Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010105
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814010105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2016
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného Jaroslava Bahnička v
trestnej veci obžalovaných

X) O..,

nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom Z., T. cesta XXXX/XC, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, na verejnom zasadnutí prítomného,

X) A. I.

nar. X.X.XXXX v I., trvale bytom Z., A. XXX/XX, t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/32/2014 zo dňa 18. novembra 2015

a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste odňatia
slobody týkajúci sa obžalovaného O. I..

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný O. I. odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku
súdu prvého stupňa podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2, 38 ods. 2, 36 písm.

l/, 37 písm. h/ Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výrokyotrestochzákazučinnosti,prepadnutiaveciavýrokozrušenívýrokuotrestevskoršomrozsudku
zostávajú nedotknuté.

II.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora smerujúce proti výroku o treste u obžalovaného A.
I. zamieta, pretože nie je dôvodné, pričom odvolanie prokurátora smerujúce proti výroku o treste u
obžalovaného O. I. sa odkazuje na výrok v bode I. tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol 1) obžalovaný O. I. v bodoch 1., 2., 3. uznaný vinným zo zločinu
lúpeže formou spolupáchateľstva podľa §§ 20, 188 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Tr.zák s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. a/ Tr.zák.; 2) obžalovaný Milan Biňas bol v bode 3. uznaný vinným zo zločinu
lúpeže formou spolupáchateľstva podľa §§ 20, 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. a/ Tr.zák., pretože:

1. dňa 06. 03. 2012 v čase približne o 20:40 hodine po predchádzajúcej vzájomnej dohode v Prievidzi
na ulici J. v bare - herni Z. ods. B. I. vošiel do herne, pristúpil k pultu, namieril na majiteľa baru U. Z.

pištoľ striebornej farby, vypýtal si všetky peniaze, na čo majiteľ otvoril trezor, z ktorého vybral peňaženku
a igelitové vrecko s mincami v nominálnej hodnote 1 a 2 eurá, z peňaženky vybral približne 60 kusov
5 eurových bankoviek, mincovník s mincami nachádzajúci sa na trezore, z pokladne asi 3- 10 eurové
bankovky a 5 eurové bankovky a mincovník s mincami, tieto veci vhodil do igelitky, ktorú si priniesol so
sebou, následne si vypýtal cigarety - červené LM, ktoré mu majiteľ podal, zatiaľ čo obž. O. I. stál vo

dverách herne, medzi dvere a zárubňu vložil prázdnu plastovú fľašu, aby sa tieto nezabuchli, pozoroval,
či niekto nejde a následne z herne spoločne ušli, pričom svojim konaním U. Z. spôsobil škodu vo výške
600 euro, peniaze si následne rozdelili rovným dielom;
2. dňa 14. 03. 2012 v čase približne o 22:30 hodine po predchádzajúcej vzájomnej dohode v Prievidzi
na Námestí Jozefa Cígera Hronského v herni A., obž. O. I. vstúpil do herne, pod zámienkou, že si

kúpi cigarety a slané tyčinky, čím donútil krupierku G. G. odomknúť zamknuté dvere do herne a v čase,
keď krupierka ďalšiu osobu vyprevádzala von z herne, pristúpil k dverám herne ods. B. I. zamaskovaný
kapucňou a tmavou kuklou cez tvár, držiac v ruke krátku striebornú plynovú pištoľ, krupierku vtlačil
dovnútra do herne takým spôsobom, že ju niekoľkokrát sotil do chrbta, až sa dostal pred barový pult a
niekoľkokrát jej povedal, aby mu dala peniaze, následne z pokladnice vzal koženú peňaženku hnedej

farby v hodnote 10 euro s finančnou hotovosťou vo výške 2 580 euro a kázal otvoriť trezor, ktorý bol pod
barovýmpultomabolprázdny,pričomspôsobilspoločnostiQueensMatic,spol.sr.o.;Topoľčanycelkovú
škodu vo výške 2.590 eura, peniaze v hodnote 2.580 eura si následne rozdelili ods. B. I. a obž. O. I.;
3. dňa 22. 04. 2012 v čase približne o 03:30 hodine po predchádzajúcej vzájomnej dohode s B. I. v
Prievidzi na Námestí Jozefa Cígera Hronského v herni A. obž. A. I. vstúpil do herne pod zámienkou, že

si pri hracom automate zabudol kľúče, čím donútil krupierku G. G. odomknuť zamknuté dvere do herne
a v čase, keď krupierka A. I. vyprevádzala von z herne, pristúpil k dverám herne B. I. zamaskovaný
kapucňou a tmavou kuklou cez tvár, držiac v ruke krátku striebornú plynovú pištoľ, ktorou namieril na
poškodenú krupierku a povedal jej, aby išla dnu, následne na to sa k nej priblížil a začal ju tlačiť dovnútra
herne až k barovému pultu, kde jej povedal aby otvorila pokladňu, pričom poškodená zo strachu otvorila

plechovú pokladničku, z ktorej B. I. vzal peňaženku - buksu v hodnote 10 eura s obsahom 500 euro
bankovkách v nominálnej hodnoty 100 euro, ďalej vzal z pokladničky sumu vo výške 165 eura v presne
nezistenom počte bankoviek a následne z herne v utiekol, pričom pred lúpežou B. I. a O. I. vysvetlili A.
I., čo a ako majú robiť v priebehu lúpeže, O. I. poskytol A. I. peniaze, aby hral na automatoch v herni
Magura a zisťoval koľko zákazníkov sa v herni nachádza, v priebehu lúpeže O. I. postával v blízkosti

vchodu do herne Magura a dozerala na priebeh lúpeže a bezprostredne po vykonaní lúpeže sa stretol
s B. I. a A. I. a rozdelili si peniaze, pričom spôsobili spoločnosti Queens Matic spol. s r.o. Topoľčany
celkovú škodu vo výške 675 euro.

Obžalovaný O. I. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2, 38

ods. 4, 36 písm. l/, 37 písm. h/, m/ Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 7 rokov a 6 mesiacov,
pre výkon ktorého trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa §§ 61 ods. 2, 42 ods. 1, 38 os. 4, 37 písm. h/, m/ Tr.zák. bol obžalovanému O. I. uložený aj súhrnný

trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovanému O. I. uložený aj trest prepadnutia veci - 1 ks pištole
bližšie špecifikovanej v rozsudku súdu prvého stupňa.Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výroky o trestoch právoplatne uložených obžalovanému O.
I. rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/257/2011 zo dňa 4.3.2013 v spojení s uznesením
Okresného súdu Prievidza, sp.zn., 1T/257/2011 zo dňa 11.11.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento zrušený výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému O. I. uložená povinnosť nahradiť poškodenému U. Z.
škodu vo výške 300 € a poškodenej spoločnosti Queens Matic, s r.o. so sídlom v Topoľčanoch škodu
vo výške 1.515 €.

Obžalovaný A. I. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 3, 36 písm. l/, 39
ods. 1 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 2 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa §
48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému A. I. uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti

Queens Matic, s r.o. so sídlom v Topoľčanoch škodu vo výške 225 €.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý
odvolaniami prokurátora a obžalovaného O. I.. Prokurátor zahlásil písomne (dve podania) odvolanie
tak, že smeruje proti výrokom o trestoch v neprospech obidvoch obžalovaných. Následne prokurátor

odvolanie písomne odôvodnil tak, že výroky o trestoch u obidvoch obžalovaných nepovažuje za
zákonné. U obžalovaného O. I. mal súd postupom podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. upraviť dolnú hranicu trestnej
sadzby trestu odňatia slobody tak, že táto je 8 rokov a 8 mesiacov, a teda uložený trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov je uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby. U obžalovaného A. I.
súd prvého stupňa pri aplikovaní ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák.

nevzal dostatočne do úvahy aj spôsob spáchania činu - skutok bol spáchaný so zbraňou, pričom o tejto
skutočnosti mal pred spáchaním skutku vedomosť aj obžalovaný A. I.. Taktiež súd prvého stupňa nevzal
do úvahy osobu obžalovaného A. I. v tom, že tento bol dvakrát odsúdený za majetkové trestné činy aj
keď má obidva tieto odsúdenia zahladené, avšak bol aj trikrát postihnutý v priestupkovom konaní za
priestupky proti majetku. Súd sa teda neriadil základnými zásadami pre ukladanie trestu odňatia slobody

podľa § 34 ods. 1, 4 Tr.zák. a neprimerane mimoriadne znížil trest odňatia slobody, a to v zjavnom
nepomere k trestu, ktorý po použití § 38 ods. 2, 3 Tr.zák. obžalovanému skutočne hrozil (trest odňatia
slobody 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace). Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušiť
výrok o treste u obžalovaného O. I. a tomuto uložiť trest odňatia slobody na 8 rokov a 8 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. U obžalovaného A. I. navrhol

výrok o treste zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. s tým, aby bol obžalovanému uložený náležitý a
spravodlivý nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Obžalovaný O. I. písomne podal odvolanie jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu.

Odvolanie smerovalo len proti výroku o treste. Obžalovaný považoval uložený trest za neprimerane
prísny, a teda nespravodlivý. Obhajca najmä poukázal na to, že obžalovanému mala byť priznaná
poľahčujúca okolnosť aj podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., pretože tento dňa 18.11.2015 sa v plnom rozsahu
priznal k spáchaniu skutkov pod bodmi 1., 2. a 3. obžaloby a tieto zároveň oľutoval. Takýmto vyhlásením
si obžalovaný podľa ustálenej judikatúry Krajského súdu v Trenčíne vytvoril podmienky pre mimoriadne

zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Obhajca v zhode s obžalovaným O. I. žiadal zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.Obhajcataktiežnamietal,žezbraňpoužitápriskutkulúpežebolanefunkčnáamalalenvyvolať
domnienkustrelnejzbrane(plynovápištoľ),pričompáchatelianezvažovalipoužiťaktpriamehofyzického
násilia počas lúpeže. Obhajca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por.

vo výroku o treste týkajúcom sa obžalovaného O. I. s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322
ods. 3 Tr.por. uložil tomuto obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest v nižšej výmere.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného O. I. podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Návrhu podriadeného prokurátora
uvedenom v písomnom odvolaní navrhla v plnom rozsahu vyhovieť. Obhajca navrhol odvolanie

prokurátora zamietnuť a odvolaniu obžalovaného v plnom rozsahu vyhovieť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, žez podnetu odvolaní je potrebné napraviť len výrok o treste odňatia slobody týkajúci sa obžalovaného O.
I., pričom odvolanie prokurátora proti výroku o treste u obžalovaného A. I. je nedôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v toto smere
nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine týkajúci sa obžalovaného A. I. urobil súd prvého stupňa potom, čo postupom podľa § 257

Tr.por. prijal so súhlasom prokurátora vyhlásenie o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe (bod 3.). Obžalovaný O. I. urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. len
vo vzťahu ku skutku uvedenom pod bodom 2. obžaloby. Vo vzťahu ku skutkom uvedeným pod bodom
1. a 3. týkajúcim sa obžalovaného O. I. vykonal súd prvého stupňa dokazovanie, pričom súd prvého
stupňa tu správne uzavrel, že aj tieto čiastkové útoky sa stali a tieto spáchal aj tento obžalovaný. E. na
poslednom hlavnom pojednávaní obžalovaný O. I. priznal spáchanie všetkých troch skutkov uvedených

v obžalobe. Senát odvolacieho súdu pritom sám nezistil chyby ani pokiaľ ide o správnosť použitej právnej
kvalifikácie ako zločinu podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva.

Ďalej k vytýkaným chybám týkajúcich sa uložených trestov odňatia slobody, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné:

1) Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajcu v tom, že obžalovanému O. I. mala byť priznaná
aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. v tom, že tento napomáhal pri objasňovaní svojej
trestnej činnosti. Je síce faktom, že dokonca za okolnosť umožňujúcu použitie aj ustanovenia § 39 ods.
1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu je možné v odôvodnených prípadoch považovať aj vyhlásenie

obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr.por. Obžalovaný O. I. však takéto vyhlásenie urobil
na začiatku hlavného pojednávaní len vo vzťahu k jednému zo skutkov uvedených v obžalobe (bod 2.).
Priznanie sa tohto obžalovaného na poslednom hlavnom pojednávaní po vykonaní dokazovania aj k
ďalším dvom skutkom, nie je možné považovať ani za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák.
(poľahčujúcaokolnosťpodľa§36písm.l/Tr.zák.-priznanieaúprimnéoľutovaniepoužitábola).Rovnako

len takého „priznanie“ nemohlo viesť súd ani k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák.

Pokiaľ ide o okolnosť týkajúcu sa druhu použitej zbrane, resp. predpokladaného násilia, túto súd prvého
stupňa dostatočne vyjadril v tom, keď obžalovanému O. I. uložil trest odňatia slobody takmer na samej
dolnej hranici trestnej sadzby.

V tejto súvislosti je ale potrebné prisvedčiť názoru prokurátora v tom, že pri súdom prvého stupňa
ustálenej prevahe pomeru priťažujúcich okolností mala byť upravená zvýšená dolná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. nie 7 rokov a 6 mesiacov, ale 8 rokov a 8 mesiacov.
Súd prvého stupňa preto uložil obžalovanému O. I. trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia

slobody, ktorá inak vyplývala z jeho rozhodnutia o priznaní poľahčujúcich okolností (1) a priťažujúcich
okolností (2). Vo výroku o treste pritom súd prvého stupňa výslovne citoval použitie aj ustanovenia § 38
ods. 4 Tr.zák. o zvýšení dolnej hranice trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Pri sadzbe trestu odňatia
slobody uvedenej v § 188 ods. 2 Tr.zák. 7 rokov až 12 rokov, je upravená dolná hranica trestu odňatia
slobody 8 rokov a 8 mesiacov.

Senátodvolaciehosúdupriplnenísvojejprieskumnejpovinnostivšakzistil,žeustanovenieopriťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. (predchádzajúce odsúdenie) u obžalovaného O. I. použité byť
nemalo. Z aktuálneho registra trestov Generálnej prokuratúry SR u tohto obžalovaného vyplýva, že
všetky odsúdenia, ktoré sú tu uvedené pred rokom 2012, kedy obžalovaný spáchal prejednávanú trestnú

činnosť, má obžalovaný zahladené. Pritom na právoplatne odsúdenia a trestnú činnosť po spáchaní
aktuálne prejednávanej trestnej činnosti nie je možné prihliadať podľa § 37 písm. m/ Tr.zák.

Odvolací súd preto toto pochybenie súdu prvého stupňa rozsudkom sám napravil tak, že po zrušení
výroku o treste odňatia slobody u obžalovaného O. I. rozhodol sám o uložení trestu odňatia

slobody tomuto obžalovanému. Pri vyrovnanom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby uvedenej v Osobitnej časti Trestného
zákona. Pri výmere trestu odňatia slobody rozhodol odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa, ktorý
trest považuje odvolací súd za primeraný z dôvodu tak, ako ich uviedol súd prvého stupňa.Odvolací súd pritom dôvody pre zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ako sa toho vo svoj neprospech domáhal samotný obžalovaný nezistil.

Odvolaniu obžalovaného O. I. teda odvolací súd vyhovel len čiastočne. Z vyššie uvedených dôvodov
však zároveň nebolo možné vyhovieť odvolaniu prokurátora, ktoré by inak z pohľadu výroku o treste v
rozsudku súdu prvého stupňa o tam použitých ustanovení Trestného zákona bolo dôvodné.

2) Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s odvolaním prokurátora smerujúceho proti výroku o treste
týkajúcom sa obžalovaného A. I.. Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora, ako aj jeho konečného
návrhu (ako zrušovaní dôvod tu neuviedol § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por.) vyplýva, že prokurátor tu
nenamietal správnosť samotného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.por. o mimoriadnom znížení trestu
odňatia slobody, ale len rozsah mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. V tomto smere sa senát
odvolacieho súdu nemohol stotožniť s názorom prokurátora v tom, že výrok o uloženom treste odňatia

slobody tomuto obžalovanému by mal byť v zjavnom nepomere k trestu odňatia slobody, ktorý po použití
§ 38 ods. 2, 3 Tr.zák. obžalovanému skutočne hrozil (trest odňatia slobody 7 rokov až 10 rokov a 4
mesiace). Tento názor prokurátora nie je v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. c/ Tr.zák., podľa
ktorého súd môže uložiť obžalovanému aj trest odňatia slobody na 2 roky, ako to bolo aj v tomto prípade,
ak dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody je aspoň 5 rokov menej však ako 10 rokov. Ak samotný

Trestný zákon takúto výmeru trestu odňatia slobody mimoriadne zníženého pripúšťa, nemožno potom
hovoriť o zjavnom nepomere len na základe porovnania základnej trestnej sadzby uvedenej v Osobitnej
časti Trestného zákona a súdom uloženého mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody podľa § 39
ods. 1 Tr.zák., ak je dodržaná najnižšia možná dolná hranica zníženia podľa § 39 ods. 3 Tr.zák.

Ďalej pokiaľ prokurátor poukazoval na ďalšie okolnosti, ktoré by mali mať vplyv na primeranosť
uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému A. I., k tomu je potrebné uviesť, že použitie zbrane
pri lúpeži a vedomosť o tom obžalovaného A. I. sú okolnosti pre to, aby u tohto obžalovaného vôbec
bola použitá vo výroku o vine právna kvalifikácia podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. - obžalovaný
spoločným konaním proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci

a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Ak by teda zbraň takto použitá nebola, resp.
by sa obžalovanému A. I. nepreukázala vedomosť o nej, nebolo by ho možné takto uznať vinným. Ide o
okolnosti napĺňajúce zákonné znaky skutkovej podstaty daného zločinu, vrátane kvalifikovanej skutkovej
podstaty, ktoré okolnosti pokiaľ inak významne nepresahujú bežný rámec páchania daného trestného
činu, nemožno vyhodnotiť v neprospech obžalovaného pri ukladaní trestu.

Rovnako je vylúčené, aby súd v súvislosti s ukladaním trestu prihliadol na zahladené predchádzajúce
odsúdenia. Spáchané priestupky obžalovaného ani senát odvolacieho súdu nevyhodnotil ako dôvod na
zvýšenie výmery trestu. Tu je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest odňatia
slobody, ktorý bolo možné podmienečne odložiť, avšak aj s poukazom na spáchané priestupky tomuto

uložil trest odňatia slobody ako nepodmienečný.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora, smerujúcemu proti výroku o treste u
obžalovaného A. I. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.