Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/602/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114205106
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114205106.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu:

RAMIRENT spol. s r.o., so sídlom Opletalova 65, 841 07 Bratislava, IČO: 17 321 484, právne zastúpený
JUDr. Andrej Danko, advokát, Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: PAM-EAST-BAU,
s.r.o., so sídlom Jiráskova 31, 917 02 Trnava, IČO: 44 480 491, o zaplatenie 864 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 864 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 %
denne zo sumy 864 eur od 15.6.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 21.2.2014 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by
súd uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 864 eur spolu s úrokom z omeškania
ako je špecifikovaný v petite žaloby, ako aj náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanému
prenajal na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. 1231004633 zo dňa 24.9.2012
hnuteľné veci a za poskytnuté plnenie vystavil žalovanému faktúru č. 3013310515 na úhradu sumy 864
eur, splatnej 14.6.2013. Žalovaný faktúru aj napriek písomnej výzve neuhradil.

Podľa § 173 ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho
uznesenímzrušívplnomrozsahu.Toneplatí,aksaplatobnýrozkaztýkaniekoľkýchúčastníkov,zktorých
každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom
vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 20.6.2014

platobný rozkaz č.k. 17Rob/19/2014-19. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do
vlastných rúk, uznesením č.k. 36Cb/602/2015-43 zo dňa 20.5.2016 súd platobný rozkaz zrušil a vo veci
bolo nariadené pojednávanie.

Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v
neprítomnosti žalovaného, keď v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. súd považoval vrátenú nedoručenú zásielku
za doručenú dňom 31.5.2016, nakoľko na adrese sídla žalovaného: Jiráskova 31, Trnava, zásielku

nebolo možné doručiť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou o
nájme, faktúrou, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:Zo zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. 1231004633 zo dňa 24.9.2012 (č.l. 8-11 spisu)
súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli zmluvu o podnikateľskom nájme

hnuteľných vecí, ktorej predmetom bol nájom stavebných strojov (miešačka na betón, vybračná doska,
lámačka). Podľa článku IV. zmluvných podmienok v prípade omeškania nájomcu sa tento zaviazal
zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z nezaplatenej sumy.

Z faktúry č. 3013310515 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako

odberateľovi faktúru na úhradu sumy 864 eur titulom nájmu strojov. Faktúra je splatná 14.6.2013.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník
v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú

povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že medzi
účastníkmi vznikol dňa 24.9.2012 záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením zmluvy o podnikateľskom
nájme hnuteľných vecí - pracovných strojov. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil riadne a umožnil
žalovanému hnuteľné veci užívať. Žalovaný riadne a včas nájomné nezaplatil. Vzhľadom k tomu, že
si žalovaný nesplnil svoje zmluvné povinnosti, súd žalobe vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku

rozsudku a zaviazal žalovaného na úhradu dlžného nájomného. Žalovaný v návrhovom konaní, svojou
pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce
dôvodnosť žaloby. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym. Bolo na žalovanom, aby
uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a preto
súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobcom, o

ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia § 369 ods. 2 a §
369c ods. 1 Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto

kalendárneho polroka omeškania.

Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v
zmysle § 369 ods. 1 OBZ uložiť mu povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške
0,05 % denne zo sumy 864 eur od 15.6.2013 (teda počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti

faktúry) do zaplatenia.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).