Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816892322
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816892322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľov: 1/ M.

I., narodená XX.X.XXXX a 2/ M. I., narodený XX.X.XXXX, obaja bytom A. XXXX/X, N., obaja zastúpení
advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom Kráľa 5/A, Lučenec proti odporcovi: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cvíková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o.
so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939 sp.zn 05/04/15 z 4.12.2015 sa z r u š u j e.

Návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939 sp.zn
05/04/15 z 4.12.2015 sa z a m i e t a.
Navrhovateľom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu 17.2.2016 domáhali zrušenia a odkladu vykonateľnosti
rozsudku Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o.
so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939 sp.zn 05/04/15 z 4.12.2015, pričom tvrdili,
že navrhovateľka bola spotrebiteľkou a pre neprijateľnosť je neplatná uzavretá rozhodcovská doložka.

Preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 18.3.2016, pričom tvrdiac, že navrhovatelia
nie sú spotrebitelia, namietol miestnu príslušnosť súdu a žiadal návrh zamietnuť, keďže bol podaný po
uplynutí 60 dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku odporcom.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými listinami, a to spis rozhodcovského súdu,
ktorý obsahoval všetky listiny predložené navrhovateľmi, potvrdenia o prevodoch (čl. 49 - 58), žiadosť o
poskytnutie úveru (čl. 64), výsluch navrhovateľky 1/ a navrhovateľa 2/. Z vykonaného dokazovania bol

zistený nasledovný skutkový stav veci:
Z listinných dôkazov vyplynulo a medzi účastníkmi to ani nebolo sporné, že 28.3.2013 podpísali
navrhovateľka 1/, označená údajmi o zápise v živnostenskom registri, ako dlžník, a navrhovateľ 2/
ako spoludlžník, spolu na strane jednej a odporca ako veriteľ na strane druhej zmluvu o úvere, na
základe ktorej sa odporca ako veriteľ zaviazal poskytnúť navrhovateľke na jej podnikateľské účely úver
11.328,- eur, ktorý mala navrhovateľka vrátiť v 48 mesačných splátkach po 236,- eur, pričom bolo
dohodnuté, že z toho bude odmena za poskytnutie úveru 6.328,- eur. Teda skutočne navrhovateľke 1/

odporcom poskytnutý úver predstavoval čiastku 5.000,- eur. Na splatenie tohto úveru navrhovateľka
1/ odporcovi zaplatila splátkami 4.248,- eur. V súvislosti so zabezpečením splácania úveru, na rad
odporcu ako zmenkového veriteľa podpísala navrhovateľka 1/ ako zmenkový dlžník a navrhovateľ
2/ ako zmenkový ručiteľ zmenku. Na samostatných listinách navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/, aodporca podpísali rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s uzavretím zmluvy, jej porušením, ukončením,
či neplatnosťou budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom

konaní pred niektorým z ďalej označených rozhodcovských súdov. Odporca 23.4.2015 podal proti
navrhovateľke 1/ a navrhovateľovi 2/ návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku, pričom tvrdil, že
vystavením zmenky, ktorú v prvopise predložil, sa navrhovatelia zaviazali, že mu do 23.2.2015 zaplatia
13.640,80 eur. Preto žiadal, aby boli navrhovatelia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť
mu 13.640,80 eur s úrokom z omeškania z tejto čiastky v sadzbe 6 % ročne, zmenkovú sumu 45,47

eur a náhradu trov konania. Návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku bol doručovaný navrhovateľke
1/ na celkom inú adresu, ako uvádzal odporca v návrhu, pričom z tejto adresy sa zásielka vrátila ako
nedoručená. Napriek tomu sa navrhovateľka 1/ k návrhu vyjadrila, čo bolo zrejme spôsobené tým, že
návrh bol doručený navrhovateľovi 2/, ktorý sa k návrhu nevyjadril. O návrhu odporcu Stály arbitrážny
súdzriadenýAsociáciouSlovenskýcharbitrážnychsúdov,z.z.p.o.sosídlomKrížna56,82108Bratislava
rozhodol rozsudkom z 4.12.2015 tak, že návrhu odporcu v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok bol

každému z navrhovateľov doručený 14.12.2015.
Z výsluchu navrhovateľov, ktorí sú manželmi, pričom ich tvrdenia odporca spochybňoval len predložením
listiny z čl. 64, vyplynulo, že podpisu vyššie opísaných listín z 28.3.2013 predchádzala ich skúsenosť
s odporcom, spočívajúca v tom, že navrhovateľ 2/ bral už predtým u odporcu viaceré úvery. Preto
navrhovatelia navštívili im známu sprostredkovateľku úverov odporcu, ktorej uviedli, že potrebujú úver

na kúpu osobného auta. Tá im uviedla, že už nie je možné poskytnúť úver navrhovateľovi 2/, ale
len navrhovateľke 1/, ktorú požiadala o predloženie dokladov o jej príjmoch. Keďže navrhovateľka
1/ bola živnostníčkou predložila jej toho istého dňa doklady preukazujúce jej príjmy z podnikania.
Následne sa sprostredkovateľka úverov odporcu dostavila s pripravenou zmluvnou dokumentáciu do
prevádzky navrhovateľky 1/, kde došlo k podpisu všetkých sprostredkovateľkou vopred pripravených

listín navrhovateľmi bez toho, aby sa vôbec bližšie oboznámili s textom podpisovaných listín, keďže
ich nič iné ako výška poskytnutého úveru a výška mesačnej splátky nezaujímalo. Sprostredkovateľka
úverov odporcu im pri podpise nevysvetľovala obsah podpisovaných listín. Navrhovatelia sa len
podpisovali na miesta predtlačené pre ich podpis. K listine z čl. 64 predloženej odporcom na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru úveru a označenej ako žiadosť o poskytnutie úveru, z

výsluchu navrhovateľky 1/ vyplynulo, že túto listinu podpisovala spolu s ostatnými listinami, pričom údaje
tam uvedené neboli vypísané ňou ale sprostredkovateľkou odporcu. Peniaze z poskytnutého úveru
navrhovateľke 1/ prišli na jej osobný účet, keďže podnikateľský účet ani nemá. Peniaze z poskytnutého
úveru navrhovatelia použili na kúpu motorového vozidla, ktoré nebolo evidované na podnikanie,
zvyšok použili na úhradu nákladov domácnosti a splátky dlhov. Uvedené skutočnosti, ktoré vyplývali

z výsluchu navrhovateľov považoval súd za preukázané, keďže žiadnym konkretizovaným spôsobom
alebo návrhom na dokazovanie, neboli odporcom spochybnené. Pravdivosti výpovede navrhovateľov
nasvedčovalo aj to, že vo svojom výsluchu uvádzali také skutočnosti, v ktorých v podstate potvrdzovali
ich hrubú nevedomosť, ktorá nezodpovedá ich formálnemu vzdelaniu, keďže obaja mali v čase podpisu
dosiahnuté maturitné vzdelanie.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZoSRK“) rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 2 ods. 1 prvá veta ZoSRK spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoSRK účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala.
Podľa § 45 ods. 3 ZoSRK súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma,
či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l).

Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania.
Podľa § 46 ods. 3 ZoSRK ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

Z vykonaného dokazovania vyplynuli také skutočnosti, z ktorých možno dospieť k záveru, že
navrhovatelia nemali vôľu uzavrieť zmluvu o úvere s odporcom v súvislosti s podnikaním navrhovateľky,
keďže úver brali za účelom uspokojenia potrieb svojej domácnosti spočívajúcich v potrebe splácania
iných dlhov a nákupu motorového vozidla. Táto vôľa navrhovateľov bola zrejmá osobe konajúcej zaodporcu, ktorá bez akéhokoľvek rozumného dôvodu navrhovateľku 1/ v listinách, ktoré mali preukazovať
uzavretie zmluvy, označila údajmi o jej zápise v živnostenskom registri. Preto v súvislosti s posúdením
otázky, či možno navrhovateľov podľa § 88 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku považovať za

spotrebiteľov, dospel súd k záveru, že navrhovatelia majú postavenie spotrebiteľov, a preto je na konanie
miestne príslušný tento súd, v ktorého obvode majú navrhovatelia bydlisko a nie súd, v ktorého obvode
sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Preto je námietka miestnej nepríslušnosti vznesená
odporcom nedôvodná a súd vo veci samej ďalej konal a rozhodol.
Z tých istých skutočnosti súd dospel k záveru, že o návrhu navrhovateľov treba rozhodnúť podľa

ZoSRK, a nie podľa ustanovení odporcom podsúvaného zákona č. 244/2002. Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, keďže podľa § 2 ods. 1 prvá veta ZoSRK spotrebiteľským
sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Medzi odporcom a navrhovateľmi uzavretá zmluva má zrejmý
spotrebiteľský charakter podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže bola uzavretá medzi odporcom
ako dodávateľom a navrhovateľmi ako spotrebiteľmi z dôvodu, že odporca pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a navrhovatelia mimo rámca
predmetuobchodnejčinnostinavrhovateľky1/.Protitýmtozáveromniejedôvodnáprávnaargumentácia
podsúvaná odporcom, ktorá vychádza (i) z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého
je podmienkou na to, aby zmluva nebola považovaná za spotrebiteľskú to, že dodávateľ musí konať v
dobrej viere v to, že druhá strana nie je spotrebiteľ a (ii) z rozhodnutia Najvyššieho spolkového súdu,

podľa ktorého predpokladom na neposúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej je to, že spotrebiteľ predstiera,
že je podnikateľom. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovatelia predstierali svoj
podnikateľský charakter, rovnako nevyplynulo, že by bol odporca v dobrej viere v to, že navrhovateľka
1/ chce zmluvu uzavrieť ako podnikateľka. Navrhovateľom bol rozhodcovský rozsudok doručený
14.12.2015, pričom navrhovatelia návrh na jeho zrušenie podali 17.2.2016, teda v lehote podľa § 46

ods. 1 ZoSRK.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca 23.4.2015 podal proti navrhovateľom návrh na
vydanie rozhodcovského rozsudku, pričom tvrdil, že vystavením zmenky, ktorú v prvopise predložil,
sa navrhovatelia zaviazali, že mu zaplatia v zmenke uvedenú čiastku, pričom i rozhodcovský súd
rozhodol tak, že odporcovi proti navrhovateľovi priznal túto v zmenke uvedenú čiastku. Medzi

účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva obsahovala dojednanie, podľa ktorého akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s uzavretím zmluvy,
jej porušením, ukončením, či neplatnosťou budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z ďalej označených rozhodcovských súdov. Z takto
podpísanej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva žiadne dojednanie o tom, že by sa dojednanie právomoci

rozhodcovských súdov vzťahovalo i na to, že v súvislosti so zabezpečením splácania úveru bola
vystavená zmenka. Dojednanie, podľa ktorého akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s uzavretím zmluvy, jej porušením, ukončením, či
neplatnosťou sa budú rozhodovať na rozhodcovskom súde, sa vzťahuje len na rozhodovanie tých
nárokov, ktoré vyplynú zo zmluvy. Zmenkový zabezpečovací dlh, ktorý vznikol v súvislosti s tým, že

navrhovatelia podpísali zmenku, nezakladá záväzkový vzťah zo zmluvy. Ide o osobitý vzťah, keďže
to, že zmenka bola vystavená v súvislosti s uzavretím zmluvy, nezakladá súvis tohto zmenkového
dlhu s uzavretím zmluvy. Zmenkový dlh je samostatným nekauzálnym, k zmluve indiferentným dlhom,
pričom v rozhodcovskej zmluve niet žiadnej zmienky o tom, že spory zo zmenky sa budú rozhodovať
na rozhodcovskom súde. Súd preto dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní sa rozhodol spor,

ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala a podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 3 ZoSRK
rozhodcovský rozsudok zrušil.
Čo sa týka návrhu navrhovateľov na to, aby bol nariadený odklad vykonateľnosti napadnutého
rozsudku, súd rozhodol tak, že návrh zamietol, keďže z ZoSRK nevyplýva možnosť nariadenia odkladu
rozhodcovského rozsudku, čo je následkom toho, že § 46 ods. 3 ZoSRK spotrebiteľovi umožňuje podať

žalobu aj v exekúcii podľa osobitného predpisu.
Navrhovatelia boli vo veci samej procesne úspešní. Preto majú podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku nárok na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že
navrhovatelia, obaja stredoškolsky vzdelaní; navrhovateľ 2/ dokonca po uzavretí zmlúv s odporcom
nadobudol vysokoškolské vzdelanie, zmluvu s odporcom uzavreli tak, že aj keď mali predchádzajúcu

skúsenosť s odporcom, keďže u neho navrhovateľ 2/ bral už predtým viaceré úvery, zmluvu a ostatné
listiny podpísali bez toho, aby si ich vôbec prečítali. Zaujímala ich len výška poskytnutého úveru 5.000,-
eur a výška mesačnej splátky 236,- eur. Je zrejmé, že navrhovateľov vôbec nezaujímalo, že za štyri
roky splácania úveru majú zaplatiť 11.328,- eur, teda sadzba úroku pri tomto úvere predstavuje viac ako60 % ročne, hoci v čase uzavretia zmluvy žili v hospodárskom priestore, v ktorom sa obdobné úvery
poskytovali pri úrokovej sadzbe do 15 % ročne. Navrhovatelia si v dôsledku svojho neakceptovateľného
nezáujmu požičiavali peniaze za štyrikrát vyššiu, ako bežnú odplatu na trhu. Dokonca bez akejkoľvek

úvahy pripojili svoje podpisy pod zmenku. Je zrejmé, že konali pri obstaraní peňazí na motorové
vozidlo celkom márnotratne vo vzťahu k svojim budúcim výdavkom a tým sa vystavili riziku nesplácania
úveru a následnej nevyhnutnej obrane proti odporcovi v rôznych súdnych konaniach. Dokonca ešte
aj potom, ako si odporca proti nim uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde v konaní reagovali
celkom nekompetentnou obranou, v ktorej ani nespochybnili tvrdenú zmenku a ani neuviedli svoje

čiastkové platby. Až 8.2.2016 sa vo veci dali zastúpiť advokátom. V týchto skutočnostiach, hrubom
nezáujme navrhovateľov o vlastné veci, ktorý vyvolal potrebu súdneho konania, súd videl dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a náhradu trov konania
navrhovateľom nepriznal. Len takéto jasné pomenovanie dôvodov, pre ktoré došlo k súdnemu konaniu
bude navrhovateľov viesť k tomu, aby vo vzťahu k svojmu majetku konali inak ako pri uzavretí zmluvy
s odporcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.