Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208238
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314208238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,

s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, právne zastúpený Soukeník-Štrpka, s.r.o., Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, proti žalovanej O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX Z., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5,
080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie 405,69 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 14,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo
sumy 14,02 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e, t.j. o zaplatenie sumy 391,67 eur s príslušenstvom.

Súd p r i p ú š ť a , aby na strane žalovanej do konania vstúpil vedľajší účastník konania a to
Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, 080 01 prešov, IČO : 42 343 828.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 02.07.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 405,69 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia faktúr
za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 15.02.2010 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo

poskytovanie služieb. Žalovaná sa zaviazala riadne odberať služby a platiť za ne riadne a včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku poskytovateľa. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade
nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu,
ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo
naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu
žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby
viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná

sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v
dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu
poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanému),
čím by žalovaná prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnilasvoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej
mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za
poskytnuté služby faktúry v celkovej výške 14,02 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne

a včas sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala do omeškania a preto požaduje popri istine priznať
aj úroky z omeškania.

Listom doručeným súdu dňa 21.08.2014 oznámilo Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných
dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Nedostavila sa ani žalovaná, u ktorej je predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané dňa

26.09.2014 a ktorá svoju neúčasť vopred neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil sa so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrami,
písomným vyjadrením žalobcu, vyjadreniami vedľajšieho účastníka a oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.10.2014 zobral žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty
v sume 391,67 eur s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť. Zároveň požiadal o
vrátenie súdneho poplatku a uplatnil si trovy konania. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide
o vstup vedľajšieho účastníka do konania, má žalobca za to, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka
nie sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko

podľa platnej právnej úpravy ako aj rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, je sudca všeobecného
súdu povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ( rozsudok
Európskeho súdneho dvora in Joined cases C -240/98 to 244/98 Court od Justice ). Taktiež účinky
vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho účel a zmysel,
teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie,

to však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje platobným rozkazom ( tzv.
skrátené konane ), kedy sa táto pomoc môže prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný
odpor. V prípade ak nebude podaný odpor, tak takéto konanie nenadobudne atribút sporového konania
a nemôže byť teda naplnený zmysel a účel vedľajšieho účastníctva. Žalobca má za to, že podstatnou
podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce vedľajší

účastník vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva.
Preto na podanej žalobe v celom rozsahu trval a uplatnil si trovy konania.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej, Združenie Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS,
vo svojom vyjadrení uviedlo, že žalobca uplatnil voči žalovanému dva samostatné nároky, a to

sumu 14,02 eur za nezaplatené telekomunikačné služby a sumy 391,67 eur titulom zmluvnej
pokuty. Samostatný uplatnený nárok žalobcu titulom nezaplatených telekomunikačných služieb vedľajší
účastník nespochybňoval, namietal však opodstatnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko
podľa § 53a OZ má žalobca zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať.
Naviac táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky, a to pre jej neurčitosť. Preto

žiadal žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 15.02.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom,
a.s. poskytol žalovanej program služieb satelitnej televízie MAGIO - Program Magio Sat Klasik.
Žalovaná k tejto službe obdržala satelitnú anténu, MAGIO Box, kartu k Magio Boxu, diaľkový ovládač

a príslušenstvo. Žalovaná sa zaviazala využívať služby káblovej alebo satelitnej televízie poskytované
právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a platiť za ne. V Zmluve bola dohodnutá zmluvná
pokuta, a to za porušenie záväzku užívateľa užívať službu Magio Sat počas dohodnutej doby viazanosti,
najmä tým, že vypovie Zmluvu o poskytovaní služieb Magio Sat; požiada o zmenu programu Magio Sat
počas doby viazanosti na program s nižším paušálnym poplatkom a takýto program bude po dohode

so ST aktivovaný alebo svojím konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený
od Zmluvy o poskytovaní služby Magio sat odstúpiť, je ST oprávnený vyúčtovať užívateľovi jednorázovú
zmluvnú pokutu vo výške 199 eur.Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej dohodnutú cenu za
poskytnuté služby, a to faktúrou č.XXXXXXXXX splatnou dňa 17.07.2011, na sumu 14,02 eur a zmluvnú
pokutu v sume 391,67 eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2011 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť BL Telecom debt,
s.r.o. ako postupníka.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia §96 ods. 3 O.s.p.; nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Súd preto konanie v tejto časti konanie o zaplatenie sumy 391,67 eur s príslušenstvom, v súlade s ust.
§ 96 ods.1, 3 O.s.p., zastavil.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba

(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.

Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom

čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak

sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom n tarifu.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovanej uzavreli
dňa 15.02.2010 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
služby elektronickej komunikácie, servisné a ďalšie služby za znížený mesačný paušálny poplatok na

dobu 24 mesiacov, pričom žalovaná sa zaviazala za tieto poskytnuté služby uhrádzať dohodnutú výšku
poplatku riadne a v čas.

Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469, boli žalovanej vyfakturované poplatky za využívanie služieb žalobcu vo

výške 14,02 eur, pričom jedná sa o faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 03.07.2011 splatná dňa 17.07.2011
na sumu 14,02 eur.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, ale len
v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávky za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vo výške 14,02
eur, preto uložil žalovanej povinnosť žalobcovi túto sumu uhradiť.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
14,02 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia

§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Súd sa zároveň inštitútom zmluvnej pokuty nezaoberal, nakoľko v tejto časti zobral žalobca ešte pred
prvým pojednávaním žalobu späť a súd konanie v tejto časti konanie zastavil.

Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2013 žalobca namietal proti vstupu vedľajšieho účastníka do
konania.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať dve skupiny. Prvou skupinou subjektov, ktoré
môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku tohto
konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania (§ 93 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku). S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov,

ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania
dávasamotnýzákon.Idetuajoprípady,kdeakovedľajšíúčastníkvystupujeprávnickáosobanazáklade
konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže vystupovať aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(§ 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom
prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej s odkazom na § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ následne uplatnil
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vo vzťahu k vyššie uvedenému združeniu, čo zákon
nevylučuje. O takejto námietke súd rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj skutočnosť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné
považovať námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu vo vzťahu k
ObčianskemuzdruženiuslovenskýchspotrebiteľovAZzanedôvodnú,pretoževyššieuvedenézdruženie
je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe splnomocnenia

zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku
konania. Tým plní svoj účel - ochranu spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd pripustil, aby do tohto konania na strane žalovanej vstúpil ako vedľajší
účastník Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.2O.s.p.vspojenísustanovením§146ods.2prvejvety
O.s.p., pretože súd žalobcovi priznal sumu 14,02 eur a v časti o zaplatenie 391,67 eur s príslušenstvom
žalobca procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, nakoľko podanú žalobu v tejto časti zobral
späť. Úspech žalobcu v konečnom dôsledku predstavuje 3,46 % a neúspech 96,54 %, teda v konaní

bola úspešná žalovaná, ktorá si trovy konania neuplatnila, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konanja nepriznal.

Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, v danej veci
ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a

na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu
tej-ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.

Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré
síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania ( vrátane tých, ktoré
vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom ) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať
sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva ( napr. rozvod manželstva, kde žiaden z

účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto
súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania nepriznal ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/5/2013
zo dňa 19.03.2014 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.