Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114206364
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114206364.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu GENERAL

FACTORING, a.s. so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO 35 838 825, právne zastúpeného HMG &
PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO 35 885 459 proti žalovanej O. O., štátnej
občianke SR, bytom F. Neporadza XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 2.241,98 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba v časti o zaplatenie 438,15 Eur s úrokom 18,70 % od 21.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z

omeškania 9 % od 21.12.2010 do zaplatenia s a z a m i e t a .

II.V zostávajúcej časti sa konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobca j e p o v i n n zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania
v sume ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku k rukám JUDr. Andreja Cifru.

IV. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2 241,98 € spolu s úrokom z úveru
18,70 % ročne z istiny 2 003,09 € od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
2 003,09 € od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 23.5.2006
uzavrel jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č.
0273892366, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 32.000,-
Sk/1.062,21 € s dohodnutou pevnou úrokovou sadzbou 18,70 % ročne do konečnej splatnosti úveru.

Žalovaná sa zaviazala splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach počnúc dňom 20.6.2006 s
konečnou splatnosťou úveru 20.5.2011. Žalovaná porušila záväzok splácať poskytnutý úver riadne
a včas. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 bola pohľadávka právneho
predchodcužalobcuvočižalovanejpostúpenánažalobcu.Kudňupostúpeniapredstavovaladlžnásuma
2 241,98 €, z toho istina po splatnosti 2 003,09 €, úroky z omeškania 238,89 €.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 28. 8. 2014 žalobca doplnil, že žalovaná poslednú úhradu

realizovala 20.7.2007, celkom uskutočnila 21 úhrad vo výške 378,53 €.Písomným podaním, doručeným súdu dňa 9. 3. 2015 žalobca upravil žalovanú sumu na 438,15 €, žiadal
teda 15 splátok po 29,21 € za obdobie od 20 3.2010 do 20.5.2011 s príslušenstvom, v zostávajúcej časti
zobral žalobu späť

Žalovaná pripustila, že mala uvedenú pôžičku, z dôvodov núdze ju riadne nesplácala.

Vedľajší účastník namietal premlčanie splátok splatných 3 roky pred podaním žaloby, namietal
nesprávne určenú RPMN úveru 10,13 % v súvislosti s úrokovou sadzbou 18,70 %, poukázal na to, že

úroky z poskytnutých prostriedkov možno žiadať len do splatnosti dlhu.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov, predložených žalobcom
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0273892366 zo dňa 23. 5. 2006 /ďalej len "zmluva o úvere"/

poskytol žalobca žalovanej úver 32.000,- Sk/1.062,21 €. Úroková sadzba bola určená pevne vo výške
18,70 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver s úrokom v 60 mesačných splátkach po 880,-
Sk/29,21€,splatnýchvždydo20.dňavmesiacistým,žeprvásplátkabolasplatná20.6.2006aposledná
bola splatná 20.5.2011. Ročná percentuálna miera nákladov bola 10,13 %. V zmluve bol stanovený
mesačný poplatok za správu úveru 50,- Sk.

Poskytovanie úverov je predmetom podnikania právneho predchodcu žalobcu.

Z výpisu z úveru vyplýva, že žalovaná úver vyčerpala v plnej sume 1 062,21 € dňa 23. 5. 2006.

Z prehľadu transakcií úveru bolo zistené, že žalovaná uhradila žalobcovi titulom úveru celkovo sumu
378,53 € 21 úhradami.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo
používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej

domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred

11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3,
§ 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy o úvere zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 3 ods. 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 879j Obč.zák. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008

sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 -3 Obč.zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1-4 Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol
právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 31.8.2005 podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obch.zák.,

tzv. absolútny obchod.

Predmetná zmluva o úvere predstavuje zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa na ňu vzťahuje, pretože právny predchodca žalobcu
poskytolúvervrámcipredmetujehopodnikaniastým,žežalovanejbolposkytnutýspotrebiteľskýúverna

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva obsahovala všetky náležitosti v
zmysle § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vrátane ročnej percentuálnej
miery nákladov /RPMN/.

Predmetná zmluva o úvere pritom predstavuje tzv. formulárový typ zmluvy. Základnou črtou

typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako
formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, ktoréžalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom
nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaná v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej

podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej
osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu.

Súd vec posúdil i s ohľadom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, obsiahnuté v Občianskom
zákonníku. Je pravdou, že Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy /31.8.2006/ taxatívne určoval, ktoré zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami a medzi ne
nezaraďoval zmluvu o úvere, avšak s účinnosťou od 1.1.2008 bolo ust. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zmenené zákonom č. 568/2007 Z.z. tak, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v prechodnom

ustanovení § 879j bolo určené, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1.1.2008. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č.
150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil spomenutý z.č. 568/2007 Z.z. ( a neskôr i ďalšie
čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre
ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti.

Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu
aplikovaťnatenistýprávnyvzťahiustanoveniaspotrebiteľskéhoprávaslúžiacenaochranuspotrebiteľa.
Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely

Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v
režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč.zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie
§ 52 ods. 1 Obč.zák. účinné do 31.12.2007 pritom znamenalo zúženú aplikáciu smernice 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú
zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah

spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Keďže citovaná
smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom
časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy
účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami.
V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero

(C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano
Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES
konštatujepovinnosťnárodnéhosúdupriaplikáciiustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného
znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských

zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o úvere. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč.
zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej
zmluvy,pokiaľsúprespotrebiteľapriaznivejšienežpríslušnéustanoveniaObchodnéhozákonníka.Inými
slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí
na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcehovoči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zák. č. 151/2014 Z. z.
v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: " Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva". Tento bod citovaného zákona nadobúda účinnosť až od

01.04.2015, no i napriek tomu je súd toho názoru, že už teraz dáva odpoveď v otázke premlčania pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely. Z dôvodovej správy k zák. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, "že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j.
spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného
zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného
zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude

inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na
všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník". Uvedené teda znamená, že na premlčaciu dobu
v spotrebiteľských zmluvách teba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku /§ 101/, teda trojročnú

premlčaciu dobu.

Všeobecná premlčacia doba je podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka štvorročná, a podľa §
101 Občianskeho zákonníka je trojročná. Z uvedeného je zrejmé, že postavenie spotrebiteľa ako dlžníka
je podľa Obchodného zákonníka nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom

môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok. Právna úprava chrániaca spotrebiteľa preto odôvodňuje aplikáciu
ustanovenia, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie a to ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka.

V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Hoci žalobca
nepredložil žiaden doklad o tom, že zosplatnil celý dlh, z jeho tvrdení vyplýva, že zostatok dlhu zosplatnil

a postupoval už zosplatnenú pohľadávku, nakoľko úrok z omeškania žiadal už od 22. 12. 2010. Žaloba
bola podaná súdu 20.3.2014, teda viac ako po troch rokoch.

Z § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z.z. o bankách vyplýva, že ak napriek písomnej výzve je klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banke, môže banka alebo pobočka zahraničnej banke svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to
aj osobe, ktorá nie je bankou a to aj bez súhlasu klienta. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na
základe ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky a klientom len za podmienok a rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Námietka premlčania vznesená bola. V konečnom dôsledku by však bol povinný súd k premlčaniu
prihliadnuť aj z úradnej povinnosti, vzhľadom na novelu zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

vykonanú zák. č. 102/2014 z. Z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrh na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o

ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom /ex offo/ skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými
zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa
nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.

Z toho dôvodu súd žalobu zamietol. V zostávajúcej časti bolo konanie s použitím § 96 ods. 1-3 O.s.p.
v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zastavené.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.Podľa§142ods.1O.s.p. účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo vveci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Žalovanej ako úspešnej účastníčke žiadne trovy konania priznané neboli, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi súd priznal v súlade s vyhláškou MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
"vyhláška"); pričom vychádzal z hodnoty predmetu sporu 2.241,98 € s tým, že základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je potom 91,29 €. Právny zástupca vedľajšieho účastníka v
konaní vykonal 3 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a/,b/ vyhlášky á 91,29 € (prevzatie a

príprava, účasť na pojednávaní dňa 12.03.2015, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 13.1.2015).
Právnemu zástupcovi patrí podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 3 x režijný paušál 8,39 €; DPH v sadzbe 20 %
vo výške 59,80 €. Taktiež mu patrí náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za cestu
na pojednávanie za trasu Lučenec - Trenčín a späť, t.j. 362 km nasledovne : paušálna náhrada 66,25 €
( 362 km x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 362km x spotreba 6,5 /100 km x cena PHM 1,48

€/1 l , celkom 101,07 € + 20 % DPH. Ďalej patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhrada
za stratu času za 12 polhodín po 13,89 €, teda 166,68 €, k tomu 20 % DPH 33,34 €. Celkom boli trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka 680,14 € (odmena 358,84 €, cestovné náhrady 121,28 €,
náhrada za stratu času 200,02 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte

2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.