Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707200202
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7707200202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej, v právnej veci žalobcu D.. E. A., bytom V. A., K. XX, proti žalovanej
D.. L. A., bytom V. A., K. XX, o zaplatenie 4.072,48 € s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovanej
o zaplatenie 1.075,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce č.k. 12C/77/2009-685 zo dňa 21.decembra 2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 21.decembra 2011 tak, že určil povinnosť žalovanej
zaplatiť žalobcovi 2.059,30 € s 9,5%-ným úrokom z omeškania zo sumy 4.070,04 € od 8.3.2007 do
20.11.2007, od 21.11.2007 do 12.5.2011 zo sumy 2.152,83 € a od 13.5.2011 do zaplatenia zo sumy

2.059,30 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu
zamietol. Konanie o vzájomnom návrhu žalovanej zastavil. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 8.1.2007, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k
povinnosti zaplatiť mu sumu 122.687,60 Sk s príslušenstvom z dôvodu , že účastníci sú spoluvlastníkmi
rodinnéhodomuvoV.A.naul.K.č.XXvpodiele1/1.Bezpodielovéspoluvlastníctvomanželovzaniklona

základe rozsudku o rozvode manželstva vydaného Okresným súdom Michalovce, avšak k vysporiadaniu
BSM ešte nedošlo (5.1.2007 bola žalobcom podaná žaloba na začatie konania o vysporiadanie BSM,
avšak konanie doposiaľ nebolo ukončené). Žalovaná využíva uvedenú nehnuteľnosť denne a žalobca ju
upozornil na povinnosť uhrádzať náklady za poskytovanie služieb spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti
listom zo dňa 4.2.2004 v pomernej časti 1/2 nákladov, ktoré však žalovaná neuhradila.

V predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom č.k. 12C/77/2009-438 zo dňa 30.4.2009

tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.455,89 € s príslušenstvom v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Protižalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Následne
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4Co/88/2009-513 zo dňa 26.augusta 2010 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v celom rozsahu, t.j. vo výroku o vyhovení žalobe, vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti ako aj vo výroku o zamietnutí protižaloby a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal v odôvodnení na to, že predmetom tejto právnej veci

je právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.1,2 Obč.zák. v spojení s §
150 OZ a § 853 ods.1 OZ a to čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia žalovanou pozostávajúcou
z vynaložených nákladov žalobcu na správu spoločných vecí po zániku BSM. Žalovaná sa bezdôvodne
obohacoval na úkor žalobcu tým, že bez právneho dôvodu spotrebovala plyn, elektrickú energiu, vodua využívala služby káblovej televízie UPC napriek tomu, že zmluvným odberateľom bol žalobca, ktorý
za tieto služby platil. Platby boli realizované zo strany žalobcu po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva, ( rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.10.2003 č.k. 16C/84/2003-46, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2004). V čase vyhlásenia rozsudku k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania nedošlo a z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že
predmetom vysporiadania je aj rodinný dom, za užívanie ktorého náklady hradil len žalobca a taktiež
aj byt za užívanie ktorého náklady v určitom období, kedy byt nebol v prenájme uhrádzala žalobkyňa.
Súd poukázal na ust. § 853 ods.1 OZ, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne

upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniam tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom a účelom im najbližšie, a preto aj v tomto konkrétnom prípade pri nedostatku výslovnej právnej
úpravyvovzťahuksprávemajetku,ktorýjevBSMpojehozánikuzatakétoustanoveniatrebapovažovať
ust. § 143 a nasl. Obč.zák. o bezpodielovom spoluvlastníctve. S poukazom na uvedené odvolací súd
mal za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil. Zároveň však vyslovil, že aj keď súd
prvého stupňa dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, z vykonaného dokazovania nebolo

možné uzavrieť výšku uplatneného nároku a rozhodnutie súdu prvého stupňa sa javilo ako predčasné.
Považoval za potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie na zistenie výšky základu nároku
a prípadne o výške vykonávaných platieb účastníkmi konania (vrátane platieb žalobkyne uplatnených
kompenzačnounámietkouaprotižalobou)nariadiťznaleckédokazovanie.Ažpoustálenízákladunároku
považoval odvolací súd za možné zohľadniť a zaoberať sa výškou kompenzačnej námietky formou

započítania plnenia žalovanou a tiež rozhodnúť o protižalobe. Zároveň odvolací súd vyslovil, že súd
prvého stupňa na základe zistených skutočností jednoznačne a zrozumiteľne odôvodnil, ktoré náklady
zohľadnil ako náklady na správu spoločných vecí do zániku BSM a po zániku BSM a ktoré považuje za
nutné, aby sa uplatnili v konaní o vyporiadanie BSM.

Po vrátení veci a doplnení dokazovania súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 21.decembra
2011,ktorý je predmetom preskúmavania, z nasledujúcich dôvodov:
Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že účastníci sú bývalí manželia, ich
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 20.10.2003, č.k. 16C/84/2003-46,
ktorý nadobudol právoplatnosť 13.1.2004 a ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa ich BSM

vysporiadané nebolo (prebiehalo konanie na základe návrhu žalobcu). Do BSM manželov patril aj
rodinný dom nachádzajúci sa vo V. A., na K. ul. č. XX a BSM bytu na K. X vo V. A.. Po rozvode manželia
obývali predmetný dom rozdielne, žalobca sa v ňom zdržiaval v priemere 8 dní v mesiaci a žalovaná
užívala tento dom denne. Žalobca ako zmluvný odberateľ plynu, elektriny, vody a káblovej televízie platil
preddavky za tieto služby a po vyúčtovaní dodávok i nedoplatky. Žalovaná napriek výzve žalobcu zo dňa

4.2.2004 neprispela na platbu nákladov spojených s odberu plynu, elektriny, vody a káblovej televízie.
Byt na K. X vo V. A. v rokoch 2004-2007 neužíval žiaden z účastníkov, obývali ho nájomcovia p. G. do
júla 2005 a od septembra 2005 do 20.10.2006 p. K. so svojou matkou. Platby spojené s užívaním bytu
platili nájomcovia žalovanej, ktorá ich následne poukazovala na účet správcu bytu.
Z oznámenia Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. bolo súdu prvého stupňa zrejmé, že žalobca

z vyúčtovacej faktúry ku dňu 30.4.2004 v sume 39.199,- Sk, zaplatil 18.5.2004 3.120,- Sk, 16.6.2004
10.823,- Sk, 19.7.2004 6.314,- Sk, 19.8.2004 6.314,- Sk a túto sumu tiež 20.9.2004 a 19.10.2004.
30.8.2004 zaplatil preddavok 17.500,- Sk, 13.12.2004 4.420,- Sk a 23.1.2005 8.840,- Sk. Dňa
10.3.2005 mu bol vrátený preplatok z vyúčtovacej faktúry ku dňu 31.1.2005 274,- Sk. 16.2.2005
zaplatil preddavok 4.420,- Sk, a preddavky 4.950,- Sk zaplatil v dňoch 16.3.2005, 18.4.2005, 16.5.2005,

16.6.2005, 18.7.2005, 16.8.2005, 16.9.2005. 23.12.2005 mu bol vrátený preplatok z vyúčtovacej faktúry
ku dňu 30.9.2005, v sume 14.303,50 Sk. Nedoplatok z vyúčtovacej faktúry ku dňu 18.2.2006 v sume
16.779,- Sk, bol uhradený vo výške 4.950,- Sk 16.1.2006, 4.950,- Sk 16.2.2006, a 6.879,- Sk 7.9.2006 /
č.140/.
Podľa faktúry za spotrebu zemného plynu, SPP žalobcovi vyúčtovalo za obdobie 1-3/2004 22.442,67

Sk, vrátane DPH /čl.25/. Ďalšou faktúrou z 16.2.2005 bolo žalobcovi od IV./04 do -I./05 vyúčtovaných
spolu 30.486,- Sk, vrátane DPH. Faktúrou z 25.10.2005 bolo žalobcovi za odobratý plyn v období od II/05
do IX/05 vyúčtovaných 24.766,44 Sk /čl.249/. Odobratý plyn v hodnote 63.859,15 Sk bol vyúčtovaný
faktúrou z 23.2.2007, za obdobie od 19.2.2006 do 18.2.2007.
Z oznámenia VSE a.s. z 26.10.2007 mal prvostupňový súd preukázané, že žalobca zaplatil nedoplatok

z faktúry ročného vyúčtovania za obdobie od 8.4.2003 do 6.4.2004 v sume 72,50 Sk bol pripísaný na
účet ich spoločnosti 19.5.2004, za obdobie od 7.4.2004 do 4.4.2005 v sume 888,- Sk, pripísaný na
účet spoločnosti 27.4.2005. Za obdobie od 5.4.2005 do 7.4.2006 v sume 377,- Sk, pripísaný na účet
spoločnosti 18.4.2006.Z odpisu faktúry za elektrinu zo 14.4.2004 vyplýva, že nedoplatok žalobcu za obdobie od 8.4.2003 do
6.4.2004 predstavuje 72,50 Sk, vyúčtovaná suma je spolu 14.042,50 Sk /čl.134/. Faktúrou z 14.4.2005
bolo žalobcovi za obdobie od 7.4.2004 do 4.4.2005 vyúčtovaný odobraná elektrina v hodnote 16.178,-

Sk. Žalobca odobral elektrinu v hodnote 16.178,- Sk. Za obdobie od 5.4.2005 do 7.4.2006 bola elektrina
odobratá v hodnote 17.207,- Sk/ čl.137/ a za obdobie od 8.4.2006 do 3.4.2007 15.191,50 Sk /čl.138/.
Z predložených faktúr Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou /čl.124-čl.127/, vyplýva, že za
obdobie od 1.1.2004 do 15.10.2004 boli žalobcovi vyúčtované sumy vodného a stočného 2.318,- Sk,
1.415,20 Sk, 614,80 Sk a DPH 440,40 Sk, 268,90 Sk a 116,80 Sk.

Za obdobie od 15.1.2004 do 17.10.2005 vodné a stočné 7.699,50 Sk, za obdobie od 18.10.2005 do
16.11.2006 vodné a stočné 5.139,- Sk, a za obdobie od 16.11.2006 do 11.10.2007 5.927,- Sk.
UPC Broadband Slovakia s.r.o. oznámila, že žalobca za obdobie od 13.1.2004 do 31.12.2006 zaplatil
platby za služby retransmisie 5.054,- Sk, ktoré boli hradené vždy k 17. dňu v každom mesiaci.
Súd prvého stupňa mal po vyhodnotení dôkazov za to, že nárok žalobcu je dôvodný čiastočne.
Žalovaná sa bezdôvodne obohacovala na úkor žalobcu a to tým, že bez právneho dôvodu spotrebovala

plyn, elektrickú energiu, vodu a využívala služby káblovej televízie UPC, napriek tomu, že zmluvným
odberateľom bol žalobca, ktorý za tieto služby platil. Konštatoval, že nároky žalobcu sa premlčujú v
trojročnej premlčacej dobe, preto uplatnené nároky (za obdobie 14.1.2004-31.12.2006) podané žalobou
8.1.2007 premlčané nie sú.
Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 1/2-ice

ním celkovo vynaložených nákladov a neskorší návrh na zmenu (rozšírenie) žaloby súd nepripustil.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení vyjadril aj k dôvodu prečo nevykonal znalecké dokazovanie, pričom
poukázal na to že sa jednalo zväčša o triviálne počítacie úkony, preto súd i z dôvodu nezvyšovania trov
konania, zistenie výšky nárokov vykonal sám.
K žalobcom požadovanému bezdôvodnému obohateniu za spotrebovaný plyn od 14.1.2004 do

31.12.2006 súd prvého stupňa poukázal na to, že faktúra za spotrebu zemného plynu z 13.5.2004 (čl.
247, 248) znie za prvé 3 mesiace roku 2004 na sumu 22.927,86 Sk. Pomerná časť plynu za obdobie
od 14.1.2004 do 31.3.2008 (78 dní) predstavuje 19.652,50 Sk. Podľa faktúry za obdobie od 4.4.2004
do 1/2005, spotreba plynu žalobcu predstavovala 30.485,94 Sk (čl. 245, 246 spisu). Za ďalšie obdobie
- od 2/2005 do 9/2005 podľa faktúry predloženej zo strany SPP činila spotreba 24.766,44 Sk (čl. 249,

250 spisu). Za obdobie od 1.10.2005 do 18.2.2006 bola spotreba plynu 31.625,75 Sk (fa čl. 255 spisu).
Faktúra z 23.2.2007 (čl. 252) účtuje spotrebu za obdobie od 19.2.2006 do 31.12.2006 53.443,70 Sk
(sčítanie spotreby 32.937,60 + 16.283,46 + 2.830,95 + 1.122,95 + 268,74 bez DPH, k tomu treba prirátať
19% DPH vo výške 10.154,30 Sk). Z uvedeného je zrejmé, že celková spotreba za obdobie od 14.1.2004
do XX.XX.XXXX predstavovala 170.132,63 Sk. Polovica z nej 85.066,31 Sk. Žalobca však požaduje len

85.045,60 Sk.

Ďalej súd prvého stupňa dôvodil, že povinnosťou žalovanej je zaplatiť žalobcovi i polovicu vyúčtovanej
spotreby elektrickej energie za obdobie od 14.1.2004 do 31.12. Vo faktúre zo 14.4.2004 (čl. 134, 135) je
účtovaná spotreba elektrickej energie za obdobie od 1.1.2004 do 6.4.2004 vo výške 4.032,57 Sk. Jedná

sa o spotrebu za obdobie 96 dní. Výška spotreby za 83 dní (od 14.1.2004 do 6.4.2004) činí 3.486,50
Sk. Podľa ďalšej faktúry zo 14.4.2005, v ktorej je zúčtovaná spotreba elektrickej energie za obdobie
od 7.4.2004 do 4.4.2005 (čl. 136) celková spotreba predstavovala 16.178.- Sk. Faktúra z 12.4.2004
vyúčtovalaspotrebuel.energiezaobdobieod5.4.2005do7.4.2006nasumu17.207.-Sk(čl.137).Podľa
faktúry z 10.4.2007 (čl. 138) spotreba za obdobie od 8.4.2006 do 3.4.2007 predstavovala 15.191,50 Sk.

Ztejtofaktúryjezrejméito,žeodpočetbolvykonanýivčaseod8.4.2006do31.12.2006aspotrebaspolu
činila 9.478,24 Sk bez DPH (súčet 8.156,60 Sk + 1.321,64 Sk k tomu treba prirátať 19% DPH). Celková
výška spotreby za obdobie od 14.1.2004 do 31.12.2006 tak predstavovala 48.150,60 Sk. Polovica z tejto
sumy činí 24.075,30 Sk.
Vo faktúre z 25.10.2004 je rozpis vodného a stočného za obdobie od 4.1.2004 do 15.10.2004. Žalobca

chcel vydať bezdôvodné obohatenie od 14.1.2004, teda za obdobie 276 dní (do 15.10.2004). Pomerná
časť spotreby predstavuje 4.941,- Sk, polovica z toho 2.470,50 Sk. Jedna polovica vyúčtovanej spotreby
vodného a stočného za obdobie od 15.10.2004 do 17.10.2005 predstavuje 4.144,70 Sk, za obdobie od
18.10.2005 do 16.11.2006 5.269,50 Sk. Z faktúry z 25.10.2007 je nepochybné, že spotrebovaná voda
a tzv. stočné za obdobie od 16.11.2006 do 31.12.2006 predstavuje 328,90 Sk (vodné), a 217,80 Sk,

160,30 Sk (stočné), a k tomu DPH 707,- Sk a 134,- Sk, čo činí 841,- Sk, z toho polovica 420,50 Sk.
Celková výška povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie na vodnom a stočnom
dosahuje sumu 12.305,20 Sk (2.470,50 + 4.144,70 + 5.269,50 + 420,50). Keďže však žalobca požaduje
výšku 10.966,25, z dôvodu nemožnosti prekročenia návrhu bola zohľadnená táto výška.Výška zaplatených platieb za služby retransmisie za obdobie od 13.1.2004 do 31.12.2004 bola súdu
prvého stupňa zrejmá z oznámenia UPC Broadband Slovakia s.r.o. - 5.054,- Sk. Polovica z tejto sumy
činí 2.527,- Sk a nie 2.528,70 Sk ako požaduje žalobca.

Prvostupňový súd poukázal na prednes žalovanej a písomné podanie z 15.11.2007 (čl. 178 spisu) v
zmysle ktorých žalovaná žiadala, aby súd započítal do nároku žalobcu ňou vykonané plnenia - daň za
psa, ktorú zaplatila 31.1.2007, vo výške 200,- Sk, daň za nehnuteľnosť - byt zaplatenú 1.6.2007, daň
za rodinný dom zaplatenú 1.6.2007, 292,- Sk a 135,- Sk, ďalšiu daň za nehnuteľnosť - rodinný dom

zaplatenú 22.6.2006 135,- Sk, 28.2.2005 tiež 135,- Sk. Nedoplatok vo vyúčtovaní vody 15.12.2003
2.987,- Sk, čistenie komínov v roku 2005 a 2007 dvakrát 100,- Sk, za opravu práčky zaplatenú
v roku 2005 632,- Sk a v roku 2007 700,- Sk, za opravu televízora v roku 2007 274,- Sk, za
kúpu vysávača v roku 2005 6.210,- Sk, za povinné zmluvné poistenie motorového vozidla poisťovne
Allianz v roku 2006 508,- Sk, za zakúpenie spotrebiča Eta 214, 2999,- Sk, za úhradu elektriny
za nájomníka 840,- Sk, za veterinárne služby, vakcináciu psa v roku 2004 a 2006 800,- Sk, proti

besnote 600,- Sk, za odčervenie 18.3.2004, 14.7.2004, 31.8.2004, 28.11.2006 - 4x 350,- Sk a za
úhradunájomnéhozabytvdňoch19.9.2005,10.10.2005,4.11.2005,3x4.486,-Sk,18.10.2006 10.440,-
Sk, 17.10.2006 , 15.11.2006, 14.12.2006 3x 5.970,- Sk, 12.1.2007, 16.2.2007, 19.3.2007, 13.4.2007,
17.5.2007, 20.6.2007, 19.7.2007, 20.8.2007, 19.9.2007, 16.10.2007 - 10x 5.975,- Sk, a za elektrickú
energie 83,- Sk a za spotrebu hygienických potrieb v domácnosti za r. 2004 až 2007 sumy 8.400,-

Sk, 8.400,- Sk, 9.600,- Sk, 8.000,- Sk (č.l. 178). Do výšky sumy 32.400,40 Sk, ktorá prevyšuje nárok
žalobcu súd podanie žalovanej vyhodnotil ako vzájomný návrh (155.088.- Sk mínus 122.687,60 Sk).
Na pojednávaní konanom dňa 12.5.2011 v spojení s písomným podaním z 9.5.2011 žalovaná ponížila
uplatnené protinároky týkajúce sa nájomného za r. 2005 na sumu 5.553,85 Sk, teda o 7.904,15 Sk
(13.458 mínus 5.553,85) za r. 2006 na sumu 14.175.- Sk, teda o 14.190,- Sk (28.365 mínus 14.175)

a za r. 2007 na sumu 35.347,50 Sk, teda o 24.402,50 Sk (59.750 mínus 35.347,50). Tiež požadovala
len polovicu nákladov na hygienické potreby v domácnosti v porovnaní s podaním z 15.11.2007, teda
17.220,- Sk (34.440 : 2) a polovicu „súdom uznaných výdavkov“ vo výške 5.303.- Sk, v danom prípade
došlo k poníženiu o sumu 16.478,50 Sk (19.130 Sk mínus 2.651,50 Sk). Zároveň požadovala započítať
jednu polovicu nájomného za r. 2004 z celkovej sumy 5.635,- Sk, za r. 2007 70.695 Sk, ďalej úhradu

elektrickej energie v byte za r. 2005 vo výške 1.000,- Sk, za r. 2006 vo výške 7.537,- Sk, spolu 8.537,-
Sk, ďalej jednu polovicu nákladov za vysvätenie rodinného domu kňazom 6.7.2006 600,- Sk, povinné
zmluvné poistenie mot. vozidla za r. 2006 a 2007 2.599,- Sk, poistenie domácnosti rodinného domu za r.
2007 420,- Sk, ďalej prevzatie preplatku 6.404,- Sk po ročnom vyúčtovaní preddavkov za služby spojené
s užívaním bytu z OSBD Trebišov a za r.2007 48.214,- Sk, tiež preplatok po ročnom vyúčtovaní plynu

14.303,50 Sk. Na základe uvedeného požadovala od žalobcu zaplatenie 111.182,- Sk.

Vyplatené sumy za kúpu vysávača 6.210,- Sk, poistné poisťovne Allianz 508,- Sk, kúpna cena spotrebiča
ETA 2.999,- Sk, platba za elektrinu namiesto nájomníka 840,- Sk a 83,- Sk nepovažoval súd prvého
stupňazaplneniavzmysle§150O.Z.Vysávač,domácapekáreňETA,žalovanázakúpilapozánikuBSM

z vlastných peňazí, a preto sú jej výlučným vlastníctvom. Poistné za povinné zmluvné poistenie hradila
za svoje motorové vozidlo, zakúpené síce za trvania manželstva, avšak výlučnej z jej vlastných peňazí,
čo vyplýva zo zhodných tvrdení účastníkov na pojednávaní 16.4.2009. Platba za spotrebovanú vodu
za r. 2003 sa musí vysporiadať v konaní o vysporiadanie BSM a preto ju do nároku žalobcu započítať
nemožno. Úhrada spotrebovanej elektriny za nájomcov 840,- Sk a 83,- Sk z peňazí žalovanej po zániku

BSM je plnením za nájomcu ( § 454 OZ ), ktoré musí žalovaná uplatniť voči nájomcovi a nie žalobcovi.
Zamietnutie týchto čiastkových vzájomných nárokov žalovanej už v prvšom rozhodnutí okresného súdu
znamenali, že vo vyčíslených vzájomných nárokoch v podaní z 9.5.2011 ich už žalovaná započítať
nepožadovala. Trvala na polovici „súdom uznaných výdavkoch“ vo výške 5.303,- Sk. Jedná sa o výdavky
pozostávajúce zo zaplatenej dane za psa 200.- Sk 31.1.2007, dane za nehnuteľnosť 1.6.2007 292.- Sk,

135.- Sk a dňa 28.2.2005 135.- Sk, nákladov na čistenie komínov v r. 2005 a 2007 po 100.- Sk, opravu
práčky za r. 2005 632.- Sk a v r. 2007 700.- Sk, opravu televízora v r. 2007 274.- Sk a za vakcinácie psa v
r. 2004 - 2006 800.- Sk, 600.- Sk a 4 x 350.- Sk. Všetky tieto výdavky boli riadne zdokladované žalovanou
výdavkovými dokladmi a potvrdeniami o zaplatení /čl. 179-195/. Ich výška spolu predstavuje 5.503.- Sk.
Žalovaná však požadovala započítať polovicu z 5.503.- Sk. K týmto nákladom je potrebné zarátať i jednu

polovicu zaplatených preddavkov za služby spojené s užívaním bytu podľa predpisu OSBD Trebišov.
Predpis OSBD určoval mesačné platby od 1.2.2004 2.243.- Sk mesačne (čl. 566), od 1.1.2005 4.486.-
Sk mesačne (čl. 583), od 1.4.2006 5.970. Sk mesačne (čl. 592). Do júla 2005 spoločný byt účastníkov
užíval nájomca G.. Ten platil žalovanej podľa dojednanej písomnej nájomnej zmluvy okrem nájomného ipreddavky za služby podľa predpisov OSBD. Z predložených dokladov na čl. 564-565 spisu vyplýva, že
žalovaná od 4.3.2004 do 31.12.2004 zaplatila 46.298,50 Sk. Od 13.1.2004 do 14.12.2004 nájomca G.
žalovanej na jej účet vyplatil spolu 40.663,50 Sk. To je zrejmé z priložených výpisov z účtu žalovanej /

čl. 569-575/. Rozdiel - 5.635.- Sk žalovaná zaplatila OSBD zo svojich peňazí. V r. 2005 žalovaná
od 13.1.2005 do 13.12.2005 OSBD Trebišov zaplatila 53.841.- Sk. To preukazujú predložené ústrižky
poštových poukážok a doklady o platbách v hotovosti (č.l. 576-580). Nájomca G. však žalovanej plnil len
29.215.- Sk. To zasa je zrejmé z výpisov z účtov žalovanej (č.l. 581-582). V septembri 2005 sa do bytu
na základe ústnej nájomnej zmluvy medzi žalovanou a pánom K. nasťahoval p. K., ktorý byt spoločne so

svojou matkou užíval do 20.10.2006. Ten v r. 2005 podľa tvrdení žalovanej zaplatil jej v hotovosti 3 x po
4.486.- Sk. Spolu žalovaná v bývajúcich v byte v r. 2005 obdržala 42.673.- Sk, čo znamená, že zo svojich
peňazí plnila 11.168.- Sk (53.841 mínus 42.673). V r. 2006 žalovaná zaplatila 77.628.- Sk (ústrižky
pošt. poukážok čl. 590-591). Podľa jej tvrdení od p. K. v hotovosti prevzala 49.278.- Sk. 28.350.- Sk
tak bola nútená zaplatiť OSBD z vlastných peňažných prostriedkov. Od 21.10.2006 bol byt neobsadený.
Všetky úhrady spojené s bytom vo vzťahu k OSBD tak platila výlučne žalovaná. Za r. 2007 zo svojich

peňazí zaplatila 70.695.- Sk. Platby sú zdokladované kópiami ústrižkov pošt. poukážok a potvrdeniami
o vkladoch v hotovosti (č.l. 596-599). Tvrdenie žalovanej o prijatých platbách v hotovosti od nájomcu K.
považoval za pravdivé. Pri pozornom skúmaní prednesu žalovanej na pojednávaní 16.4.2009 je zrejmé,
že plnú výšku zálohových platieb podľa platného predpisu OSBD mal pán K. platiť žalovanej. Ona ich
mala následne poukazovať bytovému družstvu. V žiadnej doterajšej výpovedi, príp. prednese žalovaná

netvrdila, že plnú výšku platieb od nájomcu K. obdržala. Z jej ďalšieho prednesu pojednávaní 16.4.2009
vyplýva i to, že pán K. s matkou nezaplatili nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za r. 2005
Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že žalovaný nenamietal platnosť písomnej nájomnej zmluvy s
nájomcom G.. Popieral však, že o užívaní bytu K. a jeho matkou vopred nevedel. Dozvedieť sa o tom
mal vtedy, keď bol s nájomcami problém. Keďže pán K. s matkou vypratal byt účastníkov 20.10.2006

po predchádzajúcej výzve polície a žalovanej, od tohto momentu mohol žalobca namietať relatívnu
neplatnosť ústnej nájomnej zmluvy podľa § 40a, § 145 ods.1 OZ, keďže uzatvorenie dlhodobého nájmu k
bytuvBSMniejebežnázáležitosť.Neuplatnenímrelatívnejneplatnostisatakústnynájombytupovažuje
za platne uzavretý. Ďalšia časť obrany žalobcu spočívala v tvrdení, že „správu bytu“ v r. 2004 - 2007
zabezpečovala žalovaná, a tá má niesť zodpovednosť za neprijaté platby od nájomcov do ich výšky. Toto

tvrdenie však nie je správne. Ohľadne platieb za byt je právna povaha iná ako u žalobcom uplatnených
nárokov zo zhodných tvrdení účastníkov na pojednávaní 16.4.2009 je zrejmé, že žiaden z nich byt v r.
2004-2007 neužíval. Vzhľadom k tomu, že od r. 2002 sú účastníci bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu,
OSBD Trebišov ako správcovi poukazovali platby vyplývajúce zo zákona č. 183/1992 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Ich povinnosť určená predpismi OSBD bola teda stanovená na základe

zákona a z titulu BSM ju mal plniť ktorýkoľvek účastník. Plnenie nad rámec 1/2-ičného zákonného
podielu podľa § 150 OZ si však účastník voči druhému nárokovať môže. V danom prípade tak činí i
žalovaná. Obom účastníkom nič nebráni, aby si voči nájomcom Farkašovi a K. uplatnili pohľadávky z
titulu neuhradených platieb podľa nájomných zmlúv.

Súd prvého stupňa dospel k záveru ,že platby úhrad za byt v r. 2004 - 2007 žalovanou vo výške 115.848.-
Sk, náklady na spoločné veci 5.303,- Sk je nutné posudzovať ako náklady na správu spoločných vecí po
zániku BSM podľa ust. § 150 v spojení s ust. § 853 ods.1 OZ., pretože z povahy týchto plnení je zrejmé,
že ich vynaložením dochádzalo k udržiavaniu spoločne nadobudnutých vecí. Ohľadne výdavkov na
vysvätenie rodinného domu kňazom 6.7.2007 vo výške 600,- Sk, povinné zmluvné poistenie mot. vozidla

za r. 206-2006 2.599,- Sk, poistenie domácnosti rod. domu v r. 2007 420,- Sk a zabezpečenia zvýšených
dezinfekčných a hygienických potrieb 34.440,- Sk to však konštatovať nemožno. Náklady na vysvätenie
rod. domu kňazom nemožno považovať za nevyhnutný náklad spojený s udržiavaním spoločného
majetku - rodinného domu. Zo zhodných tvrdení účastníkov na pojednávaní 16.4.2009 vyplynulo, že
osobný automobil je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Ten bol totiž nadobudnutý z jej peňazí získaných

z dedičstva za trvania manželstva. Jedná sa teda o výdavok vynaložený na oddelený majetok žalovanej.
Z predloženej poistky, potvrdenia o zaplatení poistného za r. 2007 vo výške 420,- Sk nie je možné zistiť
aké zariadenie domácnosti rodinného domu žalovaná poisťovala a pred akými rizikami. Nie je zrejmé
ani to, či v čase uzatvárania poistnej zmluvy veci v domácnosti tvorili i spoločné veci účastníkov alebo
len veci vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Tieto skutočnosti nie je možné zistiť ani z pripojenej žaloby

o vyporiadaní BSM na čl. 10 spisu. Náklady na zvýšené dezinfekčné a hygienické potreby v rodinnom
dome žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala. V tomto smere dôkazné bremeno neuniesla.
Ak zo zhodných tvrdení účastníkov na pojednávaní 16.4.2009 vyplynulo, že účastníci v r. 2004 - 2007 v
byte nebývali, ani úhrady žalovanou za spotrebovanú elektrinu v byte nájomníkmi za uvedené obdobienebolo možné podľa prvostupňového súdu považovať ako plnenie za žalovaného. Pokiaľ z výpovede
žalovanej na pojednávaní dňa 15.12.2011 a predloženého dokladu VSE o ukončení odberu el. energie
dňa 12.10.2006 vyplýva, že do 12.11.2005 bol zmluvným odberateľom el. energie nájomca G., od

13.11.2005 do 12.10.2006 žalovaná, platby žalovanou za spotrebovanú el. energiu do 12.11.2005 treba
vyhodnotiť ako plnenie za iného - zmluvného odberateľa el. energie podľa § 454 OZ a platby žalovanou
od 13.11.2005 podľa toho istého právneho ustanovenia. To však za predpokladu, že s pánom Tóthom
ústne dojednala i znášanie týchto nákladov, príp. podľa § 451 ods.2 OZ ako plnenie bez právneho
dôvodu, ak nájomca Tóth spotreboval el. energiu napriek tomu, že zmluvný vzťah so žalovanou

nemal. Vo všetkých prípadoch si však zaplatené plnenia žalovaná musí vysporiadať s nájomcami a nie
žalobcom.

Pokiaľ sa žalovaná bráni nárokom žalobcu tak, že ten platby za plyn, el. energiu, vodu a káblovú televíziu
nepreukázal, opak je pravdou. Plnenia žalobcu vyplývajú nielen z predložených vyúčtovaní spotreby
plynu (fa čl. 244-256), elektriny (fa čl. 134-138), vody (fa čl. 123-131), potvrdeniami o vykonaných

platbách plynu (č.l. 242), elektriny (č.l. 132) a káblovej televízie (čl. 176, 177), ale i výpismi z účtov
SLSP o poukázaných platbách (č.l. 53, 145-175). Z týchto dokladov je zrejmé i to, že preplatok na
spotrebovanom plyne v rod. dome za obdobie 2/05 - 9/05 vo výške 14.303,50 Sk bol žalobcovi vrátený
23.12.2005 (oznámenie č.l. 243, fa 249, 250). Tento preplatok nemožno odrátať od platieb žalobcu, lebo
súd vychádzal z vyúčtovanej spotreby plynu v slovenských korunách. Obdobne nemožno zohľadniť ani

údajné prevzatie preplatku žalobcom na základe ročného vyúčtovania celkových nákladov spojených
s užívaním bytu OSBD za r. 2006 6.404.- Sk a za r. 2007 48.214.- Sk. Ročné vyúčtovanie celkových
nákladov za r. 2006 znie na preplatok 6.404.- Sk (č.l. 308), obdobne za r. 2007 48.214.- Sk (č.l. 617)
avšakzpreloženéhoprehľaduročnýchplatiebzar.2007(č.l.330)jezrejmé,žetentopreplatokbolOSBD
zúčtovaný na zníženie dlhu účastníkov obdobne i v r. 2008 preplatok za r. 2007 48.214.- Sk (č.l. 329).

Ak už raz došlo k započítaniu platieb za byt v r. 2006 a 2007, nemožno tak urobiť opätovne. Pri vzniku
bezdôvodnéhoobohateniazdôvoduúhradplatiebzaplyn,elektrinu,vodu,príp.káblovútelevíziujedným
z bývalých manželov v rodinnom dome, ktorý patrí do nevyporiadaného BSM nie je možné zohľadňovať
i potreby plnoletých, nezaopatrených detí. Takýto záver vyplýva i zo súdnej praxe výkladu ust. § 451
ods.2 OZ, § 150 a 853 OZ.

Z uvedeného je teda podľa názoru súdu prvého stupňa bolo zrejmé, že oproti nárokom žalobcu na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.2 OZ za plyn 85.045,60 Sk, el. energie 24.075,30
Sk, vody 10.966,25 Sk a káblovej televízie 2.527.- Sk, spolu v celkovej výške 122.614,15 Sk sa
započítavajú 1/2-vičné plnenia žalovanou v zmysle § 150 a § 853 OZ - platby za byt v r. 2004 5.630.- Sk,
za r. 2005 11.168.- Sk, za r. 2006 28.350.- Sk, za r. 2007 70.695.- Sk a výdavky na spoločné veci 5.303.-

Sk, spolu 121.151.- Sk, z nich polovica - 60.575,50 Sk. Povinnosťou žalovanej je tak zaplatiť žalobcovi
62.038,65 Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje 2.059,30 €.
Nielen z odporu, prednesu na pojednávaní 5.6.2007, 16.4.2009 a vyúčtovania nákladov z 15.11.2007,
ale najmä pojednávania z 20.11.2007 považoval prvostupňový súd za nepochybné, že žalovaná urobila
prejav smerujúci k započítaniu jej platieb vykonaných v r. 2004 - 2007, nákladov na spoločné veci v

celkovej výške 19.130.- Sk, nákladov na byt za r. 2005 13.458.- Sk, v r. 2006 28.350.- Sk a v r. 2007
59.750.- Sk. V rámci tohto prejavu došlo k dôvodnému započítaniu do výšky nákladov na spoločné veci
2.651,50 Sk, nákladov na byt v r. 2005 5.584.- Sk, v r. 2006 14.175.- Sk a v r. 2007 35.347,50 Sk. Na
pojednávaní konanom dňa 12.5.2011 vykonala žalovaná prejav smerujúci k započítaniu nákladov na byt
za r. r. 2004 2.817,50 Sk. K stretu pohľadávok účastníkov tak došlo deň po pojednávaní 20.11.2007, teda

21.11.2007 (§ 563 OZ), kedy bolo nepochybné započítanie do výšky 57.758.- Sk a deň po pojednávaní
12.5.2011, teda 13.5.2011 do výšky 2.817,50 Sk. Žalobcova pohľadávka sa stala splatnou 8.3.2007 /
deň po doručení žaloby žalovanej/, a preto voči tejto pohľadávke bolo možné započítať len splatnú
pohľadávku žalovanej /§ 581 ods.2 OZ/. Žalobca sa do omeškania s plnením svojho dlhu voči žalovanej
dostaťnemohol,lebojejpohľadávkyprotinemuzaniklizapočítanímkudňuichsplatnosti.Pretožalovanej

9,5%-ný úrok z omeškania nepatrí. Žalobca má nárok na 9,5% -ný úrok z omeškania od 8.3.2007 v
zmysle § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., teda deň po doručení žaloby žalovanej. Vtedy sa žalovaná
dozvedela, akú výšku bezdôvodného obohatenia od nej žalobca žiada. Táto výška mu patrí zo sumy
122.614,15 Sk, teda 4.070,04 € od 8.3.2007 do 20.11.2007 a od 21.11.2007 do 12.5.2011 zo sumy
64.856,15 Sk (122.614,15 mínus 57.758), teda 2.152,83 € a od 13.5.2011 do zaplatenia zo sumy

62.038,65 Sk (64.856,15 mínus 2.817,50), teda 2.059,30 €.
Z prednesu na pojednávaní 12.5.2011 i písomného podania z 9.5.2011 je zrejmé, že žalovaná ustálila
svoje protinároky na 111.182,- Sk. Rozdiel v ňou uplatnených nárokoch tak predstavuje 43.906.- Sk
(155.088 mínus 111.182). To má za následok späťvzatie vzájomného návrhu žalovanou v plnej výškev zmysle § 98 O.s.p. v spojení s § 96 ods.1 O.s.p. Pôvodne totiž žalovaná svoj vzájomný návrh, ktorý
vyplýva z vyčíslenia v podaní z 15.11.2007 a pojednávania 20.11.2007 určila na 32.400,40 Sk /155.088
mínus žaloba 122.687,60/.V zmysel § 98 O.s.p. sa totiž za vzájomný návrh považuje len pohľadávka

na započítania presahujúca žalobcom uplatnený nárok. Preto i späťvzatie vzájomného návrhu môže
postihnúť len výšku presahujúcu žalobcom uplatnený nárok. Z týchto dôvodov súd do výšky 32.400,40
Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom 30,126 činí 1.075,50 € konanie v zmysle § 96 ods.1 O.s.p.
konanie zastavil. Žalobca nemal žiadne výhrady k späťvzatiu vzájomného návrhu, čo je zrejmé z jeho
prednesu na pojednávaní 15.12.2011. Dôvodnosť protinároku do výšky 111.182.- Sk i s upresneným

9,5%-ným úrokom z omeškania od podania žaloby tak súd posudzoval len v rámci obrany žalovanej.

O trovách konania súd prvého stupňa vyslovil, že o týchto bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej .

Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobca aj žalovaná .

Žalobca odvolanie podal z toho dôvodu, že podľa jeho názoru z vykonaných dôkazov je zrejmý a
nespochybnený pomer užívania nehnuteľnosti na adrese K. XX účastníkmi konania v čase od 1.1.2004
dokoncaoktóbra2007atovpomere269/365užívaniažalovanoua96/365užívaniažalobcom.Poukázal
na to, že v priebehu konania využil právo na zmenu pôvodne navrhovanej výšky nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia a súd nepripustil zmenu návrhu napriek tomu, že výsledky doterajšieho
dokazovania mohli byť naďalej podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd konal aj v rozpore
s § 95 ods.3 O.s.p., keď rozhodoval o tejto zmene návrhu. Bol toho názoru, že pri nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia a v tomto prípade žalovaná bola žalobcom
vyzvaná na prispievanie listom dňa 4.2.2004. Zároveň poukázal na to, že pri bezdôvodnom obohatení

sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté, čo možno považovať za určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi daný právnym predpisom, a preto súd môže prekročiť
návrh účastníka a prisúdiť mu viac, než čoho sa domáhal v žalobnom návrhu. Žalobca ďalej vyjadril
svoj názor, že súd nesprávne ako kompenzačnú námietku žalovanej započítal plnenia, ktoré uhradila
v súvislosti s platbami za byt na Tolstého č. 5, pretože podľa jeho názoru sa jednalo o pohľadávky

(, ktoré neboli spôsobilé na započítanie, pretože časové obdobia započítaných platieb na strane
žalovanej prevyšujú časové obdobie u žalobcu . Zároveň súd nevykonal navrhovaný dôkaz smerujúci k
preskúmaniu podmienok na započítanie a to zmluvu o nájme bytu zo dňa 25.11.2002, na základe ktorej
podľa časti 4 bod 4 povinnosť uhrádzať zálohové platby a vyúčtovania správcovi bytu mala žalovaná a
žalobca bol počas trvania zmluvy od tejto povinnosti zbavený, pričom žalobca považuje nájomnú zmluvu

počas celého obdobia až do septembra 2008 za platnú, pretože nebol predložený doklad o ukončení
nájmu výpoveďou alebo písomnou dohodou účastníkov zmluvy. Na základe uvedeného bol žalobca toho
názoru, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a
postup súdu v konaní znemožnil žalobcovi uplatnenie procesných práv, preto navrhuje, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

vo vzťahu k prvým dvom výrokom napadnutého rozsudku.

Žalovaná odvolaním napadla výrokovú časť rozsudku v plnom rozsahu z dôvodu podľa § 205 ods.2
písm.d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 205 ods.2 písm.c/ O.s.p., že súd neúplne zistil skutkový
stav veci. Poukázala na to, že Okresný súd Michalovce po vrátení veci vytýčil jedno pojednávanie a
následne ukončil dokazovanie, nebolo vykonané žiadne dokazovanie na určenie jej nároku a súd sa
nevysporiadal s predkladanými dokladmi, ktoré už boli v spise obsiahnuté. Ona opakovane žiadala
dôsledné prešetrenie a vyhodnotenie dôkazov, ktoré predkladala už v roku 2009 aj s prílohami a zároveň

žiadala predvolanie svedkov - obe plnoleté deti za účelom objasnenia celkovej situácie a vyvrátenia
jej údajného úmyslu sa bezdôvodne obohatiť. Poukázala na to, že do spisu priložila doklad o oprave
svojhonárokudlhužalobcuzodňa16.12.2011.Uviedla,žeprvostupňovýsúdsavrozhodnutídostatočne
nevysporiadal s nákladom - úhradou poistného v sume 420,- Sk zo dňa 15.6.2007 a nevysporiadal sa
správne s nákladmi na úhradu elektriny za obdobie roku 2005 a 2006 v sume 8.537,- Sk, kedy bola

nútená sa prihlásiť ako zmluvný odberateľ na svoje meno, aby došlo k obnoveniu dodávky elektriny.
Nepovažovala za správne, že súd uznal náklady za prenájom ako spoločné náklady, avšak náklady
za elektrickú energiu neuznal ako spoločné náklady. Podľa jej názoru sa súd nesprávne vysporiadal s
preplatkami za ročné vyúčtovanie celkových nákladov za byt na K. 5. Poukázala na to, že nebola povinnáuhrádzať nájomné z vlastných prostriedkov OSBD Trebišov v roku 2007, pretože OSBD neurčilo v tomto
období platobný výmer na byt na K. 5, V. A.. Ďalej žalovaná bola toho názoru, že súd sa nevysporiadal
s nákladmi, ktoré vynaložila a žiadala uznať a to úhradu faktúry za vodu pre VVaK Trebišov za žalobcu

v sume 2.987,- Sk k 31.12.2003. Súd podľa jej názoru bezdôvodne jej platbu za vodu na konci roka
2003 neuznal a faktúry uvedené žalobcom za plyn, elektrinu od začiatku roku 2003 uznal ako náklad
žalobcu v plnej výške. Rovnako žalovaná poukázala na to, že súd podľa jej názoru po vrátení veci náklad
žalobcuzaplynodzačiatkuroku2003uznaloprotičomujejnárokneuznalsodôvodnením,ževtomčase
nebola podaná žaloba. Ďalej poukázala na rozdielnosť vo výške uznanej platby za plyn za obdobie od

1.1.2004 do 2007, ktorá bola v prvom rozsudku 75.702,58 Sk a v druhom rozsudku 85.045,60 Sk. Taktiež
nepovažovala za správne, že súd po vrátení veci uznal náklad na plyn z faktúry vystavenej 30.4.2004
Sk za obdobie od marca 2003 až do marca 2004 (resp. za celý rok 2003) v celej sume 39.199,- Sk.
Poukázala na to, že v roku 2003 žalobca odmietol prispievať na domácnosť, pričom dcéra Zuzana bola
študentkou prvého ročníka prírodovedeckej fakulty a syn E. študoval v treťom ročníku gymnázia, čo si
vyžadovalo z jej strany vysoké náklady aj s poukazom na zdravotný stav syna. Hodnotenie súdu o jej

možnosti platiť z dávky v nezamestnanosti, náklady na bývanie na úkor potrieb detí a jej základných
životných potrieb považovala za nevhodné a neodôvodnené.
Rovnako pri elektrine mala za to, že neodôvodnene súd prvého stupňa oproti prvému rozsudku, kedy
priznal za elektrinu 23.391,87 Sk za dané obdobie, v druhom rozsudku už za odôvodnenú považoval
platbu za elektrinu v sume 24.075,30 Sk.

Ďalej súd v prvom rozsudku nepriznal služby retransmisie 5.054,- Sk a v druhom rozsudku ich bez
odôvodnenia uznal.
Napokon súd sa podľa názoru žalovanej nevysporiadal pri počítaní nárok s preplatkami za plyn a
preplatkami za byt, ktoré boli žalobcovi vyplatené .S poukazom na uvedené žiadala, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na opätovné rozhodnutie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že dôkaz o oprave nároku zo dňa
16.12.2012 bol predložený po ukončení dokazovania a podľa jeho názoru nesúvisí s vecou. K poistnému
uviedol, že zmluva je vystavená žalovanou a to ako platiteľom a prijímateľom jednej a tej istej osobe.

Náklady na elektrickú energiu za užívanie bytu K. X prebral na seba nájomca s tým, že vo vlastnom
mene uzavrel zmluvný vzťah s dodávateľom, preto žalovaná elektrinu platila za nájomcu. Všetky
preplatky z vyúčtovania OSBD boli použité na kompenzáciu nedoplatkov, ktoré vznikali na zálohových
platbách. Platba za vodu v roku 2003 žalovanou spadá do obdobia BSM, preto nemôže byť predmetom
bezdôvodného obohatenia a započítania a súd platbu za plyn a elektrinu z vyúčtovacieho obdobie 2003

a 2004 uznal žalobcovi iba do výšky pomernej časti za obdobie po zrušení BSM, teda nie je pravdivé
tvrdenie žalovanej, že bolo priznané aj obdobie roku 2003.
Žalobcovi neboli vyplatené bytovým družstvom žiadne preplatky týkajúce sa vyúčtovania zálohových
platieb za služby spojené s užívaním bytu na ul. K. 5, pretože tak ako je to už uvedené boli započítané
na kompenzáciu vzniknutých dlhov. Uznesenie súdu, ktorým nevyhovel jeho požiadavke na spojenie

predmetnej veci s vecou konanou pod sp.zn. 12C/131/2010 na Okresnom súde v Michalovciach
považoval za nesprávne a žiadal toto uznesenie zrušiť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že v roku 2007 všetky platby zaplatila výlučne zo svojich
prostriedkov, nakoľko nebolo možné nájsť súčinnosť so žalobcom pri riešení platieb za byt. K položke

týkajúcejsaúhradypoistnéhopotvrdila,ževčasespísaniapoistnejzmluvyvykonávalapozíciupoistného
poradcu pre Kooperatívu Michalovce, preto je zmluva spísaná pod jej menom, avšak platby sa realizovali
priamo pre Kooperatívu Michalovce. K odberu elektrickej energie na byte v roku 2005 a 2006 uviedla, že
pokiaľ by neuhradila elektrickú energiu za toto obdobie, ani žalobca by sa v roku 2008 nemohol prihlásiť
na odber ako vlastník. K námietkam žalobcu vo vzťahu k nájomnej zmluve a konkrétne čl. 4 bod 4 zmluvy

žalovaná poukázala na to, že tento je v rozpore s ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov a túto zmluvu podpísala pod nátlakom žalobcu, ktorý sa chcel zbaviť zodpovednosti napriek
tomu, že bol účastníkom zmluvy a byt bol v BSM. Opakovane poukázala na priebeh a výsledky konania
vedeného na Okresnom súde v Michalovciach sp.zn. 9C/136/2007, kde na strane žalovaného vystupujú
účastníci tohto konania a na strane žalobcu OSBD Trebišov. Ďalej poukázala na to, že deti účastníkov

konania (dcéra a syn) mohli svojimi výpoveďami potvrdiť konfliktné správanie sa otca voči členom rodiny
a taktiež mohli potvrdiť, že z jej strany nemohlo dôjsť k obohacovaniu sa na úkor otca, ale naopak.
Žalovaná nemala úmysel sa obohatiť na úkor navrhovateľa, prejavila snahu a zároveň sa snažila v rámcisvojich finančných možností hradiť jednotlivé náklady. Žiadala, aby súd vysporiadal a prihliadal na jej
mieru pričinenia, t.j. starostlivosť o detí a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní vec podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
pojednávania a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v medziach odvolaní, t.j. v rozsahu
vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu a žalovanej uvedenými v ich odvolaniach spolu
s konaním, ktoré im predchádzalo (§ 212 ods.1, 3 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolania žalobcu a
žalovanej nie sú dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.marca 2016, pričom miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach (§ 156 ods.1, 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods.2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní vyslovene nevyjadril, ktoré odvolacie dôvody uplatňuje, avšak z obsahu odvolania

vyplýva, že sa jednalo o odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.2 písm.b/, c/, d/, f/, t.j. že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná napadla rozsudok

v plnom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm.b/, c/, d/, t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pri odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm.b) sa inou vadou rozumie také porušenie procesných
predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie
procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1, ale ich dôsledok sa mohol
(nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.c/ O.s.p. je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska

hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,

nemôže byť sporom v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a
dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania najavo inak alebo neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania
najavo. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočností, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak a to
so zreteľom na závažnosť, zákonnosť, pravdivosť, prípadne vierohodnosť týchto dôkazov. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
132 O.s.p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. odvolací súd poukazuje na to, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje
konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právnypredpis,nežktorýmalpoužiťaleboakpoužilsícesprávnyprávnypredpis,alenesprávnehointerpretoval
na daný prípad.

Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuvintenciáchnapadnutýchodvolanídospelkzáveru,
že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené, keďže postupu prvostupňového súdu v konaní a ani jeho
rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenie zakladajúce záver o naplnení niektorého z uvedených
dôvodov odvolania.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesu účastníkov nevyplynuli a
ani nevyšli za konania najavo inak. Rovnako mu nie je možné vytknúť ani to, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor. Výsledok hodnotenia dôkazov vykonaný súdom prvého stupňa zodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. a súd prvého stupňa

vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané
dôkazy hodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zo
zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil aj správny právny záver, pretože na zistený
skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto použité zákonné ustanovenia správne

interpretoval. Podrobné a zákonu zodpovedajúce je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na neho. Odvolací súd pri preskúmaní veci
nezistil, že by konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd
prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli

nadbytočné. Neboli zistené ani také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok
napadnutého rozhodnutia

Podľa ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Pretožetakakojetovyššieuvedenésaodvolacísúdvplnejmierestotožnilsodôvodnenímnapadnutého
rozsudku, odkazuje naň a na doplnenie vecnej správnosti rozhodnutia, najmä vo vzťahu k odvolacím

námietkam uvádza nasledovné:

Predmetom tejto právnej veci je vzájomné právo žalobcu a žalovanej (uplatnené návrhom,
kompenzačnou námietkou a protinávrhom) na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k
účastníkmi vynaloženým nákladom na správu spoločných vecí po zániku BSM. Nakoľko sa jedná o

správu majetku, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov v období po zániku
bezpodielovéhospoluvlastníctva,avšakpokiaľeštebezpodielovéspoluvlastníctvonebolovysporiadané,
pričom sa jedná o vzťahy, ktoré nie sú osobitne upravené ani v Občianskom zákonníku, ani v inom
zákone, preto sa v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ (na ktorý správne poukazoval aj prvostupňový súd), tieto
vzťahy spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie. V

predchádzajúcich rozhodnutiach súdy správne konštatovali, že za takéto ustanovenia treba považovať
ustanovenia § 143 a nasl. OZ o bezpodielovom spoluvlastníctve.

Nakoľko tak, ako už bolo uvedené, Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo
vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k

vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, prax pripúšťa, že aj po zániku tohto
majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci
(t.j. uvedené sa vzťahuje aj na rodinný dom a byt na ktoré sa vzťahuje predmet tohto konania).
Rovnaké postavenie oboch manželov (trvajúce až do vyporiadania BSM bývalých manželov) k veciam
patriacim do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva vyjadruje ich právo spoločného užívania veci,

ktorému potom zodpovedá povinnosť spoločného uhradzovania nákladov spojených s ich užívaním
a udržiavaním. K uvedenému je potrebné dodať, že týmto je vyjadrené právo účastníkov tieto veci
užívať, a nie ich povinnosť. Ak jeden z manželov uhradil sám z vlastných prostriedkov takéto náklady,
môže sa v rámci vyporiadania domáhať náhrady takto vynaložených nákladov (§ 150). Ak sa manželianedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o úhrade nákladov, ktoré treba na ňu vynaložiť,
ktorýkoľvek z nich sa môže obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol podľa § 146 OZ
(uvedené analogicky platí aj pre prípad užívania a náhrady nákladov po zániku BSM v období pred jeho

vyporiadaním). Nezhody teda môžu vznikať nielen za trvania manželstva a existencie bezpodielového
spoluvlastníctva, ale aj v čase, keď toto bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo
k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka ustanovená v § 149 ods. 4 OZ. V uvedených
prípadoch môže každý z manželov (bývalých manželov) podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom
výkone práv a povinností k spoločnej veci. Vo vzťahu k vyporiadaniu platí základná zásada, že podiely

oboch manželov sú rovnaké.

Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd bol toho názoru, že nebola dôvodná námietka žalobcu
týkajúca sa tej skutočnosti, že nebolo správne zaviazať žalovanú iba k úhrade 1/2 súm vynaložených
žalobcom na správu veci patriacich do BSM, t.j., že nebol použitý pomer užívania nehnuteľnosti na
adrese Tulipánová XX, na ktorý poukazoval žalobca od podania žaloby. Uvedený menší pomer užívania

domu (patriaceho do BSM ) bol daný jednostranným rozhodnutím žalobcu, nebol spôsobený konaním
žalovanej, ktorá žalobcovi nebránila vo využívaní tejto nehnuteľnosti v rovnakej miere , ako ju užívala
ona. Takýto odlišný pomer užívania danej nehnuteľnosti nebol predmetom dohody spoluvlastníkov.
Žalobca mal zachované právo využívať dom rovnako ako žalovaná. Vo vzťahu k uvedenému odvolací
súd zároveň poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že žalobca užíval predmetnú nehnuteľnosť iba 8

dní v mesiaci a žalovaná celodenne, sama o sebe nie je spôsobilá preukázať, v akej miere žalobca a
žalovaná čerpali dodávky médií (plynu, elektriny, vody a UPC), preto bolo správne vychádzať z vyššie
uvedeného základného princípu o rovnakých podieloch oboch účastníkov konania. Nedôvodná preto
bola aj námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávnosti rozhodnutia súdu, ktorým zamietol jeho návrh na
zmenu návrhu, kde odvolací súd dopĺňa, že rozhodnutie o nepripustení zmeny návrhu je rozhodnutím,

proti ktorému odvolanie nie je prípustné (takéto odvolanie ani nebolo podané).

Správna nebola ani námietka žalobcu, že súd ako kompenzačnú námietku žalovanej započítal
pohľadávky, ktoré neboli spôsobilé na započítanie, pretože neboli splnené všetky podmienky na to

potrebné.
Odvolací súd tu poukazuje na to, že započítanie podľa ust. § 580 OZ je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, ktorého podmienkou je
1/ že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi (keď veriteľ jednej pohľadávky je súčasne dlžníkom
druhej pohľadávky a naopak - vzájomnosť pohľadávok),

2/ plnenie musí byť rovnakého druhu, t.j. najčastejšie sa jedná o uplatnenie započítania pri peňažných
pohľadávkach, keďže táto podmienka znamená, že v oboch prípadoch, teda v prípade oboch
započítavaných pohľadávok sa jedná o peňažnú pohľadávku (titul nie je právne relevantný),
3/ pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.
V tomto konkrétne prípade boli všetky tieto základné podmienky splnené, preto sa jednalo o pohľadávky

spôsobilé na započítanie v zmysle uvedeného ustanovenia a súd ich správne započítal. Pokiaľ žalobca
poukazoval na to, že jeho pohľadávka bola z iného časového obdobia ako pohľadávka žalovanej, táto
skutočnosť nespôsobovala, že by pohľadávky nebolo možné navzájom započítať.

K tvrdeniu žalobcu, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť, a to zmluvu o nájme bytu zo dňa 25.11.2002, na základe ktorej podľa časti 4 bod 4.
zmluvy povinnosť uhrádzať zálohové platby a vyúčtovania správcovi bytu mala žalovaná a žalobca bol
počas trvania zmluvy tejto povinnosti zbavený, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa
sa s uvedenými tvrdeniami žalobcu, na ktoré poukazoval aj vo svojich predchádzajúcich prednesoch
vysporiadal vo svojom rozhodnutí keď uviedol, že ďalšia časť obrany žalobcu spočívajúca v tvrdení, že

správu bytu v rokoch 2004 až 2007 zabezpečovala žalovaná a tá má niesť zodpovednosť za neprijaté
platby od nájomcov do ich výšky nie je správne, pretože ohľadne platieb za byt je právna povaha iná
ako u žalobcom uplatnených nárokov. Zo zhodných tvrdení účastníkov je zrejmé, že žiaden z nich byt v
rokoch 2004 až 2007 neužíval, pričom od roku 2002 sú účastníci bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu a
platby, ktoré boli povinní uhrádzať OSBD Trebišov ako správcovi vyplývali zo zákona č. 183/1992 Zb. o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ich povinnosť určená predpismi OSBD bola teda stanovená
na základe zákona a z titulu BSM ju mal plniť ktorýkoľvek účastník.Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej, že prvostupňový súd sa dostatočne
nevysporiadal s nákladom v sume 420,-Sk zo dňa 15.6.2007, na úhradu poistného, pretože súd prvého
stupňa v odôvodnení rozsudku na strane 9 sa s týmto jasne vysporiadal keď uviedol, že z predloženej

poistky a potvrdenia o zaplatení poistného za rok 2007 vo výške 420,- Sk nie je možné zistiť, aké
zariadenie domácnosti rodinného domu žalovaná poisťovala a pred akými rizikami. Nie je zrejmé ani
to, či v čase uzatvárania poistnej zmluvy veci v domácnosti tvorili i spoločné veci účastníkov, alebo len
veci vo výlučnom vlastníctve žalovanej.V tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, preto súd
tento náklad správne neuznal.

Rovnako považuje za nesprávne tvrdenie žalovanej, že sa súd nevysporiadal správne s nákladmi na
úhradu elektriny za obdobie roku 2005 a 2006 v sume 8.537,- Sk, keď súd uznal náklady na prenájom
ako spoločné náklady, avšak náklady za elektrickú energiu neuznal ako spoločné náklady. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvého stupňa svoje úvahy jasne a stručne vysvetlil, pretože povinnosť prispievať
OSBD vyplávala zo zákona č. 183/1992 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na rozdiel od

uvedenej povinnosti vo vzťahu k spotrebovanej elektrine v danom byte za podstatnú otázku súd prvého
stupňa považoval tú skutočnosť, že účastníci v roku 2004 až 2007 v byte nebývali, t.j. nespotrebovávali
elektrickú energiu. Taktiež správny bol poukaz na to, že zmluvným odberateľom v určitom období bol
nájomca G., a preto pokiaľ žalovaná uhrádzala platby, v danom období uhrádzala ich za nájomcu.
Rovnako súd prvého stupňa vysvetlil svoje úvahy vo vzťahu k spotrebovanej elektrickej energii aj v

období, keď byt užíval pán K. na základe ústneho dojednania.

Pokiaľ žalovaná vyjadrila svoje stanovisko, že súd sa nesprávne vysporiadal s preplatkami za ročné
vyúčtovanie celkových nákladov za byt na K. 5, V. A., voči OSBD za roky 2006 a 2007, odvolací súd opäť
poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý správne dôvodil, že ročné vyúčtovanie

celkových nákladov - preplatok bol OSBD zúčtovaný na zníženie dlhu účastníkov, a preto nebolo možné
tieto platby zohľadniť, pretože už došlo k ich započítaniu za byt, ktorý patrí do nevysporiadaného BSM
účastníkov.

Za nesprávne odvolací súd považoval aj tvrdenie žalobkyne, že súd bezdôvodne jej platbu za vodu na

konci roka 2003 neuznal, ale faktúry uvedené žalobcom za plyn a elektrinu uznal od začiatku roka 2003
v plnej výške ( keď konkrétne poukazovala na faktúru vyúčtovania za roky 2003 až do marca 2004 na
sumu 39.199,- Sk, ktorú podľa jej názoru súd uznal žalobcovi v celom rozsahu). Toto tvrdenie žalovanej
nebolo správne, pretože z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že bola
zohľadnená iba pomerná časť plynu za obdobie od 14.1.2004 do 31.3.2008 (78 dní), čo predstavuje

19.652,50 Sk. Uvedené sa týka aj námietky žalovanej vo vzťahu k uznanej platbe za elektrinu zo strany
žalobcu, kde rovnako tvrdila, že súd priznal aj náklad za rok 2003, ktoré tvrdenie nebolo správne.
Odvolací súd tu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa z ktorého vyplýva, že súd mal
za to, že povinnosťou žalovanej je zaplatiť žalobcovi polovicu vyúčtovanej spotreby elektrickej energie
za obdobie od 14.1.2004, pričom započítal alikvotnú čiastku z faktúry zo dňa 14.4.2004 za obdobie 83

dní (14.1.2004 až 6.4.2004) v sume 3.486,50 Sk.

Súd prvého stupňa konal a rozhodol v súlade so stanoviskom Krajského súdu v Košiciach uvedeným
v zrušujúcom uznesení, v zmysle ktorého bol súd prvého stupňa povinný najprv ustáliť základ nároku,
čo vo svojom novom rozhodnutí aj urobil a jasne uviedol, čo vyplynulo z jednotlivých dôkazov (pričom

uviedol presné výpočty) a postup ako dospel k určeniu priznaného nároku.

Tvrdenia žalovanej vzťahujúce sa na jej sociálnu situáciu (nezamestnanosť, dávky v nezamestnanosti,
starostlivosť o deti pochádzajúce z manželstva) neboli spôsobilé zbaviť žalovanú povinnosti prispievať
na úhradu nákladov spojených s užívaním veci patriacich do zaniknutého ale nevysporiadaného BSM.

Napokon k námietke žalovanej, že sa súd nevysporiadal pri vyčíslení nároku ani s preplatkami za plyn
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vysvetlil, akými úvahami
sa riadil keď vyslovil, prečo nebolo možné zohľadňovať (odrátať) preplatky vyúčtované žalobcovi za
spotrebu plynu,a to z dôvodu že súd prvého stupňa nevychádzal pri určení základu nároku za platby

plynu zo zálohových platieb a vyúčtovaných úhrnných súm, ale vychádzal z celkovej vyúčtovanej
spotreby plynu.Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil vo všetkých troch napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku o určení
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 2.059,30 € s príslušenstvom, vo výroku, ktorým v prevyšujúcej

časti nárok žalobcu bol zamietnutý a vo výroku, ktorým bolo konanie o vzájomnom návrhu žalovanej
zastavené.

Žalobca ani žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd o trovách odvolacieho
konania nerozhodoval.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení
účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.