Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/471/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812207922
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812207922.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu R. X. G., a. s., so sídlom v C., U. XXXX/XXX, IČO: XX XXX XXX,
práv. zast. spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti žalovanému
M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Y. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 1.286,82 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 27. mája 2013, č. k. 12C/145/2012-98

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.286,82 Eur s
príslušenstvom titulom dlhu z poskytnutého úveru.

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 747,45 Eur, spolu s 0,025 % denným úrokom z
omeškania odo dňa 29. 07. 2011 do zaplatenia a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.

Ďalším výrokom súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Z vykonaného dokazovania vzal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o úvere č. 4003070029 dňa 25. 03. 2010. Jednalo sa o osobnú pôžičku. Žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý mal splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 90,22 Eur.
Ročná úroková sadzba bola 27,15 % a ročná percentuálna miera nákladov bola od 29,7 % do 32,7 %.
Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené vo výške 464,88 Eur. Súčasťou zmluvy je aj v bode 42. Zmluvy
poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 Eur. V bode 48. Zmluvy je záznam o tom, že klient podpisom
zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistení pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty
pravidelného zdroja príjmu, ďalej pre prípad invalidity alebo smrtí následkom úrazu. Úhrada za poistenie
Premium bola uvedená vo výške 6,36 Eur mesačne, čo malo predstavovať 7,58 % z pravidelnej
mesačnej splátky úveru bez poistenia. V zmysle bodu 49. Zmluvy, bol zahrnutý do zmluvy poplatok za
možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30 Eur, pretože klient a spoločnosť uzavreli dohodu
o možnosti zmeny výšky a počtu splátok. Súčasťou úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti R. X. G., a. s. Z Úverových zmluvných podmienok žalobcu, z Hlavy 5, § 1 vyplynulo, že klient
je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet,
výška a termín splatnosti, sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná
časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne úhrada za poistenie. Podľa
Hlavy 6, § 6, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a), b), c) v § 3
uvedenej hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver,
je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže
čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých

splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť. Zo splátkového
kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil do zosplatnenia úveru spolu sumu 831,90 Eur, pričom úver
bol zosplatnený dňom 28. 07. 2011. Ku dňu zosplatnenia bol žalovaným uhradený poplatok za vedenie
účtu vo výške 17,91 Eur, poistenie vo výške 57,24 Eur, poplatok za možnosť zmeny splátky 2,70 Eur.
Žalovaný bol písomne vyzvaný na splatenie celého úveru listom zo dňa 28. 07. 2011.

Súd poukázal na ust. § 2 písm. a), b), c), d) a e), § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, ďalej na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5,
6, § 54 ods. 1, 2 Zákona č. 40/1694 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a poukázal na to,
že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy. V danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, na
základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť finančné prostriedky žalovanému, ako fyzickej osobe,
ktorá peňažné prostriedky potrebovala pre osobné účely, nie na podnikanie. Zmluva o úvere je upravená
ako právny inštitút v Obchodnom zákonníku, ale vzhľadom k tomu, že sa v tomto prípade jedná o
spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi osobitným predpisom, Zákonom č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľskom úvere a ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvné podmienky
dohodnuté medzi účastníkmi konania, na základe zmluvy zo dňa 25. 03. 2010, súd posudzoval v zmysle
vyššie uvedených ustanovení Zákona o spotrebiteľskom úvere a Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním vzal súd za preukázané, že žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 1.500,- Eur,
na základe úverovej zmluvy č. 4003070029 zo dňa 25. 03. 2010. V zmysle zmluvy mal žalovaný
zaplatiť úver v 24 splátkach, pričom výška mesačnej splátky predstavovala 90,22 Eur. Z toho vyplýva, že
celková cena úveru bola vo výške 2.165,28 Eur. Žalovaný si plnil svoje platobné povinnosti pravidelne
v období od 18. 05. 2010 do 18. 01. 2011, pričom v niektorých prípadoch bola výška splátok vyššia
ako dohodnutá splátka, a to konkrétne v splátke 1, 2, 3, 5. Súd sa v rámci preskúmavania prijateľnosti
podmienok zaoberal primeranosťou uplatneného úroku z úveru vo vzťahu k poskytnutému úveru,
dôvodnosťou zaplatenia poplatkov za vedenie účtu, poistenie, za zmenu výšky splátky a uplatnenou
zmluvnou pokutou. Náklady, ktoré boli premietnuté do konečnej výšky úveru, predstavovali celkom
sumu 2.165,28 Eur a pokiaľ by súd porovnával pomer uvedených dvoch súm, navýšenie plnenia oproti
poskytnutému úveru by predstavovalo výšku 69 %. Z týchto dôvodov súd porovnával priemerné úrokové
miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil, že tieto boli vo výške 10,48 % (zistené z priemerných
úrokových mier z úveru poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny z internetovej stránky Národnej
banky Slovenska k 31. 12. 2010), pre spotrebiteľské úvery pre domácnosť. Súd vykonal prepočet výšky
priemerného úroku z úveru v čase uzavretia zmluvy, pričom vychádzal z výšky poskytnutého úveru vo
výške 1.500 Eur. Pokiaľ by súd vychádzal z priemerného úroku bánk 10,48 %, výška prepočítaného
úroku by predstavovala vo vzťahu k uvedenej sume 157,20 Eur, spolu by celková suma predstavovala
1.657,20 Eur. Z tejto sumy súd vychádzal z toho dôvodu, že z úverovej zmluvy nevyplynuli žiadne
iné individuálne finančné dojednania (poplatok za vedenie účtu, za poistenie). Poplatkové povinnosti
nesúviseli so žiadnou poskytnutou konkrétnou službou žalovanému, slúžili výlučne pre potreby žalobcu,
a dokonca sa platil poplatok za budúcu možnú zmenu výšky splátok, čo súd hodnotí ako vyslovene
neprijateľné. Žalovaný zaplatil celkovú sumu 831,90 Eur. K tejto sume súd pripočítal sumy žalovaným
už zaplatené, a to poplatok za vedenie účtu (17,91 Eur), za poistné (57,24 Eur) a za zmenu splátky
(2,70 Eur), pretože tieto sumy podľa názoru súdu, zaplatil žalovaný nedôvodne, v celkovej výške 77,85
Eur. Rozdiel medzi sumou zaplatenou žalovaným a sumou, ktorú súd dosiahol výpočtom, predstavuje
747,45 Eur. Ďalej súd uviedol, že aj napriek tomu, že v Hlave 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok
žalobcu je uvedené, že klient je povinný splácať úver od okamihu čerpania úveru vrátane príslušenstva,
nie je možné takúto zmluvnú podmienku v úverových podmienkach akceptovať z dôvodu, že pokiaľ
dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie
po splatnosti úveru už len úroky z omeškania. Jedná sa teda o odlišný inštitút ako úroky z úveru,
pretože úrok z omeškania má sankčnú povahu. Z toho vyplýva, že za čas od splatnosti úveru, v
tomto prípade od 28. 07. 2011, má žalobca právo na úroky z omeškania v zákonnej výške, akékoľvek
navyšovanie úroku z omeškania formou uplatňovania si úrokov z úveru po čase splatnosti úveru, sa javí
ako neprípustné navyšovanie úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, súd s poukazom na
ust. § 544 ods. 1, 2 OZ uzavrel, že v úverovej zmluve nebola zahrnutá zmluvná pokuta, bola súčasťou
len Úverových podmienok. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa oboznámil s úverovými podmienkami,
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súd považuje za zavádzajúce, pretože úverové podmienky
sa technicky nachádzajú za textom úverovej zmluvy, podpísaná bola jedine úverová zmluva na prvej

strane. Podľa názoru súdu zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná a z toho dôvodu žalobcovi
nepriznal ani uplatnenú zmluvnú pokutu.

Uzavretie poistenia súd posudzoval v súlade s ust. 788 ods. 1 a § 792a ods. 1 OZ, pričom skonštatoval,
že v konkrétnom prípade nebola predložená žiadna poistná zmluva žalobcom, z ktorej by vyplynuli
konkrétne podmienky poistenia, ani to, kto je poisťovateľom. Znenie bodu 48. Úverovej zmluvy rozhodne
neobsahuje zákonom stanovené podmienky pre uzavretie poistnej zmluvy. Z týchto dôvodov súd
konštatoval neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky pre rozpor s uvedenými ustanoveniami. Z
vykonaného dokazovania súd vyvodil neprijateľnosť zmluvných podmienok v časti neprimeraného úroku
z úveru, v časti zmluvnej pokuty, v časti uplatňovaného poplatku za vedenie účtu, za zmenu výšky
splátok a poistenia. Neprijateľné podmienky nemôžu požívať ochranu, pretože sú v rozpore so zákonom
o spotrebiteľskom úvere a s príslušnými ustanoveniami § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1 a 3 OZ. V zmysle ust.
§ 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné. S poukazom na
ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania od 29. 07. 2011, to znamená odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru,
vo výške 0,025 % denne. Žaloba bola dôvodná len do výšky sumy 747,45 Eur, vrátane uplatneného
úroku z omeškania, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Výrazný rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaného nebol (úspech
žalobcu 58 %, žalovaného 42 %), z toho dôvodu súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania náhradu
trov konania.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O.s.p..

Žalobca poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v období
uzavretia zmluvy, z ktorého vyplýva, že za neprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne. V danom prípade výška úrokovej sadzby úroku za poskytnutie úveru - 27,15 % ročne (teda
„cena“ plnenia) je uvedená jasne a zrozumiteľne na prednej strane zmluvy hrubším písmom tak, aby ju
spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemohol prehliadnuť a bola tak pre neho zrozumiteľná ešte pred tým, ako
s veriteľom, teda žalobcom, vstúpil do úverového zmluvného vzťahu. S poukazom na vyššie uvedené
je teda nesporné, že výška úrokovej sadzby úroku za poskytnutie úveru dohodnutá medzi účastníkmi v
danom prípade nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 a nasl. Obč. zák.

Čo sa týka samotnej výšky dohodnutej úrokovej sadzby, odvolateľ poukazuje na ust. § 3 ods. 10
a 11 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
(ďalej len ako „ZSÚ“), predovšetkým, že „odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť
výšku ustanovenú nariadením vlády.“ V zmysle ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.
z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
(ďalej len ako „Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z. z.“) „Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie
prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej
percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.“ V zmysle ust.
§ 7a ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch „veriteľ je povinný predkladať ministerstvu
a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.“ V zmysle ust. § 7a
ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch „ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo
nimi určená osoba zverejňujú informácie z údajov podľa odseku 1.“

V zmysle prehľadu maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok
2009 (pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté od 16.2.2010 do 15.5.2010) podľa hore citovaného
Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., zverejneného na internetovej stránke Ministerstva financií SR

(ďalej len ako „prehľad maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru“), maximálna
výška odplaty pre spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500,- Eur vrátane, pre zmluvnú splatnosť od 1 do
5 rokov, predstavovala 79,08 %. S poukazom na výšku úroku z úveru dohodnutú medzi účastníkmi pre
daný úverový vzťah (t.j. 27,15 % ročne), je možné dospieť k výške úroku z úveru na celé dohodnuté
obdobie úverového vzťahu (t.j. za 24 mesiacov = 2 roky - bod 44. zmluvy), a to 54,30 %. Porovnaním
maximálne prípustnej výšky odplaty pre daný úverový vzťah 79,08 % a výšky odplaty dohodnutej medzi
účastníkmi 54,30 %, má odvolateľ za nesporné, že žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému
vyčíslený úrok z úveru dôvodne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Ako dôkaz k odvolaniu
žalobca predložil prehľad maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok
2009.

Žalobca uznáva, že daná úroková miera je vyššia ako úroková miera pri podobných úveroch
poskytovaných bankami v čase uzavretia Úverovej zmluvy (marec 2010). Avšak vzhľadom na súlad
výšky úroku z úveru podľa Úverovej zmluvy s maximálnou možnou výškou úroku z úveru v zmysle vyššie
uvedených právnych predpisov, ako aj s prihliadnutím na spôsob a mieru (ne)zabezpečenia záväzku
žalovaného, na objem poskytnutých prostriedkov a na to, že banky poskytovali úvery zdĺhavejšie, na
vyššie riziko, ktoré žalobca na seba preberá takýmto poskytovaním úverov v porovnaní s bankami (čo
reflektuje aj v súčasnosti platná právna úprava, ktorá v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
pripúšťa, aby odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských zmluvách bola vyššia
ako odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, avšak nesmie túto obvyklú
odplatu prevyšovať podstatne), keďže ide spravidla o klientov, ktorí by od banky úver pravdepodobne
nedostali resp. nedostali tak jednoducho a rýchlo. Preto možno považovať dohodnutú výšku úroku z
úveru za primeranú. Žalobca považuje za nesporné, že dojednanie o výške úroku za poskytnutie úveru
medzi účastníkmi je platným dojednaním, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na jeho zaplatenie
v celom rozsahu, a teda uplatnený úrok z úveru, ktorý žalovaný žalobcovi neuhradil v celkovej výške
182,79 Eur, považujeme za dôvodný. Ak súd prvého stupňa považoval dohodnutú výšku úroku z úveru
za dôvodnú len sčasti, a to vo výške úrokovej miery za poskytovanie úverov bankami v danom období -
t.j. 10,48 % ročne, pričom dohodu o výške úrokov nad túto hodnotu považoval za neplatnú, má žalobca
za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil.

Pokiaľ ide o námietku neopodstatnenosti nárokov na zaplatenie poplatkov spojených s poskytnutím
úveru, žalobca namieta správnosť záverov súdu prvého stupňa, že žalobca nemá nárok na zaplatenie
poplatkov, ktoré žalovanému vyrubil v rámci poskytnutého úveru, a to s poukazom na ust. § 2 písm.
b), c) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
Dlžné poistné vo výške 38,16 Eur, dohodnuté na prednej strane, priamo v Úverovej zmluvy v políčku
48. na 6,36 Eur mesačne, vypočítané ako rozdiel vyrubeného poplatku za poistenie vo výške 95,40
Eur a uhradenej časti takto vyrubených poplatkov v rámci jednotlivých splátok vo výške 57,24 Eur - v
danom prípade sa jedná o poistenie pre prípad - „dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného
zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu; uvedené poistenie bolo medzi
účastníkmi dojednané v súlade s Hlavou 7 ÚP nazvanou „Poistenie“.

Poplatky za upomienky vo výške 9,96 Eur si žalobca uplatňuje v zmysle § 5 Hlavy 14. ÚP s názvom
Záverečné ustanovenia, vypočítané ako rozdiel medzi vyrubeným poplatkom za upomienky vo výške
29,88 Eur a uhradenou časťou vo výške 19,92 Eur - v danom prípade sa jedná o sankčný nárok v
dôsledku neplatenia predpísaných splátok úveru riadne a včas - s poukazom na splátkový kalendár, ktorý
demonštruje priebeh splácania úveru žalovaným je nesporné, že žalovaný neplatil predpísané splátky
riadne a včas, na základe čoho má odvolateľ za to, že si uplatnil dohodnutý poplatok za upomienky
dôvodne.

Poplatok za vedenie účtu vo výške 11,94 Eur dohodnutý na prednej strane, priamo v Úverovej zmluve v
políčku 42. na 1,99 Eur mesačne, vypočítaný ako rozdiel vyrubeného poplatku za vedenie účtu vo výške
29,85 Eur a uhradenej časti takto vyrubených poplatkov v rámci jednotlivých splátok vo výške 17,91 Eur -
v danom prípade sa jedná o štandardnú súčasť spotrebiteľských úverových zmlúv uzatváraných v danom
období pričom sa jedná o poplatok spojený s administratívnymi úkonmi spojenými s vedením úverového
účtu žalovaného, t.j. poplatok bol vyrubovaný za reálnu službu, poskytovanú zo strany žalobcu - v tejto
súvislosti uvádza, že poplatok za vedenie úverového účtu bol v dotknutom období bežne vyrubovaný
spotrebiteľom aj bankami.

Poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,80 Eur dohodnuté na prednej strane, priamo v Úverovej
zmluve v políčku 49. na 0,30 Eur mesačne vypočítaný ako rozdiel vyrubeného poplatku za možnosť
zmeny splátky vo výške 4,50 Eur a uhradenej časti takto vyrubených poplatkov v rámci jednotlivých
splátok vo výške 2,70 Eur - uvedený poplatok bol medzi účastníkmi výslovne dohodnutý, pričom má za
to, že možnosť zmeny dohodnutej splátky bola v danom prípade dohodnutá v prospech spotrebiteľa.

S poukazom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, vrátane
uplatnených trov prvostupňového konania. Zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré
pozostávajúce zo súdneho poplatku za podanie odvolania, a z trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní (rátané zo základu 528,00 Eur) vo výške 51,20 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon
právnej služby vo výške 41,83 Eur s DPH, ku ktorému je pripočítaný režijný paušál vo výške 9,37 Eur.

Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods.
2 písm. a), d), f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Žalobca uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. s tvrdením, že súd prvého
stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 132 až § 135 O.s.p..

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci [odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci sú preukázané. Súd sa dopustil pri
rozhodovaní pochybenia, dospejúc ku skutkovým i právnym záverom, uvedeným v odôvodnení
napadnutého rozsudku, a to so zreteľom na dôvody, resp. skutočnosti uvedené v odvolaní, ktoré odvolací
súd považuje za opodstatnené.

Predovšetkým žalobca dôvodne poukázal na skutočnosť, že v zmysle prehľadu maximálnej výšky
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2009 (pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzavreté od 16.2.2010 do 15.5.2010) podľa Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., zverejneného na
internetovej stránke Ministerstva financií SR, maximálna výška odplaty pre spotrebiteľské úvery vo výške
do 1.500,- Eur vrátane, pre zmluvnú splatnosť od 1 do 5 rokov, predstavovala 79,08 %. S poukazom na
výšku úroku z úveru dohodnutú medzi účastníkmi pre daný úverový vzťah (t.j. 27,15 % ročne), je možné
dospieť k výške úroku z úveru na celé dohodnuté obdobie úverového vzťahu (t.j. za 24 mesiacov = 2
roky - bod 44. zmluvy), a to 54,30 %.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku totiž uviedol, že sa v rámci preskúmavania prijateľnosti
podmienok zaoberal, okrem iného, aj primeranosťou uplatneného úroku z úveru vo vzťahu k
poskytnutému úveru. Náklady, ktoré boli premietnuté do konečnej výšky úveru, predstavovali celkom
sumu 2.165,28 Eur a pokiaľ by súd porovnával pomer uvedených dvoch súm, navýšenie plnenia oproti
poskytnutému úveru by predstavovalo výšku 69 % (strana 6, odsek druhý rozsudku).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa sa vôbec nevenoval skúmaniu primeranosti
uplatneného úroku z úveru vo vzťahu k poskytnutému úveru z hľadiska zákonných požiadaviek
uvedených v ust. § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a v súvislosti s tým aj maximálnej výšky odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2009 (pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté od 16.2.2010
do 15.5.2010) podľa Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z.. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto
v tejto podstatnej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným
spôsobom (podľa jeho názoru) preukázané a ktoré neboli preukázané, prípadne tiež, ktoré z nich sú
pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti
(skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k svojmu záveru dospel, teda z akých dôkazov
(podľa jeho názoru) záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132 až § 135 O.s.p. hodnotil, a to
najmä vtedy, ak ide o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na
vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci,
najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov
na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) má súd premietnuť do záverov o skutkovom
stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1
O.s.p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.

Takéto odôvodnenie rozsudku potom nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia a má za
následok nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba
zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s ustanovením §
221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p..

Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len zrušiť rozsudok [§ 221 ods. 1
písm. f) a h) O.s.p.] a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V novom
konaní bude úlohou okresného súdu predovšetkým vyporiadať sa s výhradami žalobcu uvedenými v
odvolaní, opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.