Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211924
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814211924.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská

sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 48, IČO 00151 653, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o. so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa č. 24, proti odporcovi: I. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E., K. č. XXX/XX, o zaplatenie 1674,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 30.6.2014 uplatnil voči odporcov nárok na zaplatenie 1674,86 eur s
úrokom 15% ročne zo sumy 1.515,75 eur od 23.11.2013 do zaplatenia, ako i s úrokom z omeškania

8% ročne zo sumy 1.515,75 eur od 23.11.2013 do zaplatenia. Dňa 24.10.2005 uzavreli účastníci
zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu odporcovi č. XXXXXXXXXX/
XXXX. Dodatkom č. 1. k zmluve o bežnom účte došlo k zmene zmluvy a oznámením o poskytnutí
povoleného prečerpania zo dňa 10.2.2006 navrhovateľ oznámil odporcovi, že v zmysle Obchodných
podmienok s účinnosťou od 10.2.2006 poskytuje povolené prečerpanie k jeho bežnému účtu do výšky
úverového rámca 30.000,- Sk. Povolené prečerpanie sa bude úročiť premenlivou ročnou úrokovou
sadzbou vo výške 15% a konečná splatnosť povoleného prečrpania bola dohodnutá dňa 17.2.2046. Z

dôvodu porušovania zmluvne dohodnutých povinností odporcom, navrhovateľ zrušil možnosť čerpania
úverového rámca a listom z 17.2.2014 ho vyzval k úhrade dlžnej sumy. Ku dňu 22.11. 2013 dosiahla
výška splateného dlhu odporcu celkom sumu 1674,86 eur. Z tejto istiny uplatňuje zmluvný úrok
a úrok z omeškania.

Súd vydal v zmysle návrhu navrhovateľa platobný rozkaz sp. zn. 12 Ro 177/2014 z 6.8.2014,
voči ktorému podal v zákonnej lehote odporca odpor. Namietal, že vzniknutá pohľadávka nie je jeho

vinou, pretože účet mal zablokovaný treťou stranou, nikto ho neinformoval o pohľadávke navrhovateľa.
Zdržiaval sa dlhodobo v zahraničí. Ani manželke neboli poskytnuté žiadne informácie o debetnom
účte. Pritom má hypotekárny úver u navrhovateľa, preto mali na neho kontakt aj telefonický, pričom on
sám by bol zostatok na účte splatil. Nie jeho vinou došlo k navýšeniu celého dlhu, ako i trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to výpisom z obchodného
registra na navrhovateľa, zmluvou o bežnom účte z 24.10.2005, Dodatkom k zmluve o bežnom

účte z 10.2.2006, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania z 10.2.2006, výzvou na zaplatenie
pohľadávky z 17.2.2014, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie
splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom,písomnými vyjadreniami účastníkov, CD nosič, ftc. časti transakcií na účte - č.l. 38-40, a č.l. 55 - 86,
spisom OS Prievidza 15Er/2565/2011, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 24.10.2005 uzavreli účastníci zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v súlade s §
708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, predmetom ktorého bolo zriadenie účtu bankou pre
odporcu. Dodatkom k zmluve o bežnom účte zo dňa 10.2. 2006 bolo medzi účastníkmi dohodnuté
poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných
podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní

fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. Z oznámenia banky z 10.2.2006 vyplýva
oznámenie, že vzhľadom k tomu, že odporca splnil podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania,
oznamujú mu, že od 10.2.2006 poskytujú povolené prečerpanie k účtu vo výške 30.000,- Sk, pričom
pohľadávka sporiteľne z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška
ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia bola 15%, typ premenlivá. Povolené prečerpanie sa poskytuje
do 17.2.2046.

Výzvou z 17.2.2014 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporcu k zaplateniu dlhu vo výške
1757,95 eur.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa z 28.10.2014 vyplýva, že účet odporcu bol zablokovaný v

dôsledku exekúcie. Navrhovateľ vyzval odporcu listom z 17.2.2014 o zaplatenie celej dlžnej sumy,
na ktorú výzvu odporca a ani jeho manželka nereagovali. Pripojil k vyjadreniu CD s prehľadom
transakcií na bežnom účte odporcu. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky 1674,86 eur bol to stav na účte
ku dňu 22.11.2013, jedná sa o peňažné prostriedky poskytnuté navrhovateľom a vyčerpané odporcom,
a to v časti istiny 1515,75 eur. Odporca bol oprávnený čerpať peňažné prostriedky, a to prevodom z

účtu, alebo výbermi z účtu, pričom tieto úhradami dorovnal do výšky poskytnutého kontokorentného
úveru. V prípade, že odporca nezaplatil žiadnu sumu, došlo k navýšeniu mínusového zostatku na jeho
bežnom účte a následne sa dostal nezaplatením úrokov a poplatkov až do nepovoleného prečerpania,
čo vyplýva aj z prehľadu transakcií na bežnom účte. Ďalej tvorí príslušenstvo suma 159,11 eur ako
úroky z omeškania vo výške 142,90 eur vyčíslených z aktuálnej splatnej istiny do dňa ukončenia

možnosti čerpania úverového rámca, t.j. do 30.8.2013 a úrok y z omeškania vo výške 16,21 eur,
vyčíslené z istiny 1515,75 eur za obdobie od 31.8.2013 do 22.11.2013. Keďže odporca si neplnil
svoje povinnosti, čo vyplýva aj z priloženého pohľadu transakcií na bežnom účte a opakovane sa
dostával do nepovoleného prečerpania, čo trvalo aj niekoľko mesiacov, navrhovateľ v súlade s bodom
13.1. písm. c/ a bodom 13.2 Úverových podmienok pristúpil k úplnému zastaveniu možnosti čerpania

úverového rámca, a to ku dňu 30.8.2013, čo je v prehľade transakcií na bežnom účte evidované ako
„ukončenie KTK zmluvy“. K uvedenému predložil odstúpenie od zmluvy z 30.8.2013, a to v súlade
s obchodnými podmienkami. Keďže ide o úver poskytnutý formou pripísania peňažných prostriedkov
k bežnému účtu, odporca nemal s navrhovateľom dohodnutý presný splátkový kalendár, resp. dátum
splatnosti jednotlivých splátok úveru. Odporca bol oprávnený čerpať poskytnuté prostriedky, a to

formou realizácie platobných príkazov, prevodov alebo výberov z účtu, pričom jeho povinnosťou bolo
realizovať tieto transakcie iba do výšky jemu poskytnutých peňažných prostriedkov. Zároveň bol
povinný realizovať úhrady v akomkoľvek čase a výške, a to iba tak, aby neprekročil úverový limit a
nedostal sa do nepovoleného prečerpania. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi je absolútnym obchodom
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, preto zmluvný vzťah podlieha právnej

úprave Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva nespadala ani pod právnu úpravu podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a ani skutočnosť, že odporca mal v čase uzavretia zmluvy postavenie
spotrebiteľa, nemá za následok, že by zmluvný vzťah stratil povahu absolútneho obchodnoprávneho
vzťahu. Na danú vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., a to kvôli
tomu, že toto ustanovenie je možné aplikovať len na právne vzťahy vzniknuté od 13.6. 2014.

Navrhovateľ v priebehu konania trval na podanom návrhu. Predložený CD nosič súd doručil odporcovi
do vlastných rúk na oboznámenie sa a zároveň súd sa oboznámil s údajmi na CD nosičmi na
pojednávaní dňa 3.11.2014. Z prehľadu transakcií vyplývajú jednotlivé výbery vykonané odporcom
alebo realizácia príkazov na úhradu. Povolené prečerpanie bolo dojednané až do roku 2046,pričom v

prípade ak odporca nemal záujem o takúto zmluvu mohol požiadať o výpoveď. Túto službu využíval,
dostal sa aj do nepovoleného prečerpania, čo nastalo vtedy, keď prečerpal sumu 30.000,- Sk a
následne neuhrádzal úroky a poplatky, nebolo možné realizovať ani zriadené príkazy na úhradu.
Odporca mal povinnosť vždy na konci mesiaca zaplatiť zmluvné úroky zo sumy, ktorú využíval a pokiaľsadostal donepovolenéhoprečerpania,ztoho malplatiť ajúrokzomeškania.Povinnosť dlžníka splatiť
pohľadávku z povoleného prečerpania je najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania,
za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania, a to ku dňu zrušenia účtu, pričom účet

bol zrušený zo strany banky kuk dňu 6.12.2013. Ukončenie zmluvy alebo vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti je podľa navrhovateľa pre dlžníka výhodné, pretože nemusí už platiť úroky a poplatky, ale
len úroky z omeškania. V istine 1515,75 eur je s poukazom na bod 11.2 zahrnutý aj úrok, poplatky
banky a tieto sa stávajú súčasťou úverovej istiny.

Z prehľadu transakcií na účte odporcu za obdobie od 1.1.2010 do 6.9.2013 vyplýva prehľad
jednotlivých účtovaných transakcií na účte odporcu. Ku dňu 1.1.2010 bol stav na účte - 1014,12 eur,
pričom následne boli zaúčtované aj neúspešné pokusy o realizáciu trvalých príkazov, úroky, poplatky.
Pokiaľ ide o transakcie 13.1.2010, 12.2.2010 a 16.3.2010 uviedol právny zástupca navrhovateľa, že
nešlo o skutočnú úhradu odporcu, ale len predpis banky ohľadom úhrady, pretože nebol ani ponížený
mínusový zostatok na účte. Až do ukončenia povoleného prečerpania boli účtované bankou len

poplatky, debetné úroky, úrok z omeškania a celé účtovanie bolo ukončené 6.9. 2013 s mínusovým
stavom 1515,75 eur. Splatnosť vychádza z čl. 11.1. úverových podmienok, pričom dlžník nebol
povinný splatiť prečerpané peňažné prostriedky skôr, avšak s určitosťou bol vyzývaný bankou k úhrade
dlhu aj pred 1.1.2010, kedy už bol mínusový stav na účte viac ako 1.000,- eur.

Odporca v priebehu konania s návrhom nesúhlasil, keď mal účet zablokovaný exekútorom nemal
možnosť ani vkladať prostriedky na účet, vrátila sa mu aj výplata v dôsledku blokácie exekútorom .
Nemal ani ako zostatok na účte splácať. Exekútor ho informoval, že účet je zrušený. Účet inak
používala manželka, on bol v zahraničí a poukázal i na to, že do nepovoleného prečerpania sa dostali
len preto ,ž e si banka účtovala úroky a poplatky.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere /§ 497 Obchodného zákonníka a nasl. ustanovenia/.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 odst. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia

zmluvy o povolenom prečerpaní prostriedkov, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku
na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej

karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd sa najskôr
zaoberal povahou zmluvného vzťahu účastníkov, ktorého rámec je daný zmluvou o bežnom účte z
24.10.2005 a následne dodatkom k zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu po splnení
podmienok banky počnúc 10.2.2006. Dodatok k zmluve je síce uzavretý ako dvojstranný právny

úkon, ktorý je však vymedzený len samotným zriadením povoleného prečerpania s tým, že banka
jednostranne oznamuje klientovi limit povoleného prečerpania 30.000,- Sk pri úrokovej sadzbe,
ktorej výška je aktuálna ku dňu vyhotovenia oznámenia 15,00% ročne s typom úrokovej sadzby ako
premenlivá. Zo zmluvy je nepochybné, že odporca uzatváral zmluvu s bankou ako fyzická osoba
nepodnikateľ. Navrhovateľ tvrdil, že celý zmluvný vzťah je absolútnym obchodnozáväzkovým vzťahom,

na ktorý sa výlučne vzťahuje Obchodný zákonník. Súd tejto argumentácii prisvedčuje len potiaľ, že
zmluva o bežnom účte je pomenovanou typovou zmluvou uzavretou podľa § 708 a nasl. ustanovení
Obchodného zákonníka s tým, že poskytnutie limitu peňažných prostriedkov na účte odporcu
formou povoleného prečerpania sa podľa § 710 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami §497 Obchodného zákonníka, teda zmluvou o úvere. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov
bankou na účet odporcu, ktoré čerpal iným spôsobom ako kreditnou kartou, nevzťahuje sa na daný
vzťah ani zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý uvedené vylučuje v § 1 odst. 3 v znení platnom ku dňu

uzavretia zmluvy. Zčl. 9.1Obchodnýchpodmienok vyplýva,že bankaposkytuje povolenéprečerpanie
do výšky stanovenej bankou s tým, že „umožní dlžníkovi využívať povolené prečerpanie tak, že
bude realizovať Platobné príkazy Dlžníka na prevod alebo výbery v hotovosti z účtu dlžníka, a to
aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla
v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na

účet dlžníka“. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca úverové prostriedky nečerpal kreditnou
kartou, preto sa uvedený zákon až na § 3 odst. 6 citovaného zákona na daný úver nevzťahoval.
Navrhovateľ ale ako veriteľ mal povinnosť v zmysle § 3 odst. 6 citovaného zákona informovať
dlžníka ako spotrebiteľa o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená,
a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ

bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Splnenie uvedenej zákonnej
povinnosti navrhovateľ v konaní nepreukázal. V oznámení o povolení úverového limitu je uvedený
napríkladlenúdajoaktuálnejúrokovejsadzbe, typúrokovejsadzbyjeuvedenýakopremenlivástým,že
v čl. 12. Úročenie Obchodných podmienok je upravená, že banka úročí pohľadávku banky sadzbou,
ktorej typ a aktuálna výška sú zverejnené s tým, že banka je oprávnená jednostranne meniť typ a

výšku úrokovej sadzby, pričom zmena typu a výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím banky a
banka oznamuje tieto zmeny bez zbytočného odkladu po jej účinnosti zverejnením. Odporca namietal
v konaní, že nebol bankou informovaný o dlhu a ani vyzývaný až na predžalobnú výzvu z 17.2. 2014,
preto možno len ťažko predpokladať, že o akýchkoľvek zmenách týkajúcich sa úrokovej sadzby, RPMN,
poplatkov a podobne bol náležite informovaný.

Navrhovateľ ďalej tvrdil,ženadanývzťahsanemôžepoužiťani § 52 anasl.ustanovenia Občianskeho
zákonníka, vzhľadom na doslovné znenie tohto ustanovenia v čase vzniku zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi. Je pravdou, že v rozhodnom období § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka
zmluvu o bežnom účte, resp. zmluvu o úvere neuvádzal. Až s účinnosťou od 1.1. 2008 novelou

č. 568/2007 Z.z. bola spotrebiteľská zmluva definovaná ako každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa názoru súdu definíciu spotrebiteľskej zmluvy
v znení platnom do 1.1. 2008 nemožno vykladať tak, že išlo o taxatívny výpočet zmlúv, len
ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že súdy za
spotrebiteľské zmluvy s následnou aplikáciou spotrebiteľského práva považovali aj také zmluvy,

ktoré neboli výslovne upravené v uvedenom ustanovení, pretože išlo len o nedôslednú transpozíciu
Smerníc Rady ES do nášho právneho poriadku vykonané zákonom č. 150/2004 Z.z, predovšetkým
Smernice 87/102/EHS v znení smernice 90/88/EHS o spotrebiteľskom úvere, smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a podobne. Okrem toho podľa § 23a odst.
1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Dôležité pretoajpodľanázorusúduvdanejvecibolo,aby zmluvubolomožné označiťzaspotrebiteľskú,

musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok
s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Uvedenú definíciu pritom predmetná zmluva spĺňa,

pretože navrhovateľ akveriteľ mal vopred pripravenéastanovenépodmienkypovolenéhoprečerpania
peňažných prostriedkov, keď jednostranne určuje výšku úverového limitu, úročenie, zmenu úročenia,
RPMN, poplatky a podobne a odporca nemal možnosť uvedené podmienky ovplyvniť v čase akceptácie
zmluvy.

Súd preto podriadil uvedenú zmluvu v časti dohodnutého povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov aplikácii § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. I keď svojim charakterom
ide o zmluvu o úvere, ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodnéhozákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi
a zmluvou o úvere, ktorá je uzavretá medzi bankou a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj
aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn.

6Co 81/2012 z 14.2. 2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013
z 19.6. 2013. Z rozsudku okresného a odvolacieho súdu vyplýva záver, že právna úprava premlčania
v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu
oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú
právnu veci spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho

zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so
zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je
však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi
obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Ústavný súd SR pritom

konštatoval,že takýto výklad niejevrozporesústavnýmiprávamisťažovateľa. Sohľadomnauvedené
preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľ ide o navrhovateľom citované uznesenie NS SR vo veci 6Mcdo 4/2012 z 27.3.2013, ktorý

upravuje posudzovanie premlčania Obchodným zákonníkom, súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie
sa zaoberá vzťahom ručiteľa a dlžníka, keď plnil ručiteľ za dlžníka zo zmluvy o úvere uzavretej
podľa Obchodného zákonníka. Rozhodnutie sa nezaoberá tým, či išlo o spotrebiteľský úver, podstatou
rozhodnutia je záver, že na premlčanie práva ručiteľa na plnenie od dlžníka sa použije Obchodný
zákonník. Je teda evidentné, že uvedené rozhodnutie je bez skutkovej súvislosti s predmetnou vecou.

Vychádzajúc z uvedeného súd po oboznámení sa s prehľadom transakcií na účte odporcu zistil, že
najmenej od 1.1.2010 boli na účte odporcu účtované výlučne len úroky, poplatky za vedenie účtu,
zmluvné úrok y z omeškania, poplatok za správu KTK úveru, ďalej sa na účte nachádzajú len údaje o
neúspešnom pokuse o realizáciu trvalých príkazov, a to z dôvodu, že na účte nemal odporca žiadne

svoje finančné prostriedky, ku dňu 1.1.2010 mal prečerpané prostriedky v stave - 1014,12 eur, čo
znamená, že už v tomto čase mal vyčerpaný úplný limit povoleného prečerpania 30.000,- Sk a dostal sa
do nepovoleného prečerpania v dôsledku úročenia vyčerpaných prostriedkov. Odporca od 1.1. 2010
tak ako vyplýva z tlače transakcií na účte, preukázateľne na účet nevložil žiadne finančné prostriedky,
navrhovateľ účtoval len pripísanie debetného úroku, poplatkov a podobne až do ukončenia zmluvy

30.8.2013, a to odstúpením od zmluvy. Uvedená obchodná praktika banky podľa názoru súdu nemôže
požívať právnu ochranu. Za stavu, že najmenej tri roky nie sú na účte dlžníka evidované žiadne
vklady, na účte je evidovaný len úver z titulu povoleného prečerpania najmenej tri roky a banka
nepristúpi kukončeniu úverovaniavprimeranej dobe,ale „živí“ účetviac rokov,pričom dlhsanavyšuje
o poplatky za vedenie účtu, úverového účtu, debetných úrokov a podobne, tieto sa stávajú súčasťou

úverovej istiny a následne z nich banka uplatňuje zmluvný úrok, úrok z omeškania, teda uplatňuje
úrok z úroku, ide o obchodnú praktiku v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože k uvedenému konaniu banky došlo po účinnosti
uvedeného zákona, ide teda o neplatné právne konanie podľa § 39 Obchodného zákonníka pre
rozpor s uvedeným ustanovením. Uvedený výklad zodpovedá i § 54 odst. 2 Občianskeho zákonníka

v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. I z uvedeného dôvodu nebolo možné priznať navrhovateľovi
plnenie predovšetkým v časti pripisovaných úrokov, debetných úrokov, poplatkov a podobne za dobu
od vyčerpaného povoleného prečerpania odporcom do ukončenia zmluvy.

Súd však zamietol návrh aj z dôvodu, že ex offo posudzoval, či nárok navrhovateľa nie je premlčaný a

zaoberal sa splatnosťou dlhu odporcu z titulu prečerpaných úverových prostriedkov. Navrhovateľ tvrdil,
že podľa bodu 11.1 Obchodných podmienok dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky spôsobom
podľa bodu 11.4 najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje
deň zániku povoleného prečerpania t.j. v danej veci 17.2.2046, alebo deň uvedený v Oznámení banky
o zastavení povoleného prečerpania. Pre úroky, ktoré sa však stávajú súčasťou istiny podľa bodu 11.2

Obchodných podmienok platí primerane i bod 6.8 /viď čl. 12.2 Obchodných podmienok/, podľa ktorého
úroky z omeškania a úroky z prečerpania sú splatné denne. Súd vyhodnotil dojednanie o splatnosti
pohľadávky banky upravené v § 11.1 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú podľa §
53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvné dojednanie jednostranne nadstavené bankou,ktoré oprávňuje banku svojvoľne udržiavať mínusový stav na účte dlžníka bez akéhokoľvek časového
obmedzenia, resp. obmedzenia v danom prípade do roku 2046, pričom sa splatnosť pohľadávky
posúva až do zániku povoleného prečerpania stanoveného bankou, ktorý zánik v tomto prípade môže

iniciovať len banka. Týmto dochádza k predlžovaniu splatnosti dlhu a tým predlžovaniu doby neistoty
dlžníka a vzhľadom na charakter bankovej služby, keď služba banky je úročená, spoplatnená
poplatkami tak na bežnom účte ako i úrokovom účte s možnosťou navyšovania debetných úrokov ako
i úrokov z omeškania a to až do zaplatenia, ide o nerovnovážny stav medzi dodávateľom služby
a dlžníkom ako spotrebiteľom. Uvedené vyznieva o to zvlášť výraznejšie v danej veci, keď odporca

tvrdil, že nebol viac rokov bankou upozorňovaný a vyzývaný na plnenie vznikajúceho dlhu, práve
naopak bol exekútorom informovaný, že účet zanikol.

Pokiaľ teda platí, že na vyčerpanú úverovú istinu /nie na zmluvné úroky, ktoré sú splatné denne/
nemali účastníci platne dojednanú splatnosť, nebol odporca podľa zmluvy povinný vrátiť úverovú istinu
skôr, než došlo k ukončeniu zmluvy, a to v danej veci odstúpením od zmluvy k 30.8.2013, pokiaľ nebol

veriteľom vyzvaný. Tu potom vyvstáva otázka, aké úroky z omeškania navrhovateľ účtoval odporcovi
tak ako prehľadne vyplýva z transakcií, keď podľa tvrdení navrhovateľa, nemal odporca povinnosť
plniť dlh skôr ako zánikom povoleného prečerpania. Právny zástupca navrhovateľa však tvrdil, že počas
vznikajúceho mínusového zostatku bol odporca nepochybne bankou vyzývaný na úhradu dlhu, t.j. už
aj pred rokom 2010, a teda odporca na základe výzvy veriteľa mal plniť dlh prvého dňa po tom,

čo bol takto na plnenie požiadaný, pretože inak čas plnenia dlhu nebol účastníkmi zmluvy dohodnutý /
§ 563 Občianskeho zákonníka , resp. § 504 Obchodného zákonníka /. Ak teda bol odporca pred
rokom 2010 takto vyzvaný, uplynula trojročná premlčacia doba vzhľadom na dátum podania návrhu
30.6.2014 podľa § 101 Občianskeho zákonníka navrhovateľovi už uplynutím troch rokov od týchto
výziev, pretože je preukázané, že odporca vyčerpal celý úverový limit z povoleného prečerpania

už pred rokom 2010 /viď prehľad transakcií/. Podľa názoru súdu však aj právo veriteľa požiadať
dlžníka o plnenie dlhu v prípade, keď inak splatnosť dojednaná nie je, podlieha premlčaniu, pretože
niet rozumného dôvodu, prečo by takéto právo premlčaniu nepodliehalo. Ak by teda navrhovateľ
ani odporcu nevyzval na takéto plnenie a veriteľ z objektívneho dôvodu mohol dlh od dlžníka žiadať
už pred rokom 2010, t.j. hneď ako postupne vznikal prečerpaním prostriedkov, plynie začiatok

premlčacej doby veriteľovi ohľadom práva vyzvať dlžníka na plnenie nasledujúci deň po vzniku dlhu,
teda postupným čerpaním, ktoré vzniklo pred rokom 2010 /napr. rozsudok NS SR 1Cdo 25/03 z 24.6.
2003/. Okrem toho úroky a úroky z omeškania boli splatné denne tak ako súd uviedol vyššie, preto
pre úroky a úroky z omeškania plynula trojročná premlčacia doba od ich každodennej splatnosti.
Pokiaľ však došlo k premlčaniu istiny, nemožno z premlčanej pohľadávky priznať príslušenstvo, ktoré

by inak premlčané nebolo.

Pokiaľ ide o argument navrhovateľa, že na daný vzťah sa nemôže uplatniť § 5b zákona č. 257/2007 Z.z.
oochrane spotrebiteľa,vzhľadomnaprechodnéustanovenie § 29czákona,súdudáva,že ustanovenie
§ 5b je procesného charakteru, pretože upravuje postup štátnych orgánov rozhodujúcich o nárokoch

veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv , a preto sa vzťahuje na všetky konania. Uvedené vyriešila už
súdna prax tým, že na premlčanie súd prihliada ex offo bez ohľadu o aký zmluvný spotrebiteľský
vzťah a kedy vzniknutý ide.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca, ktorý
náhradu trov konania neuplatnil , preto súd o jeho trovách nerozhodoval. Náhradu trov konania uplatnil
navrhovateľ, ktorý však úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.