov A. T. a C. I. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ato potvrdením o vydaní hotovosti, výzvou na úhradu pohľadávky a výpisom z údajov Sociálnej poisťovne
na č.l. 50.

5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a jej dôvodoch.

6. Žalobca vypovedal, že so žalovanou bol zoznámený prostredníctvom pána I. v roku 2010, ktorý mu
ju predstavil a požiadal ho o pomoc pre ňu. V tom čase bola žalovaná vo veľkých problémoch. On bol
v tej dobe aktívnym poisťovacím agentom pre viaceré poisťovne. S pánom I. mal v úmysle obchodne

spolupracovať, avšak čo je s ním v súčasnosti, už nevie. Peniaze žalovanej požičal, pretože bola v núdzi.
Bežne však pôžičky nepožičiava. Peniaze jej dal v OC Laugaricio v prítomnosti jeho manželky A. T..
Manželka o pôžičke vedela a musela vedieť, nakoľko by jej nedokázal vysvetliť, prečo dáva žalovanej
peniaze. Prevzatie peňazí žalovaná potvrdila na predloženom písomnom potvrdení. Na tomto potvrdení
nie je uvedený účel prevzatia peňazí, nakoľko jej dôveroval. Poznal veľa obchodných zástupcov, nemal
dôvod jej nedôverovať. Po dvoch až troch rokoch od poskytnutia pôžičky, ktorú mu nevrátila, jej navrhol,

že keď mu zabezpečí klientov pre poistenie, resp. dá mu typy na klientov, je možné takto dlh splniť. Chcel
v rámci tiperských provízií,, aby mu takto bola pôžička vrátená. Mal licenciu na uzatváranie poistných
zmlúv, z čoho mu plynula provízia. Pri klientoch, ktorých by mu dala žalovaná, by mu plynuli tieto tiperské
provízie. Čakal na tipy od žalovanej, avšak k tomu nedošlo. O tom, že žalovaná pracovala v minulosti v
poisťovníctvemupovedalpánI..Písomnúzmluvuopôžičkenespisovali,pretoženemalprávnevzdelanie

a nepovažoval to za potrebné. Predtým žalovanú nikdy nepoznal. Pri odovzdaní peňazí bol prítomný aj
X.. arch. S. K.. K odovzdaniu peňazí došlo v kaviarni oproti butiku N. N., v ktorom pracuje žalovaná. Po
odovzdaní peňazí spísal potvrdenie o vydaní hotovosti.

7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že popiera dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Nikdy medzi nimi

neboloanipísmom,aniústnedohodnuté,žeuzatvárajúzmluvuopôžičke.Nepopieraprevzatiesumy500
eur, avšak toto bolo urobené v rámci spolupráce medzi žalovanou a žalobcom. Nebola dohodnutá lehota
vrátenia peňazí, ani spôsob vrátenia. Medzi nimi mala fungovať spolupráca, ktorá nie z jej viny, nebola
uskutočnená. Na žalobcu bola odporúčaná, nakoľko jej mohol dohodiť prácu. V tom čase bola sama s
dvoma deťmi a v podnájme. Celá vec je premlčaná. V rámci jej výsluchu vypovedala tak, že žalobca

vo svojej výpovedi v mnohom klamal. Mali spoločného známeho pána I., ktorý jej povedal, že žalobca
podniká v poisťovníctve, a že sa mu darí. Ona predtým pracovala takisto v poisťovníctve v Českej
poisťovniSlovensko,kdesajejdarilo.Malaveľatzv.kmeňovýchklientov.N.I.juodprevadilpobudovuna
Mierovom námestí v Trenčíne, kde mal kanceláriu žalobca, pričom do budovy s ňou nešiel. V kancelárii
bol žalobca a jej neznáma pani. Všetko prebehlo rýchlo, pani si ich nevšímala. Podpísala potvrdenie o

prevzatí peňazí. Nebol tam prítomný žiaden pán a pána K. nepozná. Po podpise potvrdenia si od nej
žalobca vypýtal občiansky preukaz a dal jej 500 eur ako zálohu na budúcu spoluprácu. Spolupráca mala
spočívať v tiperstve, ktoré spomínal žalobca. Svoju zálohu si tak mala de facto odpracovať. Nedohodli
sa na žiadnych podmienkach splácania, ani dobe splácania. Po prevzatí peňazí si zobrala aj jedno
vyhotovenie potvrdenia o jej prevzatí. Odišla, rozlúčila sa s pánom C. a čakala, čo bude nasledovať.

Nemohla však čakať, kým sa žalobca rozhýbe a spolupráca nenastala. Hľadala si iné zamestnanie. Asi
až dva alebo tri roky po prevzatí peňazí ju žalobca našiel v OC Laugaricio v Trenčíne. Ani ju nenapadlo,
že od nej niečo bude pýtať, avšak pýtal od nej naspäť 500 eur. Bola tam s ním aj nejaká žena. Vyvíjal
na ňu nátlak. Nie je pravda, že by prevzala od neho nejakú sumu peňazí v OC Laugaricio. V tom čase
tam ani nepracovala. Bola dobre využiteľná ako obeť na všetko. V OC Laugariciio bola zamestnaná až

od roku 2013, preto predtým ju tam žalobca nemohol ani hľadať.

8. Svedkyňa A. T. vypovedala, že žalobca je jej manželom. Žalovanú pozná, niekoľkokrát bola u nich
v kancelárii. Bolo to približne pred 5 až 6 rokmi. S manželom mali spoločnú kanceláriu, kde vyvíjali
podnikateľskú činnosť a žalovaná s manželom niekoľkokrát jednala. Nemá vedomosť o obchodoch

medzi nimi. S manželom preberali prosbu o pomoc, a to poskytnutie pôžičky pre žalovanú. O pôžičku
ich žiadala žalovaná, ktorú im predstavil pán I., ktorého predtým poznali. K poskytnutiu pôžičky došlo
asi koncom apríla 2010 u nich v kancelárii na Mierovom námestí v Trenčíne. Nikto iný tam prítomný
okrem nich troch nebol. Žalovaná písomne potvrdila prevzatie pôžičky, avšak písomne nebolo medzi
nimi dohodnuté nič. Dohodli sa ústne, že peniaze im vráti, keď si nájde zamestnanie. Niekoľkokrát sa

žalobca domáhal vrátenia peňazí od žalovanej. Boli spoločne niekoľkokrát za ňou v práci, kde v tom
čase pracovala. Vždy sa však vyhovárala, že peniaze nemá, že peniaze vráti neskôr. Na otázku súdu, z
akého dôvodu požičiavali žalovanej peniaze, svedkyňa odpovedala, že nevie, asi z ľudského hľadiska.Na otázku žalovanej odpovedala, že je možné, že sa mýlila, ak povedala, že žalovaná bola viackrát v
ich kancelárii, avšak celkom určite tam bola jedenkrát, kedy si prevzala peniaze.

9. Svedok C. I. vypovedal tak, že pozná žalobcu aj žalovanú. Žalobcu pozná z pracovných aktivít pri
zjednávaní klientov v poisťovníctve. Poznal ho asi tri mesiace. Naposledy ho videl pred šiestimi rokmi.
Žalovanú pozná ako pracovitú a zodpovednú ženu. V práci bola aktívna a pracovala v poisťovníctve.
Požiadala ho o pomoc, aby jej našiel prácu. Spomenul si, že žalobca robí v poisťovníctve a odporučil jej,
aby sa na neho kontaktovala. Išla k nemu na Mierové námestie v Trenčíne, on ju čakal pred vchodom.

Nebola tam dlho, vrátila sa s tým, že bude mať nejaké školenie. Ukázala mu aj 500 eur, ktoré dostala a
papier, ktorý podpísala iba ona. Povedal jej, že to podpísala iba ona, bolo mu to podozrivé. Takisto mu
povedala, že tam bola ešte jedna ďalšia pani. Nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí žalovanej.

10. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie
citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

11. Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo
z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

12. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

16. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

19.Vprvomradejepotrebnéuviesť,žesúdvykonalvpriebehukonaniadokazovaniepodľaObčianskeho
súdneho poriadku, ktoré ukončil vyhlásením uznesenia na pojednávaní konanom dňa 30.06.2016, teda

za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok však už vyhlasoval za účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Z uvedeného vyplýva, že súd vykonával celé dokazovanie podľa
Občianskeho súdneho poriadku, preto pri vyhodnotení dokazovania aplikoval ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku. Strany sporu takisto predniesli záverečné návrhy, teda sa vyjadrovali k dokazovaniu,
ešte podľa Občianskeho súdneho poriadku. Táto skutočnosť, však nemá žiadny reálny vplyv na

rozhodnutie vo veci samej, pretože podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 132) aj podľa Civilného
sporového poriadku (§ 191) súd hodnotí dôkazy podľa rovnakého pravidla, teda podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo.

20. Žalobca v konaní tvrdil najmä to, že so žalovanou uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke, pričom žalovaná
si nesplnila zmluvnú povinnosť vrátiť pôžičku žalobcovi. V rámci tohto tvrdenia uviedol, že lehota
splatnosti pôžičky nebola medzi nimi dohodnutá, pričom k jej uzatvoreniu (odovzdaniu pôžičky) došlo v
OC Laugaricio v kaviarni oproti butiku N. N., v ktorom pracuje žalovaná, a to v prítomnosti jeho manželkyA. T. a pána X.. arch. S. K.. Žalovaná tvrdila, že so žalobcom žiadnu zmluvu o pôžičke neuzatvorila.
Nepopierala prevzatie peňazí, avšak tieto jej neboli poskytnuté ako pôžička, ale ako záloha na budúcu
spoluprácu so žalobcom v oblasti poisťovníctva.

21. Vo všeobecnosti pre civilné sporové konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej
tvrdenej skutočnosti (tvrdenia) zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej
právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva,

kto je nositeľom dôkazného bremena. V prejednávanej veci je tým pádom žalobca nositeľom dôkazného
bremena ohľadne svojho tvrdenia o existencii zmluvy o pôžičke a z toho vyplývajúcej nesplnenej
povinnosti žalovanej na vrátenie pôžičky.

22. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie
veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný,
možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým
správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených
vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o

pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich
odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý
však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu a
tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky. Písomná zmluva
o tomto právnom úkone predstavuje vhodný dôkazný prostriedok o vzniku a obsahu záväzkového

vzťahu.

23. Žalovaný preukazoval svoje tvrdenie o uzatvorení zmluvy o pôžičke predloženým listinným dôkazom,
a to potvrdením o prevzatí hotovosti zo dňa 23.04.2010, svojou výpoveďou a výpoveďou svedkyne A.
T. (jeho manželky).

24. Po vykonaní dokazovania súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho
tvrdenia o uzatvorení zmluvy o pôžičke so žalovanou. Dôkazom o tomto tvrdení nie je potvrdenie o
vydaní hotovosti, pretože z neho vôbec nevyplýva, že by žalobca odovzdal sumu 500 eur žalovanej
titulom poskytnutia pôžičky. V jeho znení o tomto nie je žiadna zmienka. Je v ňom uvedené iba to, že

žalovaná si prevzala hotovosť 500 eur. Po vykonaní výsluchu žalobcu a výsluchu svedkyne A. T. súd
takisto nemôže bez pochybností konštatovať preukázanie tohto tvrdenia. Ich výpovede sa rozchádzajú
v podstatnej časti. Podľa výpovede žalobcu k odovzdaniu pôžičky malo dôjsť v OC Laugaricio v kaviarni
oproti butiku N. N., za prítomnosti jeho manželky A. T. a pána X.. arch. S. K.. Podľa výpovede svedkyne
však k odovzdaniu peňazí došlo u nich v kancelárii na Mierovom námestí v Trenčíne, pričom nikto iný

tam prítomný okrem nich troch nebol.

25. Tomu, že žalobca vypovedal nepravdivo (žalobca v čase jeho výsluchu vôbec nespomenul, že by
si na odovzdanie pôžičky nepamätal, príp. že by mal o tomto pochybnosti) nasvedčuje jednak výpoveď
svedkyne A. T. a výpoveď žalovanej. Tieto zhodne uviedli, že k odovzdaniu sumy 500 eur došlo v

kancelárii žalobcu na Mierovom námestí v Trenčíne, len v prítomnosti žalobcu, žalovanej a svedkyne.
Nepriamo to vyplýva aj z výpovede svedka C. I., ktorý uviedol, že k nemu prišla žalovaná z kancelárie
žalobcu a ukázala mu 500 eur, ktoré dostala a papier, ktorý podpísala iba ona.

26. Za situácie, že žalobca preukazuje existenciu zmluvy o pôžičke len svojou výpoveďou a výpoveďou

svojej manželky, ktoré sa navyše rozchádzajú v tak zásadnej okolnosti, ako je miesto poskytnutia
pôžičky a prítomnosť inej osoby, nemôže to znamenať riadne a pochybnosti nevzbudzujúce preukázanie
uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Pochybnosti súdu vyvoláva aj tá skutočnosť, že žalovaná bola pre
žalobcu neznámou osobou, pričom ako sám uviedol, pôžičky bežne nikomu inému neposkytoval. Pritom
žalovanejmalposkytnúťpôžičkuatobezpísomnejzmluvy,bezdohodnutialehotysplatnostidlhu,apod..

Takéto konanie objektívne postráda prirodzenú mieru opatrnosti a vzbudzuje pochybnosti o tom, či tomu
tak naozaj bolo. Manželka žalobcu na otázku súdu z akého dôvodu vyhoveli požiadavke žalovanej na
poskytnutie pôžičky len neurčito odpovedala, že asi z ľudského hľadiska. Všetky tieto skutočnosti vedú
súd k záveru o tom, žalobca riadne nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalovanou (ak tomutak skutočne aj bolo). V tomto smere sa javí vierohodnejšie tvrdenie žalovanej, že pri odovzdaní peňazí
sa jednalo o zálohu na budúcu spoluprácu, ktorá mala spočívať v presunutí kmeňu klientov zo žalovanej
na žalobcu. Ako vyplynulo z výpovedí oboch strán, obaja pracovali v poisťovníctve, teda spájala ich táto

okolnosť.

27. Je potrebné uviesť, že žalobcovi zrejme nič nebránilo (opak v konaní nebol zistený) uzatvoriť zmluvu
opôžičkevpísomnejforme,ktorábybolavhodnýmdôkaznýmprostriedkomosamotnejexistenciizmluvy
o pôžičke a jej obsahu. V tomto smere súd poukazuje na všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné

právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú
písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva.

28. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzatvára, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať
existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanou, z ktorého plnenia sa domáha, resp. sa mu
nepodarilo vyvrátiť závažné pochybnosti o jeho existencii. Neunesenie dôkazného bremena má za

následok procesný neúspech. V dôsledku toho súd nemôže rozhodnúť o splnení povinnosti žalovanej,
ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha.

29. Súd záverom považuje za potrebné uviesť, že ak by aj bola preukázaná existencia zmluvy o
pôžičke, súd by žalobu musel zamietnuť pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. Ako je zrejmé,

k odovzdaniu peňazí došlo dňa 23.04.2010. Podľa tvrdenia samotného žalobcu, splatnosť dlhu nebola
dohodnutá. V takom prípade začala plynúť premlčacia doba dňom 24.04.2010 a pri dĺžke premlčacej
doby troch rokov, by uplynula dňom 24.04.2013. Žaloba na súd však bola podaná až po jej uplynutí, a
to dňa 21.07.2015.

30. Ak žalobca pri posúdení námietky premlčania poukazoval na rozsudok NSSR sp.zn. 4Cdo/146/2008
zo dňa 31.07.2008, súd v tejto súvislosti uvádza, že pri tomto rozhodnutí sa jedná o tzv. odklon od
ustálenej (prevažujúcej) a dlhodobej judikatúry súdov Slovenskej republiky, či dokonca všeobecných
súdov rozhodujúcich na území Českej republiky a Slovenskej republiky v predchádzajúcich štátnych
zriadeniach po dlhšiu dobu. Súd sa s uvedeným odklonom od tejto prevažujúcej a ustálenej judikatúry

nestotožňuje. Právna teória a právna prax sa s touto otázkou zaoberala, pričom prevažujúcim a stále
aktuálnym právnym názorom je, že ak nebola doba splnenia dohodnutá a ani inak stanovená, začína
premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim potom, kedy dlh vznikol. K tomuto záveru dospeli napr.
NS ČSR v rozhodnutí z 31.8.1983 sp.zn. 3Cz 51/83, publikovanom pod R 11/1988, NSSR v rozsudku
z 24.06.2003 sp.zn. 1Cdo/25/2003, Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 16CoKR/14/2013 z

21.01.2014, Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp.zn. 16Co/34/2011 z 20.02.2014, Krajský súd v
Banskej Bystrici v uznesení sp.zn. 16Co/735/2013 z 30.04.2014, či dokonca aj NSČR v rozsudku
Veľkého senátu sp.zn. 31Cdo/3881/2009 z 09.10.2013. Tieto názory vychádzajú zo zákonného
predpokladu, že premlčacia doba začne plynúť po tom, čo sa právo objektívne „mohlo“ vykonať, nie zo
skutočnosti, že veriteľ ho subjektívne „mohol“ vykonať. Je pritom zrejmé, že veriteľ objektívne mohol

požiadať o plnenie dlhu hneď ako dlh vznikol. Ako však vyplýva z bodov 24 až 28 tohto odôvodnenia,
premlčanie práva nie je tou rozhodujúcou okolnosťou, pre ktorú súd žalobu žalobcu zamietol.

31. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaná bola
v konaní plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.