Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/969/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114214407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114214407.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa G. A., štátneho občana Q.
republiky, bytom Q. XX proti odporcovi: Y. práce, sociálnych vecí a rodiny K., so sídlom K., M.R.V. XX,
D. XX XXX XXX o zaplatenie XXX.XXX eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku H. súdu K. č.k.
17C/137/2014-58 zo dňa 01. októbra 2015, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania a odporcovi

náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu
zaplatenia odškodnenia XXX.XXX eur za to, že dňa 20.06.2014 mu bola doručená výzva na účely § 10
zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čím sa mu odporca formou hrubého písma v poučení mal vyhrážať,
že ak nenastúpi do nimi uvedenej práce, tak mu bude znížená dávka v hmotnej núdzi o XX,XX eur.
Rozhodnutím úradu zo dňa 17.12.2013 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi v sume XXX,XX eur.
Má za to, že úrad mu chce zobrať o X,XX eura viac, ako mu má poskytovať v rámci hmotných dávok
podľa § 23 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Po výzve súdu na doplnenie podania bolo dňa 21.10.2014

súdu doručené písomné podanie navrhovateľa, v ktorom okrem iného uviedol, že žiada navyše do petitu
doplniť, že žalobcovi bude vyplatená nemajetková ujma XXX.XXX eur aj preto, že na vlastné náklady
cestoval do úradu vrátiť všetky šeky na vyplácanie dávky v hmotnej núdzi, na ktoré už nemal nárok
po vydaní rozhodnutia o odňatí z 01.09.2014 v sume 55,80 eura, čo ho šokovalo ako štát nakladá
s jeho daňami. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že rozhodnutím odporcu zo dňa
16.02.2012 bol navrhovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutím odporcu
zo dňa 17.12.2013 bola navrhovateľovi na základe zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi

priznaná preddavkovo dávka a príspevky v sume XXX,XX eur mesačne od 01.12.2013. Tieto pozostávali
z dávky pre jednotlivca v sume XX,XX eur, z príspevku na zdravotnú starostlivosť v sume X eur a z
príspevkunabývanievsumeXX,XXeur.Výzvouzodňa16.06.2014odporcavyzvalnavrhovateľa,abysa
dňa26.06.2014dostavilkodporcovinaaktivačnécentrumanapriloženompredpísanomtlačivevyznačil,
či ponúkanú prácu prijíma alebo ju odmieta. Zároveň ho upozornil, že ak ponuku práce odmietne alebo
na výkon akceptovanej práce nenastúpi, dávka pomoci v hmotnej núdzi sa zníži o sumu XX,XX eur.
Rozhodnutím odporcu zo dňa 09.07.2014 bola navrhovateľovi znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu

XXX,XX eur mesačne od 01.06.2014. Odporca v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že v mesiaci jún
2014 prehodnotil u navrhovateľa trvanie nároku na príspevok na bývanie. Rozhodnutím odporcu zo dňa
25.07.2014 bola navrhovateľovi znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu XX,XX eur od 01.07.2014,
pretože navrhovateľ dňa 26.06.2014 neprijal ponuku vykonávania pracovných činností v rozsahu 32hodín pre obec Selec na obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014. Dávka bola znížená o sumu XX,XX eur.
Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Y. potvrdené ako súladné so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi,
a to na základe odvolania, ktoré proti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ. Rozhodnutím odporcu

zo dňa 29.09.2014 bola navrhovateľovi odňatá pomoc v hmotnej núdzi v sume XX,XX eur mesačne
od XX.XX.XXXX, pretože navrhovateľ v dôsledku svojho príjmu prestal spĺňať zákonné podmienky na
pomoc v hmotnej núdzi. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že súd rozhoduje v občianskom súdnom konaní okrem iného aj o splnení povinnosti odporcu,
ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Pre takéto rozhodnutie súdu

musí byť v konaní preukázané, že existuje právna povinnosť odporcu v čase rozhodnutia súdu. Takýto
záväzok vyplýva podľa citovaného § 489 Občianskeho zákonníka buď z právneho úkonu, napríklad zo
zmluvy, ďalej zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených
v zákone. V prípade, že sa nejedná o takto vzniknutý záväzok, nie je možné domáhať sa práva
na plnenie, a teda nie je možné rozhodnúť o splnení povinnosti odporcu. Vzhľadom k tomu, že v
konaní nebola preukázaná povinnosť odporcu na zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľovi, súd návrh

navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe vykonaného dokazovania nemá súd za preukázanú
povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v sume XXX.XXX
eur. Povinnosť odporcu na zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľovi nevyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu, z porušenia práva alebo iných skutočností uvedených v zákone. Podaný návrh navrhovateľa
nemá žiadny právny základ. Odporca ako orgán verejnej moci voči navrhovateľovi uplatňoval zákonným

spôsobom svoju právomoc. Súd v konaní nemal za preukázaný žiadny nesprávny úradný postup alebo
to, že by odporca vo vzťahu k navrhovateľovi vydal nezákonné rozhodnutie. Ak by tomu tak aj bolo,
mohol by si navrhovateľ uplatňovať svoje práva zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci iba voči Slovenskej republike /nie proti odporcovi/ a na súde iba za dodržania zákonného
postupu, ktorý je ustanovený v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnejmociaozmeneniektorýchzákonov.Záveromsúdpovažovalzapotrebnéuviesť,žeÚstavnýsúd
SlovenskejrepublikyvnálezePL.ÚS8/2014zodňa27.05.2015rozhodol,ženávrhskupiny30poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 10 ods.3 až 11 zákona č. 417/2013 Z.z.
o pomoci v hmotnej núdzi s dotknutými článkami Ústavy Slovenskej republiky, zamietol. Preto možno
navyše konštatovať aj to, že zákon, ktorý odporca aplikoval v správnom konaní, ktorého účastníkom

bol navrhovateľ, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pričom súd v občianskom súdnom konaní
podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, nemá právomoc rozhodovať o správnosti rozhodnutí a
postupov orgánov verejnej správy. Pritom navrhovateľ odôvodňoval právo na nemajetkovú ujmu tým, že
došlo k nezákonnému konaniu proti jeho osobe, k zastrašovaniu znížením dávky a vohnaniu do väčšej
núdze, k porušovaniu princípu dávky, že na vlastné náklady cestoval do úradu odporcu vrátiť všetky

šeky na vyplácanie dávky, na ktorú už nemal nárok. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142
ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., pretože odporca bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že
odporca si v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy konania
ani nevyplývajú, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Podľa neho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd sa dôsledne jeho návrhu nevenoval. Nikde
v odôvodnení napadnutého rozsudku sa neuvádza, či je zastrašovanie odporcu trestným činom. Nikde
sa neuvádza, či nižšia právna norma - Zákonník práce môže neplatiť pri odpracovaní sociálnej dávky
v podobe aktivačných prác. Súd nepostrehol, že nový výmer po zmene zákona, nové podmienky

poberania dávok v hmotnej núdzi, mu boli zaslané zo strany odporcu až po jeho zastrašovaní a
vyhrážaní sa. To je dôvod na to, aby sa mu odporca aspoň ospravedlnil ale navrhovateľ od odporcu
žiada nemajetkovú ujmu XXX.XXX,- eur. Súd si ani na pojednávanie nezadovážil doklady pre výpočet
nemajetkovej ujmy, ktoré od súdu žiadal podaním zo dňa 24.07.2015, na čo má navrhovateľ zákonné
právo. To vedie navrhovateľa k presvedčeniu, že s jeho sporom je manipulované v jeho neprospech a

hľadajú sa cestičky, ako nerozhodnúť zákonne v jeho prospech.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si
odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle §

219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Z obsahu návrhu navrhovateľky na začatie konania v predmetnej právnej veci vyplýva, že navrhovateľ
sa od odporcu domáha zaplatenia odškodnenia XXX.XXX eur za nemajetkovú ujmu, ktorá mu mala byť
spôsobená tým, že dňa 20.06.2014 bola navrhovateľovi doručená výzva odporcu na účely § 10 zákona

o pomoci v hmotnej núdzi, čím sa mu odporca formou hrubého písma v poučení mal vyhrážať, že ak
nenastúpi do nimi uvedenej práce, tak mu bude znížená dávka v hmotnej núdzi o XX,XX eur a tiež tým,
že navrhovateľ na vlastné náklady cestoval do úradu odporcu vrátiť všetky šeky na vyplácanie dávky
v hmotnej núdzi, na ktoré už nemal nárok po vydaní rozhodnutia o odňatí z 01.09.2014 v sume XX,XX
eura, čo ho šokovalo ako štát nakladá s jeho daňami.

V zmysle § 80 písm. b) O.s.p. môže navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatniť okrem iného aj
to, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.

Navrhovateľ sa svojím podaným návrhom na začatie konania teda domáha, aby bola odporcovi uložená

povinnosť zaplatiť mu peňažné plnenie v zmysle § 80 písm. b) O.s.p.. Aby súd odporcovi podľa návrhu
navrhovateľa povinnosť na takéto peňažné plnenie uložil, musí odporcovi takáto povinnosť vyplývať zo
zákona, z právneho vzťahu medzi ním a navrhovateľom alebo z porušenia práva. Toto však v konaní
nebolo preukázané. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, odporca ako orgán verejnej moci voči
navrhovateľovi uplatňoval zákonným spôsobom svoju právomoc a v konaní nebol preukázaný žiadny

nesprávnyúradnýpostupanito,žebyodporcavovzťahuknavrhovateľovivydalnezákonnérozhodnutie.
Ak by tomu tak aj bolo, mohol by si navrhovateľ uplatňovať svoje práva zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci iba voči Slovenskej republike /nie proti odporcovi/, keď len štát je
ustanovený v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov ako subjekt zodpovedný za škodu /vrátane nemajetkovej ujmy/, ktorá bola

osobe spôsobená orgánmi verejnej moci /tu odporcom/ pri výkone verejnej moci.

Keďže v konaní nebolo zistené, že by odporcovi povinnosť na plnenie požadované navrhovateľom,
vyplývala zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa
správne zamietol ako nedôvodný.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p.. Odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože tento si ju neuplatnil.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa /§ 419 CSP/ v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy /§ 427 ods. 1 CSP/.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom /§ 429 ods. 1 CSP/.

Podľa § 428 CSP sa v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/.