Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226275
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114226275.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
Z. Š., J.. XX.X.XXXX, G. Š. XXX, právne zastúpený JUDr. Katarínou Gáhirovou, advokátkou, so sídlom
Centrum 27/32, Žilina, proti žalovaným: v rade 1/: N. N. M..N.., N. N. Y. XX, G., F.: XX XXX XXX, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice -
Mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, v rade 2/: O. O. N.. N. V..Q.., N. N. Y.Á. XX, Y., F.: XX XXX

XXX, právne zastúpený Mgr. Ivan Petkov, Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, so sídlom Na
vŕšku 12, Bratislava, v rade 3/ H.-Y. H. N..V..Q.., N. N. E. XXX, G., F.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.8.2014 domáhal súdneho výroku, ktorým
by súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
katastrálne územie Š. a to rodinný dom s.č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, pozemky reg. CKN
parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2
- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - záhrady, a ktorých bezpodielovým
spoluvlastníkom bol žalobca, vykonaná dražobníkom spoločnosťou O. O. N.. N. V..Q.., N. N.Í. Y. XX, Y.,

F.: XX XXX XXX zo dňa 5.5.2014 o 10.00 hod. v salóniku E. M.V., J. W. Č.. X, Ž., na návrh navrhovateľa
dražby spoločnosť N. N.M. M..N.., Y. XX, G., F.: XX XXX XXX je neplatná.

2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že bol bezpodielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti ( § 143 a 145 ods. 2 O.z. ), zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území Š. a to
rodinného domu súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/X, pozemkov registra CKN parc. XXXX/X o

výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - záhrady. Nehnuteľnosti spoločne so svojou rodinou
riadne užíval, rodinný dom, na ktorý si vzal hypotekárny úver staval a zariaďoval podľa svojich možností
a schopností. Vzhľadom na druhé tehotenstvo manželky žalobcu mala rodina žalobcu vážne finančné
problémy a nedarilo sa jej splácať riadne a včas všetky svoje záväzky. Žalobca si hľadal zamestnanie
na území SR aj v zahraničí tak, aby bol schopný zaplatiť z jedného príjmu všetky výdavky, čo sa však

nepodarilo a najmä pre meškajúce výplaty sa dostal do platobnej neschopnosti majúcej pre rodinu
tragický následok a to dražbu rodinného domu a stratu strechy nad hlavou. Ďalším následkom bol
rozpad rodiny a podaný návrh na rozvod manželstva. Predmetom dražby boli uvedené nehnuteľnosti,
ktorých všeobecná hodnota bola určená znaleckým posudkom znalca F.. P. J. Č.. XXX/XXXX na sumu
90.600,- Eur. Dôvodom konania dražby bola realizácia záložného práva žalovaného v rade 1/ k sporným
nehnuteľnostiam, ktoré bolo k uvedeným nehnuteľnostiam zriadené v jeho prospech zmluvou o zriadení

záložnéhoprávaknehnuteľnostiamzodňa3.8.2010,ktorúuzavreližalovanývrade1/akozáložnýveriteľ
a žalobca spoločne s jeho manželkou ako záložní dlžníci. V procese prípravy a uskutočnenia dražbydošlo podľa názoru žalobcu k pochybeniu na strane dražobníka - žalovaného v rade 2/, ktorý nekriticky
pristúpil k znaleckému posudku predloženému znalcom a takto určenú sumu zvolil za najnižšie podanie.
Toto konanie, ktorého účelom bolo, aby došlo čo najrýchlejšie k realizácii dražby bez ohľadu na trhovú

hodnotu nehnuteľnosti a najmä bez ohľadu na dopad výkonu dražby na vlastníkov nehnuteľnosti, ktorí
v rodinnom dome žili spoločne s dvoma maloletými deťmi vážnym spôsobom poškodilo práva žalobcu a
jeho rodiny a spôsobilo neplatnosť dražby ako takej. Predmetným znaleckým posudkom bola všeobecná
hodnota sporných nehnuteľností určená nesprávne a boli značne podhodnotené, čo vyplýva aj z tej
skutočnosti, že v čase keď žalobca žiadal žalovaného v rade 1/ o poskytnutie ďalšieho úveru ( rok 2010 ),

na financovanie dostavby nehnuteľnosti, hodnota rozostavanej a neskolaudovanej nehnuteľnosti bola
rovnaká ako hodnota dokončenej stavby. Žalobca si pomocou svojej rodiny dal vypracovať na svoje
náklady dva znalecké posudky, z obsahu ktorých vyplýva že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola
neporovnateľne vyššia ako hodnota určená znalcom pre potreby dražobnej spoločnosti. Oba znalecké
posudky, ktoré si dal vypracovať boli vypracované za účelom získania finančných prostriedkov na
odkúpenie draženej nehnuteľnosti, resp. za účelom, aby sa žalobca vyhol dražbe a splatil dlh voči

žalovanému v rade 1/. Jeho požiadavky však aj napriek vysoko hodnotenej nehnuteľnosti boli žalovaným
v rade 1/ zamietnuté.

3. Pretože sa dražba nehnuteľnosti konala dňa 5.5.2014 žalobca sa domáha ochrany svojho práva
v zákonnej prekluzívnej lehote. Aktívna legitimácia na podanie tejto žaloby vyplýva z § 21 ods. 2

citovaného zákona, pretože žalobca je osobou, ktorá bola realizáciou dražby dotknutá na svojich
majetkových právach. Tieto uplatňuje aj za svoju manželku ako pôvodnú bezpodielovú spoluvlastníčku
v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pasívne legitimovaní sú dražiteľ, vydražiteľ
a navrhovateľ dražby ( § 21 ods. 4 Zákona). Konaním dražby bol žalobca poškodený na svojich Ústavou
SR garantovaných právach. Žalobca netvrdí, že nebol dôvod na realizáciu dražby a je si vedomý svojich

povinností voči žalovanému v rade 1/, ale prioritne zabezpečoval potreby svojich mal. detí. Rovnako
chápe, že veriteľ je oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv, avšak v žiadnom prípade nie za
cenu podhodnotenia majetku dlžníka v snahe čo najskôr uspokojiť svoje majetkové právo. Poukázal
na to, že každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne a nerušene užívať svoj majetok, nikoho
nemožno zbaviť majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a

všeobecné zásady medzinárodného práva. Rovnako nie je možné výkonom svojich práv poškodzovať
práva ďalšej osoby. V konečnom dôsledku by pri takejto realizácii práv mohlo dôjsť aj k situácii,
že majetok dlžníka ( žalobcu ) by sa „podarilo“ vydražiť za minimálnu cenu, ktorá by neznamenala
uspokojenie pohľadávky veriteľa, ale bola by len čistou stratou majetku dlžníka ( žalobcu ). Teda majetok
dlžníka by sa zmenšil natoľko, že výťažok z predaja draženého majetku nemusel postačovať na úhradu

jeho záväzku a dlžník by na ich úhradu musel vynakladať ďalší svoj majetok. K takejto situácii by muselo
dôjsť za predpokladu, že keby sa reálne stanovila vyvolávacia cena draženého majetku. Neplatnosť
dražby žalobca vidí v podhodnotení nehnuteľnosti ohodnotených znaleckým posudkom, ktorý na účel
dobrovoľnej dražby obstaral žalovaný v rade 2/ a domnieva sa, že žalovaný v rade 1/ a 2/ cielene
manipulovali s hodnotou nehnuteľností, aby dosiahli rýchly predaj dražených nehnuteľností. Od určenia

najnižšieho podania sa potom podľa zákona znižuje vyvolávacia cena aj pod hodnotu najnižšieho
podania, ako tomu bolo v tomto prípade. Vzhľadom na skutočnosť, že v procese dražby nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu došlo k nespornému zásahu do jeho vlastníckych práv trvá na
tom, že dobrovoľná dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom a dobrými mravmi.

4. Žalovaný v rade 1/ sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.10.2014, v
ktorom uviedol, že napadnutá dražba sa konala dňa 5.5.2014 ako priamy dôsledok porušenia zmluvných
povinností žalobcu a jej vykonanie bolo zákonným, ako aj zmluvným právom žalovaného v rade 1/ ako
záložného veriteľa. Poukázal na to, že žalovaný v rade 1/ ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2010, na základe ktorej žalovaný v rade 1/

poskytol žalobcovi úver vo výške 75.000,- Eur. Pohľadávka žalovaného v rade 1/ voči žalobcovi zo
zmluvy o úvere bola zabezpečená záložným právom predmetu dražby a to na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa 3.8.2010. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere nesplácal riadne a včas ( v
čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 27.8.2013 bol žalobca v omeškaní so splácaním úveru

viac ako 365 dní) žalovaný v rade 1/ pristúpil k výkonu záložného práva formou dražby. Poukázal
zároveň na to, že Zákon o dobrovoľných dražbách stanovuje pre prípad, že sa jedná o nehnuteľnosť,
povinnosť dražobníka zabezpečiť ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Žalovaný v rade 2/
ako dražobník si túto svoju povinnosť splnil, keď zabezpečil ocenenie predmetu dražby znaleckýmposudkom č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom F.. P. J., v ktorom bola hodnota predmetu dražby pre
účely vykonania dražby stanovená vo výške 90.600,- Eur. Zákon o dobrovoľných dražbách v žiadnom
svojom ustanovení nepripúšťa určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby súdnym rozhodnutím

( v rátane určenia najnižšieho podania), naopak požaduje vykonanie ocenenia predmetu dražby
(nehnuteľnosti ) znalcom. Určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby nie je právnou otázkou, ale ide
o otázku, na ktorej posúdenie sa vyžaduje osobitné odborné vzdelanie a spadá výlučne do kompetencie
znalcov. Z uvedeného je zrejme, že nedošlo k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko
podľa ustanovení § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách boli splnené všetky zákonom vyžadované

podmienky, to je cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom. Ďalej poukázal na
to, že všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom je vždy len znaleckým
odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorá by mala byť dosiahnutá na trhu v
podmienkach voľnej súťaže. Nie je to teda skutočná hodnota premetu dražby, pretože skutočnú hodnotu
predmetu dražby je možné zistiť len prostredníctvom voľnej súťaže a trhu, kedy dôjde k stretu ponuky
a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny. V tejto súvislosti je nepochybné, že verejná dražba podľa

Zákona o dobrovoľných dražbách je miestom takejto voľnej súťaže, kde sa v danom čase stretnú ponuky
záujemcov o predmet dražby a výsledkom je stanovenie trhovej ceny, t.j. najvyššej ceny, za ktorú je
predmet dražby v čase jej konania možné predať. Všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená
znaleckým posudkom v prípade dražby slúži iba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho
podania navrhovateľom dražby, pričom cena dosiahnutá dražbou nie je priamo závislá na všeobecnej

hodnote predmetu dražby stanovenej znaleckým posudkom. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu o
tom, že všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom ( t.j. znalecký odhad
ceny)jepodhodnotená,tátoskutočnosťbynemalažiadenvplyvnacenupredmetudražbyvygenerovanú
na dražbe, pretože na dražbe by v danom prípade došlo k predaju predmetu dražby za vyššiu cenu
vygenerovanú trhom. Samotné stanovenie hodnoty predmetu dražby znaleckým posudkom nebráni jeho

predaju za vyššiu cenu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že predaj predmetu dražby v rámci výkonu
záložného práva formou dražby za cenu stanovenú na podklade znaleckého posudku znamenali predaj
výrazne pod trhovú hodnotu, čím žalobca prišiel o väčšiu časť svojho majetku než je reálne potrebné k
úhrade jeho dlhu, toto tvrdenie v žiadnom prípade neobstojí. Ako bolo uvedené na dražbe vždy dôjde
k stretu ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny. Je teda zrejme, že na dražbe nemôže dôjsť k

predaju predmetu dražby pod trhovú cenu, keďže cena dosiahnutá na dražbe je vždy trhovou cenou,
ktorú v danom čase vygeneroval trh. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že v priebehu výkonu záložného
práva k predmetu dražby mohol aj žalobca aktívne pôsobiť pri hľadaní záujemcov o kúpu predmetu
dražby za vyššiu cenu. Žiadna takáto aktivita z jeho strany žalovanému v rade 1/ však nie je známa.
Žalovaný v rade 1/ má za to, že žalobca nepreukázal porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných

dražbách pri dražbe a navyše nepreukázal, že tým bol dotknutý na svojich právach, nakoľko v prípade
ak by bol v predmetnom spore úspešný, obnovilo by sa mu síce vlastnícke právo k predmetu dražby,
ale obnovilo by sa aj záložné právo žalovaného v rade 1/ a žalovaný v rade 1/ by mohol znovu pristúpiť
k opätovnej realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný v rade 1/ vzhľadom na
uvedené dôvody žiadal, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

5. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa k podanej žalobe písomne nevyjadrili.

6. Na pojednávaní dňa 21.3.2016 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na podanej
žalobeajejskutkovomvymedzení,ktorédoplnilonovéskutkovévymedzenia,ktorévpredloženejžalobe

doposiaľ uvedené neboli. Ako ďalšie dôvody na neplatnosť dražby uviedol, že žalovaný v rade 2/ si
nesplnil povinnosť ustanovenú v § 11 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách a dražobník neoznačil
predmet dražby v súlade s týmto zákonným ustanovením a ako ďalší dôvod neplatnosti dobrovoľnej
dražby videl v tom, že žalobca spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, nakoľko po preskúmaní záložnej
zmluvy a s tým súvisiacej úverovej zmluvy, ktorú žalobca so svojou manželkou podpísali ako dlžníci,

resp. záložní dlžníci zistili, že úverové obchodné podmienky obsahujú nekalé zmluvné podmienky a to
v takom rozsahu, že majú za následok neplatnosť záložnej zmluvy, resp. úverovej zmluvy.

7. Rozšírenie skutkových dôvodov o určenie neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby predložila
právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní písomne. Uvedené podanie bolo na pojednávaní dňa

21.3.2016 doručené súdom žalovanému v rade 1/ a v rade 3/ a žalovanému v rade 2/ bolo doručené
poštou.8. Žalovaný v rade 1/ na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení, poukázal na to, že neboli
porušené žiadne ustanovenia zákona, ktoré by odôvodňovali určenie neplatnosti dražby. Vzhľadom
na prednes právnej zástupkyne žalobcu k novým uvádzaným skutočnostiam, poukázal na 3 mesačnú

prekluzívnu dobu, v rámci ktorej by mala platiť koncentračná zásada, to znamená, že po uplynutí troch
mesiacov nie je možné rozširovať ďalšie dôvody neplatnosti a taktiež nemalo by byť možné domáhať
sa neplatnosti dražby na základe legislatívy, ktorá začala platiť až po vykonaní dražby, teda týka sa to
neplatnosti záložnej zmluvy, na ktorú poukazovala právna zástupkyňa žalobcu.

9. Žalovaný v rade 3/ vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 21.3.2016 uviedol, že sa predmetnej
dražby zúčastnil, zúčastnil sa aj obhliadky. V čase obhliadky pracovníčka dražiteľa označila túto
nehnuteľnosť viditeľným spôsobom, odfotila ju a tieto nehnuteľnosti v rámci dražby vydražil. K iným
okolnostiam nevedel zaujať odborné stanovisko.

10. Súd na pojednávaní dňa 21.3.2016 oznámil prítomným sporovým stranám, že prednes právnej

zástupkyne žalovaného považuje za zmenu skutkového vymedzenia návrhu, nakoľko pôvodne bol
tento návrh vymedzený inými skutkovými okolnosťami ako predniesla na pojednávaní a pojednávanie z
dôvodu doručenia zmeny žaloby, ako aj rozhodnutia o pripustení zmeny žaloby odročil.

11. Súd samostatným uznesením č.k. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 6.4.2016 pripustil zmenu žalobného

návrhu spočívajúcu v zmene skutkového vymedzenia návrhu tak, ako bol tento vymedzený v podaní
žalobcu doručeného súdu dňa 21.3.2016.

12. K podanej žalobe po pripustení jej zmeny sa žalovaný v rade 2/ vyjadril písomne prostredníctvom
právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 14.6.2016, v ktorom uviedol, že žalobu považuje v

celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú, nakoľko v dražobnom procese boli riadne dodržané
všetky ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a to tak v čase pred konaním dražby, ako aj v
čase priebehu dražby. Zo strany žalovaného v rade 2/ neprišlo k porušeniu žiadneho z ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách, čoho dôsledkom je nevyhnutne aj tá skutočnosť, že žalovaný
v rade 2/ sa nedopustil žiadneho porušenia povinnosti, ktorú mu zákon o dobrovoľných dražbách

ukladal a teda ani nemohol vlastným protiprávnym konaním navodiť stav, ktorého výsledkom by bolo
porušenie práv žalobcu v dražbe. Dražba ako celok prebehla v súlade s ustanoveniami zákona o
dobrovoľných dražbách. Na základe uvedeného navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom
poukázal na to, že si splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona
o dobrovoľných dražbách a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby prostredníctvom znaleckého

posudku vypracovaného znalcom F.. P. J., ktorý v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných
dražbách nebol v čase konania dražby starší ako 6 mesiacov. Ak žalobca v žalobe namieta spôsob
akým znalec určil všeobecnú hodnotu predmetu dražby, resp. ak namieta že znalec pri vypracovaní
znaleckéhoposudkunepostupovalsprávne,samatátoskutočnosťakbyajpripustil,žeznaleckýposudok
je nesprávny (čo samozrejme nevie posúdiť ) nezakladá porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných

dražbách zo strany žalovaného, pretože tento žiadnu zo svojich zákonných povinností nezanedbal.
Naopak ako dražobník si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 12 ods. 1 do bodky splnil. Ak
sa žalobca domnieva, že konaním znalca bol ukrátený na svojich majetkových právach, má k dispozícii
iný prostriedok právnej ochrany, prostredníctvom ktorého ak sa preukáže, že znalec pri vypracovaní
znaleckého posudku skutočne porušil svoje zákonné povinnosti v dôsledku čoho vznikla žalobcovi

škoda, môže si túto účinne uplatniť v inom konaní priamo voči znalcovi. Vo vzťahu ku skutočnostiam
údajne svedčiacim o porušení ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, zároveň svedčiacim aj o
prípadnej neplatnosti dražby, ktoré žalobca vniesol do konania podaním vyjadrenie návrh na vykonanie
dôkazov zo dňa 18.3.2016 vzniesol žalovaný v rade 2/ námietku preklúzie. Nakoľko tieto skutočnosti
neboli v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách žalobcom tvrdené už v

samotnej žalobe, prípadne ich žalobca v konaní neuplatnil ( netvrdil ) v rámci zákonnej 3-mesačnej
prekluzívnej lehoty, súd ich v tomto konaní nesmie brať v ďalšom postupe do úvahy a nesmie ich ani
posudzovať a z uvedených dôvodov sa ku skutočnostiam obsiahnutým v podaní zo dňa 18.3.2016
nebude vyjadrovať, nakoľko to považuje za nadbytočné.

13.Vyjadrenie žalovaného v rade 2/ bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené na pojednávaní dňa
15.6.2016.14. Na pojednávaní dňa 15.6.2016 sa právny zástupca žalovaného v rade 1/ vyjadril k pripustenej zmene
žalobného petitu, nakoľko právne zastúpenie prevzal až dňa 7.6.2016. V uvedenom vyjadrení sa prihlásil
apripojilknámietkepreklúzie,takakobolauplatnenázostranyžalovanéhovrade2/.Nijakýmspôsobom

nespochybnil, že žalobca je dominus litis a má právo disponovať s predmetom konania, teda aj tým
spôsobom ako to urobil tým, že predniesol ďalšie skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú
žalobný návrh. Súd túto okolnosť aj správne procesne vyhodnotil tak, že rozhodol o pripustení zmeny
žaloby z dôvodu zmeny, alebo rozšírenia jej skutkového základu. Čo však v tejto súvislosti považuje za
veľmi dôležité a za kľúčové je to, že z ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva

prekluzívna lehota, v rámci ktorej je potrebné domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a
túto lehotu je potrebné vnímať nielen tak, že v tejto lehote má byť podaná žaloba o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ale aj uvedené dôvody, pre ktoré sa spochybňuje alebo napáda určitá dobrovoľná
dražba. Na podporu tohto stanoviska, alebo na podporu tohto záveru poukázal na odôvodnenie z
Rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa 15.10.2014, kde Krajský súd v
Prešove vyslovene uviedol, alebo výslovne postuloval „nestačí, aby pred uplynutím tejto lehoty bola

podaná na súd žaloba obsahujúca síce žalobný petit na určenie neplatnosti dražby, v ktorej je však
uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia žalobcu boli dôvodom
tvrdenia neplatnosti dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí
prekluzívnej doby, hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových
dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť

za sankciu za včasné neuplatnenie práva.“ Aj so zreteľom na tento záver, ktorý bol sformulovaný
Krajským súdom v Prešove, preto rozhodne odmieta, aby sa v tomto konaní súd zapodieval skutkovými
tvrdeniami, ktoré boli prednesené zo strany právnej zástupkyne žalobcu v neskoršej fáze konania po
uplynutí zákonom stanovej prekluzívnej doby, pretože tieto nemôžu byť dôvodom pre rozhodnutie o
neplatnosti dražby. Nad rámec uvedeného a vyslovene len z dôvodu procesnej opatrnosti uviedol,

že argumentácia, ktorá je obsahom zmeneného skutkového základu nemôže obstáť ani meritórne.
Predovšetkým žalobca v tejto súvislosti sa dovoláva dôvodu neplatnosti dražby, ktorý nie je aplikovateľný
na dražbu, ktorá je v tomto súdnom konaní spochybnená, alebo ktorej platnosť je v tomto konaní
napadnutá. Ten dôvod bol zavedený novelou Zákona o dobrovoľných dražbách, Zákonom č. 160 z roku
2014 Z.z., s účinnosťou od 1.6.2014 teda až po konaní dražby, ktorej platnosť je napadnutá v tomto

konaní, pričom podľa prechodného ustanovenia § 36 b/ ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách sa
dražby, ohľadom ktorých bola zmluva uzatvorená pred účinnosťou tejto novely majú dokončiť podľa
predchádzajúcich predpisov. Z tohto dôvodu má jednoznačne za to, že ak žalobca v tom rozšírenom
v tom zmenenom skutkovom základe poukazuje na dôvody údajnej neplatnosti záložnej zmluvy, to
znamená dovoláva sa toho druhého dôvodu určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby spočívajúceho v

neplatnosti záložnej zmluvy, tak jedná sa o okolnosť, ktorá vzhľadom na čas konania napadnutej dražby
nemôže byť dôvodom pre určenie neplatnosti takejto dražby. Navyše ešte aj nad rámec tohto žiadna z
tých tvrdených skutočností sama o sebe nie je spôsobilá viesť k záveru o neplatnosti záložnej zmluvy.
Sú to len údajné dôvody neplatnosti, alebo neprijateľné dôvody týkajúce sa údajných neprijateľných
podmienok vo všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, čo však nič nemení na

závere, že ak by aj hypoteticky boli všetky tieto dôvody platné, nemení to nič na tom, že záložná zmluva
by bola platná a dokonca ako vyplýva z výslovnej zmluvnej úpravy z tejto záložnej zmluvy, konkrétne
je to časť 1 ods. 3 písm. e/ Záložnej zmluvy, záložným právom bola okrem iného krytá aj pohľadávka
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ak by úverový vzťah bol neplatný. To znamená, že
prinajmenej ak by aj pripustili, čo rozhodne odmieta, že by tá argumentácia bola opodstatnená, že

úverová zmluva je neplatná, tak žalovaný v prvom rade by stále mal pohľadávku na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, ktorá bola krytá záložným právom a na margo argumentácie právnej
zástupkyne žalobcu, ktorá ani neprednáša nejaké vlastne tvrdenia, len kopíruje argumenty, ktoré sú
obsiahnuté v rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktoré bolo vydané proti Slovenskej sporiteľni
a.s., tak v tejto súvislosti dal do pozornosti súdu, že toto rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie

bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa 29.4.2016. Zo
všetkých týchto dôvodov ako aj z tých dôvodov, ktoré už boli uvedené zo strany žalovaného v rade 1/ v
doterajšom priebehu konania preto navrhol, aby žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu.

15. Právna zástupkyňa žalobcu k argumentácii právneho zástupcu žalovaného v rade 1/, že dôvod

neplatnosti dražby, na ktorý sa žalobca odvoláva nie je aplikovateľný na dražbu, ktorá je v tomto súdnom
konaní spochybnená, alebo ktorej platnosť je v tomto konaní napadnutá s poukázaním na ust. § 36
b/ ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách poukázala na novelu zákona o dobrovoľných dražbách č.
107/2014 na znenie § 36a, kde sa za § 36a vkladá § 36b, ktorý vrátane nadpisu znie, prechodnéustanovenia k úpravám účinným od 1.6.2014 ods. 1 dražby o ktorých vykonaní bola uzatvorená zmluva
pred 1.6.2014 sa dokončia podľa predpisov účinných od 1.6.2014.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženými sporovými stranami a to :oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby O.-K. O.
XXXa/XXXX zo dňa 5.5.2014, výpisy z obchodných registrov žalovaných v rade 1/ až 3/, potvrdenie
Obecného úradu I. č.l. XX, sobášny list z čl. 20, znalecký posudok č. XXX/XXXX F.. P. J. vyhotovený
na základe objednávky zadávateľa O.-K. O. N. N..V..Q.., znalecký posudok č. X/XXXX L. F.. Z. Y.

vyhotoveného na objednávku S. Š., znalecký posudok č. XX/XXXX I. F.. H. G., na objednávku G. Š.,
zmluva o splátkovom úvere zo dňa 3.8.2010, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
28.8.2013, uznesenie OR PZ odbor kriminálnej polície Trenčín zo dňa 26.1.2015 č. Č.: Q.-XXXX/X-I.-
Y.-XXXX zistil nasledovný skutkový stav:

17. Dňa 5.5.2014 vydal žalovaný v rade 2/ Oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby pod

zn. O.-K. Q. XXXXa/XXXX.

18. Z vyššie uvedeného oznámenia súd zistil, že ako dražobník bol označený žalovaný v rade 2/, ako
navrhovateľ dražby žalovaný v rade 1/, ako záložný veriteľ žalovaný v rade 1/. Zároveň bol uvedený
licitátor S.. S. G., zamestnanec dražobníka a ako vlastník predmetu dražby boli uvedení Z. Š. - žalobca

a S. Š., obaja bytom Š. Č.. XXX. Zároveň bol špecifikovaný predmet dražby nehnuteľnosti - pozemky a
stavba nachádzajúca sa na LV č. XXXX pre katastrálne územie Š. s ich bližšou špecifikáciou, opisom a
stavom predmetu dražby. Ďalej je v oznámení uvedený popis práv a záväzkov k predmetu dražby: pod
č. I. XXX/XXXX, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č. XXXX/
XXXX pre záložného veriteľa N. N. M..N.. G. na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX L.o dňa 3.8.2010. Záložné právo sa zriaďuje na rodinný dom č. súp.
XXX na parcele U. XXXX/X, na parcele U. XXXX/X/X, XXXX/X, XXXX - XXX/XX. Dátum konania dražby
5.5.2014, čas otvorenia dražby 10.00 hod., miesto konania dražby E. M., J. W.. X, Ž. - N. na prízemí.
Opakovanie dražby - prvá opakovaná dražba. Znalecký posudok č. XXX/XXXX vyhotovený F.. P. J. dňa
12.11.2013 a uvedená všeobecná cena odhadu 90.600,- Eur. Ako najnižšie podanie je uvedená suma

81.600,- Eur, minimálne prihodenie 400,- Eur, výška dražobnej zábezpeky 20.000,- Eur a ako vydražiteľ
je uvedený H.- Y. H. N..V..Q.., E. XXX, G. - žalovaný v rade 3/. Cena dosiahnutá vydražením 67.950,-
Eur. Ďalej sú v oznámení uvedené adresa a číslo účtu dražobníka, informácie o úhrade ceny dosiahnutej
vydražením a meno notára, ktorý osvedčil priebeh dražby notárskou zápisnicou - Z. S.. N.. Y. X, Y.. V
časti stav dražby je uvedené skončená úspešná - predmet dražby bol vydražený. Uvedené oznámenie

zároveň obsahuje poučenie.

19. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 12.11.2013, vypracovaného F.. P. J. súd zistil, že
znalecký posudok bol vypracovaný na objednávku zadávateľa - žalobcu v rade 2/ zo dňa 25.10.2013,
predmetom ktorého bolo ocenenie rodinného domu súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. H.

XXXX/X s príslušenstvom a pozemky parc. č. H. XXXX/Xm XXXX/X, XXXX zapísané na LV č. XXXX
katastrálne územie Š., Q. Š., okres G. a v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu oceňovaných
nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie celkovo na sumu 90.600,- Eur.

20. Zo žalobcom predložených znaleckých posudkov súd zistil, že na objednávku S. Š. zo dňa 8.1.2014

znalec F.. Z. O. vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 12.1.2014, v ktorom určil všeobecnú
hodnotu totožných nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie v celkovej sume 105.000,- Eur. Na
objednávku G. Š.Ú. zo dňa 24.2.2014 znalkyňa F.. H. G. vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX
zo dňa 3.3.2014, v ktorom určila všeobecnú hodnotu posudzovaných nehnuteľností v sume celkovo
132.000,- Eur.

21. Zo sobášneho listu Matričného úradu Žilina súd zistil, že žalobca a S. G. uzatvorili manželstvo dňa
XX.X.XXXX.

22. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2010 súd zistil, že uvedeného dňa

uzatvorili N. N. M..N.. - žalovaný v rade 1/ a Z. Š. - Ž. M. S. Š., obidvaja ako dlžníci zmluvu o splátkovom
úvere, predmetom ktorej podľa článku I. ods. 1/ bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie,
úpravu a údržbu nehnuteľností v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru
predstavovala sumu 75.000,- Eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.7.2040.23. Listom zo dňa 28.8.2013 adresovanom žalobcovi a S. Š. žalovaný v rade 1/ zaslal oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2010, v ktorom uviedol,

že návratnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam na
základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 3.8.2010.
Zároveň oznámil, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1. písm. a/ VOP. Z uvedeného dôvodu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou
v celom rozsahu a ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu vo výške

80.360,32 Eur. Zároveň ich vyzval k splateniu celej uvedenej pohľadávky spolu s príslušenstvom do 10
dní od prevzatia tohto oznámenia. V prípade, že v stanovenej lehote nedôjde k úhrade vyššie uvedenej
pohľadávky pristúpi k aktívnemu vymáhaniu celej pohľadávky od všetkých účastníkov zaviazaných zo
zmlúv, ako aj k realizácii zriadeného záložného práva na ( nehnuteľnosti, nehnuteľný, hnuteľný ) majetok,
ktorým sa zabezpečuje návratnosť vyššie uvedenej pohľadávky.

24. Z uznesenia OR PZ - odbor kriminálnej polície Trenčín zo dňa 26.1.2015 č. Č.: Q.-XXXX/X/
VYS-Y.-XXXX súd zistil, že vyšetrovateľ policajného zboru podľa § 197 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku vec týkajúcu sa podozrenia z prečinu nepravdivého znaleckého posudku tlmočníckeho úkonu
a prekladateľského úkonu podľa § 347 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, ktorého skutku sa podľa
oznamovateľky G. Š. mal dopustiť znalec v odbore stavebníctvo F.. P. J. dňa 12.11.2013 úmyselne

vyhotovil nepravdivý znalecký posudok č. XXX/XXXX, čím spôsobil jej synovi Z. Š. škodu vo výške
najmenej 14.400,- Eur, čo oznamovateľka odôvodňuje znaleckým posudkom na uvedenú nehnuteľnosť
č. X/XXXX zo dňa 12.1.2014 znalca z odboru stavebníctva F.. Z. O., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti na 105.000,- Eur a tiež znaleckým posudkom na uvedenú nehnuteľnosť č. XX/XXXX zo
dňa3.3.2014znalkynezodboru stavebníctvaF..H.G.,ktorástanovilavšeobecnúhodnotunehnuteľnosti

na 132.000,- Eur odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa
§ 197 ods. 2 Trestného poriadku.

25. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom záverečnom vyjadrení zotrvala na všetkých uvádzaných
skutočnostiach a právnej argumentácii a uviedla, že má za to, že žaloba v rámci aj jej rozšírenia je

podaná dôvodne.

26. Právny zástupca žalovaného v rade 1/ vo svojom záverečnom vyjadrení v celom rozsahu zotrval
na doterajšej skutkovej a právnej argumentácii. K argumentom, ktoré zazneli v rámci procesnej obrany
poukázal ešte na ďalšiu veľmi zásadnú skutočnosť a to, že vlastníkmi predmetu dražby, v čase keď sa

táto dražba uskutočnila bol nielen žalobca, ale aj jeho manželka, to znamená daná nehnuteľnosť patrila
v danom čase do BSM. Vzhľadom na zákonom stanovený okruh účastníkov konania účastníčkou tohto
konania mala byť aj manželka, alebo možno už bývalá manželka žalobcu, a teda v danom prípade nie
je splnená požiadavka vecnej legitimácie.
27.Právnyzástupcažalovanéhovrade2/vosvojomzáverečnomvyjadreníuviedol,ževšetkyargumenty

anovéskutočnosti,ktoréžalobcavniesoldokonaniasvojimpodanímzroku2016bolipodanépouplynutí
prekluzívnej lehoty a preto má za to, že na tieto skutočnosti súd pri vydávaní rozhodnutia by nemal
prihliadať a v podstate súd je povinný vychádzať iba zo skutočnosti namietaných priamo v žalobe zo
dňa 5.8.2014. V tejto žalobe bola zo strany žalobcu v podstate jediná námietka a síce nesprávnosť
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Túto skutočnosť nie je súd oprávnený riešiť v konaní o neplatnosti

dražby, nakoľko ak sa žalobca domnieva, že prišlo k ukráteniu jeho majetkových práv, má iné prostriedky
právnej ochrany priamo voči samotnému znalcovi, ktorý vyhotovoval znalecký posudok.

28. Podľa § 80 pís. c ) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

29. Podľa § 21 ods. 2 Zák.č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním

trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).30. Podľa § 21 ods. 2 Zák.č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2014 v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že

tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto

lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

31. Podľa § 21 ods. 4 Zák.č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2.

32. Podľa § 91 o.s.p

(1) Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.

(2) Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých
účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu
návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný
súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

33. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd vychádzal z tvrdenia
žalobcu, že je osobou, ktorá bola realizáciou dražby dotknutá na svojich majetkových právach, ktoré
uplatňuje aj za svoju manželku, ako pôvodnú bezpodielovú spoluvlastníčku v zmysle ust. § 145 ods.
2 OZ, konaním dražby bol poškodený na svojich Ústavou SR garantovaných majetkových právach, v
procese dražby nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu došlo k nespornému zásahu

do jeho vlastníckych práv a dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň
spochybňoval platnosť záložnej zmluvy ako aj porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách
v označení draženej nehnuteľnosti. Pri takomto skutkovom vymedzení návrhu potom naliehavý právny
záujem priamo vyplýva z vyššie citovaného ust. § 21 ods. 2 Zák. č. 527/2002 Z.z., a preto ho netreba
osobitne preukazovať. Žaloba s pôvodne vymedzeným dôvodom bola podaná v 3 mesačnej prekluzívnej

lehote, ktorá začala plynúť dňom udelenia príklepu žalovanému v rade 3/ , t.j.5.5.2014, žaloba bola
podaná na súd dňa 5.8.2014 a v časti pôvodného vymedzenia bola podaná včas. V čase podanej žaloby
už bolo platné a účinné súčasné znenie ust. § 21 ods. 2 Zák.č. 527/2002 Z.z., ktoré umožňuje podať
žalobu o neplatnosť dražby aj z dôvodu, že sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, takýto dôvod
neplatnosti dražby uplatnil žalobca až v podaní zo dňa 21.3.2016, t.j. po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej

lehoty.

34. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný v rade 1/ ako veriteľ uzatvoril so žalobcom
a jeho manželkou ako dlžníkmi úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobcovi a jeho manželke
úver vo výške 75.000 Eur a na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v rade 1/ uzatvorili zmluvné

strany zároveň zmluvu o zriadení záložného práva k označeným nehnuteľnostiam, ktoré boli v BSM
žalobcu a jeho manželky. Taktiež medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dlžníci nesplácali úver
riadne a včas a žalovaný v rade 1/ pristúpil k výkonu záložného práva formou dražby a že žalovaný v
rade 1/ bol navrhovateľ dražby. Predmetnú dražbu organizoval a uskutočnil žalovaný v rade 2/ na návrh
žalovaného v rade 1/, ktorá sa konala dňa 5.5.2014 a dražené nehnuteľnosti, ktoré k uvedenému dňu

boli vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky vydražil žalovaný v rade 3/.

35. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri

ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k
predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie [§ 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách]. Účastníkom dražby je osoba
prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmtozákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu
a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie
príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je

vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).
Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok
kprechoduvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetudražby[§2písm.f)Zákonaodobrovoľných
dražbách]. Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).

Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep [§ 2 písm. g) Zákona o dobrovoľných
dražbách]. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho
vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona
o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby.

36. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných
dražbách(§21ods.4zákonaodobrovoľnýchdražbách).Aksúdurčildražbuzaneplatnú,účinkypríklepu
zanikajú ku dňu príklepu ( § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách).
37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom

konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním
podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb
označená za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí
byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.
38. V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká

tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne)
procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne)
procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné
spoločenstvo účastníkov konania. V prípade samostatného spoločenstva (§ 91 ods. 1 O. s. p.) koná
každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti

ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a
povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O. s. p.) ide vtedy, keď z
hľadiska hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a treba, aby
sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia
úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov

39. Na rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo
nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania, vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy
dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia
neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o

žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinnosti sa výsledok dražby týka.
40. Závery uvedené v ods.35. až 40 vyslovil NS SR v rozhodnutí sp.zn. XCdo XX/XXXX zo dňa
30.6.2009, totožné závery vyslovil aj v rozhodnutí sp.zn. XCdo XX/XXXX zo dňa 23.6.2010.
41. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovanej ustálenej judikatúry. V tejto súvislosti súd
poukazuje na Nález ÚS SR F.. Ú. XXX/XX L. X. novembra 2006, v ktorom ústavný súd konštatoval :

„ Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku ( tú istú alebo analogickú), ktorá už bola
právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez tohto, aby sa argumentačne vyrovnal so
skoršími rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods.1 Ústavy a môže
tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdu ochranu podľa čl. 46 ods. Ústavy.“

42. Povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry,
povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon, jednoznačne vyplýva aj z
požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej
judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod ( a teda nesie bremeno argumentácie) je
považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej argumentácie.

43. Súd nevidel žiadny racionálny dôvod pre odklon od vyššie uvedenej ustálenej súdnej praxe
( judikatúry ), a preto postupoval pri rozhodnutí súladne s ňou, nakoľko je možné ju aplikovať na danú
vec.44. V prejednávanej veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade viacerých žalovaných o
ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O. s. p. Ak niektorá z osôb označených za účastníka
konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby ( § 21 ods.4 zákona o dobrovoľných dražbách) nevystupuje

na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane.

45. Z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo)
alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník
alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ. Na strane žalovaných vzniká

nerozlučné procesné spoločenstvo. Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka
všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Ide o
nútené spoločenstvo, pri ktorom sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov.
Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich
vôľu. Účinok rozhodnutia o neplatnosť dobrovoľnej dražby vplýva na právne vzťahy týchto osôb, ako aj
na to, že účinok rozhodnutia takejto žaloby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práva a povinností

sa výsledok dražby týka a že záver o platnosti dražby musí pre všetkých, ktorých práva a povinností
sa týka, vyznieť rovnako.

46. Zo samotného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva iba to, kto je
takýto druh žaloby oprávnený podať , v danej veci ju žalobca podával ako osoba, ktorá bola dotknutá na

svojich právach s uvedením, že ju podáva aj za manželku ako pôvodnú bezpodielovú spoluvlastníčku
s poukázaním na ust. §145 ods. 2 OZ. K uvedenému súd uvádza, že ustanovenie § 145 ods. 2 OZ
sa týka hmotnoprávnych úkonov, pri posudzovaní toho či ide o nerozlučné spoločenstvo nie. Návrh na
začatie konania nie je právny úkon, ide len o procesný úkon, ktorým sa začína konanie. V konaní o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej

povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia
neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o
žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinnosti sa výsledok dražby týka.
47. Predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby bol žalobca a jeho manželka S. Š.Y., ktorí mali
predmetnénehnuteľnostikudňuvykonaniadražbyvbezpodielovomspoluvlastníctve.Manželkažalobcu

mohla vstúpiť do konania na strane žalobcu pričom by spolu tvorili aktívne nerozlučné spoločenstvo,
alebo ju žalobca mohol v spore označiť ako ďalšieho žalovaného a tvorila by s ostatnými žalovanými
pasívnenerozlučnéspoločenstvo.Akospoluvlastníčkavydraženejnehnuteľnostimuselabyťúčastníkom
konania buď aktívne alebo pasívne legitimovaným, pretože predmet konania sa dotýka jej práv a
povinností ako spoluvlastníčky draženej nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalobca v

spore neoznačil ďalšieho účastníka, ktorého práva a povinnosti boli spornou dražbou dotknuté, svoju
manželku, hoci táto mala tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo s ostatnými účastníkmi konania na
strane žalovaných. Išlo teda o nedostatok vecnej legitimácie v spore, pretože dražba nemôže byť určená
za neplatnú len vo vzťahu k niektorým účastníkom. nerozlučného spoločenstva . Obdobný záver vyslovil
NS SR v rozhodnutí sp.zn. XCdo XX/XXXX zo dňa 23.6.2010.

48. Na základe vyššie uvedených dôvodov bez ďalšieho skúmania merita veci súd žalobu zamietol.
49. O trovách konania rozhodne súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

50. Súd vzhľadom k tomu, že od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015, ktorý označuje strany

v konaní ako žalobca a žalovaný a podanie vo veci samej, ktorým je najmä žaloba, súd v záhlaví a
odôvodnení tohto rozsudku nahradil označenie navrhovateľky ako žalobkyňa a odporcov ako žalovaní
a návrh ako žaloba.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).