Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115205559
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115205559.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: W. S., s.r.o., S. XXXX/XX, C., IČO: XX XXX
XXX, zast. Z. kanceláriou N.. G., s.r.o. F. XXXX/X, C., proti odporcom: 1. D. distribučná, a.s., I. XX,
Y., IČO: XX XXX XXX, 2. D. energetika, a.s. I. XX, Y., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
č.k. 27Cb/69/2015-71 z 7.4.2015, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi v l. rade povinnosť v kalendárnom roku
2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods.
1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/

XXXX/E-OZ zo dňa 26.9.2013 a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe
účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení
navrhovateľa na výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov,
ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť.

Odporcovi v 2. rade uložil povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu
podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b), d), § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa 26.9.2013 a podľa zmluvy o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 3.12.2014, vo forme odberu elektriny
vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu
elektriny a dodá za každý kalendárny mesiac roku 2015 a to tak, že je povinný platiť navrhovateľovi

na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom určenú cenu a prevziať zodpovednosť za
odchýlku výrobcu a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu
znemožniť alebo obmedziť.

Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia

podať návrh na začatie konania vo veci samej.

Vrozsiahlomodôvodnenísúdprvéhostupňauviedol,ženavrhovateľpodanímdoručenýmsúdu5.3.2015
a 30.3.2015 žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie v znení uvedenom vo výroku napadnutého
uznesenia.Navrhovateľ uviedol, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vyrába elektrinu zo
slnečnej energie v zariadení s celkovým inštalovaným výkonom 998,2 kW na pozemku parc. č. XXX/
XX, XX v k.ú. Z.. Podľa zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len zákon

o podpore) je výrobcom energie s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v
rozsahu a za podmienok, ktoré sú uvedené v ust. § 3 cit. zák. Práva navrhovateľa ako výrobcu elektriny
sú vymedzené v ust. § 4 ods. 1, a to okrem iného právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy
podľa § 4 ods. 1 písm. a), právo na odber elektriny odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej
distribučnej sústavy (odporcom v 1. rade) podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a právo na doplatok podľa ust.

§ 4 ods. 1 písm. c) cit. zák.

Odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
pripojené, je odberateľom elektrickej energie vyrobenej navrhovateľom.

Odporca v 2. rade je osobou poverenou na odber elektriny odporcom v 1. rade.

Dňa 24.5.2011 uzavrel navrhovateľ s odporcom v 1. rade zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a

29.4.2011 zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov (ďalej
len Zmluva o dodávke elektriny I.). Na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej
len URSO) č. XXXX/XXXX/E-OZ z 26.9.2013 bola pre navrhovateľa schválená na roky 2014 až 2026
pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh vyrobenej zo slnečnej energie.
Navrhovateľovi týmto rozhodnutím vzniklo právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov, pričom úrad

vychádzal z predpokladaného ročného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní
doplatok a to z údajov predložených regulovaným subjektom.

Záväzky odporcu v 1. rade zo Zmluvy o dodávke elektriny I. boli v plnom rozsahu nahradené ďalšou

zmluvouododávkeelektriny,prevzatízodpovednostizaodchýlkuadoplatku(ďalejlenzmluvaododávke
elektriny II.), ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom v 1. rade (ako prevádzkovateľom distribučnej
sústavy) a s odporcom v 2. rade (ako odberateľom) 9.12.2014, na základe ktorej bol odber elektrickej
energiebezprerušeniazabezpečovanýodporcomv2.rade(akoosoboupoverenouodporcomv1.rade).
Navrhovateľ sa zaviazal dodávať elektrinu odporcovi v 2. rade a odporca v 2. rade sa zaviazal odobrať

vo vlastnom mene elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zák. o podpore za cenu za dodávku elektriny
podľa tejto zmluvy a zaplatiť výrobcovi za odobranú elektrinu určenú cenu. Cena bola dojednaná podľa
čl. V. Zmluva o dodávke elektriny II. je platná a účinná od 1.1.2015, bola uzavretá na dobu určitú do
zániku práva výrobcu na podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore. Dňom 31.12.2014
zanikla Zmluva o dodávke elektriny I. V zmluve neboli dohodnuté žiadne rozväzovacie podmienky zániku

účinnostizmluvyanižiadneobmedzenia,čizmenyvdohodnutejcene,apretosúúčastnícitoutozmluvou
v plnom rozsahu viazaní.

Podľa zmluvy o dodávke elektriny II. je odporca v 2. rade (ako osoba poverená odporcom v 1.

rade) povinný odoberať elektrinu od navrhovateľa a za elektrinu zaplatiť dohodnutú cenu stanovenú
rozhodnutím URSO. Rozhodnutím URSO bola stanovená pevná cena pre stanovenie doplatku vo výške
382,61 eur/MWh na obdobie rokov 2014 až 2026. Právo výrobcu elektriny na podporu je právom na
podporupodľaust.§4ods.1prisplnenípodmienokuvedenýchvust.§3zákonaopodpore.Navrhovateľ
mal za to, že všetky podmienky na podporu podľa ust. § 3 zákona o podpore splnil.

Odporca v 1. rade listom z 15.12.2014 oznámil navrhovateľovi, že nesplnil podmienky podľa ust. §
4 zákona o podpore, a preto je zo zákona vylúčený ním prevádzkovaný zdroj elektriny v roku 2015
do systému podpory. Elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za elektrinu, na ktorú

nie je možné uplatniť si právo na podporu. Vzniknutú situáciu môže navrhovateľ riešiť zastavením
prevádzkovania výrobného zdroja v roku 2015, alebo predajom elektriny dodanej do sústavy za
dohodnutú trhovú cenu. Ďalej v liste uviedol, že zmluva o dodávke je naďalej platná a navrhol,
aby navrhovateľ uzavrel dodatok k zmluve o dodávke. Zároveň ho upozornil, že dodávka vyrobenejelektriny do sústavy odporcu v 1. rade bez zodpovedajúceho zmluvného vzťahu bude považovaná za
nevyžiadanú a neoprávnenú a vyzval navrhovateľa, aby z jeho strany k takejto dodávke roku 2015
nedochádzalo. Odporca v 1. rade však konkrétne neuviedol, aké podmienky navrhovateľ podľa ust. § 4

zákona o podpore nesplnil. Ustanovenie § 4 neupravuje žiadne podmienky na podporu, lebo tieto sú
upravené len v ust. § 3, iba ak súčasťou podmienok na podporu je splnenie povinností podľa ust. § 4
ods. 2 vo väzbe na ust. § 4 ods. 3.

Podľa navrhovateľa je uvedený list z 15.12.2014 neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko v ňom nie je
uvedené, aké podmienky na podporu navrhovateľ nespĺňa. Preto takéto oznámenie nemôže vyvolať
žiadne účinky vo vzťahu k záväzkovému vzťahu (a to k zmluve o dodávke elektriny II.) a jej účastníci sú
takto touto zmluvou viazaní. Aj podľa doterajšej súdnej praxe, ak v právnom úkone, ktorý vedie k zmene
alebo zániku záväzkového vzťahu nie je presne vymedzený dôvod zmeny alebo zánik záväzkového
vzťahu, tak aby tento nemohol byť zameniteľný s iným, právny úkon je neplatný a neúčinný. Navrhovateľ

sa môže len domnievať, že odporca v 1. rade mal na mysli nesplnenie tých podmienok, ktoré sú ako
povinnosti výrobcu vymedzené v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, nesplnenie ktorých má za
následok to, čo je uvedené v ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore. V čase uzavretia a účinnosti „Zmluvy o
dodávke elektriny I.“ platilo až do 1.1.2014 ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o podpore. Zmenou zákona č.
309/2009 Z.z. vykonanou zákonom č. 382/2013 s účinnosťou od 1.1.2014 bolo okrem iného zmenené

ust. § 4 - práva a povinnosti výrobcu elektriny tak, že podľa ods. 3 „Výrobca elektriny s právom na
podporu, ktorý nesplní povinností podľa ods. 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení
na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok“. Táto
zmena právneho predpisu v ust. 4 ods. 3 pre výrobcov elektriny bola podstatná v tom, že boli rozšírené
povinnosti aj o povinnosť podľa ods. 2 písm. c), t. j. o povinnosť oznámiť URSO a odporcovi v 1. rade

uplatnenie podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15.08. na nasledujúci
rok a v prípade nesplnenia povinnosti podľa ods. 2 si výrobca nemôže uplatniť právo na odber elektriny
a na doplatok.

Navrhovateľ má za to, že splnil aj podmienky novelizovaného zákona. Na základe upozornenia URSO
z 27.5.2014, ktoré bolo zverejnené na jeho webovej stránke zaslal na URSO hlásenie z 28.5.2014 na
formulári hlásenia, ktorý bol zverejnený URSO. Zaslaním tohto hlásenia si navrhovateľ zároveň splnil
povinnosť voči URSO podľa ust. § 4 ods. 2 písm.c) zákona o podpore, čo je uvedené aj v upozornení
URSO z 27.5.2014. Odporcovi v 1. rade zaslal navrhovateľ oznámenie z 29.5.2014 o predpokladanej

ročnej dodávke elektriny v roku 2015 a oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015, ktoré zaslal
doporučenou poštou podanou 3.6.2014 na pošte C. 8. S poukazom na uvedené navrhovateľovi nárok
na podporu nezanikol ani podľa novelizovaného znenia ust. 4 ods. 3 zákona o podpore, lebo povinnosti
podľaods.2sisplnilamátedaprávonaodberelektrinypodľa§4ods.1písm.b)akoajprávonadoplatok
podľa § 4 ods. 1 písm. c). Obmedzenie podpory navrhovateľa v roku 2015 podľa listu z 15.12.2014 nie

je preto dôvodné. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore vyplýva, že výrobca elektriny
má oznámiť tam uvedeným subjektom, že uplatnil podporu, ale akým úkonom, kedy a vo vzťahu ku
komu mal uplatniť podporu z tohto ustanovenia, ale ani z iných ustanovení zák. č. 309/2009 Z. z. nie je
zrejmé. Ak by mal uplatniť podporu na ÚRSO, alebo u odporcu v 1. rade, tak potom toto ustanovenie
by malo byť formulované jednoznačne tak, že je povinný uplatniť podporu u nich a nie tak, že im má

oznámiť uplatnenie podpory. Aj v prípade akýchkoľvek pochybností o tom, že navrhovateľ neoznámil
uplatnenie podpory, je povinnosť oznámiť uplatnenie podpory podľa cit. ustanovenia nesplniteľná, lebo
ak toto ustanovenie neupravuje u koho, akou formou a kedy mal výrobca elektriny uplatniť podporu, tak
výrobca elektriny si nemôže dôsledne splniť povinnosť oznámiť, že uplatnil podporu. Prípadne takéto
oznámenie o uplatnení podpory bude nepravdivé a len formálne, aby bola naplnená litera zákona.

Pokiaľ ide o povinnosť oznámiť predpokladané množstvo elektriny vždy k 15.8. na nasledujúci
kalendárny rok, tak si túto povinnosť navrhovateľ splnil a j tým, že odporcovi v 1. rade zaslal rozhodnutie
URSO z 26.9.2013, čo odporca v 1. rade potvrdil navrhovateľovi v emailovej komunikácii z 30.1.2014.

Z rozhodnutia URSO vyplýva, že úrad pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré
sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní doplatok, vychádzal z údajov predložených regulovaným subjektom a
to, že predpokladaná ročná výroba elektriny je 1242 MWh/rok. Z obsahu rozhodnutia URSO je možné
dospieť aj k záveru, že navrhovateľ si uplatnil aj nárok na podporu doplatkom, keď URSO schvaľovalpevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku na obdobie rokov 2014 až 2026. Pokiaľ ide o uplatnenie
nároku na podporu odberom elektriny a doplatkom, tak tento nárok bol uplatnený ešte v roku 2011, čoho
dôkazom je uzavretie zmluvy z 29.4.2011, kedy odporca v 1. rade uzavrel s navrhovateľom „zmluvu

o dodávke elektriny I.“ s podporou podľa § 3 ods. 1 písm.b), c), d), lebo v opačnom prípade, ak by
tieto práva na podporu nevznikli, tak odporca v l. rade by ju neuzavrel. Obdobie, ak by navrhovateľ
do 15.8.2014 nesplnil povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm.c) zákona o podpore, tak odporcovia by
neuzavreli 9.12.2014 „zmluvu o dodávke elektriny II.“, ktorou v plnom rozsahu bola nahradená „zmluva
o dodávke elektriny I.“. Aj uvedenými úkonmi a dôkazmi je preukázané, že oznamovacia povinnosť

navrhovateľom bola splnená. Správanie sa odporcu v 1. rade, ktorý zmluvne poveril odberom elektriny
odporcu v 2. rade je v rozpore s uzavretou „zmluvou o dodávke elektriny II.“, pretože táto zmluva
neobsahuje žiadne obmedzenia ani rozväzovacie podmienky účinnosti zmluvy v predmete zmluvy a v
právach a povinnostiach v roku 2015, pre prípad, že navrhovateľ si nesplní povinností podľa ust. § 4
ods. 2 zákona o podpore. Táto zmluva nahrádza „zmluvu o dodávke elektriny I“, ktorá bola uzavretá
ešte v roku 2011. Zákon č. 382/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o podpore, odporcom v 1. a 2.

rade nezakazuje správanie, na ktoré sú zaviazaní „zmluvou o dodávke elektriny II“. Návrh odporcu v 1.
rade, aby navrhovateľ zastavil prevádzkovanie výrobného zdroja v roku 2015 by bol pre navrhovateľa
likvidačný, pretože za takejto situácie by nebol schopný plniť si svoje záväzky voči banke, ktorá poskytla
úver na výstavbu zdroja na výrobu elektriny. Napriek tomu, že navrhovateľ splnil všetky povinnosti
vyplývajúce mu z ustanovení právnych prepisov vzťahujúcich sa na vykonávanie tejto činnosti, neporušil

žiadnu z povinností uvedených v ust. § 4 ods. 2 Zákona a postupoval v zmysle metodických pokynov
URSO, bolo mu zo strany odporcu v 1. rade oznámené, že mu toto právo na podporu zanikne. Pritom
odporca v 1. rade je subjektom, ktorý je zo zákona povinný túto podporu výroby elektriny zabezpečovať
a podpora je financovaná štátom a nie zo strany odporcu. Odporca je len subjektom povinným plniť
povinnosti vyplývajúce mu z jeho postavenia ako účastníka trhu s elektrinou. Oznámenie odporcu v 1.

rade o tom, že navrhovateľovi zaniká právo na podporu je účelové a nezákonné. Jeho účelom bolo, aby
sa odporca ako povinný subjekt vyhol plneniu povinností spojených so zabezpečovaním podpory, ktoré
mu vyplývajú priamo zo zákona.

Tvrdil,žejepresvedčenýotom,žekýmnebuderozhodnutévovecisamejotom,žeprávonapodporumu
nezaniklo, je nevyhnutné, aby súd upravil pomery účastníkov predbežným opatrením takým spôsobom,
aby odporca si naďalej plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 4 ods. 1 písm.b), c) zákona,
t.j. naďalej zabezpečoval podporu odberom elektriny a vo forme doplatku vo roku 2015. V prípade, že
pomeryúčastníkovnebudúdovydaniarozhodnutiasúduvovecisamejupravenépredbežnýmopatrením

navrhovaným spôsobom, nezabezpečovanie podpory zo strany odporcu bude mať pre neho celkom
určitelikvidačnýcharakter,pretožezatakejtosituáciebynebolschopnýplniťsisvojezáväzkyvočibanke,
ktorá poskytla úver na výstavbu zdroja výroby elektriny.

Návrh odporcu v 1. rade, aby navrhovateľ uzavrel dodatok k „zmluve o dodávke elektriny II“, považuje
navrhovateľ za nátlak, aby uznal ním tvrdené neurčité porušenie podmienok podľa ust. § 4 zákona
o podpore. Uzavretie dodatku by bolo pre navrhovateľa aj likvidačné, lebo navrhovaná cena elektriny
podľa dodatku je nepomerne nižšia ako cena elektriny s podporou. Odporca v 1. rade návrhom
dodatku má súčasne snahu ošetriť vo svoj prospech ustanovenia zmluvy ich novým znením, ktoré by

znamenalidojednanierozväzovacejpodmienky spočívajúcejvzánikuplniťpodľazmluvyprávevobdobí,
v ktorom by navrhovateľ nemohol uplatniť právo na podporu, čo pri súčasnom znení zmluvy, ktorá takéto
ustanovenia neobsahuje ne na prospech navrhovateľa, aby s mohol v súdnom konaní domáhať plnenia
v súlade podmienkami dohodnutými v zmluve. Za tejto situácie je reálne ohrozená výroba elektrickej
energie v zdroji navrhovateľa a jej dodávka odporcovi v 2. rade prostredníctvom odporcu v 1. rade,

keď odporca v l. rade v lehote z 15.12.2014 vyzval navrhovateľa, aby elektrickú energiu v roku 2015
nedodával, lebo pôjde o dodávky nevyžiadané a neoprávnené. Z tohto dôvodu reálne hrozí aj to, že
odporca v 2. rade odmietne za dodávku elektriny navrhovateľovi platiť dohodnutú cenu podľa zmluvy. V
dôsledku toho navrhovateľovi hrozí vznik škody z titulu ušlého zisku, sankcií, ktoré bude povinný zaplatiť
svojim veriteľom, pretože v prípade, že odporcovia svoje hrozby splnia, nebude platobne schopný riadne

plniť svoje záväzky svojim veriteľom, najmä banke, ktorá mu na výstavbu zdroja poskytla úver a inej
škody.Navrhovateľ je toho názoru, že nariadeným predbežným opatrením nebude ohrozená základná
požiadavka t.j. dočasnosť a provizórnosť a ani jeden z účastníkov nezíska práva, o ktorých sa má
rozhodnúť v budúcnosti, čím bude v plnej miere zabezpečená zásada proporcionality pri vydávaní

predbežných opatrení. Aj keď tento návrhu vychádza z rovnakého právneho základu, tak nový návrh
na nariadenie predbežného opatrenia nie je prekážkou začatého konania a nevytvorí ani prekážku
právoplatne rozhodnutej veci v prípade, že uznesenie sp.zn. XXCb/XX/XXXX nadobudne právoplatnosť,
pretože v uznesení z 12.2.2015 bolo odporcom uložené, aby sa len zdržali porušenia záväzku a týmto
novým návrhom sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil odporcom povinnosť plniť, t.j. zabezpečovať

pre navrhovateľ podporu vo forme doplatku a vo forme odberu elektriny, lebo odporcovia zjavne už
neplnia svoje povinnosti s tým, že povinnosť odporcov, aby sa zdržali všetkých úkonov, ktorými by
mohol byť výkon práva navrhovateľa na podporu znemožnený alebo obmedzený je navrhovaným
predbežným opatrením vymedzený omnoho širšie ako v uznesení z 12.2.2015 a vzťahuje sa aj na
iné úkony odporcov napr. aby navrhovateľ bol zaradený do systému podpory, alebo aby odporcovia
umožnili navrhovateľovi prístup do „Aplikácie pre nahlasovanie údajov o vyrobenej elektrine“ na adrese

www.vsds.sk v časti energetické dáta, lebo bez tohto prístupu navrhovateľ nevie
odporcovi v 1. rade vyúčtovať doplatok dodanej elektriny. Pritom tento návrh vychádza aj z nových
skutočností, ktoré odôvodňujú predbežným opatrením upraviť pomery účastníkov tak, aby odporcovia
plnili svoje povinnosti zabezpečovať podporu.

Navrhovateľpoznamenal,žesámodporcav1.radespochybnilvykonateľnosťuzneseniaz12.2.2015,čo
oznámil navrhovateľovi 3.3.2015 a v iných podobných veciach naopak akceptuje predbežné opatrenia,
ktorých výroková časť je zhodná s týmto návrhom. Preto navrhovateľ bol nútený podať z opatrnosti aj
tento nový návrh v očakávaní, že odporca v l. rade bude po nariadení predbežného opatrenia rovnako

pristupovať aj k navrhovateľovi a svoje povinnosti si začnú odporcovia voči nemu plniť, hoci aj s právnou
výhradou, že nárok na podporu na rok 2015 zanikol, čo ale bude prejudiciálnou otázkou až v konaní
vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 74, § 75, § 76 O.s.p.,
§ 3 ods. 1, 2, 3, 4, 6 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.7.2012, § 4 ods. 1, 2, 3 zák.č.
309/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.7.2012, ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zák.č. 309/2009 v znení účinnom od
1.1.2014, ust. § 5 ods. 6 zák.č. 309/2009 v znení účinnom do 28.2.2013, § 18e zák.č. 309/2009 Z.z. o
podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2014, § 44 ods. 1 tretia veta zák.č. 250/2012 Z.z. o regulácii v
sieťových odvetviach) súd prvého stupňa dospel k záveru, že predbežné opatrenie má dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi konania do doby, kým sa rozhodne o veci samej, a preto návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1. a 2. rade.

Odporca v 1. rade navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a návrh navrhovateľa zamietnuť alebo zmeniť

tak, že návrh navrhovateľa zamieta.

V odvolaní uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. je výrobca elektriny s právom na podporu
povinný oznámiť ÚRSO a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory
podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu
na nasledujúci kalendárny rok.

Nakoľko má odvolateľ za to, že zákon o podpore neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si
oznamovacej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.c) zákona o podpore, konkrétnu predpísanúformu, je v tejto súvislosti potrebné na jednotlivé úkony výrobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky
stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takýto právny úkon smerujúci k splneniu si
vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť podľa odporcu v 1. rade urobený predovšetkým

zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje. Absencia,
čo i len jedného z týchto atribútov je spojená s neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

Zásielka navrhovateľa, ktorú zaslal odporcovi v l. rade 3.6.2014 (a na ktorú sa navrhovateľ odvoláva

vo svojom návrhu) neobsahovala podanie, z ktorého by bolo zrejmé, že jeho úmyslom bolo splnenie
si oznamovacej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.c) zákona o podpore. Navrhovateľ uviedol,
že obsahom jeho zásielky (odoslanej odporcovi v 1. rade 3.6.2014) bolo oznámenie z 29.5.2014 o
predpokladanej ročnej dodávke elektriny v roku 2015 a oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015, čo
preukázal podacím lístkom z 3.6.2014, ako dokladu o odovzdaní danej zásielky na poštovú prepravu.
Odporca v l. rade však po preverení zásielky doručenej mu navrhovateľom, uviedol, že obsahom

uvedenej zásielky nebolo žiadny oznámenie o splnení si povinnosti navrhovateľa v zmysle ust. § 4 ods.
2 písm.c) zákona o podpore, ale len doručená faktúra č. XXX/XXXX, na základe ktorej si navrhovateľ u
odporcu v l. rade uplatnil cenu za dodávku elektriny do distribučnej sústavy odporcu v l. rade na straty a
doplatok na dodanú elektrinu do sústavy odporcu v l. rade za predošlý kalendárny mesiac daného roku
XX/XXXX. Preto má za to, že tvrdenie navrhovateľa o splnení si jeho oznamovacej povinnosti v súlade s

ust. § 4 ods. 2 písm.c/ zákona o podpore je iba jeho tvrdením, ktorým dostatočne nepreukázal splnenie
si uvedenej povinnosti a neosvedčil svoj domnelý nárok.

V ďalšom odporca v l. rade poukázal na skutočnosť, že vychádzajúc z gramatického a logického

znenia § 4 ods. 2 písm.c/, je evidentné, že plnenie si uvedenej zákonnej povinnosti výrobcami má mať
charakter určitej pravidelnosti, nakoľko uvedené ustanovenie Zákona o podpore uvádza, že „oznámenie
o uplatnení si podpory s má oznámiť vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.“ Navrhovateľ
má za to, že odoslaním schváleného cenového rozhodnutia URSO z 26.9.2013 a jeho následným
potvrdením odporcom v l. rade 30.1.2014 si splnil voči odporcovi v 1. rade uvedenú oznamovaciu

povinnosť v zmysle zákona o podpore. Na základe tejto argumentácie navrhovateľa, by sa toto cenové
rozhodnutie URSO malo považovať za splnenie si jeho oznamovacej povinnosti voči odporcovi v 1.
rade až do konca roku 2026. S týmto názoru odporca v 1. rade nesúhlasí, považuje ho za účelový a
nepresný, keďže je v zjavnom rozpore s tým, čo uvádza samotné znenie ust. § 4 ods. 2 písm.c) Zákona
o podpore s akcentom na pravidelnosť vykonávania týchto oznámení jednotlivými výrobcami voči svojim

regionálnym prevádzkovateľom distribučných sústav.

Odvolateľ zdôraznil, že nárok navrhovateľa nie je dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom
na uzatvorenie trojstrannej zmluvy č. PDS: B.-XXX-XXXX-XX medzi navrhovateľom ako výrobcom,

odporcom v 1. rade ako regionálnym prevádzkovateľom distribučnej sústavy na danom území a
odporcom v 2. rade ako odberateľom dodanej elektriny do distribučnej sústavy odporcu v l. rade.
Zdôraznil, že aj samotná zmluva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi okrem
iného aj ustanoveniami zák. č. 309/2009 Z.z. a navyše obsahuje aj vyhlásenie navrhovateľa, že spĺňa
podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky

zaväzuje dodržiavať. Na základe uvedeného odvolateľ uvádza, že v časti, v ktorej predmetná zmluva
upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory je zmluva uzatvorená s rozväzovacou
podmienkou, ktorou je zánik práva a uplatnenie podpory v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009
Z.z. o podpore a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom kalendárnom roku došlo k zániku
práva na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia. Povinnosť odporcu v 1. rade poskytovať

navrhovateľovi podporu v roku 2015 na základe tejto zmluvy je neplatná aj s poukazom na objektívnu
nemožnosť plnenia z dôvodu, že navrhovateľ stratil právo na uplatnenie si podpory v roku 2015 v zmysle
ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore.

Neexistenciu nároku navrhovateľa namieta odporca v 1. rade aj na základe informácii zverejnených na
webovom sídle ÚRSO, ktorý 28.07.2014 zverejnil na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov,
kde poukázalo na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.. Každý výrobca bol
teda nad rámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči ÚRSOako aj voči prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. Dňa 09.02.2015 ÚRSO zverejnilo na
svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.
z.. pričom sa v tomto zozname nachádza aj navrhovateľ. Opätovne uviedol, že listom z decembra

2014 len informoval navrhovateľa o skutočnostiach, ktoré nastali bez zásahu či rozhodnutia zo strany
odporcu v 1. rade.

Podľa odporcu v 1. rade, navrhovateľovi zanikol nárok uplatňovať si v roku 2015 na elektrinu vyrobenú

v príslušnom zariadení na výrobu elektriny, podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm.b) a c) Zákona o
podpore, pričom toto právo podľa odporcu v 1. rade zaniklo ex lege. Oznámenie odporcu v 1. rade
o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 malo len informatívny charakter, ktorým
bola navrhovateľovi oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. Odporca v 1. rade má za to,
že nie je povinný výrobcom oznamovať, že nastali skutočnosti predpokladané ustanovením § 4 ods. 3
Zákona o podpore. Svojim listom z 15.12.2014, teda nad rámec zákonných povinností, len informoval

navrhovateľa o skutočnostiach, ktoré nastali bez zásahu, či rozhodnutia zo strany samotného odporcu
v 1. rade.

K tvrdeniu navrhovateľa, že jeho nárok na podporu v zmysle Zákona o podpore nezanikol tiež z dôvodu

aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 predmetného zákona, odporca v 1. rade uviedol, že
prechodné ustanovenie sa vzťahuje na úpravu podmienok podpory uvedených v ust. § 3 Zákona o
podpore a nie aj na ostatné práva a povinnosti výrobcu.

V prospech užšieho systematického výkladu svedčí skutočnosť, že výrobca, ktorému Zákon o podpore
poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa § 3, a teda má právo na
podporu. Z gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva
na podporu ako takú - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť právo na podporu ako dôsledok
nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3 nie je možné považovať

za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo trvá pre dotknutého
výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si právo na podporu na nasledujúci rok je tak len určitou
sankciou za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom s tým, že podmienky podpory pre dotknutého
výrobcu ostávajú nedotknuté.

Navyše, novela zákona č. 309/2009 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2014 okrem spomínaného doplnenia §
4 o sankciu v ods. 3 zmenila a doplnila aj celý rad ustanovení § 3 zákona o podpore a práve z dôvodu
zmeny podmienok podpory výroby elektriny upravených v ust. § 3 zákona o podpore vznikla potreba
riešiť problematiku účinnosti takto zmenených a doplnených podmienok podpory prostredníctvom

prechodného ustanovenia.

Rozšírenie znenia ust. § 18e ods. 1 Zákona o podpore na sankcie za porušenie povinností by zároveň
vytvorilo dve kategórie výrobcov: výrobcovia, ktorí predmetnej sankcii podliehajú a výrobcovia, ktorí

sankcii nepodliehajú, pričom jediným dôvodom pre také rôzne zaobchádzanie by bol deň uvedenia
zariadenia do prevádzky. Takéto rozdielne zaobchádzanie výrobcov by mohlo byť v rozpore s ústavným
princípom rovnosti zakotveným v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy SR. To nasvedčuje o
neprípustnosti extenzívneho výkladu ust. § 18e Zákona o podpore.

Odporca v l. rade sa teda prikláňa k systematickému a užšiemu výkladu pojmu „podmienky podpory“
ako výkladu logickému a zastáva názor, že dané prechodné ustanovenie v § 18e Zákona o podpore sa
vzťahuje len na ust. § 3 Zákona o podpore a nie na práva a povinnosti výrobcom upravené v ust. § 4
Zákona o podpore a právne následky ich nesplnenia. Vzhľadom na uvedené by sa podľa odporcu v 1.

rade sankcia doplnená novelou Zákona o podpore s účinnosťou od 1.1.2014 do ust. § 4 ods. 3 mala
vzťahovať na všetkých výrobcov, vrátane tých, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred 1.
januárom 2014.Za neopodstatnené považuje odporca v 1. rade aj tvrdenie navrhovateľa o nebezpečenstve
bezprostredne hroziacej ujmy v podobe likvidačného charakteru, ktorá hrozí v prípade nevydania

predbežného opatrenia vo veci, pretože v zmysle Zákona o podpore môže navrhovateľ elektrinu
vyrobenúvpríslušnomzariadenípredaťnatrhualebododaťkonkrétnemuodberateľoviajvprípade,aksi
podporu neuplatňuje. Navyše odporcovia ponúkli navrhovateľovi možnosť odberu elektriny za zmluvne
stanovenú cenu, prostredníctvom návrhu dodatku k vyššie uvedenej zmluve, ktorý bol prílohou listu z
15.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako

jednu zo základných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Právny záujem navrhovateľa v
danom prípade je podľa odporcu v 1. rade postačujúce chrániť rozhodnutím vo veci samej. Z uvedených
tvrdí je zrejmé, že zo strany navrhovateľa došlo k nesplneniu si oznamovacej povinnosti v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm.c) Zákona o podpore, čo následne znamenalo zánik práva navrhovateľa uplatňovať si
podporu v roku 2015 na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny. Spornou teda
by sa mohla zdať jedine otázka, akú cenu by mal odporca v 2. rade navrhovateľovi za dodanú elektrinu

vyplatiť, keďže navrhovateľ stratil na rok 2015 právo uplatňovať si podporu vo forme odberu elektriny
podľa § 4 ods. 1 písm.b) zákona o podpore. Uvedená otázka bude však pravdepodobne predmetom
konania vo veci samej.

Z ustálenej judikatúry súdov SR navyše vyplýva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích
inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať
nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Preto sa
odporca v 1. rade domnieva, že aj v uvedenom prípade by vydané predbežné opatrenie malo znieť na
elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutnej miere. V opačnom prípade

dochádza k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu v 1. rade, keďže v danom prípade neexistuje
žiadna istota, že nárok odporcu v 1. rade na vrátenie poskytnutej podpory v prípade neúspechu
navrhovateľa so žalobou vo veci samej bude aj skutočne vymáhateľný. Z uvedeného jasne vyplýva,
že navrhovateľ nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jednu zo základných
podmienok na vydanie predbežného opatrenia.

Nariadením predbežného opatrenia podľa odporcu v 1. rade súd prekročil rozsah ochrany navrhovateľa
pred bezprostredne hroziacou ujmou za zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo odporca
v 1. rade považuje za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si zákonných

povinností na strane navrhovateľa. Prvostupňový súd týmto konaním postupoval v rozpore so samotným
účelom predbežného opatrenia, nakoľko ním neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v
nevyhnutnom rozsahu na ochranu práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcom plniť navrhovateľovi
všetko v kalendárnom roku 2015, čo by mu podľa jeho tvrdenia patrilo na základe Zákona o podpore
a zmluve s odporcami.

Každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nielen svojich práv, ale aj povinností,
splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle Zákona o podpore.
Každý výrobca by mal preto vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností,

zvlášť v prípade, ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z platnej právnej
úpravy vyplýva, že každý výrobca je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností vyplývajúcich
z platných právnych predpisov. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto
skutočnosti výrobcom oznamovať, prípadne ich na ne upozorňovať. Navrhovateľ mohol a mal vedieť, že
neoznámenie skutočností v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.c) Zákona o podpore bude pre neho znamenať

stratu práva na podporu na kalendárny rok 2015, a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na
odvrátenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

V závere odporca v 1. rade poukázal na prekážku začatého konania v zmysle ust. § 83 O.s.p. Totiž

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. XXCb/XX/XXXX prebieha konanie o
nariadenie predbežného opatrenia, v rámci ktorého vystupujú rovnakí účastníci konania (navrhovateľ
a odporcovia). Skutkové okolnosti prípadu, od ktorých sa právo odvodzuje sú taktiež totožné s tými,
od ktorých navrhovateľ svoje právo odvodzuje aj v tomto konaní a taktiež sa jedná o zhodný predmetkonania, ako v tomto konaní. Navrhovateľ vo svojom návrhu zo 4.3.2015 uvádza, že aj keď jeho návrh
vychádza z rovnakého právneho základu, tak tento nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia
nie je prekážkou začatého konania a nevytvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci ani v prípade,

že uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn. XXCb/XX/XXXX nadobudne právoplatnosť. V uznesení
z 12.2.2015 bolo odporcom uložené, aby sa len zdržali porušenia záväzku. Týmto novým návrhom
sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil odporcom povinnosť plniť, t.j. zabezpečovať pre navrhovateľa
podporu vo forme doplatku a vo forme odberu elektriny, lebo odporcovia zjavne už neplnia svoje
povinnosti s tým, že povinnosť odporcov, aby sa zdržali všetkých úkonov, ktorými by mohol byť výkon

právanavrhovateľanapodporuznemožnenýaleboobmedzený,jenavrhovanýmpredbežnýmopatrením
vymedzený omnoho širšie ako v uznesení z 12.2.2015 a vzťahuje sa aj na iné úkony odporcov.

S týmto názorom sa odporca v l. rade nestotožňuje, pretože v uvedených konaniach po obsahovej
stránke ide práve o totožný predmet konania, napriek jeho odlišnému zneniu. V pôvodnom konaní
(vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. XXCb/XX/XXXX) boli odporcovia zaviazaní zdržať sa

porušenia záväzku odoberať od navrhovateľa celý objem vyrobenej elektriny v zariadení navrhovateľa
do sústavy odporcu v l. rade za cenu 382,61 eur/MWh schválenú rozhodnutím URSO za podmienok a
v súlade so zmluvou. Vo veci konajúci súd uvedeným pôvodným výrokom defacto zaviazal odporcov k
odberu celkovo vyrobenej elektriny v zariadení navrhovateľa odo dňa doručenia uvedeného uznesenia
až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to za cenu stanovenú rozhodnutím URSO. Na

základe logického výkladu pôvodného výroku, ktorého opodstatnenosť sa navrhovateľ snažil svojim
návrhom odôvodniť, je nepochybné, že zmyslom tohto návrhu navrhovateľa bolo zabezpečenie si
poskytnutia podpory v zmysle zákona o podpore, a to až do rozhodnutia vo veci samej, napriek zjavnej
nepresnosti znenia pôvodného výroku uznesenia súdu. Uvedené pôvodné znenie výroku uznesenia
súdu po obsahovej stránke rovnako korešponduje s návrhom petitu navrhovateľa zo 4.3.2015.

Podľa odporcu v 1. rade rozdiel v uvedených výrokoch spočíva hlavne v tom, že pôvodný výrok
uznesenia Okresného súdu Košice I smeroval na odber elektriny (plnenie, resp. zdržanie sa jeho
porušenia) spoločne pre oboch odporcov za celkovú cenu schválenú URSO bez nevyhnutného

rozlíšenia, ktorý druh poskytovanej podpory má ktorý subjekt plniť (resp. zdržať sa jeho porušovania),
na rozdiel od nového výroku uvedeného v tomto napádanom uznesení prvostupňového súdu, ktorý už
odporcom presne ukladá, ktorý druh podpory má ktorý odporca zabezpečovať pre navrhovateľa za cenu
schválenú URSO. Uvedenú „vadu“ pôvodného petitu tiež odporca v l. rade namietal vo svojom odvolaní
ako jeden z odvolacích dôvodov v pôvodnom konaní o nariadení predbežného opatrenia.

Konajúci súd uvedené skutočnosti dostatočne nezvážil a vydal tak uznesenie o nariadení predbežného
opatrenia, napriek skutočnosti, že tu existovala práve prekážka už začatého konania v podobe konania
vedeného na Okresnom súde Košice I sp.zn. XXCb/XX/XXXX. Ak teda vôbec malo dôjsť k vydaniu

predmetného uznesenia, tak jedine v rozsahu, v ktorom návrh navrhovateľa zo 4.3.2015 presahuje
(resp. nie je vecne totožný) s pôvodným návrhom navrhovateľa v konaní vedenom pod sp.zn. XXCb/
XX/XXXX.

Odporca v l. rade namieta tiež neurčitosť výroku napadnutého uznesenia, ktorým vo veci súd prvého
stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť podať návrh na začatie konania. Nie je z neho zrejmé, aký návrh
má navrhovateľ podať a čo má byť predmetom konania vo veci samej.

V súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. dochádza k zániku predbežného opatrenia aj v prípade,
ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania. Z dôvodu určitosti má teda
súd určiť, aký návrh bude považovaný za návrh na začatie konania vo veci samej, inak nie je možné
posúdiť, či navrhovateľ svoju povinnosť podať návrh splnil.

Napadnutým uznesením, ktoré sa stalo vykonateľným jeho doručením vytvoril súd prvého stupňa vo
veci samej stav neprípustnej retroaktivity, keďže povinnosť uložená odporcom týmto uznesením sa máaplikovať počas celého roka 2015. Uvedený postup považuje odporca v 1. rade za nesprávny a nakoľko
sa jedná o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len doby budúcej, nie minulej.

Odporca v 2. rade v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu,
pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia, a
návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Uviedol, že uznesenie súdu je nedôvodné z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo
veci samej.

Odporca v 2. rade je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny. Nie je subjektom,

ktorému majú byť adresované v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne
úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov elektriny.
Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú zákonom stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené (odporca v 1. rade).

Odporcovi v 2. rade bola odporcom v 1. rade poskytnutá informácia, že zo strany navrhovateľa nedošlo
k splneniu všetkých povinností v zmysle zákona, ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu
podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona. Nesplnenie povinností navrhovateľa potvrdil aj ÚRSO, ktorý na svojom

webovom sídle zverejnil úplný zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili uvedenú povinnosťa teda,
ktorým právo na podporu zaniklo.

Prílohou zoznamu boli tabuľky so zoznamom výrobcov podľa ich príslušnosti k regionálnej distribučnej

sústave, do ktorej je ich výrobné zariadenie pripojené.

Odporca v 2. rade vôbec nemá byť účastníkom tohto sporu, nakoľko poskytovanie alebo neposkytovanie
podpory podľa zákona nezávisí od jeho rozhodnutia. Odporca v 2. rade sa pri poskytovaní podpory musí

riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi, najmä URSO (ako orgánom štátnej správy), do
ktorého kompetencie podpora obnoviteľných zdrojov energie patrí. ÚRSO je orgánom štátnej správy s
právomocou rozhodovať o splnení či nesplnení povinnosti podľa ustanovení zákona č. 309/2009 Z.z..

Odporca v 2. rade poukázal na tlačovú správu URSO, ktorú tento zverejnil 6.2.2015 na svojom webovom
sídle.

Vďalšomodporcav2.radenamietanesplneniepodmienkypreukázanianebezpečenstvabezprostredne

hroziacej ujmy pre navrhovateľa, ktorá by mohla vzniknúť nevydaním predbežného opatrenia voči
odporcovi v 2. rade.

Vzmyslezmluvyododávkeelektriny,prevzatízodpovednostizaodchýlkuadoplatku,ktorábolauzavretá

medzi navrhovateľom a odporcami, sa odporca v 2. rade zaviazal, že za elektrinu podliehajúcu podpore
vyplatí navrhovateľovi cenu vo výške určenej URSO. Spôsob výpočtu ceny na straty vyplýva z § 6 ods.
1 písm.b) zákona o podpore. V zmysle zák.č. 309/2009 Z.z. by v prípade splnenia predpokladov pre
uplatnenie podpory mal navrhovateľ v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty
vo výške 44,015 eur/MWh. Navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej

nároku na uplatnenie podpory za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej
zmluve. Odporca je pripravený na základe správneho daňového dokladu vyplácať bez meškania cenu
elektriny určenú spôsobom, ktorý vyplýva z dodatku. Touto cestou je navrhovateľ schopný získať väčšinu
ním požadovanej sumy (ktorú by mohol od odporcu v 2. rade žiadať, ak by mal právo uplatniť si podporu).Len zvyšok sumy je medzi stranami sporný a bude pravdepodobne predmetom konania vo veci samej.
Nakoľko navrhovateľom dodaná elektrina nespĺňa podmienky dohodnuté v zmluve, odporca v 2. rade
je pripravený vyplácať obvyklú cenu elektriny na slovenskom trhu, za ktorú považuje cenu určenú

ako aritmetický priemer hodinových cien na slovenskom spotovom trhu publikovaných na webovom
sídle operátora trhu - spoločnosti B.. Podľa uvedeného spôsobu určenia v januári 2015 predstavovala
priemerná trhová cena elektriny hodnotu 31,26 eur/MWh, vo februári 2015 hodnotu 36,68 eur/MWh a
v marci 2015 hodnotu 31,00 eur/MWh. V roku 2014 dodal navrhovateľ do distribučnej sústavy elektrinu
v celkovom množstve cca 1113 MWh. Pri predpoklade dodávky rovnakého množstva v roku 2015 by

navrhovateľ získal od odporcu v 2. rade na základe obvyklej ceny elektriny sumu cca 36.700,00 eur,
pričom rozdiel medzi cenou na straty pre rok 2015 a cenou obvyklou, ktorú by navrhovateľ dostal
vyplatenú od odporcu v 2. rade, predstavuje sumu cca 12.280,00 eur.

Podľa Výkazov ziskov a strát navrhovateľa za roky 2012 a 2013, ktoré sú verejne dostupné, mal

navrhovateľ výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 136.373,00 eur. Hospodársky výsledok
navrhovateľa za rok 2014 nie je zatiaľ zverejnený, ale vzhľadom na charakter podnikania navrhovateľa
je možné predpokladať zisk vo výške porovnateľnej s predchádzajúcimi rokmi. Výpadok príjmov
predstavujúci rozdiel medzi regulovanou cenou na straty a obvyklou cenou ponúkanou odporcom v 2.
rade nemôže spôsobiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre navrhovateľa.

Citujúc ust. § 2 O.s.p. odporca v 2. rade uviedol, že súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nedbal
na to, aby pri dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi nedošlo k poškodzovaniu práv odporcu v 2.
rade na úkor navrhovateľa. Ako už bolo uvedené, v rokoch 2012 a 2013 navrhovateľ vytvoril pozitívny

hospodársky výsledok vo výške 136.373,00 eur. Nariadením predbežného opatrenia teda súd prekročil
rozsah ochranynavrhovateľapredbezprostrednehroziacouujmouazaručilmutvorbuzisku,čoodporca
považuje za neprimerané, keďže k celému sporu došlo k z dôvodov na strane navrhovateľa.

V ďalšom odporca v 2. rade poukázal na to, že výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd uložil
navrhovateľovi povinnosť podať návrh na začatie konania na súde, je neurčitý. Nie je z neho zrejmé, aký
návrh má navrhovateľ podať a čo má byť predmetom konania vo veci samej. V zmysle O.s.p. dochádza
k zániku predbežného opatrenia aj v prípade, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh
na začatie konania. Z dôvodu určitosti má súd určiť, aký návrh bude považovaná za návrh na začatie

konania vo veci samej, inak nie je možné posúdiť, či navrhovateľ svoju povinnosť podať návrh splnil.

V závere odporca v 2. rade namieta neprípustnú retroaktivitu napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudlo
vykonateľnosť doručením, teda 14.4.2015, napriek tomu ukladá odporcovi v 2. rade povinnosť, ktorá sa

máaplikovať spätnepočasceléhoroka2015.Uvedenýpostuppovažujeodporcav2.radezanesprávny.
Keďže ide o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len doby budúcej, nie minulej.

Navrhovateľ vo svojom rozsiahlom vyjadrení z 19.5.2015 zhrnul odvolacie dôvody odporcov v 1. a 2.

rade, ku ktorým zaujal stanovisko. S poukazom na doterajšiu súdnu prax (uznesenie NS SR sp.zn.
5Obdo/33/2012) považuje odvolania odporcov v 1. a 2. rade za nedôvodné. Totiž je nesporné, že
navrhovateľ je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia zák.č.
309/2009 Z.z..

Podľa navrhovateľa predmetom dokazovania vo veci samej bude posúdiť:

- či navrhovateľ splnil všetky podmienky a povinností, ktoré sú nevyhnutné na získanie podpory;
- vzhľadom na skutočnosť, že sám odporca v l. rade má pochybnosti o tom, ako sa má plniť oznamovacia

povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm.c) zákona o podpore, či aj iné úkony navrhovateľa splnenie
oznamovacej povinnosti nenahrádzajú;
- čo bolo obsahom zásielky adresovanej navrhovateľom odporcovi v 1. rade 3.6.2014;Pokiaľ ide o námietku možnosti aplikácie prechodného ust. § 18e ods. 1 Zákona o podpore v znení
účinnomod1.1.2014,takajstoutootázkousabudemusieťsúdvysporiadaťvrámciprávnehoposúdenia

veci vo veci samej s poukazom na zásadu „iura novit curia“.

Navrhovateľ v ďalšom poukázal na to, že zmluva neobsahuje rozväzovaciu podmienku, a preto tvrdenie
odporcu v 1. rade, že zmluva o dodávke elektriny bola uzavretá s rozväzovacou podmienkou, ktorou je

zánik práva na uplatnenie podpory podľa ust. § 4 ods. 3 považuje za nedôvodné. Zmluva sa odvoláva
len na spôsob podpory a na splnenie podmienok podpory uvedených v ust. § 3, ktoré navrhovateľ spĺňa.

Pokiaľ ide o oznámenie na webovom sídle URSO, že ani navrhovateľ nesplnil povinnosť podľa zákona
o podpore, tak podľa navrhovateľa URSO vychádzalo len z informácie odporcu v 1. rade, ktorý sám dal

podnet na zverejnenie takéhoto oznámenia.

Ani ďalšie námietky uvedené odporcami vo svojich odvolaniach nepovažuje navrhovateľ za dôvodné, a
preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd prejednal odvolania odporcov podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

V danej veci navrhovateľ žiadal vydať predbežné opatrenie na uloženie povinnosti odoberať elektrickú
energiu za podmienok uvedených v zmluve, pretože odporca v 1. rade mu oznámil, že si nemôže uplatniť
podporu pre kalendárny rok 2015.

Z tohto oznámenia teda vyplýva, že odporca neposkytne navrhovateľovi podporu, ale nie je preukázané,
aby odmietol odoberať elektrickú energiu. Odporcovia vo svojich vyjadreniach dokonca potvrdzujú, že
elektrickú energiu budú odoberať.

Nielen v našom právnom systéme platí zásada „dohody sa plnia“. Až pri ich porušení nastupuje ochrana
prostredníctvom príslušných inštitútov.

Z doterajšieho konania, ani rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akú žalobu je navrhovateľ
povinný v lehote 30 dní podať.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí však vziať do úvahy skutočnosť, že upravuje pomer medzi

účastníkmi len dočasne a to v rozsahu, ktorý stačí na dosiahnutie účelu a to do budúcna.

Z konania navrhovateľa vyplýva, že jeho cieľom je získanie podpory (iné skutočnosti nie sú medzi
účastníkmi sporné), a preto je žiadané a vydané predbežné opatrenie v rozpore s ust. § 76 O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol.

V odvolacom konaní boli odporcovia úspešní, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. im vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však ich náhradu neuplatnili a navrhovateľoviprávo na ich náhradu nevzniklo, odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.